Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 20, 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/157/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613213109
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5613213109.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa

Home Credit Slovakia, a. s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, zastúpeného
spoločnosťou Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s. r. o., so sídlom Justičná 9, Bratislava IČO:
36 789 615, proti odporcovi Y. P., X.. XX. XX. XXXX, L. Z. H., N.. X. H. XXX, v konaní o zaplatenie 66,50
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 51,13 eur a úroky z omeškania

9 % ročne od 18. 0 2. 2012 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania 16,50 eur a trov právneho zastúpenia 19,92
eur (spolu 36,42 eur), ktoré je odporca povinný zaplatiť Advokátskej kancelárii ERASMUS LEGAL, s. r.

o., so sídlom v Bratislave, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, doručeným súdu dňa 16. 12. 2013, uplatnil navrhovateľ voči odporcovi istinu 66,50 eur,
kapitalizované úroky z omeškania vo výške 22,02 eur, úroky z omeškania vo výške 0,026 % denne zo
sumy 66,50 eur od 11. 12. 2013 do zaplatenia a náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že uzavrel
s odporcom Úverovú zmluvu č. 3803019665 (Úverová zmluva), ktorá bola uzatvorená ako telefónna
pôžička. Predmetom Úverovej zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 497,91 eur
zo strany navrhovateľa odporcovi, ktorý sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v 48-ich
mesačných splátkach po 20,31 eur. Odporca bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku, a preto v zmysle

Hlavy ÚP s názvom ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru, bol odporca navrhovateľom vyzvaný
listom zo dňa 27. 09. 2011 k splateniu celého zostatku úveru vo výške 208,67 eur v lehote 15 dní od
odoslania výzvy. Podľa Hlavy ÚP s názvom záverečné ustanovenia, v prípade omeškania s úhradou
splátky úveru alebo jej časti dlhšie ako 7 dní, je odporca povinný zaplatiť zmluvnú pokutu. Navrhovateľ
eviduje voči odporcovi pohľadávku a to zosplatnenú istinu vo výške 55,46 eur, úrok zosplatnenej istiny
(tzv. ušlý úrok) vo výške 11,04 eur. V písomnej odpovedi, na výzvu súdu zo dňa 06. 02. 2014 navrhovateľ
uviedol, že úverové podmienky boli platne dojednané nakoľko boli súčasťou zmluvy, aj keď neboli

zmluvnými stranami osobitne podpísané. Ďalej uviedol, že odporca sa dostal do omeškania so splátkou
č. 38 a nasledujúcimi, a potom splatnosť nastala ku dňu 27. 09. 2011. Súčasne navrhovateľ špecifikoval
kapitalizovaný úrok z omeškania uplatnený vo výške 22,18 eur, ako úrok vo výške 9,5 % ročne z dlžnej
sumy. Od 11. 12. 2013 potom navrhovateľ žiadal priznať už iba úroky z omeškania vo výške 0,026 %denne. Navrhovateľ takisto oznámil rozpis splátok, ktoré poukázal odporca na úhradu úveru z ktorých
vyplýva, že zaplatil spolu 923,97 eur.

V predmetnej veci ide v zmysle ustanovenia § 200ea ods. 1 O. s. p. o drobný spor, a preto súd podľa

§ 115a ods. 2 O. s. p. na prejednanie veci nenariadil pojednávanie. S poukazom na ustanovenie § 156
ods. 3 O. s. p. bol dňa 20. 02. 2014 o 08,15 hod. vo veci vyhlásený rozsudok bez nariadenia ústneho
pojednávania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu
dňa 13. 02. 2014.

Listinnými dôkazmi bolo preukázané, že navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 10. 03. 2008 Úverovú
zmluvu, ktorou sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi úver vo výške 15 000,-Sk (497,91 eur) s

tým, že odporca sa zaviazal úver splatiť v 48-ich splátkach po 612,-Sk (20,31 eur). Prvá splátka mala
byť uhradená 17. 03. 2008. Odporca sa preto zaviazal zaplatiť navrhovateľovi spolu 29 376,-Sk (975,10
eur). V zmluve bola dojednaná ročná úroková sadzba 34,75 %, RPMN 45,4 %. Navrhovateľ pripojil
k návrhu Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. bez dátumu o ktorých
tvrdil, že predstavujú neoddeliteľnú súčasť Úverovej zmluvy. Zo splátkového kalendára súd zistil, že

dňa 27. 09. 2011 navrhovateľ zaúčtoval zosplatnenie úveru a súčasne vypracoval prípis adresovaný
odporcovi, ktorým ho vyzval na splatenie celého úveru vo výške 208,67 eur. Odvolával sa pritom na
Úverové podmienky. Listina bola zaslaná odporcovi doporučene, odoslaná na poštovú prepravu dňa 30.
09. 2011. Z rozpisu platieb vyplýva, že odporca po tom, ako navrhovateľ zosplatnil úver, uhradil ešte 7
splátok po 20,31 eur, teda 142,17 eur.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“)

(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Obč. zák.

(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná

podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (zákon o
spotrebiteľských úveroch platný v čase uzavretia zmluvy) sa na účely tohto zákona rozumie

a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme

b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 3 ods. 2 definoval spotrebiteľa ako fyzickú osobu, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Nakoľko z ničoho nemožno vyvodiť, že by odporcovi boli poskytnuté finančné prostriedky na tento účel,

jedná sa o spotrebiteľský úver. Primárne sa preto na vzťahy účastníkov v tomto konaní musia použiť
špeciálne predpisy zákona o ochrane spotrebiteľa a v prípade, ak tento zákon neupravuje niektorú
otázku, nastupuje právna úprava spotrebiteľského práva v širšom zmysle slova podľa Občianskeho
zákonníka. Aj keď sa podľa § 261 ods. 3 písm. b/ Obchodného zákonníka jedná o tzv. absolútny obchod,
ale keď ide o spotrebiteľskú zmluvu, bolo by možné použiť právnu úpravu Obchodného zákonníka iba v

takom prípade, ak by bola výhodnejšia ako úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku.

Predloženými listinnými dôkazmi bolo preukázané, že navrhovateľ uzavrel s odporcom Úverovú zmluvu
v ktorej bolo dohodnuté poskytnutie úveru a podmienky splatnosti. Z tejto zmluvy jednoznačne vyplýva,
že odporcovi bol poskytnutý úver 15 000,-Sk (497,91 eur) a nakoľko sa tento zaviazal splatiť poskytnutý
úver v 48-ich mesačných splátkach po 612,-Sk (20,31 eur), zaviazal sa zaplatiť celkom 29 376,-Sk
(975,10 eur). Prvá splátka bola splatná 17. 03. 2008 a v prípade, že by odporca bol dodržal dojednané

podmienky, posledná splátka by bola splatná 17. 02. 2012.

Listom zo dňa 27. 09. 2011 vyzval navrhovateľ odporcu na splatenie celého úveru z dôvodu, že
tento nedodržal dojednané splátky. Právo odstúpiť od zmluvy odvodzoval navrhovateľ z Úverových
podmienok. Ustanovenia Úverových zmluvných podmienok však nemožno v tomto zmluvnom vzťahu
považovať za individuálne dojednané a to s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 2 Obč. zákonníka.

Nie je právne významné, či tieto Úverové zmluvné podmienky boli pevne spojené s Úverovou zmluvou
a ani to, či odporca pri uzatváraní Úverovej zmluvy mal možnosť sa s týmito zmluvnými podmienkami
oboznámiť. Nakoľko nemohol ovplyvniť ich obsah, nejedná sa o individuálne zmluvné dojednanie.

Podľa § 565 Obč. zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto

právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Pretože odporca, ako spotrebiteľ, nemal možnosť ovplyvniť Úverové zmluvné podmienky a navrhovateľ
nepreukázal, že ustanovenia o odstúpení od zmluvy boli dohodnuté individuálne, s poukazom na
ustanovenie § 53 ods. 3 Obč. zák. navrhovateľ nepreukázal uzavretie dohody, ktorá by mu umožňovala
odstúpiť od zmluvy v prípade ak odporca poruší zmluvné dojednanie. Navrhovateľ potom nemohol

pred uplynutím dojednanej lehoty splatnosti vyzvať odporcu na splatenie celého úveru; pokiaľ odporca
porušoval zmluvu, mohol sa navrhovateľ do 17. 02. 2012 domáhať iba zaplatenia zročných splátok a
nie celej dlžnej sumy.

Podľa Úverovej zmluvy mal zaplatiť odporca navrhovateľovi čiastku 975,10 eur, pričom za celú dobu
zaplatil navrhovateľovi čiastku 923,97 eur, teda o 51,13 eur. Súd preto v tejto časti návrhu vyhovel a

zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi čiastku 51,13 eur.

Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení platnom v čase uzavretia úverovej
zmluvy, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve
o spotrebiteľskom úvere.

Navrhovateľ okrem dlžnej sumy z titulu nesplatenej časti úveru vo výške 55,46 eur uplatnil aj čiastku
11,04 eur, ktorú označil ako ušlý úrok uplatňovaný v zmysle Hlavy ÚP - Hlava 6, § 6 Úverových
zmluvných podmienok. Nakoľko takýto nárok nebol individuálne dojednaný (odkaz na Úverové zmluvné
podmienky nezakladá nárok voči spotrebiteľovi, tak ako je uvedené vyššie), navrhovateľ sa mohol
domáhať zaplatenia iba dohodnutej čiastky 975,10 eur. V tejto sume boli navyše zahrnuté nielen v

zmluve uvedené „celkové náklady spotrebiteľa 13 275,- Sk“ ale aj nešpecifikovaná čiastka 1 104,- Sk,ktorá predstavuje rozdiel medzi dohodnutými splátkami 29 376,- Sk, poskytnutým úverom 15 000,- Sk
a celkovými nákladmi 13 272,- Sk. Žiadne iné nároky individuálne dojednané neboli, takže v zmysle cit.
právnej úpravy súd zamietol návrh navrhovateľa, pokiaľ tento prevyšoval priznanú čiastku 51,13 eur.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení platnom ku dňu vzniku omeškania,
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Odporcamalpovinnosťsplatiťúverdo17.02.2012.Nakoľkonespornektomutodňuzostalaneuhradená
čiastka 51,13 eur, dňom 18. 02. 2012 sa dostal do omeškania. K tomuto dňu bola určená Európskou
centrálnou bankou základná úroková sadzba 1 %, a potom úroky z omeškania predstavujú túto sadzbu
zvýšenú o 8 percentuálnych bodov, čo je 9 % ročne. Súd preto zaviazal odporcu na zaplatenie úrokov

z omeškania 9 % ročne zo sumy 51,13 eur od 18. 02. 2012 do zaplatenia. Pokiaľ navrhovateľ žiadal
priznať čiastku 22,02 eur ako kapitalizovaný úrok z dlžnej sumy vo výške 9,5 % ročne od 13. 10. 2011
do 10. 12. 2013 (špecifikovaný v podaní zo dňa 06. 02. 2014), nebolo preukázané, že odporca sa dostal
do omeškania so zaplatením celého dlhu ku dňu 13. 10. 2011. Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva,
že omeškanie odporcu vzniklo dňom 18. 02. 2012, kedy úroky z omeškania boli 9 % ročne. Súd preto

zamietol návrh na priznanie úrokov vo väčšom rozsahu, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Navrhovateľ si v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p. uplatnil náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok
16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 58,58 eur. Odporca si náhradu trov konania neuplatnil
a tieto mu ani nevznikli. Vzhľadom na výsledok konania súd podľa § 142 ods. 2 O. s. p. náhradu trov
pomerne rozdelil.

Navrhovateľ sa domáhal priznania istiny 66,50 eur, kapitalizovaných úrokov z omeškania do 11. 12.
2013 vo výške 22,02 eur a od 11. 12. 2013 do budúcna denného úroku z omeškania 0,026 % denne
(9,49 % ročne). Ku dňu rozhodovania súdu (§ 154 ods. 1 O. s. p.) t. j. ku dňu 20. 02. 2014, uplatnený
úrok z omeškania 0,026 % denne predstavuje čiastku 1,24 eur, takže celkom v čase rozhodovania bola
predmetom konania suma 89,76 eur. Návrhu bolo vyhovené čiastočne priznaním istiny 51,13 eur a

úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne od 18. 02. 2012 do zaplatenia, ktoré ku dňu rozhodovania (20.
02. 2014) predstavujú čiastku 9,25 eur. Potom navrhovateľovi v čase rozhodovania súdu bola priznaná
čiastka celkom 60,38 eur, čo predstavuje 67 % z uplatneného nároku. Po započítaní neúspechu v
rozsahu33%,súdpriznalnavrhovateľovináhradutrovprávnehozastúpeniavrozsahu34%.Advokátska
kancelária v predmetnej veci vykonala 2 úkony právnej služby s tým, že za každý úkon jej patrí odmena v

zmyslevyhláškyč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužieb
(ďalej len „vyhláška“) po 16,60 eur, čo je 33,20 eur. Za 2 úkony právnej služby (prevzatie zastúpenia
vrátane prvej porady s klientom a vypracovanie písomného návrhu) súčasne patrí advokátskej kancelárii
paušálna náhrada uplatnená v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky po 7,81 eur, čo je 15,62 eur. Advokátska
kancelária je platiteľom DPH, a potom odmena a náhrady spolu vo výške 48,82 eur sa podľa §18 ods.

3 vyhlášky zvyšujú o DPH, t. j. o čiastku 9,76 eur, na 58,58 eur. Vzhľadom na výsledok konania bola
navrhovateľovi priznaná náhrada trov právneho zastúpenia v rozsahu 34 %, čo je 19,92 eur. Navrhovateľ
zaplatil súdny poplatok za návrh vo výške 16,50 eur. Jedná sa pritom o minimálny súdny poplatok, ktorý
by bol navrhovateľ povinný zaplatiť aj v prípade, pokiaľ by uplatňoval len priznanú istinu 51,13 eur. Súd
preto priznal navrhovateľovi náhradu trov vzniknutých zaplatením súdneho poplatku vo výške 16,50 eur.

Podľa § 149 ods. 1 O. s. p. priznanú náhradu trov konania aj trov právneho zastúpenia spolu vo výške
36,42 eur je odporca povinný zaplatiť na účet advokátskej kancelárie.S poukazom na ustanovenie § 160 ods. 1 O. s. p. odporca je povinný splniť uloženú povinnosť, t. j.
navrhovateľovi zaplatiť priznanú istinu spolu s úrokmi z omeškania a na účet advokátskej kancelárie
náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.