Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. január 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/172/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111220991
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8111220991.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Monikou Juskovou v právnej veci žalobcov: X. P.. B. S., A..
XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, XXX XX F., X. P.. U. S., A.. XX.X.XXXX, trvale bytom O. X, XXX XX D.,
štátnych občanov Slovenskej republiky, proti žalovaným: X. U. X., A.. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, XXX
XX X., X. G. X., A.. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, XXX XX X., obaja žalovaní štátni občania Slovenskej
republiky, o zaplatenie dlhu na nájomnom, takto

r o z h o d o l :

žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 287,87 eura
s 3 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 199,30 eura od 2.10.2010 do zaplatenia a s 3 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 88,57 eura od 2.4.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi v 2. rade sumu 398,60 eura
s 3 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 199,30 eura od 2.7.2010 do zaplatenia a s 3 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 199,30 eura od 2.1.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni v 1. rade náhradu trov
konania vo výške 17 Eur a žalobcovi v 2. rade náhradu trov konania vo výške 23,50 eura, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa žalobným návrhom súdu doručeným 25.7.2011, dodatočne upresneným, domáhali toho,
aby súd uložil žalovaným zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 287,87 eura s 3 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 199,30 eura od 2.10.2010 do zaplatenia, s 3 % úrokom ročne zo sumy 88,57 eura od 2.4.2011
do zaplatenia a žalobcovi v 2. rade sumu 398,60 eura s 3 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 199,30
eura od 2.7.2010 do zaplatenia a s 3 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 199,30 eura od 2.1.2011
do zaplatenia a aby súd žalovaným taktiež uložil zaplatiť im náhradu trov s konaním im vzniknutých.

Žalobný návrh odôvodnili tým, že sú spoluvlastníkmi domu v X. A. P. J.. XX. Žalovaným na základe
nájomnej zmluvy, ktorú s nimi uzavreli, umožnili bývanie v tomto dome od 1.7.2010 na dobu 3 rokov.
Dohodli sa na 3-mesačnej výpovednej lehote pre obidve strany, t. j. pre nájomcov aj prenajímateľov a
taktiež dohodli sa na nájomnom, ktoré im mali žalovaní platiť štvrťročne vo výške 199,30 eura. Doposiaľ
však žiadnu splátku neuhradili napriek tomu, že k úhrade boli vyzývaní.

Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k žalobnému návrhu uviedol, že nárok žalobcov neuznáva. Do nájmu
dali im dom s nefunkčným ústredným kúrením, nefunkčným kanálom a odtokom. Keď požadoval opravu,
ktorá je nákladná, dostal odpoveď, že si to má dať opraviť na vlastné náklady. Žalobcu v 2. rade taktiež
upozornil na chýbajúce okenné tabule, pokazené dvere, ktoré sa nedali zatvárať. Sľúbil, že opravu

zaplatí, čo sa však nestalo. Čo sa týka kúrenia, radiátory boli hrdzavé a nefunkčné. Žalovaný v 1. rade
uviedol, že vznikol dlh aj na elektrike vo výške 697 Eur za tri jesenné mesiace, pretože musel užívať
elektrické ohrievače. V kuchyni mali v novembri -2 0C, v izbách bolo vlhko, obaja majitelia však mali
za to, že kúrenie je v poriadku. Ďalším dôvodom, pre ktorý je žaloba nedôvodná je to, že žalobca v
2. rade neustále narúšal súkromie, pohyboval sa po záhrade, v okolí domu. Žalobkyňa v 1. rade mu v
novembri 2010 telefonovala, že sa majú okamžite vysťahovať, našiel si preto iný nájom. Od decembra
2010 tam už nebýval. Nemieni uznávať dlh za neobývateľný dom. K vyjadreniu priložil aj nedatovanú
písomnosť, ktorá, ako z obsahu vyplýva, mala byť adresovaná žalobcom a označená je ako „Prijatie
okamžitej výpovede z prenájmu rodinného domu k 30.11.2010“. V liste je uvedené, že 31.3.2011, za
prítomnosti nového nájomcu, požiadali žalobcovia aj o písomnú výpoveď. Žalovaný v 1. rade uviedol,
že dom bol poskytnutý do užívania v zlom technickom stave.

Žalovaná v 2. rade sa k žalobnému návrhu nevyjadrila a obidvaja žalovaní sa na pojednávanie, ktoré
súd na prejednanie veci nariadil na deň 21.1.2014 bez ospravedlnenia neustanovili napriek tomu,
že predvolanie na pojednávanie bolo im doručené riadne a včas. Súd preto vec prejednal v ich
neprítomnosti, za prítomnosti žalobcov, vykonajúc všetky dôkazné prostriedky, ktoré súdu predložili
alebo označili účastníci konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, výpisom z listu vlastníctva, nájomnou zmluvou, zmluvou
o budúcej zmluve k uskutočneniu prenájmu rodinného domu ako aj ostatnými písomnosťami zo spisu
a zistil tento skutkový stav:

Na D. Č.. XXXX, O.. Ú.. X. sú ako spoluvlastníci rodinného domu, súpisné č. XXX, na p. č. XXX/XX
zapísaní žalobcovia.

Dňa 25.6.2010 bola medzi žalobcami ako prenajímateľmi a žalovanými ako nájomcami uzatvorená
zmluva o prenájme rodinného domu žalobcov. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od
1.7.2010 na dobu 3 rokov. Zo zmluvy vyplýva, že dohodnutá bola 3-mesačná výpovedná lehota tak
zo strany prenajímateľov ako aj nájomcov, ktorá začína plynúť prvého dňa nasledujúceho mesiaca po
doručení písomnej výpovede. Nájomcovia zaviazali sa platiť prenajímateľom ročné nájomné vo výške
797 Eur, a to v štvrťročných splátkach po 199,30 eura vždy k prvému dňu prvého mesiaca príslušného
štvrťroka, a to striedavo štvrťročne s tým, že za prvý štvrťrok, t. j. od 1.7.2010 do 30.9.2010 bude
vyplatené nájomné žalobcovi v 1. rade. Zo zmluvy vyplýva, že nájomcovia sa so stavom prenajímaného
rodinného domu oboznámili. V zmluve je uvedená technická závada týkajúca sa terasy, ktorú je potrebné
z estetického aj bezpečnostného hľadiska upraviť. Bežné opravy nájomcovia majú vykonávať vo vlastnej
réžii.

Žalobcovia vo výsluchu pred súdom uviedli, že žalovaní im na úhradu nájomného nezaplatili nič v zmysle
toho, ako sa dohodli v nájomnej zmluve. Pokiaľ žalovaný v 1. rade tvrdil, že kúrenie v dome nebolo v
poriadku, pričom toto tvrdil len vo vyjadrení k žalobe, nie predtým, toto jeho tvrdenie nie je pravdivým.
Dom bol prenajímaný aj v minulosti a nikto sa na nič nesťažoval. Pokiaľ žalovaný v 1. rade namietal,
že žalobca v 2. rade chodil do záhrady pri rodinnom dome, toto je pravdou. Bolo to z toho dôvodu, že
záhradu bolo predsa potrebné udržiavať. Z dôvodu, že žalovaní nájomné neplatili, chceli im dať výpoveď
z nájmu písomne, ako vyplývalo zo zmluvy. Túto výpoveď sa im nepodarilo žalovaným doručiť. Pokiaľ
žalovaný v 1. rade súdu predložil list, ktorým im mal oznamovať, že výpoveď prijíma, takáto písomnosť
im nebola vôbec doručená. Taktiež žalovaní nežiadali žiadnu zľavu z nájomného. O funkčnosti kúrenia
svedčí aj Správa o odbornej skúške plynového odberného zariadenia. Keďže sa písomnú výpoveď
nepodarilo žalovaným doručiť, 12.5.2011 uzavreli s U. D. zmluvu o budúcej zmluve o prenájme rodinného
domu. Od toho času U. D. umožnili tam bývať, svoje veci, aj psa, však naďalej mali v dome žalovaní.

Podľa Správy o odbornej skúške plynového odberného zariadenia vykonanej 28.6.2010 na odbernom
mieste v X. A. J. P., je odberné plynové zariadenie schopné bezpečnej a spoľahlivej prevádzky. Zo zápisu
vyplýva, že odborná skúška bola vykonaná po dlhodobej odstávke plynu.

Dňa 12.5.2011 podpísali žalobcovia s U. D. zmluvu o budúcej zmluve k uskutočneniu prenájmu
rodinného domu, z obsahu ktorej vyplýva, že manželia X. sa rozhodli predložiť výpoveď nájomnej zmluvy,
táto skončí sa po uplynutí 3-mesačnej výpovednej lehoty. Z uvedeného dôvodu rodinný dom žalobcovia
dávajú do podnájmu U. D.. Nájomné od 12.5.2011 do 12.8.2011 má žalobcom uhradiť pani D. v čiastke
199,16 eura. Svojim podpisom uvedenú skutočnosť zobrala na vedomie žalovaná v 2. rade.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi
vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 664 Občianskeho zákonníka, prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v
stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a
v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.

Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak
nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

Podľa § 675 Občianskeho zákonníka, právo na odpustenie alebo na poskytnutie zľavy z nájomného
sa musí uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatní do šiestich
mesiacov odo dňa, keď došlo ku skutočnostiam toto právo zakladajúcim.

Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak
sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a zo zhodnotenia v konaní vykonaných dôkazov mal
súd za to, že žalobný návrh podaný bol dôvodne. Žalobcovia ako spoluvlastníci rodinného domu, na
základe platnej nájomnej zmluvy, prenajali žalovaným za účelom bývania nehnuteľnosť - rodinný dom,
a to na dobu určitú 3 rokov. Zmluva, ktorú so žalovanými uzavreli má všetky podstatné náležitosti
zmluvy o nájme, pričom aj keď bola uzatvorená na dobu určitú, dohodnuté bolo súčasne, že je možné
obojstranne ju ukončiť písomnou výpoveďou s 3-mesačnou výpovednou lehotou. Žalovaní ani netvrdili,
že by žalobcom nájomné, na ktorom sa dohodli, zaplatili. Nepreukázali taktiež, že by žalobcom v období,
za ktoré bolo nájomné žiadané, t. j. v období od 1.10.2010 do 12.5.2011, doručili písomnú výpoveď z
nájmu alebo sa na ukončení nájmu dohodli inak. Tvrdenia žalovaných o nefunkčnosti kúrenia mal súd
za nepreukázané, a to aj s prihliadnutím na predložený záznam o skúške plynového zariadenia, ktorá
bola realizovaná v čase pred tým, než predmet nájmu začali užívať. Ak by tvrdenie žalovaného v 1.
rade o tom, že kúrenie vykazovalo vady bolo pravdivým, zakladalo by prípadný nárok na poskytnutie
zľavy z nájomného. Túto by však museli u žalobcov ako prenajímateľom uplatniť v lehote ako vyplýva
z citovaného ustanovenia § 675 Občianskeho zákonníka, t. j. bez zbytočného odkladu. Naviac pri
neuplatnení v 6-mesačnej lehote toto právo zaniká.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.1.2009 výška úroku
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalovaní s úhradou svojho záväzku voči žalobcom meškajú, nájomné žalobcom doposiaľ nezaplatili,
žalobcovia preto majú nárok aj na úrok z omeškania. Tento nárok a úrok si uplatnili vo výške 3 % ročne.
Súd je žalobným návrhom viazaný, preto nemohol priznať žalobcom nárok na úrok z omeškania vo
vyššom rozsahu. Žalovaní sú v omeškaní vo vzťahu k jednotlivým žalobcom vždy odo dňa nasledujúceho
po dohodnutej dobe splatnosti záväzku - platenia nájomného.

Z dôvodov, ktoré súd uviedol, žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel.

O trovách konania rozhodol súd podľa zásady úspechu vo veci, ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.

Žalobcovia boli v konaní plne úspešní, majú preto právo na náhradu trov, ktoré im s konaním vznikli.
Žalobcami uplatnený nárok na zaplatenie náhrady za zaplatený súdny poplatok mal súd za dôvodný,
zaplatenie náhrady v tejto výške uložil súd žalovaným spôsobom, v lehote a v rozsahu ako je uvedené
vo výroku rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ustanovenia § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O. s. p.).