Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 16, 2013

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/60/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212222196
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2013:4212222196.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., Bratislava,

Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, v konaní zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom
Bratislava, Karadžičova 8, proti odporcovi: E. M., nar. XX.X.XXXX, bytom V., P. XXX, občan SR, o
zaplatenie 2 143,05 EUR s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ýzaplatiť navrhovateľovi sumu 1 318,53 EUR spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 21.12.2010 až do zaplatenia všetko v mesačných splátkach po 40,-
EUR vždy k 25-u dňu v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu.

Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka dojednaná medzi Slovenská požičovňa a.s. a odporcom
vo Všeobecných obchodných podmienkach zo dňa 13.5.2005 v bode 9 písmeno b1): „spoločnosť je
oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu ak sa dostal do omeškania so splatením jednotlivých
splátok. V 30 deň po dobe splatnosti sa dlžná splátka zvyšuje o zmluvnú pokutu vo výške 10% z tejto
dlžnej čiastky. V tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou. V prípade oneskorenia s úhradou
jednotlivých splátok je klient povinný zaplatiť okrem zmluvnej pokuty i úrok z omeškania vo výške 0,05%

k. a. z dlžnej čiastky za každý započatý deň oskorenia.“ je ako neprijateľná n e p l a t n á .

V časti o zaplatenie sumy 629,70 Eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty vo výške 194,82 Eur súd
návrh z a m i e t a .

O trovách súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 23.10.2012 domáhal uloženia povinnosti odporcovi
zaplatiť mu sumu 2143,05 EUR, z toho suma 1948,23 ako istinu a zmluvnú pokutu vo výške 194,82

EUR, úrok z omeškania a náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že jeho právny predchodca
(Slovenská požičovňa a.s.) uzatvoril s odporcom dňa 6.12.2005 zmluvu o poskytnutí expres pôžičky č.
7012544, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 50.000,-Sk, ktorú sa odporca zaviazal
splatiť formou pravidelných mesačných splátok vo výške 1713,-Sk po 60 mesiacov. Odporca však v
rozpore so zmluvnými podmienkami neplnil svoje povinnosti a dostal sa do omeškania, následkom čoho
navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie sumy 2143,05 EUR s príslušenstvom ako aj na náhradu trov
konania. Odporca zaplatil len časť mesačných splátok, celkom 341,17 Eur. K návrhu priložil kópiu zmluvy

o pôžičke zo dňa 6.12.2005, splátkový kalendár, kópiu zmluvy o postúpení pohľadávok, oznámenie o
postúpení pohľadávky.Odporca sa na pojednávanie dostavil, pohľadávku navrhovateľa čo výšky a dôvodu uznal, dodal, že bol
dlhodobo nezamestnaný. V súčasnosti žije s manželkou, ktorá je nezamestnaná a s maloletým ako aj
plnoletým dieťaťom v spoločnej domácnosti, preto žiadal mesačné splátky po 40 Eur.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise
- zmluvy o pôžičke zo dňa 6.12.2005 , zmluvou o postúpení pohľadávok, prehľadom splátok, uznaním
dlhu a ostatných v spise nachádzajúcich sa listín a takto vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný
skutkový a právny stav veci:

Navrhovateľ dňa 2.9.2010 uzavrel so spoločnosťou Slovenská požičovňa a.s. Zmluvu o postúpení
pohľadávok, predmetom ktorej bola i pohľadávka voči odporcovi vo výške celkového zostatku
3077,96Eur, kde výška úveru mala byť 3298,15 Eur, ktoré skutočnosti súdu navrhovateľ žiadnym
spôsobom nekonkretizoval a nezdôvodnil.

Dňa 6.12.2005 uzavrel odporca s právnym predchodcom navrhovateľa - spoločnosťou Slovenská
požičovňa, a.s. zmluvu o pôžičke, na základe ktorej bola odporcovi poskytnutá pôžička vo výške 50.000,-
Sk ( 1659,70 Eur), ktorú sa odporca zaviazal splatiť 60 -timi mesačnými splátkami po 1713- Sk. Odporca
splatil len splátky vo výške 341,17 Eur.

Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.3.2008
a/ Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru
alebo v inej právnej forme. b/ Na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 3 ods. 1-3 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch (1) Veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania. (3) Veriteľ je povinný na miestach, na ktorých ponúka spotrebiteľský úver, uverejniť základné
informácie o poskytovaní spotrebiteľského úveru, najmä o výške ročnej percentuálnej miere nákladov.

Podľa § 53 ods.1 - 3 OZ v znení účinnom do 31.3.2008

(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ

možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ v citovanom znení Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách

sú neplatné.

Podľa § 54 ods.1, 2 OZ Podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu

spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1, 2 OZ (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne

a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

V danom prípade žalobca odvodzuje svoj nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol
odporca v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že spoločnosť Slovenská požičovňaa.s. mala v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom.
Je zrejmé, že sa jedná o postupcom vopred pripravenú formulárovú (typovú) zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, súčasťou ktorej sú na rube tlačiva žiadosti uvedené Obchodné podmienky postupcu pre

zmluvy o spotrebiteľskom úveru, ktoré sú písané malým, pre bežného spotrebiteľa sotva čitateľným
písmom. Z predloženej formulárovej (typovej) zmluvy je zrejmé, že odporca nemal možnosť jej obsah
reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou
v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou
spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj

v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky
nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z. použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Nakoniec aj podľa § 54 ods.
1 OZ veta prvá zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona (Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. Súd teda vzťah účastníkov konania
posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 a nasl. OZ a podľa zákona č. 258/2001

Z.z..

Účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť len keď súd má právomoc zhodnotiť neprimerané
podmienky z úradnej povinnosti, čiže určiť či je podmienka nečestná. Iba takto je možné chrániť
spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke v súlade s konštantou judikatúrou bývalého

Európskeho súdneho dvora (od 1.12.2009 Súdny dvor Európskej únie) pri aplikácii Smernice Rady
č. 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

Táto pôžička vzhľadom na absenciu povinného údaju o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery

nákladov podľa § 4 ods. 2 písm. k/ zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 11.6.2010, s poukazom
na § 4 ods. 3 posledná veta citovaného zákona, je však bezúročná a bez poplatkov, a tak pokiaľ odporca
obdŕžal pôžičku 1659,70 eur vznikla mu povinnosť vrátiť navrhovateľovi len túto sumu po odpočítaní
uhradených splátok t.j. 341,17 Eur.

Navrhovateľ si s poukazom na bod 9 písm. b1 Všeobecných obchodných podmienok (OP) uplatnil
aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v úhrnnej výške 194,82 eur, keď za omeškanie s platením
mesačných splátok účtoval odporcovi sumu 194,82 Eur. Súd zmluvné dojednania obsiahnuté vo vyššie
uvedenom bode 9 písm.b1, považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ v
znení účinnom do 31.3.2008 a § 53 ods. 1 písm. k/ OZ v citovanom znení, keďže je obsiahnuté

vo formulárovom tlačive postupcu, bez možnosti žalovaného ovplyvniť jej znenie, a tak odporcovi
nezostalo nič iné, len v snahe získať pôžičku toto akceptovať. Tieto zmluvné podmienky spôsobujú
menej priaznivejšie postavenie odporcu - spotrebiteľa (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu 5 M Cdo
20/2009 z 25.1.2011), ktorého omeškanie s úhradou je sankcionované aj povinnosťou zaplatiť úrok z
omeškania, výšku ktorého ustanovuje právny predpis. Dojednanie zmluvnej pokuty za omeškanie, hoc

aj s čiastočnou úhradou každej splátky, v konečnom dôsledku zvyšuje výšku sankcie, ktorú je dlžník
povinný v dôsledku porušenia tej istej povinnosti zaplatiť a tým je zmarený účel úpravy výšky úrokov z
omeškania zakotvený v ustanovení § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s ustanovením § 3 nariadenia vlády č.
87/1995 Z.z. Zmluvná podmienka o nároku postupcu na zmluvnú pokutu spôsobuje výrazné zhoršenie
postavenia odporcu - spotrebiteľa, teda spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorý nemal možnosť zmeniť text formulárovej predtlače o
jednostrannej povinnosti spotrebiteľa. „Dojednania“ o tejto zmluvnej pokute v obchodných podmienkach,
ako neoddeliteľnej súčasti zmluvy, ktoré majú podobu štandardného formulára, typického tým, že sa
používa vo viacerých prípadoch, bez možnosti spotrebiteľa zmeniť ich obsah vzhľadom na formulárovú
predtlač dodávateľa, je nepochybne zhoršením zmluvného postavenia spotrebiteľa ako dlžníka. Z

uvedených dôvodov súd nárok navrhovateľa považoval za nedôvodný.

Súd v súlade s § 153 ods. 3, 4 O.s.p. uviedol vo výroku tohto rozsudku zmluvné podmienky, ktoré
považuje za neprijateľné.

Čo sa týka uznania dlhu odporcom tomuto súd zaujal nasledovné stanovisko: Navrhovateľ ako nový
veriteľ dňa 16.12.2010 sa dostavil k odporcovi a podpísal s odporcom Dohodu o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní dlhu ( čl. 31 v spise). Podľa § 558 Obč. zák. ak niekto písomne uzná, že zaplatí svojdlh určený čo do výšky a dôvodu, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má
také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
V tomto prípade to bol však práve navrhovateľ (zjavne znalý práva), ktorý si vynútil u odporcu návštevu

(navrhovateľ iné netvrdil) a dal mu podpísať ním pripravený formulár, kde okrem dvojstranného právneho
úkonu vo forme dohody o splátkach vložil aj pre neho zjavne nevýhodný jednostranný úkon uznania
záväzku, ktorý dlžníkom na rozdiel od dohody o splátkach už výslovne neinterpretoval (navrhovateľ opak
netvrdil).

Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák.- výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi.

Podľa § 39 Obč. zák. neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Rozpor s dobrými mravmi je rozporom s objektívnym právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť
právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel alebo nie.

Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu spoločenských,

kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, sú rešpektované
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem. Dobré mravy fungujú aj ako
korektív zmluvnej slobody. Aspekt zmluvnej slobody tak ako zmluvná sloboda sama, má svoje limity
ustanovené právnymi normami, ktorých prekročenie je sankcionované. Je potom nesprávny záver, že
obsah právneho úkonu nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi len preto, lebo bol výsledkom konsenzu

zmluvných strán. Súd mal za to, že navrhovateľ v snahe reparovať pochybenie svoje, resp. pochybenie
svojho právneho predchodcu spočívajúce v nepodaní návrhu včas ( pred uplynutím premlčacej doby) a
vyhnúť sa tak možnej námietke premlčania a zamietnutiu návrhu, sofistikovane pomocou osôb v jeho
záujme konajúcich, obchádza dlžníkov a pod zámienkou výhodnosti podpísania splátkového kalendára,
do tejto listiny inkorporuje aj vyhlásenie o uznaní dlhu dlžníkom ( samozrejme bez podania vysvetlenia

dlžníkovi.. Súd mal za to, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je pre bežného
spotrebiteľa v dôsledku ( či už úmyselne alebo nevedome) nejednotnej terminológie mätúca, kde
obsahuje pojem „ uznanie záväzku ale v čl. 3 sa deklaruje deklaruje, že dlžníci majú vedomosť o
premlčaní„dlhu“,alespotrebiteľnemusívedieť,žepojemzáväzokvprávnejterminológiimôžeznamenať
a) záväzkový vzťah ako taký, b) jednotlivú povinnosť zo záväzkového vzťahu alebo, c) záväzok v zmysle

dlhu. Preto súd dohodu považoval s poukazom na § 3, § 37 a 39 Obč. zák. za neplatnú.

Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.1.2013, sp. zn. 6M Cdo 9/2012, podľa
ktorého: „ Kým rešpektovanie princípu ignorantia iuris non excusat ( neznalosť zákona neospravedlňuje)
v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere,

jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú
odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov
realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej ( až detailnej)
znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho
nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu môže byť na ujmu“.

V danom prípade teda odporcovi bola poskytnutá pôžička vo výške 1659,70 Eur z toho zaplatil sumu
341,17 Eur, teda vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd mal za to, že odporca je
teda povinný navrhovateľovi zaplatiť sumu 1318,53 Eur ( 1659,70,-,341,17), a v tejto časti návrhu ako
dôvodnému súd vyhovel.

Súd odporcovi povolil splátky v zmysle §ň 160 OSP vzhľadom na jej finančnú situáciu.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z..z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania.

Vo zvyšku súd návrh ako nedôvodný zamietol už s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia.
Teda žalovaná suma - 1318,53 Eur - 194,82 - neprijateľná podmienka titulom zmluvnej pokuty.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.