Decision was made at the court Okresný súd Michalovce
Judgement was issued by JUDr. Vladimír Červeňák
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 14P/78/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7911212003
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Červeňák
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2013:7911212003.7
Rozhodnutie
O. súd G., sudca C.. H. W. vo veci starostlivosti o maloleté deti Z., a to G., nar. X.XX.XXXX, A., nar.
X.XX.XXXX a L., nar. XX.X.XXXX, zastúpené v konaní kolíznym opatrovníkom S. práce, sociálnych vecí
a rodiny G., deti rodičov otca G. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom F., R. pod R. XXX/XX a matky C. Z., rod.
R., nar. XX.X.XXXX, bytom G., ul. Q. 9, o zníženie výživného takto
r o z h o d o l :
E. návrh v celom rozsahu z a m i e t a .
Q. z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
O. sa podaným návrhom došlým súdu dňa XX.X.XXXX domáhal zníženia výživného na maloleté deti
zo sumy XXX Y. na sumu XX Y. na každé z detí počnúc od 16.8.2011 a to z toho dôvodu, že na jeho
strane sa od posledného rozhodnutia o výživnom podstatne zmenili schopnosti a možnosti a od júla
2011 prerušil podnikateľskú činnosť, tým pádom sa stal nezamestnaným, intenzívne si hľadal prácu, ale
nemal žiadny príjem a toto bolo hlavným dôvodom na zníženie výživného.
Matka s návrhom nesúhlasila.
Kolízny opatrovník navrhol návrh na zníženie výživného zamietnuť, nakoľko nie je v záujme maloletého
dieťaťa.
Súd vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav:
Naposledy bolo upravené výživné rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa 1.7.2009 sp. zn.
15C/103/2009-72, ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené a na čas po rozvode bola schválená
dohoda rodičov, deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný platením výživného
na každé z detí po 100 Eur mesačne a bol upravený styk otca s deťmi neobmedzene.
Z výpovede otca súd zistil, že od posledného rozhodnutia súdu došlo k takej podstatnej zmene pomerov
na jeho strane, že od júla 2011 prerušil podnikateľskú činnosť z dôvodu neustále narastajúceho dlhu
zdravotnej a sociálnej poisťovne. Vykonával podnikateľskú činnosť v stavebnej oblasti, bol evidovaný na
úradepráce,nebolimupriznanédávkyvhmotnejnúdzi,pretoženepožiadalopríspevokzostranybývalej
manželky, a preto sa dal vyradiť z evidencie nezamestnaných. Nevyhovovalo mu chodenie sa hlásiť na
úrad,pretojenezamestnanýdobrovoľneaniejeevidovanýnaúradepráce. Svojuvyživovaciupovinnosť
si plní riadne, aj v súčasnosti na každé z detí po 100 Eur mesačne, väčšinu peňazí mu dá priateľka, leboona má príjem. Mal nejaké zlato, ktoré odpredal, jeho družka bola zamestnaná ako učiteľka v materskej
škole od 6. mesiaca 2010 do 12. mesiaca 2011 a od januára 2012 je na materskej dovolenke. Má ďalšiu
vyživovaciu povinnosť k maloletému Leovi Ujházymu, nar. 8.3.2012. Jeho družka ďalšie vyživovacie
povinnosti nemá. Býva v rodinnom dome, spolu s priateľkou, synom, mamou a postihnutým bratom,
ktorého je vlastníkom v polovici jeho mama, a v polovici jeho priateľka, pretože jej odpredal svoj podiel,
predtromarokmi,keďpodnikalzasumunejakých3000 Eurvzhľadomktomu,žesabál,abyosvojpodiel
k domu neprišiel. Ďalej uviedol, že manželka podnikala v autodoprave, mali zamestnanca, dodávka stojí
6 mesiacov, pretože nemajú povyplácané faktúry, ide robili prepravu. O tom prebiehajú súdne konania,
niekedy mal príjem 1500 Eur z dodávky, niekedy 200 Eur, podľa toho, aká bola zákazka.
Z výpovede matky súd zistil, že pracuje ako upratovačka vo firme Gepstav s.r.o. s čistým mesačným
príjmom 330 Eur, plus dostáva stravné lístky, ktoré využíva na nákup stravy pre všetkých, býva s deťmi
v podnájme v trojizbovom byte, za bývanie uhrádza 305 Eur, Maloleté deti navštevovali základnú školu
Mário 9. ročník, Kevin 5, René 7. ročník, stravovali sa v školskej jedálni kde im uhrádzala stravné 65-70
Eur za všetkých troch mesačne. Uviedla, že pokiaľ s otcom žili spolu, nemala žiadny podiel v rodinnom
dome, ale plyn bol vedený na ňu a potom plynári od nej vymáhali 1469,59 Eur, kde 500 Eur zaplatila
a zvyšok spláca po 62 Eur. Uhrádza televíziu 10,90 Eur, jej celkové náklady na mesiac 474 Eur, mimo
stravy, šatstva a ďalších vecí. Ak jej nevychádza na stravu, finančne jej vypomáhajú mama, sestra, ktorí
jej kupujú potraviny, s deťmi žije sama, poberá rodinné prídavky, najstarší syn od septembra nastúpil na
strednú školu do Košíc, kde mu otec sľúbil, že mu bude všetko uhrádzať, ona na jeho náklady nemá.
Uviedla, že otec si plní riadne svoju vyživovaciu povinnosť po 100 Eur mesačne, nad rámec bežného
výživného ničím nechce prispieť, aj teraz potrebovala 45 Eur zaplatiť na výlet, kde žiadala polovicu,
avšak odmietol.
Z potvrdenia úradu práce súd zistil, že matka poberá rodinné prídavky na 3 deti 69,30 Eur, z výplatných
listov družky otca súd zistil, že priemerný čistý príjem činil okolo 450 Eur.
Z predložených výplatných pások matkou bolo zistené, že jej priemerný čistý príjem u predošlého
zamestnávateľa činil 270 Eur, a u terajšieho zamestnávateľa činí cca 330 Eur.
Z predložených pokladničných dokladov, nájomnej zmluvy, rozsudku, ako aj potvrdenia o návšteve školy
a ročného zúčtovania preddavkov na daň boli zistené náklady, ako aj zárobkové možnosti matky.
Z predložených listinných dôkazov a to rozhodnutí sociálnej poisťovne, platobných dokladov SIPO,
ústrižkami poštových poukážok, daňovými priznaniami, faktúrami, boli zdokumentované príjmové
pomery, ako aj výdavkové pomery otca, zároveň aj jeho matky, ktorá poberá stavebný dôchodok 162,60
Eur mesačne a vdovský dôchodok 207,40 Eur, a invalidný dôchodok 251,70 Eur pre postihnutého syna.
Z prednesu otca vykonaného na pojednávaní dňa 19.9.2013 súd zistil, že u neho sa od posledného
pojednávania nezmenili pomery, nedošlo k nejakej podstatnej zmene, otec podotkol, že je pre neho veľa
platiť na všetky deti 300 Eur, plus ďalších 120 Eur na maloletého Mária, plus Kevin a René chodia každý
víkend k nemu.
Z prednesu matky bolo zistené, že sa zvýšil nájom na sumu 322 Eur, a zároveň mala nedoplatok 477,73
Eur za elektrickú energiu. Uviedla, že počas letných prázdnin boli deti celý júl u otca a musela mu zaslať
polovicu výživného v sume 145 Eur. Podotkla, že syn študuje v Košiciach, zaslala mu 25,42 Eur na knihy,
a v mesiaci september otec deťom neposlal žiadne výživné, Zároveň uviedla, že nechcela, by syn išiel
študovať do Košíc, nakoľko ona na to nemá, aby zaplatila 120 Eur internát, zaplatila mu obedy aj nejaké
ošatenie a každú nedeľu mu nabalí veci do školy.
Podľa ust. § 62 ods.1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú deti schopné samé sa živiť.Podľa ust. § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.
Podľa ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení výživného súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej
miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť o domácnosť.
Podľa ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností,možností,majetkovýchpomerovpovinnéhorodičasúdneberiedoúvahyvýdavkypovinného
rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa
zmenia pomery.
Súdnazákladevykonanéhodokazovaniadospelkzáveru,žeodposlednejúpravyvýživnéhorozsudkom
o rozvode manželstva došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu predošlého
rozhodnutia a to na strane maloletých detí tým, že uplynula dlhšia doba, deti podstatne vyrástli, maloletý
Mário nastúpil od septembra na štúdium na strednú školu v Košiciach, s čím mala matka zvýšené
výdavky, avšak nebolo možné na tieto deti zvýšiť výživné.
Došlo k zmene pomerov aj na strane otca, a to tým, že v júli 2011 zrušil podnikateľskú činnosť z dôvodu
narastajúceho dlhu v zdravotnej a sociálnej poisťovni, je dobrovoľne nezamestnaný, avšak táto zmena
na strane otca podľa názoru súdu nie je taká podstatná, aby súd mal zmeniť predošlé rozhodnutie a
otcovi znížiť výživné na maloleté deti. Súd mal za to, že otec sám dobrovoľne prerušil podnikateľskú
činnosť, vzdal sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania a s tým spojeného zárobku, a
rozhodol sa mať ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ktorá sa mu medzičasom narodila a to dňa 8.3.2012,
kedy sa mu narodil maloletý syn Leo Ujházy. Pri rozhodovaní súd vzal v úvahu majetkové pomery matky,
ktorá bola zamestnaná s priemerným čistým príjmom 330 Eur, ako aj výdavkové pomery matky, taktiež
súd vzal v úvahu skutočnosť, že podľa vyjadrenia otca tento nemá žiadny príjem, avšak aj napriek tomu
stále si plnil vyživovaciu povinnosť na každé z detí po100 Eur mesačne, pričom po nástupe mal. Mária na
štúdium do školy v Košiciach mu začal uhrádzať internát v sume 120 Eur, preto súd bol z tohto správania
otca presvedčený, že má dostatok finančných prostriedkov, aby si mohol plniť túto vyživovaciu povinnosť
v rovnakej výške aj naďalej, a to po 100 Eur mesačne na každé z detí. Uvedené výživné nie je však
primerané potrebám maloletých detí, ale však nie je v možnostiach a schopnostiach otca, aby mohol na
deti platiť zvýšené výživné. Taktiež súd vychádzal z príjmu družky otca, ktorá mala do konca roka 2012
priemerný čistý prijem 450 Eur a od 1.1.2013 nastúpila na materskú dovolenku a poberala rodičovský
príspevok a bral v úvahu aj príjmy matky otca a jeho brata, ktorý s ním žili v spoločnej domácnosti a
poberali dôchodky, brat invalidný v sume 251,70 Eur a matka starobný dôchodok 162,60 Eur a vdovský
dôchodok 207,40 Eur. Pri rozhodovaní v danej veci súd vzal v úvahu aj tú skutočnosť, že otec odpredal
svoj podiel a to polovicu rodinného domu, v ktorom býva svojej terajšej družke za sumu 3000 Eur, pričom
sa týmto konaním vzdal svojho majetkového podielu, ktoré konanie nebolo v prospech jeho maloletých
detí.Po zvážení všetkých skutočností súd dospel k záveru, že nie je v prospech ani v záujme maloletých detí,
aby bolo otcovi znížené výživné zo sumy 100 Eur na každé z detí na sumu 26 Eur, je povinnosťou otca
zabezpečiť potreby detí v primeranej miere a vzhľadom k tomu, že otec je dobrovoľne nezamestnaný,
podľa názoru súdu skutočnosť, že otec sa vzdal sám dobrovoľne zárobku a majetkového prospechu,
nie je to dôvodom pre zmenu súdneho rozhodnutia a zníženie výživného, a preto súd návrhu otca na
zníženie výživného nevyhovel a návrh otca v celom rozsahu zamietol, pretože zníženie výživného nie
je v záujme a prospech maloletých detí.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania
nepriznal.
Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom
súde vo dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p., to znamená musí
byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí
byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom
súde vo dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p., to znamená musí
byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí
byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.