Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. október 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Sp/22/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201244
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013201244.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jozefom Kurucom v právnej veci navrhovateľky

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, proti odporkyni Okresný úrad Spišská Nová Ves,
katastrálny odbor, Markušovská cesta č. 1, Spišská Nová Ves, za účasti M. A., U. X. Č.. XXXX/X, Y. Q.
T., v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. V 2103/2012 KK zo dňa 11.04.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozhodnutie odporkyne č. V 2103/2012 KK zo dňa 11.04.2013.

Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35,- eur na účet Krajského súdu
v Košiciach č. 7000146773/8180, vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave, do desiatich dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. V 2103/2012 KK zo dňa 11.04.2013 podľa § 31 ods. 3 zákona NR SR č.

162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v
znení neskorších predpisov (katastrálny zákon) zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností podľa zmluvy o zriadení záložného práva č. 077/2012-ŠTE uzavretej dňa 18.09.2012
medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a M. A. ako záložcom (ďalej len „záložná zmluva“).
Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX,
katastrálne územie Y.Ý. F., obec Y. F., okres Spišská Nová Ves, na ktorých podiel o veľkosti 1/10 vlastní
záložca, a to zastavané plochy a nádvoria o výmere 113 m2 na pozemku parcelného čísla XXX/X,

zastavané plochy a nádvoria o výmere 77 m2 na pozemku parcelného čísla XXX/X, zastavané plochy a
nádvoria o výmere 450 m2 na pozemku parcelného čísla XXX/X, záhrady o výmere 495 m2 na pozemku
parcelného čísla XXX, rodinný dom, súpisné číslo XX, na parcele číslo XXX/X a rodinný dom - prístavba,
súpisné číslo XX, na parcele číslo XXX/X.

Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že prílohou záložnej zmluvy bola dohoda
o splnomocnení zo dňa 06.10.2011 vyhotovená vo forme predtlačeného formulára tak, že údaje
splnomocniteľa a číslo úverovej zmluvy boli vyplnené zrejme pri podpísaní dohody a údaje
splnomocnenca ako aj samotný obsah a rozsah splnomocnenia boli v dohode uvedené a predtlačené

vopred, ešte pred jej podpísaním. Vychádzajúc z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 30/2007
odporca uviedol, že pre platný právny úkon podľa § 37 Občianskeho zákonníka sa vyžaduje, aby
k prejavu vôle došlo slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne a aby plnenie bolo možné. Dohoda o
splnomocnení zo dňa 06.10.2011 bola vpísaná do tzv. formulárovej dohody, v ktorej bola v predtlačipriamo uvedená osoba - združenie ProHelp, ktoré malo spotrebiteľa s postavením záložcu aj dlžníka
z úverovej zmluvy zastupovať pri uzavretí záložnej zmluvy. Pretože splnomocniteľ nemohol ovplyvniť
obsah takejto dohody, keďže zástupca bol už v takejto dohode o splnomocnení vopred vpísaný,

pri uzavretí dohody o splnomocnení sú dôvodné pochybnosti o skutočnej slobodnej vôli a prejave
konajúcej osoby pri voľbe svojho zástupcu, ktorý by v jeho mene mal uzatvoriť záložnú zmluvu a
ktorý by skutočne hájil jeho práva a oprávnené záujmy. Dohoda o splnomocnení tak vykazuje znaky
absolútne neplatného právneho úkonu. Nakoľko dlžník podpísaním dohody o splnomocnení nemal
možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu pri výbere splnomocnenca - zástupcu, záujmy dlžníka sú v

rozpore s konaním jeho zástupcu. Výberom zástupcu záložcu záložným veriteľom tak dochádza ku
kvalifikovanému rozporu záujmov zástupcu a zastúpeného, ktorý v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka robí právny úkon taktiež absolútne neplatným. Navrhovateľka dojednáva splnomocnenia
formou zmluvnej podmienky používanej vo formulárových zmluvách a určuje ním splnomocnenca,
ktorý má konať v záujme spotrebiteľa. Dohodu o splnomocnení a tiež zmluvu o zriadení záložného
práva je potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

Dohodu o splnomocnení nie je možné považovať za individuálne dohodnutú, nakoľko bola vopred
pripravená a spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť výber iného zástupcu, čo v konečnom dôsledku
spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. K
výberu splnomocnenca nedošlo z vôle záložcu, ale z vôle záložného veriteľa, čo možno považovať za
neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podmieňujúcu neplatnosť dohody o splnomocnení v

zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Konanie zástupcu odporuje zákonu, resp. zákon obchádza
a prieči sa dobrým mravom.

Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľka podala dňa 11.06.2013, teda včas, opravný prostriedok, v
ktorom žiadala zrušiť preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Uviedla,
že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho

zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Odporca nepreukázal,
že by veriteľ do tohto právneho vzťahu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Pochybnosť o
objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca nie je z hľadiska aplikácie § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor,
ktorý bol odporca povinný preukázať. Odporca nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu,

ktorá je v styku so záložným veriteľom. Z predloženého plnomocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol
pre udelenie plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať
v jeho mene záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy. Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola
urobenáslobodne,vážne,určitoazrozumiteľne.Dohoduosplnomocnení,ktorejpredmetomjebezplatné
zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a teda

sanaňunevzťahujúustanovenia§53Občianskehozákonníkaoneprijateľnýchzmluvnýchpodmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje odporca v napadnutom rozhodnutí.

Odporca vo vyjadrení k návrhu zo dňa 05.09.2013 zotrval na dôvodoch uvedených v napadnutom
rozhodnutí.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s jej

administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.

Na pojednávaní súdu dňa 28.10.2013 navrhovateľka nebola prítomná, pričom bola na pojednávanie
riadne a včas predvolaná. Listom zo dňa 21.10.2013 navrhovateľka oznámila súdu svoju neúčasť na
pojednávaní a požiadala o prejednanie veci a rozhodnutie v jej neprítomnosti. Na pojednávaní súdu
nebol prítomný odporca, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil listom zo dňa 16.10.2013 z dôvodu pracovnej

zaneprázdnenosti a vyjadril súhlas s prejednaním veci v jej neprítomnosti. Súd v súlade s § 250g ods.
2 O.s.p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľky a
odporcu.

Účastníčka konania na pojednávaní uviedla, že si nespomína na skutočnosť, že by pri podpise úverovej
zmluvy podpisovala aj dohodu o splnomocnení, ktorou by splnomocnila nejaké občianske združenie,

aby v jej mene uzavrelo záložnú zmluvu. O občianskom združení ProHelp sa dozvedela až na dnešnompojednávaní. Navrhla napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdiť, pretože nedošlo riadne k uzavretiu
záložnej zmluvy.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dlžníčkou M. A. zmluvu o

úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 05.10.2011. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníčke úver v sume 500,- eur,
dlžníčka sa zaviazala vrátiť túto sumu zvýšenú o poplatok v sume 446,- eur. Dlžníčka zároveň dohodou
o splnomocnení zo dňa 05.10.2011 splnomocnila ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so
sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 522 Občianskeho
zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v

splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom
liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere.
Dohoda o splnomocnení je podpísaná dlžníčkou M. A. ako splnomocniteľom a Petrom Mamojkom,
predsedom občianskeho združenia ProHelp ako splnomocnencom.

Dňa 18.09.2012 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. 077/2012-ŠTE medzi
navrhovateľkou a dlžníčkou zastúpenou ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom

ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľky k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné
právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú
na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 05.10.2011.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové

a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
katastrálneho zákona).

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Prizápisevecnýchprávknehnuteľnostiamdokatastranehnuteľnostívkladom(§28anasl.katastrálneho
zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z

hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadenívecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie),
je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku
zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľky a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o splnomocnení
medzi dlžníčkou M. A. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom
nie je platne uzavretá. Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľky, podľa ktorého právny úkon (dohoda
o splnomocnení) bol urobený slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne. Dohoda o splnomocnení bola

vpísaná do vopred predtlačeného formulára, dlžník teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom
na vopred stanoveného splnomocnenca v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba
splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy, chýba
teda základná zložka právneho úkonu, a to slobodný prejav vôle pri výbere zástupcu. Skutočnosť, že
dohoda o splnomocnení bola dlžníkom podpísaná v ten istý deň ako úverová zmluva, nasvedčuje tomu,
že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení a je otázne, či

by vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia dohody o splnomocnení v znení vopred pripravenom na
formulári bez možnosti dlžníka meniť jej podmienky.

Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú
zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka.

Súd sa stotožňuje s námietkou navrhovateľky, podľa ktorej dohodu o splnomocnení nemožno
posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, avšak tento právny názor odporcu nemá za následok
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Na záver súd poznamenáva, že v zmysle čl. I bod 1. stanov združenia ProHelp ide o dobrovoľné
združenie fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov

v konaniach pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. II bod 1. stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a
oprávnené záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy
v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca
pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako

vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že
navrhovateľke, ktorá nemala v konaní úspech, právo na náhradu trov nepriznal. Odporca a účastníčka
konania si právo na náhradu trov konania neuplatnili.

Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v

spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestovvzneníneskoršíchpredpisov,apretojejsúduložiluhradiťsúdnypoplatokvsume35,-eururčenej
podľa položky č. 10e) sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v

Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.