Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 7, 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 9Cb/84/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112227988
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Gazdag
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7112227988.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Branislavom Gazdagom v právnej veci žalobcu: eurobus, a.s., so
sídlom Staničné námestie 9, Košice 0402 04, IČO: 36 211 079, zastúpený IURISTICO s.r.o., so sídlom
Štefánikova 26, Košice 040 01, IČO: 36 588 041, proti žalovanému: EUROLINES ITALIA s.r.l., so sídlom
Contrada Piano Delfico, 641 00 Teramo, Taliansko, identifikačný kód: 0435430489, v konaní o zaplatenie
17.950,00 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 17.950,00 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8
% ročne zo sumy 4.280,50 EUR od 05.01.2011 do zaplatenia, zo sumy 2.998,00 EUR od 05.02.2011 do
zaplatenia, zo sumy 5.622,00 EUR od 12.03.2011 do zaplatenia a zo sumy 5.049,50 EUR od 11.04.2011
do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania vo výške 2.317,67 EUR, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť
do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu IURISTICO
s.r.o., so sídlom Štefánikova 26, Košice 040 01, IČO: 36 588 041.

O trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu, doručeným súdu dňa 31.10.2012,
domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 17.950,00 EUR s úrokom z omeškania
vo výške 8 % ročne zo sumy 4.280,50 EUR od 05.01.2011 do zaplatenia, zo sumy 2.998,00 EUR od
05.02.2011 do zaplatenia, zo sumy 5.622,00 EUR od 12.03.2011 do zaplatenia a zo sumy 5.049,50 EUR
od 11.04.2011 do zaplatenia, titulom nezaplatenia žalovanej sumy zo zmluvy o poskytnutí služieb.

Podľa čl. 12 bod 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006, ktorým sa zavádza
európske konanie o platobnom rozkaze ( ďalej len Nariadenie ), ak sú splnené požiadavky ustanovené
v článku 8, súd čo najskôr a obvykle do 30 dní od podania návrhu vydá európsky platobný rozkaz
prostredníctvom vzorového tlačiva E, ako je uvedené v prílohe V.

Podľa čl. 12 bod 3. Nariadenia v európskom platobnom rozkaze sa odporca poučí, že má možnosť:

a) zaplatiť navrhovateľovi sumu uvedenú v rozkaze, alebo

b) namietať proti rozkazu zaslaním odporu na súd pôvodu do 30 dní odo dňa doručenia rozkazu
odporcovi.

Podľa čl. 12 bod 4. Nariadenia v európskom platobnom rozkaze sa odporcovi oznámi, že a) rozkaz
bol vydaný iba na základe informácií, ktoré poskytol navrhovateľ a súd ich neoveroval, b) sa rozkaz
stane vykonateľným, ak sa na súd nepodá odpor v súlade s článkom 16, c) keď sa podá odpor, konanie
pokračuje na príslušných súdoch členského štátu pôvodu v súlade s pravidlami riadneho občianskeho
súdneho konania, pokiaľ navrhovateľ vyslovene nepožiadal o ukončenie konania v takom prípade.

Podľa čl. 16 body 1., 2., 3., Nariadenia, odporca môže na súd pôvodu podať odpor proti európskemu
platobnému rozkazu prostredníctvom vzorového tlačiva F, ako je uvedené v prílohe VI, ktoré sa mu
zašle spolu s európskym platobným rozkazom. Odpor sa musí zaslať do 30 dní od doručenia rozkazu
odporcovi. Odporca v odpore uvedie, že pohľadávku popiera, pričom nemusí uviesť dôvody.

Podľa čl. 17 bod 1. Nariadenia, ak sa odpor podá v lehote ustanovenej v článku 16 ods. 2, konanie
pokračuje na príslušnom súde členského štátu pôvodu v súlade s pravidlami riadneho občianskeho
súdneho konania, pokiaľ navrhovateľ vyslovene nepožiadal o ukončenie konania v takomto prípade.
Ak si navrhovateľ uplatňoval svoju pohľadávku prostredníctvom európskeho platobného rozkazu, nič
vo vnútroštátnom práve nesmie mať vplyv na jeho postavenie v nasledujúcom riadnom občianskom
súdnom konaní.

Podľa čl. 17 bod 2. Nariadenia, pokračovanie konania ako riadneho občianskeho súdneho konania v
zmysle odseku 1 sa riadi právom členského štátu pôvodu.

Podľa čl. 17 bod 3. Nariadenia, navrhovateľ je oboznámený so skutočnosťou, či odporca podal odpor a
o akomkoľvek pokračovaní konania ako riadneho občianskeho súdneho konania.

Súd dňa 11.01.2013 vydal európsky platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v stanovenej lehote
odpor, o ktorej skutočnosti súd informoval žalobcu.

Žalobca a žalovaný boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní. Žalovaný svoju neprítomnosť
ospravedlnil deň pred nariadeným pojednávaním a žiadal súd o odročenie pojednávania, pričom ako
dôvod neprítomnosti uviedol pracovnú zaneprázdnenosť, ktorú ďalej nekonkretizoval. Uvedený dôvod
súd nepovažoval za taký, pre ktorý možno v zmysle § 119 ods. 1 O.s.p. odročiť pojednávanie, preto v
zmysle zákonného ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec bez prítomnosti žalovaného.

Podľa ust. § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), súd rozhodne na základe
skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi
účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením listinných dôkazov - zmluvy o predaji cestovných
lístkov, faktúr č. 38 010 308, č. 38 010 343, č. 38 010 382, č. 38 011 014, výzvy na zaplatenie zo dňa
08.02.2012, vyjadrenia žalovaného a zistil tento skutkový stav:

Zo zmluvy o predaji cestovných lístkov súd zistil, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 20.06.2006 zmluvu
o predaji cestovných lístkov, v ktorej sa žalovaný zaviazal predávať lístky pre medzinárodnú autobusovú
linku Košice-Roma prevádzkovanú žalobcom. Žalovaný mal podľa zmluvy nárok na províziu vo výške
20 % z fakturovaných tržieb. Žalobca mal vykonať mesačnú fakturáciu predaja lístkov na základe
precestovaných cestovných lístkov do 10. dňa po ukončení fakturačného cyklu. Na základe vystavených
faktúr a priložených vyúčtovaní, mal žalovaný vykonať bankový prevod tržby, ktorú obdržal za predané
cestovné lístky do 60 dní od konca príslušného mesiaca.

Z predložených faktúr súd zistil, že žalobca v období od 05.11.2010 do 09.02.2011 vyúčtoval žalovanému
tržbu za predané lístky spolu vo výške 17.950,00 EUR a to faktúra č. 38 010 308 zo dňa 05.11.2010

na sumu 4.280,50 EUR - splatná dňa 04.01.2011, faktúra č. 38 010 343 zo dňa 06.12.2010 na sumu
2.998,00 EUR - splatná dňa 04.02.2011, faktúra č. 38 010 382 zo dňa 10.01.2011 na sumu 5.622,00
EUR - splatná dňa 11.03.2012, faktúra č. 38 011 014 zo dňa 09.02.2011 na sumu 5.049,00 EUR - splatná
dňa 10.04.2011.

Z výzvy na zaplatenie súd zistil, že žalobca vyzval dňa 08.02.2012 žalovaného na zaplatenie jednotlivých
faktúr.

Žalovaný v písomnom podaní, doručenom súdu dňa 06.11.2013, uviedol, že namieta miestnu príslušnosť
Okresného súdu Košice I, miestne príslušným súdom má byť súd v Terame. Ďalej žalovaný uviedol, že
medzinárodný platobný rozkaz je zjavne neopodstatnený a mal byť zamietnutý. Skutkovo je zjavné, že
požadované sumy nie sú splatné a druhá strana nepredložila dostatočné dôkazy o dlžnej čiastke a ani
o službách, ktoré mali byť poskytnuté. Žalovaný žiadal zamietnuť aj požiadavku žalobcu na náhradu
trov konania.

Podľa bodu 8 zmluvy o predaji cestovných lístkov, ktorú uzavreli účastníci konania bod 8, v prípade
vzniku sporov je príslušným súd, v obvode ktorého je sídlo žalobcu.

Podľa čl. 23 Nariadenia Rady ( ES ) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodných veciach, ak sa účastníci zmluvy, z ktorých jeden alebo viacerí majú bydlisko
v členskom štáte, dohodli, že súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré
vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento
súd alebo tieto súdy. Táto právomoc súdu je výlučná, ak sa účastníci nedohodli inak. Takáto dohoda
o voľbe právomoci musí byť buď: a) písomná alebo písomne potvrdená, alebo b) vo forme, ktorá je v
súlade s praxou, ktorú medzi sebou zaviedli účastníci zmluvy, alebo c) v medzinárodnom obchode vo
forme, ktorá je v súlade so zvyklosťami, ktoré sú alebo majú byť účastníkom zmluvy známe, a ktorá je
v takomto obchode dobre známa a pravidelne dodržiavaná účastníkmi, ktorí uzatvorili zmluvu typickú
pre daný obchodný vzťah.

Vzhľadom na skutočnosť, že účastníci konania si v písomne uzavretej zmluve zvolili príslušný súd, v
obvode ktorého je sídlo žalobcu, súd má v danej veci za to, že v súlade s citovanými ustanoveniami
Nariadenia má právomoc vo veci konať, keďže žalobcom je v tomto prípade účastník zmluvy, ktorý má
svoje sídlo na území Slovenskej republiky.

Podľa čl. 4 bod 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z roku 1980, v rozsahu, v ktorom
nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu podľa článku 3, zmluva sa spravuje právnym poriadkom
štátu, s ktorým má najužšiu väzbu.

Podľa čl. 4 bod 2 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z roku 1980, s výhradou
ustanovenia odseku 5 tohto článku platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu so štátom, kde
má účastník zmluvy, ktorý má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu, obvyklý pobyt v čase
uzatvorenia zmluvy alebo v prípade zapísanej alebo nezapísanej právnickej osoby, svoju ústrednú
správu.

Vzhľadom na citované ustanovenia Dohovoru súd dospel k názoru, že rozhodným právom v tomto
prípade bude právo slovenské, keďže zmluva má najužšiu väzbu so Slovenskou republikou, pretože
plnenie charakteristické pre túto zmluvu uskutočňoval žalobca, ktorý mal v čase uzavretia zmluvy sídlo
v Slovenskej republike, v Košiciach.

Podľa ust. § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník ( ďalej len Obchodný zákonník ),
účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy.

Podľa ust. § 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov,
obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené
v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa ust. § 559 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený
riadne a včas.

Podľa ust. § 365 veta prvá zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (Obchodný zákonník),
dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia
alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa ust. § 369 ods.1 Obchodného zákonníka účinného do 14.01.2009, ak je dlžník v omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
dohodnuté v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Európskej centálnej banky
uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 20.01.2006
písomne zmluvu o predaji lístkov, v ktorej sa žalovaný zaviazal predávať lístky pre medzinárodnú
autobusovú linku Košice-Roma prevádzkovanú žalobcom. Žalobca mal vykonať mesačnú fakturáciu
predaja lístkov na základe precestovaných cestovných lístkov do 10. dňa po ukončení fakturačného
cyklu. Na základe vystavených faktúr a priložených vyúčtovaní, mal žalovaný vykonať bankový prevod
do 60 dní od konca príslušného mesiaca. Žalobca v období od 05.11.2010 do 09.02.2011 vyúčtoval
žalovanému jednotlivými faktúrami tržbu za predané lístky spolu vo výške 17.950,00 EUR, ktorú
žalovaný nezaplatil. K námietkam žalovaného súd uvádza, že žalobca predložil listinné dôkazy z ktorých
jednoznačne vyplývajú doposiaľ uvedené skutočnosti, teda tak právny dôvod vzniku pohľadávky žalobcu
ako aj jej výška, súd preto dospel k záveru, že žalobca svoj nárok dostatočne osvedčil, preto bol
aj v konaní vydaný európsky platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor. Ako vyplýva z
vyššie uvedeného všetky faktúry, z ktorých odvádza žalobca výšku žalovanej sumy boli už v čase
podania návrhu splatné. Žalovaný napriek poučeniu zo strany súdu o povinnosti predložiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, žiadne dôkazy nepredložil ani nenavrhol vykonanie dôkazov, žalovaný teda
svoje tvrdenia nepreukázal.

Po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach,
posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že žalovaný do
dnešného dňa nezaplatil žalobcovi tržbu za predané cestovné lístky. Žaloba bola teda podaná dôvodne,
súd jej preto vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 17.950,00 EUR.

Pri rozhodovaní o príslušenstve pohľadávky žalobcu súd vychádzal z vyššie citovaných zákonných
ustanovení. Žalobca má v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia
zmluvy ako veriteľ právo požadovať úroky z omeškania, keďže žalovaný sa dostal do omeškania s
plnením peňažného záväzku. Pre určenie počiatku omeškania je rozhodujúca splatnosť dlhu. Žalovaný
sa dostal do omeškania so zaplatením tej ktorej faktúry deň nasledujúci po dni splatnosti faktúry, preto
ho súd zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania zo súm vyfakturovaných jednotlivými faktúrami odo
dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej ktorej faktúry. Základná úroková sadzba ECB bola v období
od 13.05.2009 do 12.04.2011 - 1,00 %, zvýšenie o 10 % je teda 11,00 %, súd ale na návrh žalobcu
priznal úroky z omeškania vo výške uplatnenej žalobcom, t.j. 8 % ročne zo sumy 4.280,50 EUR od
05.01.2011 do zaplatenia, zo sumy 2.988,00 EUR od 05.02.2011 do zaplatenia, zo sumy 5.622,00 EUR
od 12.03.2011 do zaplatenia a zo sumy 5.049,50 EUR od 11.04.2011 do zaplatenia.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná plnú náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného zákonného ustanovenia a zaviazal žalovaného
nahradiť trovy konania vo výške 2.317,67 EUR, ktoré vznikli žalobcovi v tomto konaní, keďže mal vo veci
plný úspech. Trovy konania žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na vydanie
platobného rozkazu vo výške 1.077 EUR podľa zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za
výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov ( položka 1/a sadzobníka súdnych poplatkov ) a z
trov právneho zastúpenia vo výške 1.240,67 EUR s DPH.

Náhradu trov právneho zastúpenia súd priznal žalobcovi podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a to v znení
účinnom do 30.06.2013 za dva úkony právnej služby - 1. príprava a prevzatie právneho zastúpenia dňa
30.10.2012 podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky, 2. písomné podanie na súd -
návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu zo dňa 30.10.2012 podľa ustanovenia § 14 ods. 1
písm. b) citovanej vyhlášky, a v znení účinnom od 01.07.2013 za jeden úkon právnej služby a to účasť na
pojednávaní dňa 07.11.2013 podľa ustanovenia § 13a ods. 1 písm. d) citovanej vyhlášky. Výšku tarifnej
odmeny určil súd z hodnoty veci 17.950,00 EUR podľa ustanovenia § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky na
sumu 336,94 EUR za jeden úkon právnej služby. Právny zástupca žalobcu má v zmysle ustanovenia §
16 ods. 3 citovanej vyhlášky nárok aj na režijný paušál za každý úkon právnej služby. Výška režijného
paušálu bola v roku 2012 - 7,63 EUR a v roku 2013- 7,81 EUR. Právnemu zástupcovi žalobcu teda patrí
odmena a náhrady spolu vo výške 1.033,89 EUR. Suma odmeny a náhrad sa zvyšuje o daň z pridanej
hodnoty vo výške 20 % - t.j. o 206,78 EUR v zmysle ustanovenia § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.,
keďže právny zástupca žalobcu je jej platiteľom.

Keďže žalobcu, ktorému bola v konaní priznaná náhrada trov zastupoval právny zástupca, súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť náhradu trov podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. právnemu zástupcovi žalobcu.

O trovách štátu, ktoré spočívajú v odmene prekladateľa súd rozhodne v samostatnom uznesení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a

čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona. ( § 251 O.s.p. )