Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2013

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 2T/1/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9512100003
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Matel

ECLI: ECLI:SK:SSPK:2013:9512100003.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Špecializovaný trestný súd v Pezinku na hlavnom pojednávaní pred samosudcom Mgr. Ivanom Matelom

konanom dňa 27.11.2013 v Pezinku, takto

r o z h o d o l :

obžalovaná Z.. T. S. X. Q. V. C. Č. B. H. X. N. Á.,

nar. XX.XX.XXXX v R., bydlisko Š., N. Č.. XXX/XX, okres S., rozvedená, slovenskej národnosti, v
súčasnosti zamestnaná ako T. Q. N. K. L. K. Z. C., t. č. v mieste bydliska,

s a u z n á v a v i n n o u

z prečinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1 Trestného
zákona,

p r e t o ž e

dňa 03.04.2008 ako Š. T. T. K. S. K., Q. B. Q. Č. K. K. N. R., Š. Č.. XX, P.: XXXXXXXX predložila v úmysle

vylákať finančné prostriedky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku v rámci Žiadosti o úhradu
platby č. 3 za obdobie 3/2008 zo dňa 03.04.2008 na preplatenie 90% výdavkov z faktúry č. 2008272
vystavenej dňa 25.03.2008 dodávateľom - spoločnosťou C. - O., K.. K..Q..X.., E. Č.. XX, C. na sumu
157.233,- Sk (5.219,18 Eur) za vykonané práce, ktoré jej boli Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
v Pezinku dňa 18.04.2008 poukázané na účet príjemcu č. XXXXXXXX/XXXX na základe Dohody č. 3/
§56/2008/II zo dňa 06.02.2008 o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na zriadenie chránenej
dielne alebo chráneného pracoviska a na ich zachovanie, hoci Z.. T. S. mala vedomosť o tom, že práce
uvedené v predloženej faktúre neboli spoločnosťou C. - O., K.. K..Q..X.. vykonané, čo bolo následne

zistené aj kontrolným orgánom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku, a tým spôsobila Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku škodu v celkovej výške 141.509,65 Sk (4.697,26 Eur), z čoho
50 % tvorili finančné prostriedky Európskeho sociálneho fondu vo výške 70.754,83 Sk (2.348,63 Eur)
a 50 % tvorili finančné prostriedky zo Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky vo výške 70.754,83 Sk
(2.348,63 Eur),

t e d a

použila a predložila nesprávny doklad a tým umožnila spôsobenie sprenevery a protiprávne zadržanie
prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev

a o d s u d z u j e s a z a t o :

Podľa § 261 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 56 ods. 1 Trestného zákona k peňažnému trestu vo

výmere 500,- Eur (slovom: päťsto eur).Podľa § 57 ods. 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona jej súd ustanovuje pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť

úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody na 2 (dva) mesiace.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podala dňa
13.01.2012 obžalobu na obvinenú Z.. T. S. pre prečin poškodzovania finančných záujmov Európskych
spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona, ktorých sa mala dopustiť tak, že dňa

25. marca 2008 ako štatutárna zástupkyňa T. K. S. K., Q. B. Q. Č. K. K. N. R., Š. Č.. XX, predložila
úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na refundáciu faktúru č. 2008272 zo dňa 25. marca 2008 na
sumu 5.219,18 Eur (157.233,- Sk) za vymaľovanie a vyrovnanie podlahy, vystavenú dodávateľom C.
- O., K.. K. Q..X.., E. XX, C., ktorá jej bola následne preplatená vo výške 90% zo skutočnej sumy
oprávnených nákladov na základe uzavretej Dohody o poskytnutí nenávratného finančného prostriedku

č. 3/§56/2008/II na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na ich zachovanie, pričom
následne kontrolným orgánom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok bolo zistené, že dodávka
fakturovaných služieb zrealizovaná nebola, čím spôsobila Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok
škodu v celkovej sume 4.697,26 Eur, z čoho 50% tvorili finančné prostriedky Európskeho sociálneho
fondu v sume 2.348,63 Eur a 50% tvorili finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky

v sume 2.348,63 Eur.

Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku sp.zn. PK-2T/1/2012 zo dňa 21.08.2012
bola obžalovaná Z.. T. S. uznaná vinnou z prečinu poškodzovania finančných záujmov Európskych
spoločenstiev podľa § 261 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom subvenčného podvodu

podľa § 225 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 03.04.2008 ako štatutárna zástupkyňa
T. K.Ť. S. K., Q. B. Q. Č. K. K. N. R., Š. Č.. XX, P.: XXXXXXXX predložila v úmysle vylákať finančné
prostriedky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku v rámci Žiadosti o úhradu platby č. 3 za
obdobie 3/2008 zo dňa 03.04.2008 na preplatenie 90% výdavkov z faktúry č. 2008272 vystavenej dňa
25.03.2008 dodávateľom - spoločnosťou C. - O., K.. K. Q..X.., E. Č.. XX, C. na sumu 157.233,- Sk

(5.219,18 Eur) za vykonané práce, ktoré jej boli Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku dňa
18.04.2008 poukázané na účet príjemcu č. XXXXXXXX/XXXX na základe Dohody č. 3/§56/2008/II zo
dňa 06.02.2008 o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo
chráneného pracoviska a na ich zachovanie, hoci Z.. T. S. mala vedomosť o tom, že práce uvedené
v predloženej faktúre neboli spoločnosťou C. - O., K.. K. Q..X.. vykonané, čo bolo následne zistené aj

kontrolným orgánom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku, a tým spôsobila Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny v Pezinku škodu v celkovej výške 141.509,65 Sk (4.697,26 Eur), z čoho 50 %
tvorili finančné prostriedky Európskeho sociálneho fondu vo výške 70.754,83 Sk (2.348,63 Eur) a 50 %
tvorili finančné prostriedky zo Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky vo výške 70.754,83 Sk (2.348,63
Eur) a za to bola odsúdená podľa § 255 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 56 ods. 1 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr.

zák. k úhrnnému peňažnému trestu vo výmere 1.000,- Eur a podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. jej súd ustanovil
pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody na 3
mesiace. Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaná podala proti nemu odvolanie.

Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4To 9/2012 zo dňa 09.07.2013 (ďalej len

uznesenie NS SR) bol podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Tr. por. zrušený rozsudok
Špecializovaného trestného súdu v Pezinku sp.zn. PK-2T/1/2012 zo dňa 21.08.2012 a vec bola podľa
§ 322 ods. 1 Tr. por. vrátená Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení svojho uznesenia, okrem
iného uviedol, že:

„Súd prvého stupňa vo veci rozhodol tak, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť právo
obhajoby, ním ustálený skutkový stav veci vyvoláva dôvodné pochybnosti o správnosti a úplnosti jeho
zistení a vo veci je potrebné vykonať aj ďalšie dokazovanie.
Najvyšší súd zistil, že prvostupňový súd neakceptoval návrhy obhajoby, najmä pokiaľ ide o oboznámenie
sa s pokladničnými blokmi o nakúpení materiálu potrebného na dokončenie úpravy prenajatých

priestorov pre riadne fungovanie chránenej dielne. Dôsledne neprihliadol ani na výpoveď obžalovanejna hlavnom pojednávaní z 19. júna 2012, v ktorej poukázala, že okrem pokladničných blokov má k
dispozícii aj nakúpený materiál. V rámci vyhodnotenia vykonaných dôkazov súd prvého stupňa vôbec
neprihliadol k tejto časti obhajoby obžalovanej.

Súd prvého stupňa dokazovanie nezameral ani na objasnenie všetkých zákonných znakov
prejednávaných trestných činov. Uspokojil sa so zistením, že obžalovaná predložila na preplatenie
faktúry v dobe, keď úprava prenajatých priestorov nebola ešte dokončená, bez zohľadnenia dôvodov,
prečo sa tak stalo. Pritom je bežné, že dodávatelia požadujú zálohy pred dokončením diela. Neboli
zohľadnené aj ďalšie okolnosti prípadu, ktoré boli na prospech obžalovanej, ako je na to poukázané

nižšie. Pritom motív činu a úmysel páchateľa v takýchto prípadoch je podstatnou súčasťou, ktorý musí
byť zahrnutý v skutku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že súd prvého stupňa sa nezákonným spôsobom dôsledne
nezaoberal s právnym posúdením skutku. Obžalovanú uznal za vinnú z prečinu poškodzovania
finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s
prečinom subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Tr. zák.

Trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1 Tr.
zák. spácha, kto použije alebo predloží falšovaný, nesprávny alebo neúplný výkaz alebo doklad,
alebo neposkytne povinné údaje, alebo použije prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskych
spoločenstiev, z rozpočtu spravovaného Európskymi spoločenstvami alebo v zastúpení Európskych
spoločenstiev na iný účel, ako boli pôvodne určené, a tým umožní spôsobenie sprenevery alebo

protiprávne zadržanie prostriedkov z uvedeného rozpočtu, potrestá sa odňatím slobody na šesť
mesiacov až tri roky.
Z tohto ustanovenia je zrejmé, že musí ísť o úmyselné konanie so zámerom spôsobiť spreneveru
na prostriedkoch z rozpočtu Európskych spoločenstiev na podklade falošných, nesprávnych alebo
neúplných dokladov. Ak vykonané dôkazy neposkytujú dostatočný záver pre úmysel páchateľa, súd je

povinný skúmať, či nejde o nedbanlivosť (§ 263 ods. 1 Tr. zák.).
Trestnéhočinusubvenčnéhopodvodupodľa§225ods.1Tr.zák.sadopustí,ktovylákaodinéhodotáciu,
subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie,
rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce, ktorých poskytnutie
alebo použitie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňa,

a to tým, že ho uvedie do omylu v otázke ich splnenia, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až
päť rokov.
Z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že subvenčného podvodu sa dopustí páchateľ, ktorý vyláka z
vyššie citovaných rozpočtov alebo fondov dotácie, subvencie, príspevky alebo iné plnenie, ktoré možno
poskytnúť iba na základe všeobecne záväzného právneho predpisu.

Na trestnosť činu sa pritom vyžaduje, aby páchateľ uvedené plnenie od oprávneného subjektu vylákal
tým, že predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade s príslušným zákonom alebo osobitným právnym
predpisom, ktorý určuje spôsob ich poskytnutia. Tohto trestného činu sa teda dopustí ten, kto pri
predkladaní žiadosti - dokumentácie o poskytnutie prostriedkov z týchto rozpočtov, fondov uvedie
nepravdivé údaje, na podklade ktorých sú mu tieto poskytnuté, hoci nespĺňa zákonné podmienky na

ich poskytnutie.
Z doteraz vykonaných dôkazov takýto záver nevyplýva a prvostupňový súd sa v napadnutom
rozsudku vôbec nezaoberal tým, v čom spočívalo konanie obžalovanej z hľadiska naplnenia uvedených
zákonných znakov trestného činu, z ktorého ju uznal za vinnú.
V týchto súvislostiach navyše Najvyšší súd poukazuje aj na to, že Špecializovaný trestný súd pri

rozhodovaní nevzal do úvahy skutočnosť, že pracovník mestského úradu P.. P. M. a tiež pracovníčky
úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorí sú na veci nepochybne zainteresovaní, nemali žiadny
dôveryhodný podklad k svojmu tvrdeniu o vykonaní opravných prác v prenajatých priestoroch, pretože
v zmluve o prenájme priestorov pre chránenú dielňu nebol dôsledne opísaný stav týchto priestorov,
nebola k nej priložená ani fotodokumentácia, podľa čoho by bolo možné objektívne zhodnotiť, či v

daných miestnostiach došlo alebo nedošlo k opravám v rozsahu prezentujúcich obžalovanou. Stav
týchto priestorov nebol dôsledne opísaný ani v protokole o vykonanej kontrole. Išlo iba o rozporné
tvrdenie dvoch strán, čo samo o sebe nesie známky pochybností, a preto mal Špecializovaný trestný
súd zvážiť, či nejde o takú skutočnosť, ktorú je potrebné hodnotiť v prospech obžalovanej. Uvedená
povinnosť priamo vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por., a preto, ak by v tomto smere nenastala

náprava, mohlo by ísť o dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.
Obžalovaná v odvolacích námietkach poukazuje aj na okolnosti, ktoré mali podstatný vplyv na zrušenie
chránenej dielne zo strany úradu práce, sociálnych veci a rodiny bez jej pričinenia. Mestský úrad totiž do
ňou prenajatých priestorov pre chránenú dielňu z dôvodu vyššej moci nasťahoval rómskych občanov,čím jej znemožnil v činnosti tejto dielne pokračovať a zároveň uskutočniť plánovanú opravu prenajatých
priestorov, k čomu mala mať už aj zakúpený materiál. Napriek tomu dotáciu, ktorú jej poskytol úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny vrátila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na uvedené podotýka, že skutočnosti nevyvolané konaním
obžalovanej nie je možné prenášať na obžalovanú. Nie je možné prehliadať pochybenie kontrolných
pracovníčok úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a tiež pracovníkov mestského úradu. Doposiaľ sa
náležite a objektívne v súlade so stavom veci a zákonom nezistilo, v akom rozsahu obžalovaná opravila
prenajaté priestory a aké prostriedky na to vynaložila, vrátane nakúpeného materiálu.

Ozrejmenie týchto skutočností si vyžaduje vykonanie ďalších dôkazov - dopočuť obžalovanú, vypočuť
majiteľa firmy, ktorá mala práce vykonať a zástupcov sprostredkovateľskej firmy, ktorí môžu objasniť, v
akom stave boli prenajaté priestory pred ich úpravou, po nej, prípadne v akom stave boli priestory v dobe
kontroly pracovníčok úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, teda či došlo k poškodeniu už opravených
priestorov nasťahovanými rómskymi občanmi. Taktiež ich bude potrebné dopočuť na množstvo
zakúpeného materiálu potrebného na dokončenie úprav prenajatých priestorov. Ich doterajšie výsluchy

na tieto skutočnosti neboli zamerané. Zistenie rozsahu opravy prenajatých miestností prostredníctvom
nezúčastnenej osoby už nie je reálne možné, preto je treba vychádzať iba zo skutočností, ktoré vyplývajú
z dôkazov pre obžalovanú najpriaznivejších.
Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný
právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a

dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.“

Na hlavnom pojednávaní aj na základe uznesenia NS SR súd náležite zistil skutkový stav veci tak,
že dňa 03.04.2008 ako štatutárna zástupkyňa T. K. S. K., Q. B. Q. Č.F. K. K. N. R., Š. Č.. XX, P.:
XXXXXXXX predložila v úmysle vylákať finančné prostriedky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v

Pezinku v rámci Žiadosti o úhradu platby č. 3 za obdobie 3/2008 zo dňa 03.04.2008 na preplatenie 90%
výdavkov z faktúry č. 2008272 vystavenej dňa 25.03.2008 dodávateľom spoločnosťou C. - O., K.. K.
Q..X.., E. Č.. XX, C. na sumu 157.233,- Sk (5.219,18 Eur) za vykonané práce, ktoré jej boli Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku dňa 18.04.2008 poukázané na účet príjemcu č. XXXXXXXX/
XXXX na základe Dohody č. 3/§56/2008/II zo dňa 06.02.2008 o poskytnutí nenávratného finančného

príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na ich zachovanie, hoci Z.. T.
S. mala vedomosť o tom, že práce uvedené v predloženej faktúre neboli spoločnosťou C. - O., K.. K.
Q..X.. vykonané, čo bolo následne zistené aj kontrolným orgánom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
v Pezinku, a tým spôsobila Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku škodu v celkovej výške
141.509,65 Sk (4.697,26 Eur), z čoho 50 % tvorili finančné prostriedky Európskeho sociálneho fondu vo

výške 70.754,83 Sk (2.348,63 Eur) a 50 % tvorili finančné prostriedky zo Štátneho rozpočtu Slovenskej
republiky vo výške 70.754,83 Sk (2.348,63 Eur).

Uvedený skutkový stav súd ustálil z vykonaného dokazovania, a to výpoveďou a čiastočným priznaním
obžalovanej Z.. T. S., výpoveďou svedkyne poškodenej Z.. G. Š. (na hlavnom pojednávaní konanom dňa

20.07.2012 sa poškodený vzdal všetkých procesných práv poškodeného, pričom už počas prípravného
konania vyhlásil, že si žiadnu náhradu škody neuplatňuje), výpoveďou svedkov Z.. T. Š. Q.. D., M. O.,
S. O., Q. E., P.. P. M., A.. N. C. B. M. K., listinnými dôkazmi, a to výzvou na uhradenie pohľadávky,
výpismi z účtov OTP Banky, faktúrou číslo 2008272, informáciou o stave ohľadom zmluvy o nájme
nebytových priestorov, výpisom výdavkového účtu štátneho rozpočtu ÚPSVR Pezinok, správou ÚPSVR

Pezinok č. 29/2008 o výsledku následnej finančnej kontroly, Dohodou o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska a na ich zachovanie,
žiadosťou o úhradu platby č. 03 za obdobie marec 2008, platobným poukazom č. 478/2008, výpočtom
oprávnených výdavkov, dodatkom oznámenia výsledkov následnej finančnej kontroly č. 29/2008,
žiadosťou o poskytnutie nenávratného finančného príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo

chráneného pracoviska, priebežnou správou ÚPSVR Pezinok, Oddelenie kontroly č. 29/2008
PS 1, žiadosťou o prenájom nebytového priestoru, zmluvou o nájme nebytového priestoru, protokolom
o odovzdaní a prevzatí majetku, výpismi z obchodného registra, výpisom zo živnostenského registra,
pokladničnými blokmi, príjmovými a výdavkovými dokladmi.

Napriek tomu, že sa obžalovaná Z.. T. S. na hlavnom pojednávaní v rámci vyhlásenia obžalovaného
v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 Trestného poriadku vyjadrila, že je nevinná, k spáchaniu skutku
sa nie výslovne, ale de facto priznala, keď vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní v úplnej zhode
s výpoveďou z prípravného konania uviedla, že inkriminované práce sa mali začať až od 08.04.2008,ale začať nemohli, pretože sa do objektu nasťahovali dňa 01.04.2008 alebo 04.04.2008 Rómovia, hoci
výdavok za ešte nevykonané práce si na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku (ďalej ÚPSVR
Pezinok) uplatnila dňa 03.04.2008.

Obžalovaná Z.. T. S. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v súčasnosti je zamestnaná ako T. Q. N. K.
L. K. Z. C., jej čistý mesačný príjem je 600,- Eur, má hypotéku na rodinný dom so splátkami 450,- Eur
mesačne a je poberateľkou výsluhového dôchodku vo výške 360,- Eur mesačne a v dedičskom konaní
získala finančné prostriedky vo výške 53.000,- Eur.
Obžalovaná Z.. T. S. na hlavnom pojednávaní konkrétne ku skutku vypovedala, že v roku 2008

začiatkom roka založila chránenú dielňu prostredníctvom občianskeho združenia K. S. K.. Vo februári
2008dostalaštatútzÚPSVRvPezinkunatútochránenúdielňuatomupredchádzalazmluvaoprenájme
priestoru, v ktorom sa táto chránená dielňa realizovala. Bolo to v bývalej jedálni Základnej školy H.
D. V.. Často chodila na ÚPSVR a všetky okolnosti okolo zriaďovania dielne, predkladania faktúr a
ostatných záležitostí konzultovala s pani R.. V apríli došlo k tomu, že chránená dielňa bola v priestore,
do ktorého poslanci rozhodli umiestniť po zhorení Glejovky Rómov. Bezprostredne predtým sa začali

robiť práce na rekonštrukcii jedálne. Ďalej bolo treba urobiť toalety, šatne a najmä vyrovnanie podláh.
Preto oslovila firmu C., ktorú požiadala o to, aby jej sprostredkovali nejakú firmu, ktorá by jej tieto
práce zabezpečila. Pán K. nejaké práce koncom marca začal vykonávať, tieto jej aj fakturoval, lenže
01.04.2008 do objektu prišli rómski spoluobčania. Primátor im provizórne dal náhradný objekt, resp.
presťahovali sa do náhradného priestoru, ktorý im primátor mesta doporučil. Asi týždeň po nasťahovaní

Rómov prišla z ÚPSVR kontrola do pôvodného objektu. Práce, ktoré mali byť vykonané, mali začať od
8. apríla. Keďže 01.04.2008 alebo 04.04.2008 sa do objektu nasťahovali Rómovia, následne k realizácii
prác nedošlo, takže dôvod, ktorý vznikol, bol ten, že chránená dielňa stratila priestor a vlastne realizácia
tej faktúry sa nemohla z tohto dôvodu dokončiť. Na otázky prokurátorky obžalovaná odpovedala, že
faktúry týkajúce sa rekonštrukcie objektu predložili predtým ako museli z objektu odísť. To, čo bolo na

faktúrachfakturované,zjednejčastizrealizovanéboloazrealizovalobysatovlastnenatenďalšítýždeň.
Pán K. vykonal práce v súvislosti s úpravou toaliet, dával dole omietky, pretieral hygienickým náterom
priestor toaliet, šatní, chodby a podlahy toho celého priestoru. Obžalovaná s faktúrami nerobila, všetky
veci týkajúce sa fakturácie robila firma C.. Na otázku prokurátorky týkajúcu sa spornej faktúry, ktorá je
uvedená v obžalobe z 25.03.2008 na sumu 157.233,- Sk obžalovaná uviedla, že časť tých prác bola

vykonaná a časť mala byť vykonaná na ďalší týždeň. Tieto práce robil pán K.. Túto faktúru ÚPSVR
predložilo občianske združenie, konkrétne obžalovaná, a to aj napriek tomu, že všetky práce ešte
neboli vykonané. Podľa názoru obžalovanej to bolo v súlade s dohodou s ÚPSVR. Firma C. vybavovala
obžalovanej pracovníkov na rekonštrukciu, ale bola to účtovná firma. Na ÚPSVR jej konkrétne pani P..
E. povedala, že môže predkladať aj faktúry za ešte nevykonané práce. Na otázky obhajcu obžalovaná

odpovedala, že uvedený priestor pre chránenú dielňu mali v prenájme do konca mesiaca október 2008
a Rómovia sa tam nasťahovali 01.04.2008. Keďže nebola dodržaná podmienka nájmu, bol im odobratý
štatút a zároveň s odobratím štatútu boli ÚPSVR vyzvaní na vrátenie finančných prostriedkov, čo aj
v zákonnej lehote urobili. Tieto prostriedky vrátila obžalovaná z osobných prostriedkov, cca 290.000,-
Sk až 300.000,- Sk. Na otázky samosudcu obžalovaná odpovedala, že osobne podpísala Dohodu o

poskytnutí nenávratného finančného prostriedku č. 3/§56/2008/II na zriadenie chránenej dielne alebo
chráneného pracoviska alebo na ich zachovanie. Túto podpisovala zo znalosťou veci. Za oprávnený
výdavok považovala taký výdavok, na ktorý mali nárok a bol vopred zadefinovaný v Dohode o poskytnutí
nenávratného finančného prostriedku. Podľa názoru obžalovanej mali nárok na finančné prostriedky aj
za práce, ktoré ešte neboli dokončené, teda nerealizované. Vyplývalo to zo zmluvy, čo jej potvrdila aj P..

E., čo je za slobodna P.. R.. Obžalovaná však nemá žiadny písomný súhlas alebo dôkaz o tom, že P.. E.,
Q.. R. im fakturovanie takýmto spôsobom umožnila. Združenie teda predložilo tú faktúru, medzitým sa
tam nasťahovali Rómovia, túto skutočnosť zistila aj kontrola z ÚPSVR so záverom, že faktúra nebude
preplatená, pretože nebola dokončená realizácia. Na ďalšiu otázku samosudcu obžalovaná odpovedala,
že bola aj osobitne poučená o tom, čo sú to oprávnené náklady. Toto osobitné poučenie, tento dokument

aj podpísala. Ďalej obžalovaná potvrdila, že predložila dňa 03.04.2008, tak ako je to uvedené v obžalobe,
ÚPSVR faktúru za práce, ktoré mali byť začaté 08.04.2008. Jedná sa o žiadosť o úhradu platby uvedenú
v obžalobe č. 3 za obdobie 3/2008 zo dňa 03.04.2008, tak ako je uvedené za vymaľovanie a vyrovnanie
podláh.FirmaC.-O.bolavlastnefirmou,ktorámalazabezpečiťvykonávateľauvedenýchprác.Finančné
prostriedky, ktoré boli ÚPSVR označené ako neoprávnené náklady boli vrátené až vtedy, keď im bol

odobratý štatút. Dovtedy nemali dôvod vracať finančné prostriedky, ani neboli k tomu nejako vyzvaní.
Obžalovaná však už od času kontroly vedela, že inkriminovaná faktúra bol neoprávnene vynaložený
náklad, pričom voči tomuto sa aj odvolali na Ústredie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, odborkontroly. Obžalovaná je toho názoru, že predložená faktúra bola v zmysle Dohody. Príjem z chránenej
dielne nemala žiadny, len výdavky v celkovej výške 2.000.000,- Sk.
Obžalovaná Z.. T. S. na základe uznesenia NS SR na hlavnom pojednávaní uviedla na otázku, v

akom rozsahu opravila prenajaté priestory, že to boli priestory zadnej časti chránenej dielne, kde
boli toalety, sklady a šatne zamestnancov a bola to časť priestoru, kde bol odložený tovar a bolo
to vyrovnanie podláh, alebo teda začatie vyrovnávania podláh v tej veľkej miestnosti. Na otázku, v
akom rozsahu bolo to vyrovnávanie podláh, odpovedala, že tam bol prinesený všetok materiál, ktorý
bol nakúpený a bola pripravená veľká miestnosť k tomu, aby sa tam mohla urobiť tá podlaha, ktorá

sa mala urobiť práve v priebehu toho víkendu. Nakúpený materiál bol maliarsky, bolo tam vápno a
farby, nivelizačná hmota alebo nejaká hmota na vyrovnávanie podláh. V akom finančnom obnose bol
nakúpený materiál na rekonštrukciu podláh, obžalovaná uviesť nevedela. Rekonštrukciu podlahy začal
robiť svedok M. K. a vykonať ju mala firma pána O.. Na otázku, koľko prostriedkov obžalovaná vynaložila
do okamihu nasťahovania Rómov na nakúpenie materiálu, prípadne, koľko zaplatila a ktorej firme za
tieto vykonané práce, obžalovaná uviesť nevedela. Taktiež sa obžalovaná nevedela vyjadriť k otázke, či

disponujenejakoufaktúrouzavykonanierekonštrukciepodláhpánomK.alebofirmouK..Ďalejnaotázky
odpovedala, že pred nasťahovaním Rómov sa nezačali vykonávať práce na rekonštrukcii podlahy, ale
nakúpený materiál na to bol a bola to nivelizačná hmota. Od firmy C. bola obžalovanej predložená
faktúra na preplatenie za rekonštrukciu podláh, ona ju preplatila a peniaze jej boli potom vrátené,
pričom vedela, že dôvodom bolo nasťahovanie Rómov, a že v prácach nebolo možné pokračovať.

O tom, že nedošlo k rekonštrukcii podláh, mala vedomosť, pretože sa v tom priestore nachádzala,
zostala tam aj časť materiálu, ktorý nemohli presťahovať ani k obžalovanej domov, ani do tých nových
priestorov, ktoré jej mesto poskytlo ako náhradné. Na otázky prokurátorky obžalovaná odpovedala, že
všetky faktúry, ktoré boli predkladané úradu práce, sociálnych vecí a rodiny predkladala obžalovaná
osobne aj spolu s pani O., ktorá tam s ňou chodila. Všetky faktúry predkladané úradu práce obžalovaná

videla, lebo ich podpisovala a určite v tých faktúrach bolo uvedené presne a podrobne, čo sa nakúpilo
a bol tam zadefinovaný aj rozsah vykonaných prác. Čo sa týka materiálu, ktorý zostal v chránenej
dielni pred nasťahovaním Rómov, obžalovaná uviedla, že tam zostalo vápno, nejaké farby maliarske,
nejaký materiál a niečo v práškovom stave, pričom časť toho materiálu presťahovali a časť si zobrala
obžalovanáksebedomov.Nezobralasivšakvšetok,lebotenmateriálbolužajznehodnotený.Naotázky

obhajcu obžalovaná uviedla, že faktúry, ktoré sa predkladali úradu práce, podpisovala obžalovaná, ale
spracovala ich pani O.. Na otázku, z čoho obžalovaná vrátila prostriedky úradu práce, akým spôsobom
si ich zabezpečila, obžalovaná uviedla, že z vlastných zdrojov, požičala si peniaze a potom predala dom,
pričom peniaze si požičala od pani O. a potom jej ich splatila predajom domu. K predaju domu došlo na
jar ďalšieho roku, myslí si, že to bol rok 2009, a tým boli splatené finančné prostriedky, ktoré si požičala.

Svedkyňa Z.. T. Š., Q.. D. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovanú pozná len služobne,
vykonávala u nej následnú finančnú kontrolu v roku 2008 ako členka kontrolnej skupiny ÚPSVR spolu
s pani A.. E. ako vedúcou kontrolnej skupiny. Kontrola bola vykonávaná v mesiaci apríl 2008 podľa
§ 56 zákona č. 5 o službách zamestnanosti ako kontrola chránenej dielne, chráneného pracoviska a

počas tejto kontroly bola vykonaná aj kontrola na tvári miesta. Kontrola bola vykonávaná v občianskom
združení Q. B. Q. Č., ktorého zástupkyňou je Z.. S.. Najprv bola vykonávaná obhliadka na tvári miesta,
prvýkrát sa do sídla prevádzkarne, resp. chránenej dielne nedostali, preto táto kontrola bola vykonaná
na tvári miesta asi po dvoch týždňoch, pani S. bola o tom upovedomená, pán z Mestského úradu
Pezinok im poskytol kľúče, spoločne s ním sa dostali do chránenej dielne a vykonali tam obhliadku,

pri ktorej bolo zistené, že práce, ktoré boli vyfakturované, neboli vykonané. Konkrétne kontrolovali
vymaľovanie stien, dlažby a úpravu WC. Na základe kontrolných zistení predvolali pani Z.. S. a bolo
jej oznámené toto zistenie. Následne spísali správu o výsledku finančnej kontroly. Konkrétne z Dohody
došlo k porušeniu, resp. k zneužitiu verejných prostriedkov poskytnutých z Európskych spoločenstiev,
a to tým, že obžalovaná S. predložila faktúry, ktoré boli na základe toho refundované a vyfakturované

práce neboli vykonané, čo sa hodnotí ako neoprávnený výdavok, pretože oprávneným výdavkom je
výdavokužzavykonanépráce.Výdavokzaeštenevykonanéprácenemôžebyťoprávnenýmvýdavkom.
Podľa svedkyne neexistuje možnosť, že zamestnanec ÚPSVR by takýto neoprávnený výdavok na dotaz
subjektu zmluvnej strany odobril. Taktiež uviedla, že nie je možná výnimka z uvedenej zmluvy na tom
základe, že niekto z úradu práce povie, aby si to subjekt uplatnil. Svedkyňa uviedla, že nemá vedomosť o

tom, že by sa obžalovaná s niekým o takýchto faktúrach radila a dostala kladnú odpoveď, to znamená, že
si môže uplatniť výdavok za ešte nevykonané práce. Pri kontrole boli kontrolované predmetné faktúry a
doklady, ktoré mali k dispozícii od zamestnankyne ÚPSVR, má na mysli faktúry, ktoré už boli preplatené,
pričom obhliadkou na tvári miesta bolo zistené, že vyfakturované práce vykonané neboli. Kontrola bolavykonaná za prítomnosti P.. M., zamestnanca Mestského úradu, ktorý bol privolaný ku kontrole kvôli
tomu,abyimumožnilvstupdopriestorov,vtomčaseužbolivpriestorochubytovaníRómovia,alenapriek
tomu kontrola jasne videla, že tie práce tam vykonané neboli. To im potvrdil aj živnostník, ktorý mal práce

vykonávať, že práce ešte neurobil. Na otázku obhajcu svedkyňa odpovedala, že je možné predložiť
faktúru aj za nakúpený materiál, ale v tomto prípade boli predkladané faktúry priamo za vykonané práce.
Na doplňujúcu otázku samosudcu svedkyňa uviedla, že z hľadiska kontroly nie je vôbec relevantné,
ak je predložená faktúra za vykonané práce, či na tieto práce bol nakúpený nejaký materiál. Taktiež
nie je povinnosťou kontroly sa na to zameriavať pri výkone svojej činnosti. Ďalej svedkyňa uviedla, že

následne bola vypracovaná správa o výsledku následnej finančnej kontroly so záverom, že došlo k
porušeniu Dohody takým spôsobom, že bolo potrebné vrátiť všetky už poskytnuté finančné prostriedky.
Dohoda bola zrušená, odstúpilo sa od Dohody z dôvodu porušenia Dohody a následne boli vrátené
všetky poskytnuté finančné prostriedky z tohto dôvodu. Táto správa bola prerokovaná, podpísaná a boli
prijaté opatrenia na nápravu. Obžalovaná nepodala voči správe žiadne odvolanie. Po odobratí štatútu
chránenej dielne boli všetky finančné prostriedky obžalovanou vrátené. Následne už ÚPSVR vo veci

ďalej nekonal, pretože nebol dôvod na konanie Správy finančnej kontroly.

Svedkyňa M. O. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovanú pozná, jej spoločnosť jej
spracovávala účtovníctvo a preto, že sa špecializuje na účtovníctvo neziskových organizácií, tak ich
pani Z.. S. požiadala o spracovanie účtovníctva. K faktúre zo dňa 25.03.2008 uviedla, že to bola faktúra

vystavená na základe obhliadky priestoru na základe rozpočtu prác na vykonané práce. Rozpočet prác
vystavila stavebná spoločnosť K., ktorá mala následne aj tieto práce realizovať. Na tomto základe bola
spracovaná faktúra, stavbári mali nastúpiť v určitý čas, ale pani S. svedkyni telefonovala, že nech
stavbári nechodia, pretože boli deložovaní z priestoru. Ona to následne oznámila stavebnej spoločnosti,
že práce sa nemôžu začať, nakoľko už nie sú v priestore, ktorý používali. Čo sa týka maliarskych prác,

faktúru vystavovala spoločnosť svedkyne na základe súpisu prác, ktoré vykonal maliar. Robil to pán M.
K.. Tieto práce mu boli zaplatené. Čo sa týka v obžalobe uvedenej spornej faktúry, tak túto predkladala
spoločnosť svedkyni obžalovanej S., ktorá ju zaplatila. Na otázku prokurátorky, či boli vykonané práce,
ktoré boli uvedené vo faktúre, svedkyňa odpovedala, že práce vykonané neboli, pretože v stavebníctve
to nie je zvykom tak, že sa predkladá faktúra až po výkone. Na otázku prokurátorky svedkyňa uviedla,

že aj na základe tejto ústnej dohody mali stopercentne zaručené, že spoločnosť K. práce vykoná. V
konečnomdôsledkuprácevykonanéneboliaanipeniazeneboliuvedenejspoločnostivyplatené.Faktúra
však bola napriek tomu následne predložená na ÚPSVR. Ďalej svedkyňa vypovedala, že keď nastala
takáto situácia, boli sa na ÚPSVR radiť o tých faktúrach, čo ďalej, ale hneď v následnej vete uviedla, že
úradníčky z ÚPSVR neboli ochotné im v týchto veciach vôbec radiť. Dokonca ju osobne priamo pani E.,

ktorá pracovala na ÚPSVR, vyhodila z jednania. Ďalej svedkyňa uviedla, že oni predsa nedeklarovali,
že práce uvedené na faktúre sa tam vykonali, a že predsa zo zákona je možné tú faktúru predložiť aj
pred začatím prác. Na otázky obhajcu svedkyňa uviedla, že z faktúry č. 2008272 zo dňa 25.03.2008
nebolo zrealizované vôbec nič. Taktiež z tejto faktúry nebol nakúpený žiadny stavebný materiál, žiadne
prostriedky, vôbec nič. Práce mali byť vykonané až po vystavení faktúry. Svedkyňa potvrdila na základe

vlastnej znalosti, že oprávneným výdajom nie je predloženie faktúry za ešte nevykonané práce. Na
otázky samosudcu svedkyňa opätovne uviedla, že od úradníčok z ÚPSVR nedostali žiadnu odpoveď
ako by mohli postupovať pri predkladaní faktúr, úradníčky neboli ochotné s nimi vôbec komunikovať a
dokonca ju samotnú vykázali z priestoru, keď im kládla otázky. Na priamu otázku, či si spomína, že by
nejaká úradníčka z ÚPSVR uviedla, že oprávneným výdajom je aj výdaj za ešte nevykonané práce, ak

existuje nejaká predfaktúra a majú byť vykonané v blízkej budúcnosti, svedkyňa uviedla, že na takejto
úrovni sa s nimi pracovníčky z ÚPSVR vôbec nerozprávali.
Svedkyňa M. O. na základe uznesenia NS SR na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedla na
otázku, v akom rozsahu obžalovaná opravila prenajaté priestory, že boli opravené všetky toalety, bolo
vymaľované, resp. vymaľované šatne, boli tam opravené drobnosti ako zámky na skrinkách, natreté

lavičky, opravené asi štvoro dverí, vyspravená a vymaľovaná chodbička, urobené soklové nátery, zadné
podlahy boli opravené celé, v niektorých priestoroch boli veľké diery a tie boli vyspravené a vyliate
nejakou hmotou, aby sa to celé vyrovnalo, to boli tie zadné priestory, tie boli kompletné a v tom veľkom
priestore bol vyliaty niečím, aby sa priehlbiny vyrovnali. Rekonštrukčné práce vykonal pán M. K.. Z
faktúry č. 2008272 znejúcej na čiastku 157.233,- Sk neboli vykonané žiadne práce. Tam boli vrátené

aj peniaze, ani zmluva nebola žiadna urobená, bola tam urobená len cenová ponuka a to bolo všetko.
Všetky finančné prostriedky boli vrátené. K tejto faktúre bol nakúpený materiál asi tak, že bol nakúpený
k predchádzajúcej faktúre. Jednalo sa o tú vylievaciu hmotu a materiál bol nakúpený asi v cene 7.000,-
Sk. Tento materiál bol kúpený prostredníctvom pána K., pretože on to vlastne robil, aj to prvé vyliatiepodláh urobil pán K.. Neurobil to tam nikto iný. Tým, že pán K. napr. kúpil časť materiálu, tak túto časť
materiálu predložili úradu práce na úhradu, ale časť, ktorú on nespracoval, vrátil a táto bola predmetom
kúpy pani S., takže tá potom ešte zostala. Na upresňujúcu otázku svedkyňa odpovedala, že pán K.

nakúpil materiál na predchádzajúcu faktúru č. 2008173 znejúcu na sumu 39.270,- Sk, a to vrátane tej
vylievacej hmoty. Nespotrebovaný prebytočný materiál im pán K. vrátil. Na ďalšiu upresňujúcu otázku,
či vo faktúre, ktorú predkladali úradu práce na 39.270,- Sk, boli zaúčtované práce aj materiál, svedkyňa
uviedla, že v tejto sume bol zaúčtovaný aj materiál, aj práca, a to celý materiál, nielen použitý. Pán K.
nakúpil kompletne materiál, ktorý mal na prácu, na ktorú ho objednali. Všetko ostatné, čo zostalo, vrátil

a vrátený materiál bol zhruba v sume za 7.000,- Sk. To podľa svedkyne znamená, že v tej ďalšej faktúre
mal byť tento materiál takisto zaúčtovaný, ale to už sa neuskutočnilo. Svedkyňa bola vyzvaná, aby
odstránila rozpor so svojou predchádzajúcou výpoveďou, ktorú uskutočnila na hlavnom pojednávaní, v
ktorej pána K. ako osobu živnostníka, ktorý mal vykonávať rekonštrukčné práce na podlahách, vôbec
nespomínala. Spomínala len spoločnosť K., konkrétne vo vzťahu k týmto prácam, s ktorou mali mať
uzavretú ústnu zmluvu, ktorá mala vypracovať cenovú ponuku, a ktorá mala nastúpiť na vykonanie

prác ten týždeň po 25.-tom. Svedkyňa bola vyzvaná, aby odstránila rozpor, že na hlavnom pojednávaní
uviedla, že práce sčasti vykonal pán K.. Svedkyňa vysvetlila rozpor tak, že tá práca, ktorú vykonal pán
K., sa netýkala spornej faktúry uvedenej v obžalobe. Opäť však rozporne odpovedala, že pán K. robil
podlahy, ale ich nedorobil, len ich vylial a opätovne uviedla, že zo spornej faktúry nebolo realizované
vôbec nič. Práce tam nerobil nikto, ale materiál tam zostal z tej predošlej faktúry, ktorý sa mal na to

použiť, resp. časť toho materiálu sa mala na to použiť a ten mal byť zahrnutý do ďalšej faktúry, pretože
pán K. im ho vrátil. Takže ten materiál mal byť súčasťou faktúry, ktorá je uvedená v obžalobe a mal
byť použitý aj na vyrovnanie podláh. Na ďalšiu upresňujúcu otázku svedkyňa odpovedala, opätovne
rozporne, že tieto práce zo spornej faktúry mala naozaj robiť tá spoločnosť K., pretože ich pán K.
robiť nemohol. Spoločnosti K. nebola vyplatená žiadna záloha. Takže nedošlo k realizácii práce z tej

faktúry a peniaze boli vrátené obžalovanej. Obžalovaná vedela, za čo sú tie peniaze, peniaze zo spornej
faktúry mali byť pôvodne vyčlenené na mzdy, potom mali byť použité na úhradu prác zo spornej faktúry,
a keď nedošlo k realizácii prác, boli použité na uhradenie miezd. Svedkyňa bola opätovne vyzvaná
na odstránenie rozporov, nakoľko na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní uviedla, že z faktúry č.
2008272z25.03.2008nebolozrealizovanévôbecnič,aninakúpenévôbecnič,žiadnystavebnýmateriál.

Natomtosvedkyňazotrvalasvysvetlením,žetenstavebnýmateriál,ktorýzostalpovykonanýchprácach
pánomK.,potomtvorilpoložkovúzložkuakomateriálvspornejfaktúre,atomalobyťasivovýške7.000,-
Sk. Svedkyňa bola opätovne vyzvaná, aby odstránila rozpor so svojou predchádzajúcou výpoveďou,
že spoločnosť K., s ktorou mali mať uzavretú ústnu dohodu, ktorá mala nastúpiť v podstate ten víkend,
ktorý spomínala svedkyňa na vykonanie prác, svedkyňa rozpor neodstránila, povedala, že ona rozpor

nevidí, že skutočne spoločnosť K. mala nastúpiť na tie práce, pretože sa to rozprávalo pri obhliadke, kde
boli. Na otázky obhajcu svedkyňa uviedla, že kvôli spornej faktúre boli na úrade práce asi trikrát, pretože
pracovníci im stále nevedeli dať jasné vyjadrenie, že čo s tým, keď im prišli povedať, že tá fakturácia,
ktorú uskutočnili v rámci žiadosti o platbu, že čo majú s ňou spraviť, či ju majú vziať späť alebo ju majú
stornovať, lebo to, čo mali spraviť v rámci tej faktúry, tie práce sa tam už nemôžu urobiť. Na úrade práce

im k tomu vôbec nič nepovedali. Na ďalšiu otázku obhajcu svedkyňa opätovne rozporne uviedla, že na
úrade práce boli už predtým, ako bola faktúra vyplatená a boli sa opýtať, čo s tým majú teraz spraviť,
ako majú postupovať, lebo z úradu práce im túto žiadosť o úhradu platby a v rámci nej predloženú
faktúru vyplatili dávno po tom, ako všetko vedeli. Na ďalšiu otázku obhajcu, že kto zaplatil štátu mzdy a
odvodové prostriedky, svedkyňa uviedla, že obžalovaná, ktorej na to požičala peniaze v rámci zmluvy o

pôžičke,abyobžalovanámohlavyplatiťvšetkymzdyazhrubasajednaloo1.200.000,-Sk.Tietofinančné
prostriedky im obžalovaná vrátila tak, že im predala dom. Na ďalšie upresňujúce otázky samosudcu
svedkyňa odpovedala, že s úradom práce rokovali o všetkých výdavkoch, ktoré tam išli dať, a to pred
jeho uplatnením. Svedkyňa bola opätovne vyzvaná, aby odstránila ďalší rozpor vzhľadom k tomu, že
na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní uviedla, že na úrade práce bola niekoľkokrát, aby získala

informácie od úradníčok, ale bohužiaľ nedostali žiadnu odpoveď ako môžu postupovať, a že úradníčky
neboli ochotné s nimi komunikovať. Dokonca svedkyňu vykázali z priestoru, keď im kládla otázky. Na
ďalšiu otázku v predchádzajúcom hlavnom pojednávaní, či si svedkyňa spomína, že by nejaká úradníčka
z úradu práce uviedla, že oprávneným výdajom je aj výdaj za ešte nevykonané práce, ak existuje
nejaká predfaktúra a práce majú byť vykonané v blízkej budúcnosti, svedkyňa odpovedala, že na takej

úrovni sa s nimi nerozprávali. Svedkyňa odstraňovala rozpor s tým, že je pravdou ako vypovedala na
predchádzajúcom hlavnom pojednávaní, že jej nikto nechcel odpovedať. Svedkyňa bola samosudcom
vyzvaná, aby vysvetlila, aké doklady má k dispozícii, viažuce sa k faktúre č. 2008272 zo dňa 25.03.2008,
a to viažuce sa jednak k vykonaným prácam, ak také existujú a jednak k zakúpenému materiálu aosobitne, aby ozrejmila materiál, ktorý bol na tie jednotlivé položky, to znamená vymaľovanie a úpravu
podláh,vyčlenený,aabyichstriktneoddelilaodpredchádzajúcejfaktúryč.2008173znejúcejna39.270,-
Sk. Svedkyňa uviedla, že z faktúry č. 2008272 za vymaľovanie a vyrovnanie podláh neboli vykonané

žiadne práce a materiál bol prenesený, resp. nakúpený na základe tej prvej faktúry, to znamená č.
2008173 znejúcej na 39.270,- Sk. Následne svedkyňa predložila súdu pokladničné bločky, príjmové a
výdavkové doklady a tieto súd vykonal ako listinné dôkazy, tak ako je to uvedené v príslušnej časti
odôvodnenia tohto rozsudku s tým, aby okrem iného svedkyňa označila presne pokladničný blok a názov
položky, ktorá podľa nej mala byť použitá na vyrovnanie podláh. Svedkyňa označila pokladničný blok,

na ktorom bolo uvedené DULUX Vinyl 2x v celkovej výške 2.288,- Sk a k ostatným sa vyjadriť nevedela.

Svedok S. O. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovanú nepozná, pracuje v spoločnosti K.,
K..Q..X.., je to malá rodinná stavebná firma, ktorej je konateľom a v tej dobe tam pracoval ako technik
na stavbe. Spomína si, že pán O. zo spoločnosti C. - O., K..Q..X.. ho oslovil s ponukou na nejaké
rekonštrukčné práce, ktoré sa mali konať v Pezinku, aby im vypracoval cenovú ponuku. Po jednoduchej

obhliadke a zaslaní podkladov túto ponuku vypracoval, predložil ju pánovi O. a viac sa o vec nezaujímal,
až niekedy po mesiaci mu pán O. povedal, že je to neaktuálne, že v podstate táto ponuka nebola
prijatá. Mali to byť jednoduché rekonštrukčné práce, omietky, úprava podkladov linolea v sume podľa
položkovitého rozpočtu, približne nejakých 130.000,- Sk. Osobne si o tom myslel to, že firma dostala
zaujímavejšiu ponuku a viac sa o to nestaral. Cenovú ponuku zaslal e-mailom, bola nepodpísaná a

nezáväzná s pripojeným položkovitým rozpočtom.
Svedok S. O. na základe uznesenia NS SR na hlavnom pojednávaní opätovne vypovedal, že
neprevádzal nijaké práce ani opravy v priestoroch K.H. S. K., Q. B. Q. Č. a nenakupoval ani žiadny
materiál. Žiadne práce on vykonávať ani nemal, len urobil cenovú ponuku. Na otázku, či mal uzavretú
nejakú písomnú alebo ústnu dohodu so K. S. K., Q. B. Q. Č. alebo s firmou C., odpovedal, že nie. Ku

stavu, v akom sa nachádzali priestory, ktoré si bol obhliadnuť pred vypracovaním cenovej ponuky, sa
vyjadriť nevedel. V ďalšej svojej výpovedi svedok ustálil, že cenová ponuka bola vypracovaná v rozsahu
okolo 130.000,- Sk, pričom na vypracovanie cenovej ponuky ho oslovila pani O.. O tom, že cenová
ponuka nebola prijatá, sa dozvedel tak, že ju zaslal pánovi O., nič sa s tým nerobilo, a keď sa svedok
na to dotázal, pán O. mu povedal, že ponuka bola neúspešná. Svedok si nevedel spomenúť, v akom

časovom horizonte od vypracovania cenovej ponuky sa dozvedel, že ponuka nebola prijatá. Ku žiadnej
dohode nikdy nedošlo.

Svedkyňa Q. E. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovanú pozná, približne v apríli, rok si
nespomína, bola oslovená pani S., či jej môže pomôcť s chránenou dielňou, čo sa týka odbornej časti

keramickej dielne. Keď nastúpila v apríli toho roku, tak si pamätá na to, že boli v školskej jedálni, kde
mali prenajatý priestor od mesta a potom, keď vyhorela cigánska osada, Rómovia nemali kam ísť, tak
ich dali do tých priestorov, kde boli oni a oni sa museli odsťahovať. Čo si pamätá, tak dielňa sa dávala do
poriadku,pretožebolavdezolátnomstave.Nato,čobolokonkrétneopravené,sispomínanazadnúčasť
priestorov, toalety, umývadlá, priestor šatne, miestnosť, v ktorej sa pracovalo a chodbička zboku. Keďže

úplne počiatočný stav nevidela, nevedela sa presne vyjadriť, aké stavebné úpravy tam boli konkrétne
urobené.

Svedok P. M. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovanú pozná, a že mesto vlastní niekoľko
budov. V septembri, rok si nespomína, skončila činnosť Základná škola na D. V. a hlavná budova sa

uvoľnila, a takisto aj jedáleň a kuchyňa. Tieto priestory boli určitý čas voľné a Z.. S. zrejme prišla
za primátorom, pretože hľadala priestory pre jej aktivity, ktoré má so svojimi pacientmi. Primátor jej
tieto priestory prisľúbil a svedok ako vedúci oddelenia správy majetku pani S. priestormi previedol a
dohodli si podmienky užívania. Následne nato sa urobila nájomná zmluva, tam sa vyčlenili podmienky
užívania budovy, vymedzili priestory, ktoré budú oni užívať. Povinnosťou svedka bolo odovzdať kľúče,

skonštatovať stav budovy, oddeliť priestory, ktoré neboli dané k prístupu. Taktiež sa dohodlo, že údržbár
mesta dá do poriadku časť sociálneho zariadenia a poopravuje tam potrebné veci, konkrétne sa dvakrát
menil zámok, nejaká batéria, také drobné práce, pretože to bola opustená budova využívaná asi 20
rokov a úmerne k tomu tam boli uvoľnené aj nejaké dlažby, ktoré pozostávali z kachličiek asi 10x10.
Nepamätá si, že by obžalovaná vykonávala nejaké rekonštrukčné práce, pretože nájomca si robí bežnú

údržbu, ale čo sa týka stavu budovy alebo zabudovaných častí, to je povinnosťou vlastníka budovy.
Rekonštrukcia sa musí robiť so súhlasom vlastníka budovy a svedok nevie o tom, že by vlastník budovy
takýto súhlas dával. To by muselo písomne prejsť cez právne oddelenie. Užívanie priestorov prebiehalo
asi pol roka a potom sa stalo, že bytový dom, ktorý užívali Rómovia, vyhorel a bolo treba okamžiteľudí presunúť a na pokyn primátora nakoniec boli presunutí do priestoru školy - jedálne a priľahlých
miestností s tým, že spoločenstvo, ktoré viedla Z.. S., bolo odtiaľ presunuté. Do pôvodných priestorov
sa už nevrátili. Ďalej svedok potvrdil, že sprevádzal dve pracovníčky, ktoré prišli na kontrolu z ÚPSVR

Pezinok, spoločne kontrolovali rozpis prác, ktoré mali byť v objekte vykonané a konštatovali, že tie práce
tam vykonané neboli. Malo sa jednať o výmenu podlahy, ale podlaha bola v priestoroch jednoznačne
stará, výmena podlahy nebola uskutočnená ani v jednej miestnosti. Jednalo by sa o dosť veľký zásah
a bol by na to potrebný súhlas vlastníka, ktorý nebol daný. Taktiež má svedok za to, že určite nebol
vymaľovaný celý priestor, ktorý bol daný do prenájmu. Nová podlaha nebola ani v jednej miestnosti.

Na otázky samosudcu svedok odpovedal, že prenajímané priestory v čase odovzdania do prenájmu
boli v takom stave, že podlaha tam bola stará, čiastočne poškodená, v najväčšej miestnosti bola PVC
krytinanalepená,vchodbovýchpriestorochbolataktieždlažba,ajvsociálnychzariadeniachboladlažba.
Maľba bola užívaním čiastočne znehodnotená. V čase, keď mesto zabezpečovalo ubytovanie Rómov,
on žiadnu podstatnú zmenu na objekte nevidel. Podľa jeho názoru investovať do takéhoto objektu,
ktorý mali v užívaní len prechodne a následne mali byť presunutí, je dosť nelogické, dokonca by to

nazval až plytvaním a naviac mesto rovnako chcelo robiť rekonštrukciu celého objektu. Jednalo sa len o
dočasný prenájom na nejaký rok, dva a väčšie stavebné úpravy by podliehali schvaľovaciemu konaniu,
to znamená oznamovacej povinnosti predovšetkým vlastníkovi, muselo by to byť písomne zachytené
cez právne oddelenie. Ak by sa tak nestalo, jednalo by sa o porušenie nájomnej zmluvy.
Obžalovaná sa vyjadrila k výpovedi svedka v tom zmysle, že netvrdila, že podlaha bola vymieňaná,

ani neboli takéto práce fakturované, bola vyspravená, to znamená daná do stavu užívania postihnutými
ľuďmi.
K uvedenému sa svedok na základe dotazu samosudcu vyjadril, že žiadne úpravy si nevšimol, ako ani
žiadny stavebný materiál pripravený k vykonaniu úprav. Osobne tam nevidel žiadne práce, ani maliarov,
ani dlaždičov, ani žiadne pracovné pomôcky, hoci prechádzal všetkými priestormi.

Svedkyňa A.. N. C. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že Z.. S. pozná na základe plnenia služobných
povinností, ktoré vykonávala v Justičnej akadémii ako T. Q. A. B. v časovom období z roku 2007, kde Z..
S.chodilaprednášať.Vpodstatevieotom,žepaniS.Č.sizaložilachránenúdielňuasvedkyňabezplatne
poskytovala právne rady zamestnancom chránenej dielne. Chránenú dielňu aj navštívila v časovom

období roku 2008, ale k rekonštrukčným prácam sa presne a s istotou vyjadriť nevedela. Rovnako sa
nevedela vyjadriť ani k predmetu nájomnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi občianskym združením
a mestom Pezinok a ani ku konkrétnym ustanoveniam Dohody s ÚPSVR.

Svedkyňa Z.. G. Š. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v súčasnosti je zamestnaná ako riaditeľka

odboru služieb zamestnanosti na ÚPSVR Pezinok, od 1. júna 2011 bola menovaná na zastupovanie a po
vykonaní výberového konania bola menovaná do funkcie. V dobe uvedenej v obžalobe taktiež pracovala
na ÚPSVR na Odbore aktívnych opatrení trhu práce. Obžalovanú nepozná, z vecou je oboznámená
len zo spisu, takže môže povedať len to, čo si prečítala, alebo čo jej povedali kolegovia. Samostatne
vypovedala, že ÚPSVR Pezinok uzatvoril s obžalovanou Dohodu o poskytnutí príspevku na chránenú

dielňu ešte predtým, ako bol vydaný štatút chránenej dielne a na základe tejto Dohody pani obžalovaná
mala predkladať žiadosti. Zmluva bola uzatvorená 6. februára 2008 na sumu 1.340.424,- Sk, ktoré mali
byť poskytnuté na vytvorenie tejto chránenej dielne. Na základe dohody obžalovaná mala predkladať
žiadosti o platbu aj so všetkými dokladmi, vždy jeden originál a dve fotokópie všetkých dokladov, z
ktorých malo byť jasné, o čo ide. Svedkyňa podotkla, že sa jedná o peniaze Európskeho sociálneho

fondu, ktoré vlastne 50:50 idú so štátnym rozpočtom, takže tieto peniaze sú zvlášť kontrolované, pretože
z ministerstva, ako aj z ústredia im stále chodí kontrola. Pokiaľ sa jedná o inkriminovanú faktúru, malo
ísť vlastne o vymaľovanie priestorov chránenej dielne a vyrovnanie podlahy, úpravu WC a táto faktúra
bola obžalovanej preplatená, nakoľko predložené doklady boli správne a v poriadku a až následne
na to od 01.04.2008 tam išla kontrola, čiže pracovníci ÚPSVR, oddelenia kontroly v rámci svojho

plánu kontrol mali na starosti aj kontrolu týchto chránených dielní. V čase, keď prišli zamestnanci na
kontrolu, zistili, že bolo zamknuté, a keďže priestory patria Mestskému úradu Pezinok, tak asi o dva
týždne sa ÚPSVR obrátil na Mestský úrad Pezinok a na správcu tejto budovy, ktorý tam prišiel, otvoril
priestory a bolo zistené, že tieto práce tam vôbec neboli vykonané. Na tomto základe ÚPSVR začal
konať s tým, že kolegyňa, ktorá mala na starosti preplácanie týchto príspevkov, zastavila preplácanie

týchto príspevkov, dala to na vedomie subjektu listom, že pokiaľ kontrola nebude ukončená, tak sa
zastavuje vyplácanie všetkých príspevkov. Následne na to bolo zistené, že v týchto priestoroch sa
vlastne v tom čase už chránená dielňa nenachádzala, bola presťahovaná inde, čo takisto nebolo
oznámené ÚPSVR, a tým pádom vlastne pracovníci chránenej dielne pracovali niekde inde, tak aninepracovali v chránenej dielni. Na základe uvedeného, čo bolo kontrolou zistené, potom pristúpil ÚPSVR
k tomu, že 05.05.2008 bol odobratý štatút chránenej dielne a bola napísaná výzva na vrátenie všetkých
vyplatených prostriedkov a k tomu aj došlo. Jednalo sa o 297.803,70 Sk, ktoré boli 26. júna vrátené na

účet ÚPSVR. Na otázky prokurátorky svedkyňa odpovedala, že systém preplácania žiadosti o úhradu
fungoval tak, že bolo potrebné doniesť žiadosť o úhradu a museli byť k tomu priložené doklady, ktoré
preukazovali, že peniaze boli použité na tento účel. Za oprávnené výdavky sa pri vykonávaní nejakej
údržby priestorov považuje predloženie faktúry od dodávateľa, ktorý práce vykonal, to znamená, ktorý
ich fakturoval obžalovanej, potom bolo potrebné predložiť túto faktúru a na základe toho boli prostriedky

preplatené. Na otázky obhajcu svedkyňa vypovedala, že ÚPSVR nedisponuje žiadnym záznamom,
ktorý by osvedčoval, ako vyzerali priestory predtým, ako sa tam zriadila chránená dielňa. Pracovníci
kontroly posudzovali, že podľa faktúry mali byť v chránenej dielni urobené podlahy, čo urobené nebolo.
Obžalovaná týmto konkrétne porušila ustanovenia dohody v tom, že iné priestory nemôžu slúžiť ako
chránená dielňa, lebo tam nebol vydaný štatút, ktorý je vydávaný vždy na konkrétnu adresu, iba na toto
miesto a zároveň, že tam bol neoprávnený výdavok za práce, ktoré neboli vykonané. Na otázku obhajcu

ako postupuje v prípade, že práce by ešte len mali byť vykonané, svedkyňa odpovedala, že je možné
preplatiť faktúru iba vtedy, keď už je všetko spravené. Prostriedky sú oprávnené tým, že sú skutočne
vynaložené, a keďže tu k tomu neprišlo, vynaložené neboli, tak predložená faktúra nie je oprávnená. Na
otázku obhajcu, kedy bola preplatená faktúra, svedkyňa uviedla, že to bolo 18.04.2008, kedy ešte úrad
nedisponoval správou o výsledku následnej finančnej kontroly, pretože žiadosť bola predložená skôr a

na základe dokladov ÚPSVR nemohol vedieť, že to nebolo vykonané. Kontrolu konkrétne vykonávali
pracovníciÚPSVRA..P.E.,T.Š.,Q..D..Naotázkysamosudcusvedkyňaodpovedala,ženeoprávnenosť
výdavkov je konštatovaná až v správe o výsledku následnej finančnej kontroly, teda dátumom 29.
apríla 2008 a potvrdila, že samotná kontrola na mieste výkonu kontroly nie je právnym aktom, ktorý
oprávňuje ÚPSVR nevyplatiť finančné prostriedky, ale až správa o výsledku následnej finančnej kontroly.

Vzhľadom k tomu, že táto bola vyhotovená k dátumu 29.04.2008, k výplate na základe Dohody muselo
dôjsť 18.04.2008, pretože ÚPSVR ešte nedisponoval relevantným právnym podkladom, aby mohol
skonštatovať neoprávnenosť výdavkov. Keďže už faktúra bola preplatená, samozrejme došlo následne
k vymáhaniu. V prípade, že je vymáhanie neúspešné, postúpi sa vec na Správu finančnej kontroly.
Svedkyňa potvrdila, že uplatnenie neoprávnených výdavkov sa považuje za závažné porušenie dohody,

následkom čoho ÚPSVR od dohody odstúpi a tak sa aj stalo. Na otázku samosudcu, či existuje taká
skutočnosť, že pracovník ÚPSVR v rozpore s dohodou a povinnosťami pracovníka by mohol informovať
subjekt o tom, že môže predložiť faktúru za ešte nevykonané práce, ktoré majú byť vykonané až v
budúcnosti, svedkyňa odpovedala, že určite nie a taktiež uviedla, že k zavádzajúcemu vysvetleniu v
tomto zmysle nemohlo dôjsť ani pri podpise zmluvy. Ďalej uviedla, že z hľadiska kontrolných zistení a

postupov ÚPSVR nie je relevantné pre ÚPSVR tvrdenie subjektu, že zmluve nerozumel, a že takýto
náklad považoval za oprávnený. Taktiež uviedla, že klauzula, že subjekt nemá námietky voči kontrolným
zisteniam znamená, že súhlasí s výsledkami následnej finančnej kontroly, ako aj s ich zisteniami.

Svedok M. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovanou sa videl asi dvakrát, pričom prvýkrát to

bolo vtedy, keď sa išli maľovať priestory. Samostatne sa vyjadril, že v roku 2008, zhruba koncom marca
ho kontaktovala pani O. s tým, že by bolo treba niečo vymaľovať, a tak sa zhruba dojednali, že čo a
ako, potom sa stretli na mieste s pani S.B., ktorá mu konkrétne povedala, čo je treba vymaľovať, ktoré
priestory a to spravil. Na otázky prokurátorky odpovedal, že maľoval celé priestory a okrem maľovania
nič iné nerobil. Na materiál mu dala peniaze pani O. ako zálohu a on si nakúpil materiál, záloha bola v

sume 30.000,- Sk a následne po vykonaní prác fakturačne vyúčtoval skutočné náklady okolo 28.000,-
Sk. K podlahe sa vyjadril, že to bolo vybité a bolo vidieť, že sú tam nejaké nerovnosti. Na podlahách
boli dohodnutí, že ich spraví v ďalšej fáze, že prípadne sa bude pokračovať ešte ďalej. Vymaľovanie
vykonával koncom marca, pričom materiál si nakúpil skôr, mal ho uložený doma a aj následne si ho
priviezol k výkonu práce. K podlahe ďalej uviedol, že boli dohodnutí, že sa to spraví so samonivelizačnou

hmotou, že sa to vyleje a pretrie. Cenovo však nič neriešili, takže ani nevie, koľko by nivelizácia podláh
vlastne mohla stáť. Uviedol, že na nivelizáciu podláh postačuje aj jeden človek, pretože to nie je náročné.
Svedok M. K. na základe uznesenia NS SR na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v areáli vykonával
maliarske a natieračské práce, oškrabanie maľovky, bolo tam zatečené, takže sa to po tejto stránke
izolovalo, škrabalo, stierkovalo, sadrovalo, natierali sa tam zárubne, dvere, sokle sa tam robili s

umývateľnou farbou a to bolo všetko. Konkrétne sa jednalo o priestory, a to sociálne zariadenia, šatne
a vstupnú chodbu. Materiál nakúpil za zálohu, ktorú dostal od pani O. asi tak okolo za 7.000,- Sk. Vo
faktúre, ktorú fakturoval firme C. vo výške 28.050,- Sk je zahrnutá aj cena materiálu, aj cena jeho práce.
Zálohu od pani O. dostal vo výške 30.000,- Sk na vykonanie prác a nákup materiálu. Okrem prác, ktoréuviedol, žiadne iné práce nevykonal. Uvažovalo sa síce do budúcnosti o vyspravení podláh, ale to sa
nedalo, to by musela robiť odborná firma, lebo jeden človek si to sám dovoliť nemôže. Konkrétny termín
na vyspravenie podláh dohodnutý nebol, pretože poškodenie bolo v takom rozsahu, že by to človek

sám neurobil. To sú také práce, že to musia robiť aspoň traja, štyria ľudia, aby sa to dokázalo naraz
jednoliato spraviť. Svedok to sám urobiť určite nemohol. Z prác, ktoré vykonával, nebol spotrebovaný
všetok materiál, nespotrebovaný materiál odviezol domov pani S. do miesta bydliska. Svedok uviedol,
že zakúpil aj nivelizačnú hmotu, pretože sa predpokladalo, že to pôjde spraviť, ale potom sa to spraviť
nedalo a nič sa s tým nerobilo. Myslí si, že to boli asi 3, 4 mechy nivelizačnej hmoty, cca po 20 kg, na

cenu si nespomína. Ten materiál však v jeho faktúre uvedený nebol, a preto bol vrátený pani S., a to aj s
pokladničnými blokmi za nákup. Na otázku, či ten materiál nakúpil v rámci tej zálohy, ktorú dostal od pani
O. vo výške 30.000,- Sk, svedok uviedol, že áno. Po jednoduchom výpočte, keďže svedok dostal podľa
vlastnej výpovede zálohu od pani O. vo výške 30.000,- Sk, z čoho 28.050,- Sk minul, resp. vyúčtoval
za vykonané práce a nákup materiálu, bol svedok dotázaný, v akej cene nakúpil materiál, ktorý vrátil,
resp. nivelizačnú hmotu. Na túto otázku svedok odpovedať nevedel. Následne bol svedok dotázaný na

pokladničné bločky predložené svedkyňou M. O., aby sa vyjadril k jednotlivým položkám, ktoré kupoval,
a aby vysvetlil, o aké položky sa jedná a na čo sa používajú. Svedok sa k tomuto vyjadril nasledovne,
že Planfix 5 kg je sadra, ďalšia položka S 2130/1000 0,75 l Weisslack sa jedná o emailový lak, ďalej S
2013/6050 0,75 l za 619,- Sk svedok uviedol, že to môže byť riedidlo, ďalej lak S 2130/1000, ďalej 0,8
kg RADBAL svedok uviedol, že je to základná farba, následne 370 g Elastik S 6006 svedok uviedol, že

je syntetické riedidlo, ďalej DULUX Vinyl Mat/Ex.DEEP 2x 1.499,- Sk a 789,- Sk, že sa jedná o maľovku,
ďalej Esmal 25 kg je takisto maľovka a následne bol svedok dotázaný na príjmový pokladničný doklad
prijatý od M. K. vo výške 3.823,- Sk ako vratka materiálu, svedok uviedol, že to by mohol byť ten, čo
vrátil pani S.. Ďalej bol svedkovi predložený účet na V 2006 Maliarska farba Standard 40 kg, z čoho je
zrejmé, že je to farba, ďalej štetec, následne Penetra 5 l za 295,- Sk, svedok uviedol, že je to penetrák na

spevnenie podkladu, keď sa oškrabe stará maľovka a Rimano 25 kg je stierková hmota, takisto stierka
30 kg je vrchná stierka. Následne bol svedok dotázaný na ďalšiu vratku materiálu od M. K. vo výške
1.704,- Sk zo dňa 04.04.2008, na čo sa svedok vyjadriť nevedel. Následne bol svedok dotázaný na to, či
v účtoch, ktoré mu boli predložené, postrehol materiál, ktorý uvádzal, že nakúpil na vyspravenie podláh,
svedok uviedol, že nie. Ďalej bol svedok dotázaný, či je možné použiť materiál DULUX Vinyl na účely

vyspravenia podlahy, na čo svedok uviedol, že nie, to sú veci na maľovanie, na sokle, na maľovku, na
nátery, na podlahy nie. Následne bol svedok dotázaný na použiteľnosť vráteného nespotrebovaného
materiálu, pričom svedok uviedol, že si nepamätá, koľko zostalo toho materiálu, ale že niektorý sa dal
ešte použiť. Nepamätal si presne, koľko zostalo zo syntetickej farby, či deci alebo dva a tá by sa dala
ešte použiť. Svedok ešte vysvetlil, že pani O. fakturoval len vykonané práce preto, že materiál bol v

rámci nich prerátaný na metre štvorcové.
Povýsluchutohtosvedkasúdvyzvalobžalovanúpoporadesobhajcom,činavrhujúdoplniťdokazovanie
o doloženie ďalších dokladov, resp. účtov, ktoré by sa mali týkať nakúpeného materiálu, vrátane
materiálu na vyspravenie podláh, pričom obžalovaná po porade s obhajcom uviedla, že nenavrhuje
doplniť dokazovanie a na otázku, či vie doložiť účty za nakúpený materiál asi 3, 4 mechy po 20 kg

samonivelizačnej hmoty na vyspravenie podláh, ktorá mala byť nakúpená, obžalovaná uviedla, že nevie.

Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. s prihliadnutím na § 263 ods. 3 písm. a) Tr . por. per analogiam a za súhlasu
strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď v tom čase svedkyne - poškodenej P.. A. R. z
prípravného konania zo dňa 16.12.2011 (č.l. 117-122) v ktorej uviedla, že sa k výsluchu dostavila

na základe splnomocnenia riaditeľky ÚPSVR Pezinok zo dňa 14.12.2011, k čomu priložila predmetné
splnomocnenie, pripojila sa k trestnému konaniu a v rámci uplatnenia si nároku na náhradu škody v
uvedenej trestnej veci uviedla, že subjekt občianske združenie K. S. K., Q. B. Q. Č., zastúpený Z.. T. S.
dňa 23.06.2008 vrátil ÚPSVR Pezinok poskytnuté finančné prostriedky v celkovej sume 297.803,70 Sk
(9.885,27 Eur) a ÚPSVR Pezinok v súčasnej dobe neeviduje voči uvedenému občianskemu združeniu

žiadnu škodu, a preto si nebude uplatňovať žiadny nárok na náhradu škody v trestnom konaní.

Z výzvy na uhradenie pohľadávky, ktorú zaslal ÚPSVR v Pezinku, Odbor služieb zamestnanosti
občianskemu združeniu K. S. K., Q. B. Q. Č. v zastúpení Z.. T. S. dňa 05.05.2008 vyplýva, že ÚPSVR
vyzval občianske združenie na základe Dohody č. 3/§56/2008/II zo dňa 06.02.2008 a správy o výsledku

následnej finančnej kontroly č. 29/2008 na vrátenie celého finančného príspevku poskytnutého na
základe Dohody v sume 297.803,70 Sk, a to najneskôr do 04.06.2008 na účet ÚPSVR Pezinok.Z výpisov z účtov OTP Banky žurnalizovaných na č.l. 73 - 75 súd zistil, že K. S. K. dňa 23.06.2008
poukázala na účet ÚPSVR Pezinok finančnú čiastku 297.803,70 Sk.

Z faktúry č. 2008272 dodávateľa C.-O., K.. K. Q..X.. fakturovanej OZ K. S. K., Q. B. Q. Č. ako príjemcovi
súd zistil fakturáciu za vyrovnanie podlahy a vymaľovanie vo výrobných priestoroch na E. V. Č.. X N. S.
v celkovej výške 157.233,- Sk s dátumom vystavenia 25.03.2008 a dátumom splatnosti k 01.04.2008.
K uvedenej faktúre sú na č.l. 78 - 79 pripojené príjmové a výdavkové pokladničné doklady, z ktorých
vyplýva, že dňa 01.04.2008 občianske združenie K. S. K., Q. B. Q. Č.F. uhradila spoločnosti C. - O.

sumu vo výške 157.233,- Sk ako úhradu faktúry č. 2008272.

Dňa 16.04.2008 podalo Mesto Pezinok K. S. K., Q. B. Q. Č. informáciu o stave ohľadom zmluvy o
nájme nebytových priestorov, v ktorej je okrem iného uvedené, že Mesto Pezinok ako prenajímateľ a
občianske združenie ako nájomca uzatvorili dňa 11.01.2008 zmluvu o nájme nebytových priestorov,
ktorej predmetom bola časť bývalej jedálne v areáli bývalej ZŠ D. XX N. S.. Tento nájom následne

schválilo aj Mestské zastupiteľstvo v Pezinku uznesením zo dňa 15.02.2008. Doba nájmu bola určená
ako určitá od 15.01.2008 do 31.10.2008. Dňa 31.03.2008 prišlo k požiaru bytového domu na ulici
Glejovkač.1vPezinkuamestomuselonúdzovoriešiťsituáciusubytovanímobyvateľovbytovéhodomu,
vdôsledkučohodošloktomu,žedňa04.04.2008bolitítoobyvateliaumiestnenívbudovebývalejjedálne
Základnej školy D. XX. Na tomto základe bol poskytnutý občianskemu združeniu náhradný priestor v

Klube dôchodcov na Sládkovičovej ulici.

Z výpisu č. 111 zo dňa 24.06.2008 výdavkového účtu štátneho rozpočtu ÚPSVR Pezinok vyplýva, že
ÚPSVR Pezinok dňa 23.06.2008 prijal úhradu od K. S. K. vo výške 297.803,70 Sk. S uvedeným je v
súlade aj príkaz na úhradu adresovaný OTP Banke predložený Z.. T. S. dňa 23.06.2008 na účet príjemcu

ÚPSVR Pezinok vo výške 297.803,70 Sk s dátumom splatnosti 23.06.2008.

Zo správy ÚPSVR v Pezinku č. 29/2008 zo dňa 29.04.2008 o výsledku následnej finančnej kontroly
vybraných ustanovení Dohody o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na zriadenie chránenej
dielne alebo chráneného pracoviska a na ich zachovanie podľa § 56 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách

zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a vyhlášky
MPSVR SR č. 44/2004 Z.z., ktorou sa vykonáva ustanovenie § 69 ods. 2 uvedeného zákona v znení
neskoršíchpredpisovč.3/§56/2008/IIz06.02.2008vOZK.S.K.,Q.B.Q.Č.,Š.Č..XX,R.,prevádzkareň
E. Č.. X, S. súd zistil, že uvedená kontrola bola vykonaná v čase od 01.04.2008 do 24.04.2008
zamestnancami ÚPSVR Pezinok A.. P. E., S.., Z.. T. D. B. P.. A. E. za kontrolované obdobie od

01.03.2008 do 31.03.2008 v OZ K. S. K., Q. B. Q. Č.. Následnou finančnou kontrolou bolo okrem iného
zistené, že kontrolný orgán vykonal 14.04.2008 v čase o 11,35 hod. do 12,00 hod. za prítomnosti P..
P. M. zamestnanca Mestského úradu v Pezinku, Radničné námestie, 902 01 Pezinok, ktorý je vedúcim
oddelenia správy majetku, obhliadku chránenej dielne na tvári miesta E. Č.. X, XXX XX S., o ktorej
výsledku bola 14.04.2008 vyhotovená priebežná správa č. 29/2008/PS1. Vykonanou fyzickou kontrolou

bolo zistené, že v priestoroch chránenej dielne boli umiestnení rómski občania, ktorých tu mesto Pezinok
ubytovalo od 04.04.2008 z dôvodu požiaru bytového domu Glejovka 1, Pezinok. Vizuálnou kontrolou
bolo zistené, že výrobné priestory chránenej dielne neboli vymaľované a podlaha nebola vyrovnaná
a rovnako preukázateľne nebola vykonaná ani úprava priestorov WC a šatní. K faktúre č. 2008272 z
25.03.2008vystavenejdodávateľomC.-O.,K..K.Q..X..,E.XX,C.zavymaľovanieavyrovnaniepodlahy

vo výrobných priestoroch v celkovej sume 157.233,- Sk a k faktúre č. 2008173 zo dňa 06.03.2008
vystavenej uvedenou spoločnosťou za úpravu priestorov WC a šatní v celkovej sume 39.270,- Sk
bolo zistené, že predmetné faktúry sú fiktívne z dôvodu, že uvedené práce označené ako dodávka
neboli skutočne vykonané, na čo poukázala 14.04.2008 už vyššie uvedená fyzická kontrola na tvári
miesta v chránenej dielni E. X, S.. Vo výsledku následnej finančnej kontroly je okrem iného uvedené, že

kontrolovaný subjekt porušil vybrané ustanovenia Dohody, a to aj článok II práva a povinnosti účastníkov
Dohody písm. a) bod 8 Dohody. Správa o výsledku následnej finančnej kontroly bola vypracovaná v
Pezinku dňa 29.04.2008. S obsahom správy o výsledku následnej finančnej kontroly bol oboznámený a
správu o výsledku následnej finančnej kontroly prevzal dňa 05.05.2008 štatutárny zástupca občianskeho
združenia Z.. T. S.. Kontrolovaný subjekt ku kontrolným zisteniam nemal žiadne námietky. V prílohe č.

1 uvedenej správy pod názvom oznámenie o postúpených prípadoch na Správu finančnej kontroly je
uvedené, že kontrolovaný subjekt preukázateľne dňa 24.06.2008 vrátil poskytnutý nenávratný finančný
príspevok v sume 297.803,70 Sk na účet ÚPSVR Pezinok, čo bolo Správe finančnej kontroly Bratislava
písomné oznámené dňa 26.06.2008.Z Dohody o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo
chráneného pracoviska a na ich zachovanie podľa § 56 zákona NS SR č. 5/2004 Z.z. o službách

zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a Vyhlášky
MPSVR SR č. 44/2004 Z.z., ktorou sa vykonáva ustanovenie § 69 ods. 2 uvedeného zákona v znení
neskorších predpisov č. 3/§56/2008/II (ďalej len Dohoda) súd zistil, že táto bola uzavretá medzi ÚPSVR
Pezinok a zamestnávateľom - príjemcom pomoci OZ K. S. K., Q. B. Q. Č. K. K. Š. XX, XXX XX R.
zastúpeným štatutárnym zástupcom Z.. T. S., bankové spojenie OTP Banka Slovensko a.s., číslo účtu

XXXXXXXX/XXXX.
Podľa článku I predmetom a účelom dohody bola úprava záväzkov účastníkov Dohody pri poskytnutí
nenávratného finančného príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na
ich zachovanie, ktorý sa poskytuje zo zdrojov Štátneho rozpočtu SR a z Európskeho sociálneho fondu.
Podľa článku I bod 4 nenávratný finančný príspevok sa skladá z príspevku zo štátneho rozpočtu a z
príspevku Európskeho sociálneho fondu vo vzájomnom pomere 50% : 50%.

Podľa článku II práva a povinnosti účastníkov dohody písm. a) sa zamestnávateľ zaväzuje, okrem
iného podľa bodu 8 poskytnutý príspevok použiť v súlade so žiadosťou a predloženým podnikateľským
zámerom v celkovej výške 1.340.424,- Sk, pričom príspevok na zriadenie pracovných miest vo výške
788.484,-Skapríspevoknapreukázanédodatočnénákladyvovýške551.940,-Sk.PodľačlánkuIIpísm.

a) bod 9 sa zamestnávateľ zaviazal predkladať ÚPSVR Pezinok v dvoch vyhotoveniach žiadosť o úhradu
platby a zároveň jeden originál a dve kópie dokladov preukazujúcich skutočne vynaložený oprávnený
náklad na zriadenie pracovného miesta, t.j. na mzdové náklady a na preukázané dodatočné náklady
(dokladom je napr. výplatná listina, mzdový list, výplatná páska, faktúra alebo doklad o zaplatení),
originály výpisov z bankového účtu, resp. potvrdenie banky o uskutočnení platby. Podľa článku II písm.

b) bod 1 sa ÚPSVR Pezinok zaviazal poskytnúť celý nenávratný finančný príspevok na zriadenie
dielne alebo chráneného pracoviska a na ich zachovanie vo výške 1.340.424,- Sk, pričom podľa
článku II písm. b) bod 3 príspevok na preukázané dodatočné náklady poskytovať vo výške 90% z
preukázaných dodatočných nákladov. Podľa článku III Oprávnené náklady bod 1 sa za oprávnené
náklady môžu považovať len náklady, ktoré vznikli zamestnávateľovi najskôr v deň podpísania tejto

dohody a boli skutočne vynaložené zamestnávateľom. Podľa článku III bod 3 oprávnenými nákladmi
v rámci preukázaných dodatočných nákladov sú náklady súvisiace, okrem iného za a) rozšírením
chránenej dielne alebo chráneného pracoviska alebo s úpravou ich priestorov. Dohoda bola podpísaná
obomazmluvnýmistranamidňa06.02.2008,pričomprílohuč.1tvorípoučenieooprávnenýchnákladoch
k Dohode č. 3/§56/2008/II, ktoré je v plnom súlade s Dohodou a obsahuje vyhlásenie Z.. T. S.Č.,

štatutárneho zástupcu OZ K. S. K., Q. B. Q. Č. o tom, že svojím podpisom potvrdzuje, že bola poučená o
oprávnených nákladoch k Dohode č. 3/§56/2008/II zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu a štátneho
rozpočtu. Uvedenú prílohu aj s poučením podpísala Z.. T. S. dňa 06.02.2008, pričom poučenie je
neoddeliteľnou prílohou k Dohode.

Zo žiadosti o úhradu platby č. 03 za obdobie marec 2008 doručenej ÚPSVR Pezinok dňa 03.04.2008
súd zistil, že OZ K. S. K., Q. B. Q. Č. v zastúpení Z.. T. S. si uplatnila požadovanú čiastku 176.852,70
Sk, a to s pripojenými dokladmi - faktúrou č. 2008272 za vymaľovanie a vyrovnanie priestorov vo výške
118.915,60 Sk a za faktúru 2008173 za úpravu WC a šatní vo výške 35.373,- Sk. Platbu žiadala uhradiť
na bankový účet č. XXXXXXXX, kód banky XXXX.

V platobnom poukaze č. 478/2008 ÚPSVR Pezinok je uvedené, že príjemcovi OZ K. S. K., Q. B. Q.
Č. má byť vyplatená suma 176.852,70 Sk v lehote splatnosti 02.05.2008. S uvedeným je v súlade aj
výpis z výdavkového účtu štátneho rozpočtu ÚPSVR Pezinok č. 67 vyhotovený 18.04.2008, v ktorom je
uvedené, že dňa 18.04.2008 bola poukázaná na OZ spol. R. suma 176.852,70 Sk.

Z výpočtu oprávnených výdavkov občianskeho združenia K. S. K., Q. B. Q. Č. súd zistil, že za
vymaľovanie a vyrovnanie podlahy vo výrobných priestoroch si obžalovaná ako oprávnený výdavok
vypočítala spolu s DPH 157.233,- Sk, z čoho 90% ako oprávnený výdavok tvorí 141.509,70 Sk. Za
úpravu priestorov WC a šatní si obžalovaná vypočítala spolu s DPH 39.270,- Sk, z čoho 90% tvorí

35.343,- Sk a spolu tieto oprávnené výdavky boli vypočítané spolu s DPH na 196.503,- Sk, z čoho 90%
tvorí 176.852,70 Sk.Z dodatku oznámenia výsledkov následnej finančnej kontroly č. 29/2008 ÚPSVR Pezinok adresovanej
Správe finančnej kontroly Bratislava dňa 26.06.2008 je uvedené, že z dôvodu, že kontrolovaný subjekt
preukázateľne dňa 24.06.2008 na účet ÚPSVR Pezinok vrátil poskytnutý nenávratný finančný príspevok

v sume 297.803,70 Sk, úrad netrvá na začatí správneho konania Správou finančnej kontroly v Bratislave.

Zo žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo
chráneného pracoviska podľa § 56 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a
doplnení niektorých zákonov zo zdrojov štátneho rozpočtu SR a Európskeho sociálneho fondu zo dňa

27.01.2008 adresovanej ÚPSVR Pezinok, dátum prijatia žiadosti 04.02.2008, súd zistil, že občianske
združenie K. S. K., Q. B. Q. Č. v zastúpení Z.. T. S. požiadalo o poskytnutie nenávratného finančného
príspevku v celkovej výške 1.340.424,- Sk.

Z priebežnej správy ÚPSVR Pezinok, Oddelenie kontroly č. 29/2008 PS 1 zo dňa 14.04.2008 súd zistil,
že bola vykonaná zamestnancami oddelenia kontroly ÚPSVR Pezinok A.. P. E. S.. B. Z.. T. D. v OZ

K. S. K., Q. B. Q. Č. za prítomnosti P.. P. M. vedúceho oddelenia Správy majetku Mestského úradu v
Pezinku, a že táto je v úplnom súlade so správou o výsledku následnej finančnej kontroly č. 29/2008 zo
dňa 29.04.2008. Zároveň sa v spise nachádza aj poverenie riaditeľa ÚPSVR Pezinok č. 29/2008 zo dňa
31.03.2008 k vykonaniu následnej finančnej kontroly plnenia predmetnej dohody pre zamestnancov A..
P. E. S.. B. Z.. T. D. v OZ K. S. K., Q. B. Q. Č. na kontrolované obdobie 01.03.2008 až 31.03.2008 v

čase od 01.04.2008 do 05.05.2008.

V žiadosti o prenájom nebytového priestoru, ktorú zaslala OZ K. S. K., Q. B. Q. Č. Mestskému
zastupiteľstvu Pezinok dňa 12.12.2007 je uvedené, že uvedená spoločnosť žiada o prenájom Základnej
školy na D. V. na obdobie od 01.01.2008 do 31.12.2008 z dôvodu vytvorenia chráneného pracoviska

pre dlhodobo nezamestnaných a občanov ohrozených sociálnou inklúziou duševným ochorením.
NauvedomzákladebolauzavretázmluvaonájmenebytovýchpriestorovmedziprenajímateľomMestom
Pezinok v zastúpení Mgr. Oliver Solga - primátor a nájomcom K. S. K., Q. B. Q. Č. v zastúpení Z..
T. S. - predseda správnej rady, a to podľa článku VI uvedenej zmluvy na dobu určitú od 15.01.2008
do 31.10.2008. Podľa článku VIII Podmienky nájmu bod 4 sa nájomca zaväzuje podľa písm. f) znášať

na vlastné náklady opravy účelovej povahy, drobnej povahy, obvyklé užívacie práce, ako aj náklady
vzniknuté neprimeraným užívaním priestorov nájomcom alebo osobami, ktoré sa s jeho súhlasom
zdržujú v nebytových priestoroch. Podľa písm. g) bez zbytočného odkladu oznámiť potrebu opráv,
ktoré má prenajímateľ urobiť a umožniť vykonanie týchto a iných nevyhnutných opráv, inak nájomca
zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením povinnosti vznikla. Zmluva bola podpísaná oboma zmluvnými

stranami za prenajímateľa dňa 10.01.2008 a za nájomcu dňa 11.01.2008.
K uvedenej zmluve sa v spise nachádza aj protokol o odovzdaní a prevzatí majetku, odovzdávajúci
Mesto Pezinok, preberajúci K. S. K., Q. B. Q. Č.. Predmetom odovzdania a prebratia je nebytový priestor
v areáli ZŠ D. XX, jedáleň a priľahlé priestory aj hygienické zariadenia podľa nájomnej zmluvy zo dňa
15.01.2008 podpísaný oboma zmluvnými stranami.

Uvedené skutočnosti vyplývajú aj z výpisu uznesenia zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva v
Pezinku konaného dňa 15.02.2008. Uznesenie MsZ č. 1-38/2008 zo dňa 15.02.2008, ktorým Mestské
zastupiteľstvo v Pezinku schválilo výnimku z postupu výberovým konaním pri nájme mestských
nehnuteľností, kde predmetom nájmu je časť bývalej jedálne v areáli ZŠ D., nájomcom K. S. K., Q. B. Q.
Č., prenajímateľom Mesto Pezinok, účelom nájmu je vytvorenie chráneného pracoviska na dobu nájmu

určitú od 15.01.2008 do 31.10.2008.
Podľa protokolu o odovzdaní a prevzatí majetku zo dňa 31.10.2008 odovzdávajúci K. S. K., Q. B. Q.
Č. odovzdal predmet nájmu - nebytový priestor v areáli bývalej ZŠ D. XX, jedáleň a priľahlé priestory a
hygienické zariadenia preberajúcemu Mesto Pezinok dňa 31.10.2008.

Z výpisov z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I súd zistil, že Spoločnosť C. K., K..Q..X..
bola do obchodného registra zapísaná dňa 25.11.1993, v predmete činnosti má sprostredkovanie v
oblasti obchodu a služieb, reklamnú a propagačnú činnosť, kúpu tovaru za účelom ďalšieho predaja,
činnosť účtovných poradcov, usporadúvanie kurzov, školenia, seminárov, forfaiting a factoring, vedenie
a spracovanie účtovníctva, organizačné a ekonomické poradenstvo, pričom štatutárnym orgánom sú

konatelia M. O. B. B. O., dátum výpisu 11.03.2011.
Spoločnosť K., K..Q..X.. bola zapísaná do obchodného registra 26.06.2000, pričom v predmete činnosti
má okrem iného aj vykonávanie inžinierskych stavieb, priemyselných stavieb, bytových a občianskychstavieb, vrátane vybavenosti sídliskových celkov. Štatutárnym orgánom sú P.. Z. O. B. S. O., dátum
výpisu 19.05.2011.
Z výpisu zo živnostenského registra Obvodného úradu Pezinok súd zistil, že M. K. má v predmete

podnikania okrem iného maľovanie, lakovanie a sklenárske práce. Deň vzniku oprávnenia 28.09.1992.

Svedkyňa M. O. predložila na hlavnom pojednávaní pokladničné bloky, príjmové a výdavkové doklady, a
to konkrétne pokladničný blok zo dňa 11.03.2008 - predajňa Farby-Laky, diskontná predajňa, množstvo
a cena nakúpeného materiálu Planfix 5 kg za 195,- Sk, S 2130/1000 0,75 l Weisslack za 164,- Sk, S

2013/60500,75lza175,-Sk,ďalejpokladničnýblokzodňa03.03.2008-predajňaFarby-Laky,diskontná
predajňa za množstvo a cenu materiálu S 2119/1000 0,8 kg RADBAL za 310,- Sk, S 6006 370 g Elastik
za 28,- Sk, zaronový štetec za 74,- Sk, ďalej pokladničný blok zo dňa 07.03.2008 - Drogéria ACKER
za DULUX Vinyl Mat/Ex.DEEP 2,5 za 1.499,- Sk, DULUX Vinyl Mat/Ex.DEEP 1 l za 789,- Sk, ďalej
pokladničný blok zo dňa 10.03.2008 - predajňa Farby-Laky, diskontná predajňa za Esmal 25 kg za 495,-
Sk, sadra biela 1 kg za 12,- Sk, valec 5 Color 15cm mini za 24,- Sk, ďalej príjmový pokladničný doklad zo

dňa 04.04.2008 - príjemca Občianske združenie S. K., prijaté od M. K. - vratka materiálu vo výške 3.823,-
Sk, ďalej výdavkový pokladničný doklad č. 11 zo dňa 10.03.2008 - firma M. K., vyplatené komu - rôzni
dodávatelia, celkom k úhrade 3.823,- Sk, ďalej pokladničný blok zo dňa 25.02.2008 - firma FEB s.r.o. za
V 2006 Maliarska farba Standard 40 kg za 735,- Sk, ďalej pokladničný blok zo dňa 21.02.2008 - firma
FEB s.r.o. za štetec Profi 3 Bort Extra 3 za 142,- Sk, Penetra 5 l za 295,- Sk, Rimano 0-3 25 kg Flachen

za 399,- Sk, ďalej pokladničný blok zo dňa 28.02.2008 - Farby-Laky, diskontná predajňa za Stierka SB
30 kg za 329,- Sk, ďalej príjmový pokladničný doklad zo dňa 04.04.2008 - príjemca Občianske združenie
S. K., prijaté od M. K. - vratka materiálu, cena spolu 1.704,- Sk, ďalej výdavkový pokladničný doklad č.
8 zo dňa 28.02.2008 - firma M. K., vyplatené komu - rôzni dodávatelia, celkom k úhrade 1.704,- Sk.

Prokurátorka v záverečnej reči na hlavnom pojednávaní uskutočnenom pred uznesením NS SR
uviedla, že: „Obžalovaná uzatvorila s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku Dohodu č.
3/§56/2008/II, na základe ktorej boli presne určené vyšpecifikované podmienky, za ktorých mala byť
táto Dohoda dodržaná. Skutočnosť, že Dohoda nebola dodržaná, je obžalovanej kladená za vinu aj
v obžalobe, jednalo sa najmä o spornú faktúru č. 2008272, na základe ktorej obžalovaná požiadala

o refundáciu nákladov prác, ktoré boli vykonané v dielni, kde bola zriadená chránená dielňa. Jednalo
sa o vymaľovanie, vyrovnanie podlahy na celkovú sumu 5.219,18 Eur, pričom z tejto faktúry jej bola
preplatená suma 4.697,26 Eur, pretože v Dohode bolo jasne uvedené, že nebudú jej refundované všetky
náklady, ktoré budú spojené s nákladmi na chránenú dielňu. Chcem poukázať na skutočnosť, že v
Dohode je jednosmerne uvedené, a to konkrétne v článku č. III, kde sa uvádza, kde je presne uvedené,

aké sú skutočne vynaložené náklady. Skutočne vynaložený oprávnený náklad na zriadenie pracovného
miesta, t.j. mzdové náklady a na preukázané dodatočné náklady, napríklad výplatná listina, mzdový list,
výplatná páska, faktúra, doklad o zaplatení, to znamená, že obžalovaná mohla predložiť rôzne faktúry,
mzdové náklady, ktoré súviseli s chránenou dielňou, ale až po vyplatení alebo vykonaní rôznych prác
alebo vyplatení miezd. To teda znamená, že mohla predkladať iba také faktúry a doklady, ktoré ona už

preplatila a následne tieto jej úrad práce preplácal a refundoval. Pokiaľ ide o spornú faktúru, obžalovaná
predložila úradu práce na preplatenie faktúru, avšak nielen v priebehu prípravného konania, ale najmä
hlavného dokazovania bolo preukázané, že žiadne z týchto prác, ktoré sú v tejto faktúre rozpísané
a uvedené, vykonané neboli, napriek tomu obžalovaná žiadala o refundáciu týchto prác. Chcela by
som poukázať aj na skutočnosť, že obžalovaná mala priestory prenajaté od mesta Pezinok na základe

zmluvy o nájme. Zarážajúcim v konaní obžalovanej je skutočnosť, že tieto priestory boli prenajaté od
15.01.2008 do 31.10.2008. Súčasťou tejto dohody je, že obžalovaná bola povinná znášať, pokiaľ ide o
nájom priestorov, iba drobné opravy, obvykle užívacie práce, ako aj náklady vzniknuté neprimeraným
užívaním priestorov nájomcov alebo osobami, ktoré sa s jeho súhlasom zdržujú v týchto priestoroch.
Bez zbytočného odkladu oznámiť potrebu opráv, ktoré má prenajímateľ urobiť a umožniť vykonanie

týchto a iných nevyhnutných opráv. Za nájomcu bol vypočutý svedok P. M., ktorý priestory, ako sám
nám tu popísal na hlavnom pojednávaní, videl ešte predtým, než sa tam chránená dielňa nasťahovala,
pričom tento uviedol, že podlaha, resp. práce uvedené v inkriminovanej a spornej faktúre, o ktorú sa tu
jedná, v žiadnom prípade v tejto chránenej dielni vykonané neboli. Doložil, že v priestoroch bol viackrát
a sám priznal, že považuje za nelogické, aby sa v prenajatom priestore robili také stavebné zásahy a

rekonštrukcie ako vo faktúre uvedené bolo, a teda aj v žiadosti o preplatenie týchto stavebných prác.
Obžalovaná samotná predkladala úradu práce, sociálnych vecí a rodiny predtým všetky faktúry až po
vykonaní prác tak, ako aj teraz bol vypočutý svedok M. K., hoci uviedol, že dostal zálohu, v dohode
je jednoznačne určené, že ako aj neskôr potom fakturovala obžalovaná, budú predkladané iba takéfaktúry za práce, ktoré boli vykonané, ako v tomto prípade aj urobené bolo. Som toho názoru, že
obžalovanáveľmidobrevedelaaovládalazmluvu,ktorúspísalasúradompráce,sociálnychvecíarodiny
týkajúcu sa refundácie nákladov, znovu opakujem, jedná sa o refundáciu už vykonaných nákladov. Teda

obžalovaná dohodu poznala, vedela, aké sú podmienky, vedela, za akých okolností sa všetky doklady
úradu práce predkladajú. Som toho názoru, že si bola vedomá svojho protiprávneho konania a predložila
jednoznačne úmyselne faktúru na vyššie uvádzanú sumu napriek tomu, že tieto práce vykonané neboli.
Skutočnosť, že tvrdila, že nevedela, že môže predkladať aj také faktúry, že teda boli vykonané práce,
neobstojí jej obrana, že tieto práce síce naplánované boli, ale vykonané nemohli byť z toho dôvodu, že

do chránenej dielne boli presťahovaní občania rómskeho pôvodu, ktorým vyhorela bytovka, a preto ich
sem mesto presťahovalo. K refundácii spomenutej faktúry aj k preplateniu došlo už po nasťahovaní sa
rómskych občanov do týchto priestorov. Mám za to, že nielen prípravným konaním, ale tiež na hlavnom
pojednávaní bola jednoznačne vina obžalovanej preukázaná, že táto svojím konaním naplnila znaky
skutkovej podstaty prečinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261
ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom subvenčného podvodu podľa § 225

ods. 1 Tr. zák. Navrhujem preto, aby súd uznal obžalovanú Z.. T. S. vinnou v zhode s obžalobou a
uložil jej peňažný trest v sume 1.000,- Eur, v prípade nezaplatenia tohto peňažného trestu trest odňatia
slobody v trvaní troch mesiacov.“
Prokurátorka v záverečnej reči uviedla, že: „Vážený súd, i napriek rozhodnutiu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ktorý vrátil uvedenú trestnú vec súdu na doplnenie dokazovania a jeho pokynu

na ďalšie dôkazy, som toho názoru, že neboli zistené žiadne nové skutočnosti, ktoré by obžalovanú Z..
T. S. zbavovali trestnej zodpovednosti a viny. Poukazujem v plnom rozsahu na svoju záverečnú reč zo
dňa 21.08.2012, ktorej sa pridržiavam. S poukazom na doplnené dokazovanie preto navrhujem, aby
obžalovaná Z.. T. S. bola uznaná vinná v súlade s obžalobou, teda najmä týkajúce sa skutku, ktorý je jej
kladený za vinu v obžalobe, avšak s tým, že vzhľadom na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo dňa 09.07.2013 a doteraz doplnené dokazovanie navrhujem, aby súd uznal vinnú obžalovanú iba zo
spáchania prečinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1,
ods. 2 písm. a) Trestného zákona a vzhľadom k tomu uložil obžalovanej primeraný peňažný trest.“

Obhajca v záverečnej reči na hlavnom pojednávaní uskutočnenom pred uznesením NS SR uviedol,

že: „Z podrobnej analýzy výroku obžaloby a z vykonaného dokazovania vyplýva, že moja mandantka
mala zasiahnuť do trestným zákonom chráneného objektu, ktorým je finančný záujem Európskych
spoločenstiev a plnenie mala vylákať tým, že predstierala okolnosti, ktoré nie sú v súlade s príslušným
zákonom alebo osobitnými právnymi predpismi. Právne vzťahy, ktoré sú predmetom tohto trestného
stíhania v tom čase upravoval Zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Príspevok na

zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska upravoval § 56 tohto zákona. Pracovné miesta,
na ktorých zriadenie bol poskytnutý príspevok sa zriadili a boli obsadené občanmi so zdravotným
postihnutím. Podľa odstavca 9 tohto zákonného ustanovenia úrad uzatvorí so zamestnávateľom
písomnú dohodu o poskytnutí príspevku a okrem iného stanoví podmienky a spôsob poskytnutia
príspevku. Úprava záväzkov bola stanovená Dohodou č. 3 o poskytnutí nenávratného finančného

príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na ich zachovanie. Túto
dohodu za spoločnosť uzatvorila obžalovaná s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku
dňa 06.02.2008. Obžalovaná v zmysle čl. II zriadila dňom 01.03.2008 chránenú dielňu s počtom 12
pracovných miest. Podľa článku 8 obžalovaná bola povinná poskytnutý príspevok použiť v súlade so
žiadosťou a predloženým podnikateľským zámerom. Je pravdou, že obžalovaná predložila úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny na refundáciu faktúru č. 2008272 zo dňa 25. marca 2008 na sumu 5.219,18
Eur (157.233,- Sk) za vymaľovanie a vyrovnanie podlahy, vystavenú dodávateľom C. - O., K.. K. Q..X..,
E. XX, C., ktorá jej bola následne preplatená vo výške 90% zo skutočnej sumy oprávnených nákladov
na základe uzavretej Dohody. Nie je pravdou, že došlo k machinácii týchto finančných prostriedkov.
Obžalovaná zabezpečovala výkon potrebných prác na základe obstarávateľskej zmluvy. Konanie v

jej mene zabezpečovala obchodná spoločnosť C. - O., K.. K. Q..X.. O tom vedel aj Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny v Pezinku. Dokazuje to aj predložená zmluva medzi touto spoločnosťou
a zriadenou chránenou dielňou. Zmluva mala charakter rámcovej, pretože C. - O. chránenú dielňu
zastupoval nielen vo veciach účtovných, ale aj v obchodných. Obžalovaná poskytla finančné prostriedky
tejto spoločnosti, o čom doklady v súlade so zákonom predložila úradu práce. Tak v spoločnosti C.

- O., K..Q..X.., ako aj v chránenej dielni bola v inkriminovanom období daňová kontrola, o čom sú
zápisy v trestnom spise. Zo záverov kontrol vyplýva, že neboli zistené porušenia platných predpisov.
Nie je teda pravdou, že obžalovaná vylákala príspevok, ktorý je súčasťou štátneho rozpočtu, ktorého
poskytnutie je podľa všeobecne záväzného právneho prepisu viazané na podmienky, ktoré nesplnila, ato tým, že prezentovala okolnosti v rozpore so skutočným stavom veci, teda že úrad práce uviedla do
omylu v otázke splnenia podmienok. V článku III oprávnené náklady uvedenej zmluvy je špecifikácia
oprávnených nákladov, ktoré obžalovaná ani v jednom bode neporušila. Súčasťou zmluvy je aj

poučenie o oprávnených nákladoch. Žiadosti a poskytnutie prostriedkov nie je v rozpore s týmto
poučením. Oprávnené náklady presne špecifikuje zmluva. O vyúčtovaní sa v nich nehovorí. O tom ako
vyúčtovať oprávnené náklady nie je ani zmienka. Vyúčtovanie oprávnených nákladov bolo predkladané
na samostatnej žiadosti a poučenie k vyúčtovaniu oprávnených nákladov obžalovaná nedostala. Je
potrebné diferencovať pojem oprávnené náklady a spôsob ich vyúčtovania. Práce mala vykonať

obchodná spoločnosť K., K..Q..X.., zastúpená jej konateľom S. O.. Bol pripravený rozpočet a cenová
ponuka.Prácemalizačať04.04.2008spredpokladanýmčasomnarealizáciu,ktorýmalbyťdvazasebou
idúce víkendy. Práce neboli vykonané len z dôvodu, že vedenie mesta od 01.03.2008 do priestorov
chránenej dielne nasťahovalo rómske rodiny. Faktúry boli predložené dňa 25.03.2008, teda iba týždeň
pred prácami. V tento deň boli vyplatené prostriedky iba sprostredkovateľovi a nie zhotoviteľovi diela. Aj
keď bola faktúra vystavená dňa 25.03.2008, k jej zaplateniu došlo dňa 18.04.2008. Úrad práce bol na

kontrole už dňa 14.04.2008. Je tu teda priestor na otázku, ak pracovníci tohto úradu tvrdia, že postup
obžalovanej nebol v súlade so zákonom, prečo poskytli finančné prostriedky až toho 18.4.2008. Nie
je dokázané, že obžalovaná porušila všeobecne záväzný právny predpis, a že nesplnila dohodnuté
podmienky, a to tým, že niekoho uviedla do omylu v otázke ich splnenia. Nie bez významu je skutočnosť,
že prvá kontrola chránenej dielne bola v čase mimo prevádzkových hodín, hoci úrad práce vedel, že

pracovisko je s obmedzeným pracovným časom určeným od 08.00 do 12.00 hod. O tejto skutočnosti bol
uzrozumený aj Živnostenský úrad. Kontrola bola 26.03.2008 asi okolo 13.00 hod. Druhá kontrola bola
dňa 14.04.2008, teda v čase, keď už priestory slúžili ako ubytovňa, o čom museli títo pracovníci úradu
vedieť. Ako je vyššie uvedené, dielňa bola deložovaná z dôvodu ubytovania rómskych rodín už dňa
01.03.2008. Pri právnej kvalifikácii trestného činu je potrebné starostlivo analyzovať všetky štyri znaky

skutkovej podstaty. Nejde len o objektívny znak predmetnej skutkovej podstaty, ale o subjektívny znak -
zavinenie,ktoréjedeterminujúce.Zavineniemožnopreukázaťsubjektívnymiaobjektívnymiokolnosťami
prípadu, pričom konkrétnym posúdením zabezpečených dôkazných prostriedkov možno jednoznačne
konštatovať,ževovzťahukokolnosti,čiobžalovanázasiahladotrestnýmzákonomchránenýchobjektov
alebo nie, platí jednoznačný záver, že tieto okolnosti z aspektu pozitívnej vôle obžalovanej nie sú

preukázané. To, že obžalovaná nechcela zasiahnuť do trestným zákonom chráneného objektu dokazuje
aj fakt, že finančné prostriedky vrátila, podotýkam, pred vznesením obvinenia, pretože bola nositeľom
zodpovednosti z titulu postavenia štatutára Občianskeho združenia K. S. Q. B. Q. Č.. Finančné
prostriedkyvrátiladňa23.06.2008.Ajkeďzastavenievýrobyvchránenejdielniniejevpríčinnejsúvislosti
s konaním obžalovanej, ale súvisí s úplne iným problémom, je potrebné zdôrazniť, že k založeniu dielne

došlo.VdielnizačalapôsobiťakoodbornýgarantsvedkyňaE.,ktorámalavprvomradenastarostinaučiť
zamestnancov potrebných zručností. Došlo k vytvoreniu 12-tich pracovných miest, boli vyplácané mzdy,
odvody a dane. Bola zabezpečená potrebná technológia, vrátane vypaľovacej pece. Každý telesne
postihnutý poberal 4.200,- Sk mesačne. Výroba počas rozbehu nebola rentabilná a jej zastavenie bolo
dôsledkom vyššieho záujmu spoločnosti, pretože vedenie mesta muselo reagovať na situáciu, ktorá bola

dôsledkom požiaru a následnej straty ubytovacích kapacít. Aby obžalovaná mohla vrátiť investované
prostriedky, musela predať vlastný rodinný dom a zaťažiť sa pôžičkou. Obžalovaná je stíhaná za prečin,
teda kde zákonodarca zakotvil výnimku z formálneho chápania kategórie trestných činov. Je potrebné
posúdiť kritériá týkajúce sa konania a následku a miery zavinenia, prípadne jej pohnútky. Pomocou
nich možno v konkrétnom prípade dostatočne rozlíšiť stupeň závažnosti spáchaného prečinu, resp.

činu vykazujúceho znaky prečinu. Ak sa aj súd s mojou predchádzajúcou argumentáciou týkajúcou
sa zavinenia nestotožní, musí sa dôsledne vysporiadať so závažnosťou, t.j. so spôsobom vykonania
činu a jeho následkami, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný a mierou zavinenia a samotnou
pohnútkou. Ešte raz zdôrazňujem, že zo strany obžalovanej nedošlo k žiadnej machinácii s finančnými
prostriedkami, ktoré sú prostriedkami štátneho rozpočtu a jej konanie nenesie znaky sebaobohatenia.

Vzhľadom k vyššie uvedenému, zákonnému samosudcovi navrhujem, aby obžalovanú spod obžaloby
v plnom rozsahu oslobodil z dôvodu uvedenom v § 285 písm. b) Trestného poriadku, pretože žalovaný
skutok nie je trestným činom.“
Obhajca v záverečnej reči uviedol, že: „Vážený súd, vážená pani prokurátorka, jednak chcem povedať,
že sa aj pridržiavam skutkových okolností, ktoré som uviedol v odvolaní proti rozhodnutiu tohto súdu,

ktoré už bolo predtým, ale ak súd dovolí, chcel by som zvýrazniť hlavne okolnosť, že je potrebné hodnotiť
všetky 4 znaky skutkovej podstaty, nejde len o objektívny znak, ale o subjektívny, ktorý je determinujúci.
Je nesporné, že moja mandantka je kriminalizovaná, resp. stíhaná za prečin, kde zákonodarca zakotvil
výnimku z formálneho chápania kategórie trestných činov. Je potrebné posúdiť kritériá týkajúce sakonania, následku a miery zavinenia a pohnútku. Jedine takýmto posúdením v danom prípade možno
dostatočne rozlíšiť stupeň závažnosti tohto posudzovaného prípadu. Za významné považujem to, že
moja mandantka mnohé veci zabezpečovala prostredníctvom zmluvy, teda sprostredkovane cez osobu,

ktorá tu bola vypočutá ako svedkyňa O., ktorá zabezpečovala niektoré veci. Nie bez významu je fakt,
že predtým ako boli financie vyplatené, sa rokovalo na štátnom orgáne, úrade práce, asi trikrát, kde
štátny orgán bol upozornený, čo sa v tejto dielni stalo, to znamená, že teda musia tam končiť a až
potom boli vyplatené tie peniaze. Ak tu došlo k zásahu do Trestným zákonom chráneného objektu, tak sa
pýtam, kto to v prvom rade zavinil? Pracovníci štátneho orgánu a nie obžalovaná. A tiež v neposlednom

rade poukazujem na fakt, že aká bola pohnútka. § 119 Trestného poriadku, ktorú takisto treba posúdiť,
moja mandantka skutočne nekonala s cieľom vlastného obohatenia sa. Mala jeden zmysluplný a veľmi
náročný projekt a spoločensky, by som povedal, žiadaný a potrebný. A dopadlo to tak, že musela vrátiť
všetky finančné prostriedky, nesúhlasím so súdom, s hodnotením súdu predchádzajúcim, že to nevrátila
okamžite, ale až postupne. No samozrejme, lebo taký obnos nemala. Musela najprv predať vlastný
rodinný dom. A nieže len vrátila túto finančnú čiastku, o ktorej sa bavíme, ale musela vrátiť platy týmto

ľuďom, tým postihnutým telesne, odvody, čiže prišla o vlastný majetok. A teraz sa pýtam, že či skutočne
toto zavinenie, miera toho zavinenia, ak teda hodnotíme, že tu došlo z formálneho hľadiska niečo k
naplneniu,čiskutočneinštitútytrestnéhokonaniasúnato,abyvtakomtoprípade,ktorýjeozajšpecifický,
bolešteniektokriminalizovaný.Jasimyslím,ževprvomradetrebaposúdiťtúmieruzavineniaavdanom
prípade by ozaj kriminalizácia, kde prišla ešte o vlastný majetok, nie malý, rodinný dom a plus si ešte

musela zobrať pôžičku, ktorú splácala tomuto štátu a ešte na dôvažok ju chceme kriminalizovať, či by to
bolo nieže nespravodlivé, ale aj odporujúce zákonu. Z tohto dôvodu navrhujem, aby nebolo vyhovené
návrhu dozorovej prokuratúry, ale aby bola moja mandantka v zmysle § 285 oslobodená, pretože alebo
z dôvodu, že skutok nie je trestným činom.“

Obžalovaná v záverečnej reči na hlavnom pojednávaní uskutočnenom pred uznesením NS SR uviedla,
že: „Ja by som chcela dodať iba to, že chránenú dielňu som založila a prevádzkovala s cieľom
vytvoriť priestor pre ľudí, pre 12-tich ľudí, ktorí mali postihnutie alebo ochorenie schizofrénie, bola som
spoločensky podporovaná zo strany riaditeľa Pinelovej nemocnice, psychiatrov a aj zo strany primátora,
aj keď to vyzerá možno nelogicky, že som ten priestor chcela upraviť, pretože tá zmluva bola naozaj

iba do konca októbra, ale ústny prísľub som mala ten, že tie priestory nebudú využívané na nič iné
a mesto tam tú chránenú dielňu nechá aj dlhšiu dobu, takže som si myslela, že v prípade, že naozaj
tá dielňa bude mať určité atribúty aj toho fyzického priestoru, takže mesto bude vidieť, aj poslanci, že
sa staráme o ten priestor, a že tam budeme môcť zamestnať aj viacerých ľudí, ktorí sú postihnutí aj
inými ochoreniami. Keď projekt skončil, tak som zobrala tú finančnú zodpovednosť, vrátila som finančné

prostriedky, hoci som sa nevzdávala a boli sme na ďalších dvoch miestach a v tomto prípade sa cítim
skôr obeťou rozhodnutí z vonkajších okolností, hoci chápem, a preto by som chcela povedať, že cítim
sa nevinná“.
Obžalovaná v záverečnej reči uviedla, že nemá čo dodať k záverečnej reči svojho obhajcu.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich súhrne a dospel k záveru, že skutok sa stal, a
že ho spáchala obžalovaná, ktorá sa k jeho spáchaniu čiastočne aj priznala, pričom vykonané dôkazy
svedčia o tom, že sa skutku dopustila tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne dokázané, že obžalovaná dňa 03.04.2008 ako štatutárna

zástupkyňa združenia K. S. K., Q. B. Q. Č. K. K. N. R., Š. Č.. XX, P.: XXXXXXXX predložila v úmysle
vylákať finančné prostriedky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku v rámci Žiadosti o úhradu
platby č. 3 za obdobie 3/2008 zo dňa 03.04.2008 na preplatenie 90% výdavkov z faktúry č. 2008272
vystavenej dňa 25.03.2008 dodávateľom - spoločnosťou C. - O., K.. K. Q..X.., E. Č.. XX, C. na sumu
157.233,- Sk (5.219,18 Eur) za vykonané práce, ktoré jej boli Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny

v Pezinku dňa 18.04.2008 poukázané na účet príjemcu č. XXXXXXXX/XXXX na základe Dohody č. 3/
§56/2008/II zo dňa 06.02.2008 o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na zriadenie chránenej
dielne alebo chráneného pracoviska a na ich zachovanie, hoci Z.. T. S. mala vedomosť o tom, že práce
uvedené v predloženej faktúre neboli spoločnosťou C. - O., K.. K. Q..X.. vykonané, čo bolo následne
zistené aj kontrolným orgánom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku, a tým spôsobila Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku škodu v celkovej výške 141.509,65 Sk (4.697,26 Eur), z čoho
50 % tvorili finančné prostriedky Európskeho sociálneho fondu vo výške 70.754,83 Sk (2.348,63 Eur)
a 50 % tvorili finančné prostriedky zo Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky vo výške 70.754,83 Sk
(2.348,63 Eur).Súd oproti obžalobe upravil skutok tak, aby úplne zodpovedal zistenému skutočnému stavu veci, pričom
identita skutku zostala plne zachovaná. Potrebné úpravy a upresnenia sa týkali len v skutku vyjadreného

úmyslu obžalovanej vylákať finančné prostriedky od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku
v rámci žiadosti o úhradu platby č. 3 za obdobie 3/2008 zo dňa 03.04.2008, vyjadrenia finančných
prostriedkov v mene SK a v Eurách, poukázania finančných prostriedkov na účet príjemcu a vedomosti
obžalovanej, že fakturované práce neboli vykonané.

Z vykonaného dokazovania vyplynuli nasledovné konkrétne skutočnosti.
Obžalovaná jednoznačne potvrdila na hlavnom pojednávaní, že v rámci žiadosti o úhradu platby č. 3
za obdobie 3/2008 zo dňa 03.04.2008 predložila Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok na
preplatenie 90% výdavkov z faktúry č. 2008272 vystavenej dňa 25.03.2008 dodávateľom spoločnosťou
C.-O., K.. K. Q..X.. na sumu 157.233,- Sk za vykonané práce, ktoré sa mali začať od 08.04.2008,
ale začať nemohli, pretože sa do objektu sídla chránenej dielne nasťahovali dňa 01.04.2008 alebo

04.04.2008 Rómovia, takže už následne k vykonaniu prác ani nedošlo. K tomuto súd uvádza, že
nasťahovanie Rómov do objektu sídla chránenej dielne v apríli 2008 je irelevantným obhajobným
argumentom vzhľadom na skutočnosti, že práce z faktúry č. 2008272 zo dňa 25.03.2008 vôbec nemali
začať, ani 08.04.2008, ani v ďalšej relevantnej budúcnosti, výkon prác nikdy nebol ani konkrétne
naplánovaný, ani žiadna firma na ich výkon nebola vôbec objednaná. Tieto skutočnosti jednoznačne

a bez všetkých pochybností vyplynuli z výpovede svedkyne O., svedka K. a svedka O.. Skutočnosť
nasťahovania Rómov do objektu dňa 04.04.2008 teda nevytvorila a nemohla vytvoriť žiadnu prekážku v
realizácii prác, za ktorých vykonanie obžalovaná už dňa 03.04.2008 podala na ÚPSVR Pezinok žiadosť
o úhradu platby č. 3/2008 na preplatenie 90% výdavkov z faktúry č. 2008272 vystavenej dňa 25.03.2008
dodávateľom - spoločnosťou C. - O., K.. K. Q..X.. na sumu 157.233,- Sk. Z výpovede svedkyne O.

naviac vyplynulo, že obžalovaná nepoužila refundované finančné prostriedky ani na následné vykonanie
deklarovaných prác. Obžalovaná si teda uplatnila neoprávnený výdavok na ÚPSVR Pezinok za
nevykonané práce už dňa 03.04.2008, ktorých výkon naviac ani nemala konkrétne naplánovaný. Preto
taktiež neobstojí argumentácia obžalovanej, že časť prác z faktúry č. 2008272 zo dňa 25.03.2008 bola
vykonaná a časť prác ešte len mala byť vykonaná. Obžalovanou uvádzaná časť prác sa vôbec netýka

neoprávnených nákladov predložených vo forme inkriminovanej faktúry na preplatenie ÚPSVR Pezinok.
Z výpovede obžalovanej po uznesení NS SR vyplynulo, že najskôr obžalovaná na otázku, v akom
rozsahu opravila prenajaté priestory, tvrdila, že v priestoroch okrem iného bola vyrovnaná podlaha,
resp. začala sa vyrovnávať tak, že k tomu bola pripravená veľká miestnosť a podlaha sa mala urobiť
práve v priebehu toho víkendu. Následne vypovedala, že rekonštrukciu podlahy začal robiť svedok M.

K. (ktorý túto skutočnosť nepotvrdil) a vykonať ju mala firma pána O. (ktorý túto skutočnosť taktiež
nepotvrdil). Nakoniec obžalovaná uviedla, že pred nasťahovaním Rómov sa práce na rekonštrukcii
podlahy vykonávať nezačali, ale nakúpený materiál na to bol a bola to nivelizačná hmota.
Od firmy C. bola obžalovanej predložená faktúra na preplatenie za rekonštrukciu podláh, obžalovaná ju
preplatila, ale peniaze jej boli potom vrátené, pričom ako dôvod uviedla nasťahovanie Rómov. O tom, že

nedošlo k rekonštrukcii podláh, mala vedomosť. Svedkyňa M. O. uviedla, že Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Pezinok refundované finančné prostriedky za práce, ktoré mali byť vykonané, ale neboli,
obžalovaná v konečnom dôsledku použila na mzdy zamestnancov.
K otázke, či obžalovaná nakúpila nejaký materiál, ktorého preplatenie si uplatnila ako oprávnený náklad
na ÚPSVR Pezinok v rámci faktúry č. 2008272 vystavenej dňa 25.03.2008 dodávateľom - spoločnosťou

C. - O., K.. K. Q..X.. znejúcej na sumu 157.233,- Sk (5.219,18 Eur) súd zistil nasledovné skutočnosti.
Obžalovaná na hlavnom pojednávaní po uznesení NS SR tvrdila, že materiál nakúpila, a to maliarsky,
vápno, farbu, vrátane samonivelizačnej hmoty.
Svedkyňa M. O. na hlavnom pojednávaní pred uznesením NS SR vypovedala, že z faktúry č. 2008272
zo dňa 25.03.2008 nebolo realizované vôbec nič. Taktiež nebol nakúpený žiadny stavebný materiál,

žiadne prostriedky, vôbec nič. Po uznesení NS SR na hlavnom pojednávaní táto svedkyňa vypovedala,
že k faktúre č. 2008272 zo dňa 25.03.2008 bol nakúpený materiál asi tak, že bol nakúpený k inej faktúre
č. 2008173 zo dňa 06.03.2008 znejúcej na sumu 39.270,- Sk. Materiál nakúpil pán K. v cene asi 7.000,-
Sk, vrátane vylievacej hmoty, pretože prvé vyliatie podláh urobil pán K. (svedok K. ale poprel, že by
robil podlahárske práce). Nespotrebovaný prebytočný materiál im pán K. vrátil, zhruba v sume 7.000,-

Sk. V sume 39.270,- Sk refundovanej ÚPSVR Pezinok v rámci faktúry č. 2008173 bol zaúčtovaný celý
materiál aj práca, ktorú vykonal pán K.. Nespotrebovaný materiál z faktúry č. 2008173 zo dňa 06.03.2008
bol zahrnutý do faktúry č. 2008272 zo dňa 25.03.2008. Stavebný materiál, ktorý zostal po vykonaných
prácach pánom K. potom tvoril položkovú zložku ako materiál v spornej faktúre, asi vo výške 7.000,- Sk.Z faktúry č. 2008272 za vymaľovanie a vyrovnanie podláh neboli vykonané žiadne práce a materiál bol
prenesený, resp. nakúpený na základe faktúry č. 2008173 zo dňa 06.03.2008 znejúcej na sumu 39.270,-
Sk. Svedkyňa M. O. na predloženom pokladničnom bloku označila položku DULUX Vinyl 2x v celkovej

sume 2.288,- Sk ako materiál určený na vyrovnanie podláh.
Z listinných dôkazov predložených na hlavnom pojednávaní svedkyňou M. O., a to z pokladničných
blokovsúdzistil,žesvedokM.K.nakúpilvrámcifaktúryč.2008173zodňa06.03.2008výlučnemaliarsky
materiál v celkovej sume 5.527,- Sk. Svedok M. K. nakúpený materiál vyfakturoval spoločnosti C. - O.,
K.. K. Q..X.. v rámci svojej faktúry č. 2008016 vystavenej dňa 03.03.2008 na sumu 28.050,- Sk (č.l. 174).

Z príjmových a výdavkových dokladov predložených svedkyňou M. O. na hlavnom pojednávaní súd aj
na základe výpovede svedkyne O. zistil, že svedok K. vrátil nespotrebovaný materiál dňa 10.03.2008 za
3.823,- Sk a dňa 28.02.2008 za 1.704,- Sk, teda spolu za 5.527,- Sk. Listinné dôkazy korešpondujú aj
s výpoveďou svedkyne O., že svedok K. nakúpil materiál asi za 7.000,- Sk a nespotrebovaný materiál
vrátil asi v cene 7.000,- Sk a ten mal tvoriť ďalší oprávnený náklad vo faktúre č. 2008272 zo dňa
25.03.2008. Z výpovede svedkyne O. súd okrem iného zistil, že podľa jej výpovede malo dokonca dôjsť

k dvojnásobnému predloženiu toho istého nakúpeného materiálu na preplatenie ako nákladu na ÚPSVR
Pezinok, jednak vo faktúre č. 2008173 zo dňa 06.03.2008 znejúcej na sumu 39.270,- Sk a jednak vo
faktúre č. 2008272 zo dňa 25.03.2008 znejúcej na sumu 157.233,- Sk.
Súd neuveril tvrdeniam svedkyne M. O., a to ani na základe ňou predložených listinných dôkazov,
nakoľko je evidentné, že svedok M. K. nemohol vykonať práce uvedené v nespornej faktúre č. 2008173

zo dňa 06.03.2008 bez materiálu, resp. že svedok K. nemohol vrátiť všetok nakúpený materiál ako
nespotrebovaný. Súd má za to, že predložené pokladničné bloky sú nákladmi za materiál z inej faktúry
č. 2008173 zo dňa 06.03.2008, táto faktúra bola v súlade so zákonom refundovaná úradom práce a ani
nemohlo dôjsť k ich opätovnému zaúčtovaniu ako nákladov faktúry č. 2008272 zo dňa 25.03.2008. Za
povšimnutie stojí aj tá skutočnosť, že svedkyňa O. podľa názoru súdu účelovo zmenila svoju výpoveď až

po uznesení NS SR, ktorý prikázal Špecializovanému trestnému súdu skúmať, okrem iného aj množstvo
zakúpeného materiálu potrebného na dokončenie úprav prenajatých priestorov. Súd môže s istotou
uzavrieť, že v rámci faktúry č. 2008272 zo dňa 25.03.2008 nebol nakúpený vôbec žiadny materiál a
legálne nemohol byť ani žiadny materiál preúčtovaný do inkriminovanej faktúry z faktúry č. 2008173 zo
dňa 06.03.2008. Príjmové a výdavkové doklady nazvané ako vratka materiálu od M.Š. K. predložené

svedkyňou O. vo výške rovnajúcej sa cene celkovo nakúpeného materiálu, súd hodnotí ako nesprávne.
Svedok S. O. uviedol, že nevykonal žiadne práce v priestoroch chránenej dielne, žiadne vykonávať ani
nemal a nenakupoval žiadny materiál.
Svedok M. K. uviedol, že materiál pre svoje práce nakúpil za zálohu, ktorú dostal od pani O., asi okolo
7.000,- Sk. Vo faktúre, ktorú fakturoval firme C. vo výške 28.050,- Sk je zahrnutá cena práce aj materiálu,

ktorý je prerátaný v rámci práce na metre štvorcové. Zálohu dostal vo výške 30.000,- Sk za vykonanie
prác a nákup materiálu. Zakúpil aj nivelizačnú hmotu, asi 3, 4 mechy po 20 kg, na sumu si nespomína.
Tento materiál však v jeho faktúre uvedený bol, a preto ho vrátil pani S. aj s pokladničnými blokmi a
nakúpil ho v rámci zálohy, čo dostal od pani O.. V akej cene, uviesť nevedel. K pokladničným blokom
predloženým svedkyňou O. sa vyjadril k jednotlivým nakúpeným položkám, ktoré kupoval a na čo sa

používajú, pričom uviedol, že ani jedna položka nie je určená na vyspravenie podláh, pričom DULUX
Vinyl je maľovka.
K týmto zisteniam obžalovaná už nenavrhovala doplniť dokazovanie a na otázku súdu nevedela doložiť
účty za údajné nakúpenie samonivelizačnej hmoty.
K príjmovým a výdavkovým dokladom sa svedok M. K. vyjadril, že vratka materiálu vo výške 3.823,- Sk

by mohla byť materiál vrátený obžalovanej a k vratke materiálu vo výške 1.704,- Sk sa vyjadriť nevedel.
Svedok M. K. teda od svedkyne O. dostal zálohu na vykonanie prác a nákup materiálu vo výške
30.000,- Sk a 28.050,- Sk si vyfakturoval za vykonané práce a použitý materiál na metre štvorcové.
Z tejto sumy teda zrejme nemohol vrátiť nespotrebovaný materiál, lebo to je cena práce a skutočne
spotrebovaného materiálu prerátaná na metre štvorcové. Mimo túto sumu, čo je 1.950,- Sk mal svedok

K. kúpiť samonivelizačnú hmotu a tú odovzdať obžalovanej S.B. aj s bločkami. Táto položka sa však
v účtovníctve obžalovanej nenachádza a nevie ju doložiť. Preto súd neuveril ani svedkovi K., že z
vyúčtovaných nákladov za materiál podľa účtovníctva vo výške 5.527,- Sk mal nespotrebovať a vrátiť
materiál vo výške 3.823,- Sk, resp. spotrebovať mal materiál len za 1.704,- Sk (aj tento materiál mal
však podľa svedkyne O. a účtovných dokladov vrátiť ako nespotrebovaný), práce si mal účtovať spolu

s materiálom v prepočte na metre štvorcové, t.j. za skutočne spotrebovaný materiál, čo znamená
cenu práce a skutočne použitého materiálu na meter štvorcový. O samonivelizačnej hmote svedok K.
vypovedal taktiež až po uznesení NS SR a v účtovníctve spoločnosti obžalovanej sa k nej pokladničné
bloky nenachádzajú.Svedkyňa Z.. T. Š., Q.. D. vo svojej výpovedi potvrdila, že za prítomnosti P.. M., zamestnanca
mestského úradu vykonala obhliadku sídla chránenej dielne, pri ktorej bolo zistené, že práce, ktoré boli
vyfakturované, vykonané neboli, čo znamená, že obžalovaná predložila faktúru, ktorá bola refundovaná

a vyfakturované práce vykonané neboli, čo sa hodnotí ako neoprávnený výdavok, pretože oprávneným
výdavkom je výdavok až za práce vykonané. Výdavok za ešte nevykonané práce nemôže byť
oprávneným výdavkom. Podľa svedkyne neexistuje možnosť, že zamestnanec ÚPSVR Pezinok by
takýtoneoprávnenývýdavoknadotazsubjektuzmluvnejstranyodobril.Zároveňuviedla,ženiejemožná
výnimka z uvedenej zmluvy na tom základe, že niekto z ÚPSVR Pezinok povie, aby si to subjekt uplatnil,

svedkyňa nemá žiadnu vedomosť o tom, že by sa obžalovaná s niekým o takýchto faktúrach radila
a dostala kladnú odpoveď, čo znamená, že si môže uplatniť výdavok za ešte nevykonané práce. Na
obhajobnú argumentáciu svedkyňa odpovedala, že je možné predložiť faktúru aj za nakúpený materiál,
ale v tomto prípade boli predkladané faktúry priamo za vykonané práce. Z hľadiska kontroly preto nie
je vôbec relevantné, ak je predložená faktúra za vykonané práce, či na tieto práce bol nakúpený nejaký
materiál. Zároveň svedkyňa uviedla, že k vypracovanej správe o výsledku následnej finančnej kontroly

so záverom, že došlo k porušeniu Dohody, obžalovaná nepodala žiadne odvolanie. Táto svedkyňa teda
vyvrátila obranu obžalovanej ohľadom toho, že proti správe o výsledku následnej finančnej kontroly
sa odvolala, čo vyplýva aj z listinných dôkazov, konkrétne zo správy o výsledku následnej finančnej
kontroly. Taktiež táto svedkyňa vyvrátila obranu obžalovanej, že výdavok za ešte nevykonané práce je
oprávneným výdavkom, ako aj to, že by to mohol odobriť zamestnanec ÚPSVR Pezinok ústne a vyvrátila

aj jej obranu o tom, že by sa obžalovaná o takomto výdavku s niekým na úrade práce radila a dostala
kladnú odpoveď.
Svedkyňa M. O. na hlavnom pojednávaní uviedla, že práce uvedené na inkriminovanej faktúre mala
realizovať spoločnosť K., na tomto základe bola spracovaná faktúra, stavbári mali nastúpiť v určitý čas,
ale práce uvedené vo faktúre vykonané neboli, teda z faktúry č. 2008272 zo dňa 25.03.2008 nebolo

realizované vôbec nič. Taktiež nebol nakúpený žiadny stavebný materiál, žiadne prostriedky, vôbec
nič. Práce mali byť vykonané až po vystavení faktúry. K uvedenému súd uvádza, že firma C.-O. je
účtovnícka firma, nie stavebná. Z výpovede svedka S. O. vyplynulo, že síce vypracoval cenovú ponuku
na rekonštrukčné práce v cene cca 130.000,- Sk, ale táto nebola prijatá, čo jednoznačne vyvracia
výpoveď svedkyne O. o tom, že existovala nejaká ústna dohoda so stanoveným termínom, na základe

ktorej spoločnosť K. mala realizovať nejaké rekonštrukčné práce. Naviac aj svedok M. K. na hlavnom
pojednávaní v konečnom dôsledku uviedol, že sa síce uvažovalo do budúcnosti o vyspravení podláh,
ale to sa nedalo, to by musela robiť odborná firma, lebo jeden človek si to dovoliť nemôže, aby sa to
dokázalo naraz jednoliato spraviť, konkrétny termín na vyspravenie podláh dohodnutý nebol, pretože
poškodenie bolo v takom rozsahu, že by to človek sám neurobil. V ďalšom svedkyňa M.B. O. vyvrátila

obranu obžalovanej, že sa o preplatení spornej faktúry za ešte nevykonané práce radili s pracovníkmi
ÚPSVR Pezinok, ktorí takýto postup schválili. Svedkyňa na hlavnom pojednávaní vypovedala, že je
pravdou,žesabolinaÚPSVRPezinokradiť,aleúradníčkyneboliochotnéimžiadnuporadenskúčinnosť
poskytnúť,dokoncapriamopaniE.juvyhodilazjednania.OdúradníčokzÚPSVRPezinoktedanedostali
žiadnu odpoveď, ako by mohli postupovať pri predkladaní faktúr, úradníčky neboli ochotné s nimi vôbec

komunikovať a dokonca ju samotnú vykázali z priestoru, keď im kládla otázky.
Svedkyňa M. O. na hlavnom pojednávaní po uznesení NS SR uviedla, okrem iného, že zadné podlahy
boli opravené celé, v niektorých priestoroch boli veľké diery a tie boli vyspravené a vyliate nejakou
hmotou, aby sa to celé vyrovnalo, rekonštrukčné práce vykonal pán M. K. (svedok K. však jednoznačne
poprel, že by vykonával podlahárske práce, dokonca s tým, že by to sám ani nedokázal urobiť). Z

faktúry č. 2008272 znejúcej na čiastku 157.233,- Sk neboli vykonané žiadne práce. Tam boli vrátené
aj peniaze, ani zmluva nebola žiadna urobená, bola tam urobená len cenová ponuka a to bolo všetko.
Všetky finančné prostriedky boli vrátené obžalovanej. K tejto faktúre bol nakúpený materiál asi tak, že
bol nakúpený k predchádzajúcej faktúre, jednalo sa o tú vylievaciu hmotu a materiál bol nakúpený asi
v cene 7.000,- Sk. Tento materiál bol kúpený prostredníctvom pána K., pretože on to vlastne robil, aj

to prvé vyliatie podláh urobil pán K.. Neurobil to tam nikto iný (z výpovede svedkov M. K. a S. O. ale
jednoznačne vyplynulo, že ani jeden z nich podlahárske práce nevykonal a ani vykonať nemal). Pán K.
nakúpil materiál na predchádzajúcu faktúru č. 2008173 znejúcu na sumu 39.270 ,- Sk, a to vrátane tej
vylievacej hmoty. Nespotrebovaný prebytočný materiál im pán K. vrátil. V tejto sume bol zaúčtovaný aj
materiál aj práca, a to celý materiál, nielen použitý. Všetko ostatné, čo zostalo, pán K. vrátil a vrátený

materiál bol zhruba v sume za 7.000,- Sk. Práca, ktorú vykonal pán K., sa netýkala spornej faktúry
uvedenej v obžalobe. Pán K. robil podlahy, ale ich nedorobil, len ich vylial a opätovne uviedla, že zo
spornej faktúry nebolo realizované vôbec nič. Práce tam nerobil nikto, ale materiál tam zostal z tej
predošlej faktúry a mal byť zahrnutý do ďalšej faktúry, pretože pán K. im ho vrátil. V ďalšom rozporneuviedla, že tieto práce z inkriminovanej faktúry mala naozaj robiť spoločnosť K., pretože ich pán K.
robiť nemohol. Keďže nedošlo k realizácii práce zo spornej faktúry, peniaze boli vrátené obžalovanej.
Obžalovaná vedela, za čo sú tie peniaze, pretože peniaze zo spornej faktúry mali byť pôvodne vyčlenené

na mzdy, potom mali byť použité na úhradu prác zo spornej faktúry a keď nedošlo k realizácii prác, boli
použité na uhradenie miezd. Z uvedeného je pre súd zrejmé, že obžalovaná si uplatnila neoprávnený
náklad za práce, ktoré nevykonala a ani nemala konkrétne naplánované ich vykonať. Ďalej svedkyňa
O. uviedla, že stavebný materiál, ktorý zostal po vykonaných prácach pánom K., potom tvoril položkovú
zložku ako materiál v spornej faktúre, a to malo byť asi vo výške 7.000,- Sk. Následne opätovne rozporne

uviedla, že spoločnosť K. mala skutočne nastúpiť na vykonanie tých prác. K ďalšiemu svedkyňa uviedla,
že s úradom práce rokovali o všetkých výdavkoch, ktoré tam išli dať, a to pred ich uplatnením a následne
opäť rozporne uviedla, že je pravdou ako vypovedala na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní, že
jej nikto z úradu práce nechcel odpovedať. Z faktúry č. 2008272 za vymaľovanie a vyrovnanie podláh
neboli vykonané žiadne práce a materiál bol prenesený, resp. nakúpený na základe tej prvej faktúry,
to znamená č. 2008173 znejúcej na 39.270,- Sk. Svedkyňa označila pokladničný blok a názov položky,

ktorá podľa nej mala byť použitá na vyrovnanie podláh, a to DULUX Vinyl 2x v celkovej sume 2.288,-
Sk, pričom svedok K. uviedol, že sa jedná o maľovku, ktorá nie je určená na vyspravenie podláh.
Z výpovede svedkyne M. O. opätovne jednoznačne a bez všetkých pochybností vyplynulo, že zo spornej
faktúry č. 2008272 zo dňa 25.03.2008 nebolo zrealizované vôbec nič, a že pravdou je to, čo vypovedala
na hlavnom pojednávaní pred uznesením NS SR, že na túto faktúru nebol nakúpený ani žiadny stavebný

materiál, žiadne prostriedky, vôbec nič. K rozpornosti a nezmyselnosti tvrdení svedkyne O. ohľadne
nakúpeného, vráteného a preúčtovaného materiálu sa súd už vyjadril v predchádzajúcom odôvodnení.
Súd neuveril svedkyni M. O. ani to, že obžalovaná použila neoprávnene získané finančné prostriedky
na mzdy zamestnancom, pretože v zmysle článku II písm. a) bod 9 Dohody mzdové náklady boli
obžalovanej ÚPSVR Pezinok refundované osobitne na základe predložených dokladov (napr. výplatná

listina, mzdový list, výplatná páska).
Svedok P. M. na hlavnom pojednávaní taktiež potvrdil, že v čase kontroly pracovníkmi ÚPSVR Pezinok
bola podlaha v pôvodnom stave, len niektoré pôvodné kachličky boli neodborne prilepené, podlaha
vôbec zrekonštruovaná nebola a ani nemala byť prečo, lebo by to bolo krajne nehospodárne investovať
do prenajatej budovy cca 150.000,- Sk, ak sa nájomná zmluva uzatvárala len do 31.10.2008. Ďalej

uviedol, že nájomca robí len bežnú údržbu, ale čo sa týka stavu budovy a zabudovaných častí, to
je povinnosťou vlastníka budovy. Rekonštrukcia sa musí robiť so súhlasom vlastníka, ktorým bolo
Mesto Pezinok a nepamätá si, že by súhlas na rekonštrukciu bol daný. On sa ako zástupca vlastníka
nehnuteľnosti zúčastnil na kontrole s pracovníkmi ÚPSVR Pezinok a jednoznačne vymenená podlaha
nebola, naviac uviedol, že je to dosť veľký rekonštrukčný zásah a súhlas vlastníka nebol daný.

Priestory boli prenajaté len dočasne, väčšie stavebné úpravy podliehali schvaľovaciemu konaniu, resp.
prinajmenšom ohlasovacej povinnosti. Keďže by to muselo prejsť cez právne oddelenie Mesta Pezinok,
nemá vedomosť o tom, že oznamovacia povinnosť bola splnená. Ak by aj napriek tomu došlo k
takýmto stavebným úpravám, znamenalo by to podstatné porušenie nájomnej zmluvy. Na argumentáciu
obžalovanej, že podlaha nebola vymenená, len vyspravená, svedok uviedol, že nejakú drobnú opravu

síce mohol prehliadnuť, nejaké dolepenie vypadnutej kachličky a podobne, ale určite nie úpravu podlahy
za 150.000,- Sk.
Svedkom uvádzané okolnosti vyplývajú aj zo zmluvy o nájme nebytových priestorov medzi
prenajímateľom - Mestom Pezinok a nájomcom K. S. K., Q. B. Q. Č. v zastúpení Z.. T. S.. Uvedená
zmluva potvrdzuje nájom nebytových priestorov na dobu určitú od 15.01.2008 do 31.10.2008, ako aj

to, že nájomca sa zaviazal znášať na vlastné náklady opravy účelovej povahy, drobné opravy, obvyklé
užívacie práce, ako aj náklady vzniknuté neprimeraným užívaním priestorov nájomcom alebo osobami,
ktoré sa s jeho súhlasom zdržujú v nebytových priestoroch.
Svedkyňa Z.. G. Š. na hlavnom pojednávaní taktiež potvrdila, že deklarované práce vôbec neboli
vykonané, bola predložená faktúra, na ktorej bolo napísané, že práce vykonané boli, ale vykonané

neboli. Inkriminovaná faktúra bola a musela byť zo strany ÚPSVR Pezinok preplatená na základe
dohody, lebo relevantným právnym titulom na nepreplatenie, resp. vrátenie preplatených finančných
prostriedkov je až Správa o výsledku následnej finančnej kontroly, teda samostatný výkon kontroly na
mieste a samotné zistenia takýmto právnym titulom ešte nie sú. Právnym titulom je až formálna Správa
o výsledku následnej finančnej kontroly a táto je právne relevantným aktom na ďalší postup ÚPSVR

Pezinok.
Z vykonaného dokazovania súd ďalej zistil, že ÚPSVR Pezinok dňa 05.05.2008 zaslal obžalovanej
výzvu na uhradenie pohľadávky z Dohody č. 3/§56/2008/II zo dňa 06.02.2008, a to celého finančného
príspevku vo výške 297.803,70 Sk (9.885,271 Eur), a to najneskôr do 04.06.2008 na účet ÚPSVRPezinok. Obžalovaná však až dňa 23.06.2008 vrátila ÚPSVR Pezinok finančné prostriedky v celej
výške. Kontrola úradu práce prebehla v období od 01.04.2008 do 24.04.2008 a správa z výsledku
následnej finančnej kontroly bola spísaná dňa 29.04.2008. Obžalovaná si uplatnila neoprávnený náklad

dňa 03.04.2008. Neobstojí teda argument obžalovanej, že vrátila finančné prostriedky sama, dobrovoľne
a ihneď ako sa dozvedela o protiprávne uplatnených neoprávnených nákladoch, vrátila ich až na výzvu
ÚPSVR Pezinok dňa 23.06.2008, čo je cca po jeden a pol mesiaci od vyzvania a takmer 2 mesiace
po vykonanej kontrole a zároveň po lehote na vrátenie určenej vo výzve na uhradenie pohľadávky,
t.j. po 04.06.2008. Obžalovaná na hlavnom pojednávaní po uznesení NS SR vysvetlila, že si finančné

prostriedky na vrátenie musela požičať.
Z faktúry číslo 2008272 súd zistil, že dodávateľom bola firma C.-O. K.. K. Q..X.. s dátumom
splatnosti 01.04.2008 za vymaľovanie a podlahy vo výške 157.233,- Sk a dátumom dodania,
vystavenia a odoslania faktúry 25.03.2008. K uvedenému súd naviac uvádza, že firma C.-O. bola len
sprostredkovateľskou firmou, nie stavebnou firmou, čo bolo zistené aj z výpisu z obchodného registra,
ktorá v skutočnosti nemala práce realizovať, mala ich len objednať u stavebnej firmy, nechala si aj urobiť

cenovú ponuku u stavebnej firmy K., K..Q..X.. C., ale túto ponuku neakceptovala, čo vyplýva z výpovede
svedka S. O.. Aj v tomto ohľade je badať istý sofistikovaný úmysel obžalovanej cez sprostredkovateľskú
firmu nepravdivo deklarovať vyhotovenie stavebných prác. Úmyslu obžalovanej zodpovedajú aj príjmový
a výdavkový doklad k inkriminovanej faktúre zo dňa 01.04.2008 na 157.233,- Sk ako úhrada faktúry
číslo 2008272.

Podľa názoru súdu obžalovaná pri obrane svojho protiprávneho konania opomenula, okrem iného, aj
tú významnú skutočnosť, že na základe nájomnej zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej s
Mestom Pezinok na dobu určitú, t.j. od 15.01.2008 do 31.10.2008 bola obžalovaná oprávnená robiť len
drobné opravy, opravy účelovej povahy, obvyklé užívacie práce a nie stavebné úpravy, na ktoré sa podľa
výpovede svedka P.. P. M. vzťahovala prinajmenšom ohlasovacia povinnosť mestu, pretože inak by to

bolo považované za podstatné porušenie nájomnej zmluvy s možnosťou odstúpenia Mesta Pezinok od
nájomnej zmluvy.

Obrana obžalovanej ďalej spočívala v nasledovnej argumentácii.
Obhajca v záverečnej reči uviedol, že oprávnené náklady presne špecifikuje zmluva. O vyúčtovaní

sa v nej nehovorí, o tom ako vyúčtovať oprávnený náklad nie je ani zmienka. Poučenie k vyúčtovaniu
oprávnených nákladov obžalovaná nedostala a je potrebné diferencovať pojem oprávnené náklady a
spôsob ich vyúčtovania.
S uvedenými tvrdeniami sa súd nestotožnil, pretože Dohoda č. 3/§56/2008/II zo dňa 06.02.2008
v článku II, bod 9 veľmi jasne definuje a zároveň zamestnávateľa zaväzuje predkladať ÚPSVR

Pezinok, okrem iného kópiu dokladov preukazujúcich skutočne vynaložený oprávnený náklad aj na
preukázané dodatočné náklady, pričom dokladom je aj faktúra alebo doklad o zaplatení. Podľa článku
III oprávnené náklady bod 1 za oprávnené náklady možno považovať len náklady skutočne vynaložené
zamestnávateľom. Podľa článku III, bod 3 oprávnenými nákladmi v rámci preukázaných dodatočných
nákladov sú náklady súvisiace, okrem iného za a) rozšírením chránenej dielne alebo chráneného

pracoviska alebo s úpravou ich priestorov. Dohoda bola podpísaná oboma zmluvnými stranami dňa
06.02.2008, pričom prílohu č. 1 tvorí poučenie o oprávnených nákladoch v dohode, ktoré je v plnom
súlade s Dohodou a obsahuje vyhlásenie obžalovanej, že svojím podpisom potvrdzuje, že bola poučená
o oprávnených nákladoch k Dohode, pričom uvedenú prílohu aj s poučením obžalovaná podpísala dňa
06.02.2008 a poučenie je neoddeliteľnou prílohou k Dohode.

V ďalšom obhajoba uviedla, že práce mala vykonať obchodná spoločnosť K., K..Q..X.. zastúpená
jej konateľom S. O.. Bol pripravený rozpočet a cenová ponuka. Práce mali začať 04.04.2008 s
predpokladaným časom na realizáciu, ktorý mal byť dva za sebou idúce víkendy. Práce neboli vykonané
len z dôvodu, že vedenie mesta od 01.04.2008 do priestorov chránenej dielne nasťahovalo rómske
rodiny.

Ani toto tvrdenie obhajoby nie je v súlade s vykonaným dokazovaním, práve naopak. Na základe
vykonaného dokazovania súd zistil, že vykonanie prác z faktúry č. 2008272 zo dňa 25.03.2008 v čase
jej predkladania v rámci žiadosti o úhradu platby číslo 3/2008 zo dňa 03.04.2008 ÚPSVR Pezinok a ani
nikdy potom reálne a konkrétne naplánované s nijakou stavebnou firmou ani nebolo. Svedkyňa M. O.
síce tiež tvrdila, že rozpočet urobila firma K., ktorá mala na základe ústnej dohody aj stavebné práce

realizovať, ale svedok S. O. uviedol, že síce vypracoval cenovú ponuku na rekonštrukčné práce v cene
cca 130.000,- Sk, ale táto cenová ponuka nebola prijatá. K žiadnej, teda ani len ústnej dohode realizácie
nejakých prác nedošlo. Taktiež svedok M. K. v konečnom dôsledku uviedol, že sa síce uvažovalo do
budúcnosti o vyspravení podláh, ale to sa nedalo, to by musela robiť odborná firma, lebo jeden človek sito sám dovoliť nemôže, svedok to sám určite urobiť nemohol. Konkrétny termín na vyspravenie podláh
dohodnutý nebol. Z uvedeného má súd nepochybne vyvrátené tvrdenie, že to mala robiť firma K..
V nadväznosti na predchádzajúce tvrdenie obhajoba vyslovila, že faktúry boli predložené ÚPSVR

Pezinok dňa 25.03.2008, teda iba týždeň pred prácami. Súd má ale za dokázané, že práce z
inkriminovanej faktúry sa vôbec nezačali, ani nikdy v relevantnom čase začať v zmysle obrany
obžalovanej vôbec nemali a bez splnenia ohlasovacej povinnosti o stavebných úpravách Mestu Pezinok
ani nemohli. Zo strany obžalovanej sa teda jednalo o úmyselné a premyslené konanie spočívajúce v
predstieraní, že došlo k rekonštrukcii podlahy, resp. k prácam uvedeným v spornej faktúre, ktorému

dokonca predchádzalo zisťovanie reálnosti nákladov na túto rekonštrukciu pomocou zadania na
vypracovanie cenovej ponuky od stavebnej firmy K. cez sprostredkovateľskú firmu C. - O.. Obžalovaná
teda určite mala vedomosť nielen o tom, že práce vykonané neboli, ale i o tom, že v čase, ktorý uvádza
vo svojej obhajobe, vykonané ani byť nemali, a to ani firmou K., ani svedkom M. K. a ani nikým iným.
K ďalšej obrane obhajoba uviedla, že aj keď bola faktúra vystavená dňa 25.03.2008, k jej zaplateniu
došlo dňa 18.04.2008. ÚPSVR Pezinok bol na kontrole už dňa 14.04.2008. Obhajoba teraz pokladala

otázku, že ak pracovníci ÚPSVR Pezinok tvrdia, že postup obžalovanej nebol v súlade so zákonom,
prečo poskytli finančné prostriedky 18.04.2008.
S uvedenou argumentáciou sa súd podrobne zaoberal počas hlavného pojednávania, a to najmä
výsluchom svedkyne Z.. G. Š., ktorá potvrdila, že inkriminovaná faktúra bola a musela byť zo
strany ÚPSVR Pezinok preplatená na základe Dohody, aj keď fyzickou kontrolou bolo pracovníkmi

ÚPSVR Pezinok zistené nevykonanie deklarovaných prác, pretože relevantným právnym titulom na
nepreplatenie, resp. vrátenie preplatených finančných prostriedkov je až správa o výsledku následnej
finančnej kontroly zo dňa 29.04.2008. Teda samotný výkon kontroly na mieste a samotné zistenia takým
právnym titulom ešte nie sú, až formálna správa o výsledku následnej finančnej kontroly je právne
relevantným aktom na ďalší postup úradu práce.

V ďalšej obrane obhajoba uviedla, že za významné považuje to, že obžalovaná mnohé veci
zabezpečovala prostredníctvom zmluvy, teda sprostredkovane cez osobu svedkyne O.. Táto skutočnosť
podľa názoru súdu ale obžalovanú nijako trestnej zodpovednosti nezbavuje, skôr sa vzhľadom na
rozporuplné, viackrát menené účelové výpovede svedkyne O. a ňou predložené listinné dôkazy
(príjmové a výdavkové doklady o tzv. vratke materiálu svedkom K. a spôsob ich zaúčtovania ako tzv.

oprávnených nákladov) vynára otázka možnej trestnej zodpovednosti samotnej svedkyne. Dôležité
je však to, že ku žiadnym skutkovo a právne relevantným okolnostiam nedošlo bez vedomia,
informovaného súhlasu, prípadne aj podpisu obžalovanej. Obžalovaná osobne so znalosťou veci
podpísalaDohodusÚPSVRPezinok,vrátanedodatkusosobitnýmpoučenímooprávnenýchnákladoch.
Všetky okolnosti okolo zariaďovania dielne, predkladania faktúr a ostatných záležitostiach údajne

konzultovala s ÚPSVR Pezinok, konkrétne s pani R.. Obžalovaná potvrdila, že dňa 03.04.2008 osobne
úradu práce predložila v rámci žiadosti o úhradu platby č. 3 za obdobie 3/2008 na preplatenie faktúru
č. 2008272 zo dňa 25.03.2008 znejúcu na sumu 157.233,- Sk za práce, ktoré neboli vykonané -
za vymaľovanie a vyrovnanie podláh. Tu treba opätovne upozorniť, že náklady za maliarske práce
vykonané svedkom K. boli predkladané na preplatenie ÚPSVR Pezinok v rámci inej faktúry č. 2008173

zo dňa 06.03.2008 znejúcej na sumu 39.270,- Sk. Obžalovaná vedela, že deklarované práce neboli
vykonané. Na hlavnom pojednávaní bolo dokázané, že žiadny materiál na následnú realizáciu prác
uvedených v inkriminovanej faktúre nakúpený nebol, obžalovaná jeho nákup na hlavnom pojednávaní
preukázať nevedela, z čoho súd zistil, že obžalovaná sa na vykonanie predmetných prác ani následne
nepripravovala.

Záverom k dokazovaniu je potrebné si všimnúť aj to, že obžalovaná mala k dispozícii faktúru od
spoločnosti C. - O., K.. K. Q..X.. za vykonané práce aj napriek tomu, že práce skutočne reálne vykonané
neboli a túto aj predložila na preplatenie ako skutočné výdavky ÚPSVR v Pezinku.
Z vykonaného dokazovania je v sumáre napokon úplne zrejmé, že obžalovaná si úmyselne zaobstarala

nesprávne doklady (t.j. doklady za nevykonané práce a skutočne nevynaložené oprávnené náklady),
tieto doklady úmyselne neoprávnene predložila ÚPSVR Pezinok, hoci vedela, že jej na finančné
plnenie právne ani fakticky nevznikol oprávnený nárok. Uplatnené finančné prostriedky teda obžalovaná
nepoužila v deklarovaných časových súvislostiach (teda predtým, než si ich uplatnila), ani na
deklarovaný účel (na konkrétny účel, ktorý mal nastať v minulosti - t.j. práce uvedené vo faktúre

č. 2008272 zo dňa 25.03.2008). Bolo nesporne dokázané, že k vykonaniu deklarovaných prác
vôbec nedošlo a ani nemalo dôjsť v obžalovanou uvedenej budúcnosti. Obžalovaná získané finančné
prostriedky spreneverila tým, že ich úmyselne nepoužila na deklarovaný účel a ani to nemala v úmysle.Vo vzťahu k uzneseniu NS SR a k vykonanému dokazovaniu má súd za to, že vykonal všetky úkony a
dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.
Na hlavnom pojednávaní súd dotazom na obžalovanú a jej obhajcu zistil, že nevedeli uviesť, či na

predchádzajúcom hlavnom pojednávaní navrhli doplniť dokazovanie o listinné dôkazy - pokladničné
bloky o nakúpení materiálu potrebného na dokončenie úpravy prenajatých priestorov, prípadne samotný
nakúpený materiál. Súd následne vyzval obžalovanú, či chce doplniť dokazovanie o tieto skutočnosti,
obžalovaná súhlasila, a tak bola vyzvaná, aby predložila súdu príslušné doklady o zakúpení materiálu
vzťahujúce sa ale k faktúre č. 2008272 vystavenej dňa 25.03.2008 na sumu 157.233,- Sk. K akým

skutkovým zisteniam súd dospel z uvedených listinných dôkazov a z výsluchov obžalovanej, svedkyne
O., svedkov K. a O., je podrobne rozpísané v predchádzajúcej časti tohto odôvodnenia. Na margo
skúmania zakúpeného materiálu sa vo svojom výsluchu pred uznesením NS SR vyjadrila aj svedkyňa Z..
T. Š., Q.. D. - pracovníčka ÚPSVR Pezinok a členka kontrolnej skupiny ÚPSVR Pezinok v tom zmysle,
že je možné predložiť faktúru aj za nakúpený materiál, ale v tomto prípade boli predkladané faktúry
priamo za vykonané práce, preto z hľadiska kontroly nie je vôbec relevantné, ak je predložená faktúra

za vykonané práce, či na tieto práce bol nakúpený nejaký materiál. V rámci vyhodnotenia vykonaných
dôkazov súd dôsledne v zmysle záväzného právneho názoru NS SR takto prihliadol aj k tejto časti
obhajoby obžalovanej vo vzťahu k údajne nakúpenému materiálu v rámci faktúry č. 2008272 zo dňa
25.03.2008.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej vo svojom uznesení uviedol, že súd prvého stupňa sa uspokojil

so zistením, že obžalovaná predložila na preplatenie faktúry v dobe, keď úprava prenajatých priestorov
nebola ešte dokončená, bez zohľadnenia dôvodov, prečo sa tak stalo. Pritom je bežné, že dodávatelia
požadujú zálohy pred dokončením diela.
K tomuto súd uvádza, že z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní pred i po uznesení NS
SR zistil bez všetkých pochybností, že obžalovaná predložila na ÚPSVR Pezinok na preplatenie faktúru

č. 2008272 zo dňa 25.03.2008 za nevykonané práce - vymaľovanie a vyrovnanie podlahy, ktoré nemala
v úmysle vôbec ani následne vykonať, nemala na ne nakúpený žiadny materiál, nemala dohodnutú
žiadnu firmu na výkon týchto prác, určený žiadny termín, a teda ani nasťahovanie Rómov do objektu
chránenej dielne jej nemohlo vytvoriť prekážku v tom, čo nemala v úmysle vôbec urobiť. Súd súhlasí
síce s tým, že je bežné, že dodávatelia požadujú zálohu pred dokončením diela, ale podmienky Dohody,

ktorú obžalovaná uzavrela s ÚPSVR Pezinok boli také, že obžalovaná si mohla ako oprávnený výdavok
uplatniť len výdavok za už vykonané práce.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení ďalej uviedol, že Špecializovaný trestný súd pri
rozhodovaní nevzal do úvahy skutočnosť, že pracovník mestského úradu P.. P. M. a tiež pracovníčky
úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorí sú na veci nepochybne zainteresovaní, nemali žiadny

dôveryhodný podklad k svojmu tvrdeniu o vykonaní opravných prác v prenajatých priestoroch, pretože
v zmluve o prenájme priestorov pre chránenú dielňu nebol dôsledne opísaný stav týchto priestorov,
nebola k nej priložená ani fotodokumentácia, podľa čoho by bolo možné objektívne zhodnotiť, či v
daných miestnostiach došlo alebo nedošlo k opravám v rozsahu prezentujúcich obžalovanou. Stav
týchto priestorov nebol dôsledne opísaný ani v protokole o vykonanej kontrole. Išlo iba o rozporné

tvrdenie dvoch strán, čo samo osebe nesie známky pochybností, a preto mal Špecializovaný trestný
súd zvážiť, či nejde o takú skutočnosť, ktorú je potrebné hodnotiť v prospech obžalovanej. Uvedená
povinnosť priamo vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 10 Trestného poriadku, a preto, ak by v tomto smere
nenastala náprava, mohlo by ísť o dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na uvedené podotkol, že skutočnosti nevyvolané konaním

obžalovanej nie je možné prenášať na obžalovanú. Nie je možné prehliadať pochybenie kontrolných
pracovníčok úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a tiež pracovníkov mestského úradu. Doposiaľ sa
náležite a objektívne v súlade so stavom veci a zákonom nezistilo, v akom rozsahu obžalovaná opravila
prenajaté priestory a aké prostriedky na to vynaložila, vrátane nakúpeného materiálu.
Špecializovaný trestný súd uvádza, že prehodnotením výsluchov svedka P.. P. M. a pracovníčok

ÚPSVRPezinoknezistiltakéskutočnosti,ktorébyspochybňovalidôveryhodnosťvýpovedíspomínaných
svedkov, resp. ich zaujatosť. Ich výpovede ohľadom toho, že nedošlo k vykonaniu prác deklarovaných
vo faktúre č. 2008272 zo dňa 25.03.2008 sú v úplnej zhode s výpoveďou obžalovanej, ktorá čiastočne
priznala, že všetky práce z inkriminovanej faktúry vykonané neboli; svedkyňa M.B. O. zhodne pred i po
uznesení NS SR uviedla, že z tejto faktúry nebolo vykonané vôbec nič; svedkovia M. K. B. S. O. taktiež

potvrdili zhodne pred i po uznesení NS SR, že tieto práce oni nevykonali a ani nemali dohodnuté ich
vykonanie, preto súd nezaznamenal ani po doplnení dokazovania žiadne také rozpory a pochybnosti,
ktoré by bolo potrebné hodnotiť v prospech obžalovanej. Obžaloba na obžalovanú pritom nebola podaná
za to, že by obžalovaná nevykonala v priestoroch chránenej dielne žiadne opravy, či úpravy, ale za to,že predložila ÚPSVR Pezinok na preplatenie konkrétne faktúru č. 2008272 zo dňa 25.03.2008, z ktorej
žiadne práce nevykonala, nemala ani v úmysle vykonať a ani si k nim nezadovážila žiadny materiál.
Taktiež má súd za to, že skúmanie, či rómski občania poškodili priestory chránenej dielne vo vzťahu k

nevykonaným prácam z faktúry č. 2008272 zo dňa 25.03.2008 vykonaným dokazovaním stratilo
svoj význam, nakoľko rómski občania nemohli poškodiť ani zničiť to, čo obžalovaná v rámci uvedenej
faktúry nevykonala.

Na základe tejto skutkovo-právnej analýzy súd dospel aj k podstate právnej kvalifikácie konania

obžalovanej. Súd sčasti chápe stanovisko obžalovanej, že chcela, aby chránená dielňa fungovala, ale
v tomto prípade podľa obžalovanej dobrý úmysel zachovať chod chránenej dielne vonkoncom nesvätí
protizákonné prostriedky.

Právnu kvalifikáciu súd ustálil z vykonaného dokazovania a na základe záväzného právneho názoru
NS SR. Obžalovaná svojím konaním naplnila všetky znaky skutkovej podstaty prečinu poškodzovania

finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1 Tr. zák., pretože použila a predložila
nesprávny doklad, a tým umožnila spôsobenie sprenevery a protiprávne zadržanie prostriedkov zo
všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev.
Obžalovaná teda konkrétne použila a predložila nesprávny doklad (faktúru č. 2008272 zo dňa
25.03.2008), a tým umožnila spôsobenie sprenevery (úmyselne predstierala použitie finančných

prostriedkov na účel deklarovaný vo faktúre č. 2008272 zo dňa 25.03.2008, a tak na základe
úmyselného predloženia nesprávneho dokladu neoprávnene získala finančné prostriedky z rozpočtu
Európskych spoločenstiev) a protiprávne zadržanie prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskych
spoločenstiev (to sú prostriedky, ktoré si obžalovaná neoprávnene uplatnila na ÚPSVR Pezinok, ktoré
jej boli poukázané na účet dňa 18.04.2008 a tieto mala vo svojej dispozícii až do ich vrátenia na účet

ÚPSVR Pezinok dňa 23.06.2008, pričom ich mala vrátiť v lehote do 04.06.2008).
Oproti obžalobe súd neposúdil konanie obžalovanej podľa § 261 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., ale
podľa § 261 ods. 1 Tr. zák., pretože obžalovaná svojim činom väčšiu škodu nespôsobila.
Podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266,- Eur. Škodou väčšou
sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma

dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca
najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu,
hodnoty veci a rozsahu činu.
Na základe uvedeného je väčšou škodou teda škoda od 2.660,- Eur do 26.600,- Eur. Obžalovaná svojím
konaním spôsobila škodu ÚPSVR Pezinok v celkovej výške 4.697,26 Eur, z čoho 50% tvorili finančné

prostriedky Európskeho sociálneho fondu vo výške 2.348,63 Eur, čo nedosahuje výšku väčšej škody, ale
len škody malej od 266,- Eur do 2.660,- Eur. Preto súd kvalifikoval skutok len podľa § 261 ods. 1 Tr. zák.
Oproti obžalobe súd na základe záväzného právneho názoru NS SR neposúdil konanie obžalovanej
ani ako prečin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Tr. zák., pretože trestného činu subvenčného
podvodu podľa § 225 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí, kto vyláka od iného dotáciu, subvenciu, príspevok alebo

iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu
vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce, ktorých poskytnutie alebo použitie je podľa všeobecne
záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňa, a to tým, že ho uvedie do omylu v
otázke ich splnenia, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
Z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že subvenčného podvodu sa dopustí páchateľ, ktorý vyláka z

vyššie citovaných rozpočtov alebo fondov dotácie, subvencie, príspevky alebo iné plnenie, ktoré možno
poskytnúť iba na základe všeobecne záväzného právneho predpisu.
Na trestnosť činu sa pritom vyžaduje, aby páchateľ uvedené plnenie od oprávneného subjektu vylákal
tým, že predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade s príslušným zákonom alebo osobitným právnym
predpisom, ktorý určuje spôsob ich poskytnutia. Tohto trestného činu sa teda dopustí ten, kto pri

predkladaní žiadosti - dokumentácie o poskytnutie prostriedkov z týchto rozpočtov, fondov uvedie
nepravdivé údaje, na podklade ktorých sú mu tieto poskytnuté, hoci nespĺňa zákonné podmienky na
ich poskytnutie.
Z vykonaného dokazovania takýto záver nevyplynul.

Podľa § 15 písm. a) Trestného zákona súd hodnotí úmysel obžalovanej ako priamy, pretože páchateľka
chcela spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.
Z vykonaného dokazovania súd učinil jednoznačný záver o tom, že u obžalovanej išlo o úmyselné
konanie so zámerom spôsobiť spreneveru, t.j. že obžalovaná úmyselne predstierala použitie finančnýchprostriedkovnaúčeldeklarovanývofaktúreč.2008272zodňa25.03.2008,ataknazákladeúmyselného
predloženia nesprávneho dokladu neoprávnene získala finančné prostriedky z rozpočtu Európskych
spoločenstiev. Je možné uviesť to aj tak, že obžalovaná úmyselne predstierala vykonanie deklarovaných

prác s úmyslom získať finančné prostriedky z rozpočtu Európskych spoločenstiev, na ktoré nemala
právny nárok.
Právna obrana obžalovanej spočívala v tom, že nebolo dokázané jej zavinenie. K otázke úmyselného
zavinenia sa súd už vyjadril v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozsudku.
V ďalšom obhajoba argumentovala, že obžalovaná je stíhaná za prečin, kde zákonodarca zakotvil

výnimku z formálneho chápania kategórie trestných činov. Preto je potrebné posúdiť kritériá týkajúce
sa konania a následku a miery zavinenia, prípadne jej pohnútky a vysporiadať sa so závažnosťou, t.j.
so spôsobom vykonania činu a jeho následkami, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný a mierou
zavinenia a samotnou pohnútkou.
K tomuto súd uvádza, že podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania
činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je

jeho závažnosť nepatrná.
Spôsob vykonania činu u obžalovanej podľa názoru súdu charakterizuje vyššia ako nepatrná
miera úmyselnej sofistikovanosti, t.j. úmyselného predloženia nesprávneho dokladu (faktúry a
príslušných pokladničných dokladov) za vedome nevykonané práce, vystaveného nie stavebnou,
ale sprostredkovateľskou „účtovníckou“ firmou C., K.. K. Q..X.. po preskúmaní cenovej ponuky na

stavebnom trhu práce (neakceptovaná cenová ponuka od stavebnej firmy K. K.. K. Q..X..) s plným
vedomím o nesprávnosti dokladov ako predstieraných výdavkov a ich neoprávnenosti a nelogickosti
predstieranej nehospodárnej investície vo výške 157.233,- Sk (5.219,18 Eur) do dočasne prenajatého
priestoru, ktorú vlastník priestoru nepovolil.
Následkami činu je konkrétna finančná ujma na všeobecnom rozpočte Európskych spoločenstiev vo

výške 157.233,- Sk (5.219,18 Eur). Vrátenie tejto škody neznamená vonkoncom zánik trestnosti v
rozsudku kvalifikovaného priestupku, toto je možné vyhodnotiť len ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle
§ 36 písm. k) Tr. zák., t.j. že páchateľ dobrovoľne uhradil spôsobenú škodu.
Okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, súd vidí tak, že obžalovaná pod rúškom chránenej dielne pre
ťažkozdravotnepostihnutýchneoprávneneodčerpalaprostriedkyzovšeobecnéhorozpočtuEurópskych

spoločenstiev.
Mieru zavinenia súd vidí ako vedomý úmysel, čím sa súd už zaoberal a ako priamu zodpovednosť
obžalovanej.
Pohnútku páchateľa súd vníma ako nízku, t.j. získať finančné prostriedky na úkor všeobecného rozpočtu
Európskych spoločenstiev pod zámienkou predstieranej nevyhnutnej investície do objektu chránenej

dielne pre ťažko zdravotne postihnutých.
Pre všetky uvedené argumenty súd hodnotí závažnosť činu bez všetkých pochybností určite vyššiu ako
nepatrnú.

K osobe obžalovanej súd zistil, že nemá záznam v registri trestov, doposiaľ nebola priestupkovo riešená

a iné skutočnosti o obžalovanej nie sú v mieste bydliska známe.

Skúmaním poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd dospel k záveru, že obžalovanej podľa § 36 písm.
j), k) Trestného zákona poľahčuje to, že obžalovaná viedla pred spáchaním trestného činu riadny život
a dobrovoľne uhradila spôsobenú škodu.

Po zhodnotení všetkých okolností, ktoré majú význam pri ukladaní trestu a jeho výšky súd dospel k
záveru, že u obžalovanej je primeraným trestom trest uložený podľa § 261 ods. 1 Trestného zákona
s použitím § 56 ods. 1 Tr. zák., a to peňažný trest vo výmere 500,- Eur, pričom táto suma peňažného
trestu po zaplatení podľa § 57 ods. 2 Tr. zák. pripadá štátu a podľa § 57 ods. 3 Tr . zák. súd obžalovanej

ustanovil pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia
slobody na 2 mesiace.
Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. peňažný trest môže súd uložiť od 160,- Eur do 331.930,- Eur páchateľovi
úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.
Podľa § 57 ods. 1 Tr. zák. pri ukladaní peňažného trestu súd prihliadne na osobné a majetkové pomery

páchateľa. Peňažný trest neuloží, ak je zrejmé, že ho odsúdený nebude schopný zaplatiť.
Podľa § 34 ods. 6 Tr. zák. druhá veta za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia
slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje 5 rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody.Pri prečine podľa § 261 ods. 1 Tr. zák. je zákonom ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody
na 6 mesiacov až 3 roky.
Peňažný trest uložil súd v primeranej výške s prihliadnutím na osobné a majetkové pomery obžalovanej

preto, lebo jeho uhradenie pod hrozbou nepodmienečného trestu odňatia slobody bude mať na
obžalovanú väčší prevýchovný vplyv, ako uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom na
určitú skúšobnú dobu a od obžalovanej takto odčerpané finančné prostriedky pripadnú štátu ako vhodný
ekvivalent za jej protiprávne konanie proti záujmom štátu chráneným Trestným zákonom. Uloženie
peňažného trestu v uvedenej výške umožňuje aj to, že obžalovaná má stály príjem, jej čistý majetkový

príjem činí mesačne 600,- Eur, je poberateľkou výsluhového dôchodku vo výške 360,- Eur mesačne,
obžalovaná spláca rodinný dom na hypotéku v mesačnej výške 450,- Eur a v dedičskom konaní získala
finančné prostriedky vo výške 53.000,- Eur.
Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku

smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje ako obvinenému, tak aj jeho obhajcovi
alebo zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.
Iným osobám oprávneným podať odvolanie, okrem prokurátora, plynie lehota spolu s obžalovaným.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody
a zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. V neprospech obžalovaného môže
rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok napadnúť,

okrem obžalovaného a prokurátora, i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho
spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného podať odvolanie jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania vo
svoj prospech osobami uvedenými v § 308 ods. 2 Trestného poriadku. Osoba, ktorá odvolanie podala,

môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú
poradu. Odvolanie prokurátora môže vziať späť aj nadriadený prokurátor.