Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 4, 2013

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17C/187/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512204075
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2013:7512204075.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt

s.r.o., IČO: 45 535 108, Šoltésovej 14, Bratislava, zast.: Soukeník - Štrpka s.r.o., IČO: 36 862 711,
advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, proti žalovanej: R. X., L.. XX.X.XXXX, X.
XXX/XX, Č., za účasti vedľajšieho účastníka: OZ právna pomoc spotrebiteľom, IČO: 42 247 268, Sofijská
13, Košice, zast.: JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom v Košiciach, Budapeštianska 8, v
konaní o zaplatenie 331,94 eura s prísl.

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu č.XXXXXXXXXX/
XXXX, VS: 150011 trovy konania 68,38 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal na žalovanom zaplatenie sumy 331,94 eura spolu so zákonným
úrokom z omeškania od 5.4.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalovaná bola v konaní pasívna.

Vedľajší účastník, ktorý do konania na strane žalovanej vstúpil dňa 4.7.2012, navrhol žalobu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie, listinnými dôkazmi, pričom vzhľadom na skutočnosť, že je o veci možné
rozhodnúť aj na základe predložených listín a že sa jedná o drobný spor, súd verejne vyhlásil rozsudok
dňa 4.6.2013. Súd zistil tento skutkový stav:

Žalobca v žalobe tvrdil, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom a.s. uzavrel so
žalovaným zmluvu o pripojení podľa zákona 610/2003 Z.z.

o elektronických komunikáciách č. 2843441, a že povinnosťou žalovaného bolo o.i. odoberať služby
a platiť za ne riadne a včas vyúčtovanú cenu. V prípade nedodržania zmluvných povinností voči

právnemu predchodcovi žalobcu žalovanému vznikla povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška
bola dohodnutá v Zmluve, resp. jej Dodatku. Účelom tejto pokuty bolo naplniť jej funkciu tým, že
zodpovedala paušalizovanej náhrade škody, ktorá veriteľovi vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku
žalovaného. V uvedenom prípade je to teda sankcia za to, že nesplnil povinnosť riadne a včas uhrádzať
cenuslužieb,vdôsledkučohobolokoncovézariadenieodpojenéoelektronickejsiete. riadnymsplnenímsvojich záväzkov by po dobu viazanosti žalovaný postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal
záväzok právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť žalovanému mobilný telefón za zľavnenú cenu.

Právny predchodca žalobcu zmluvnú pokutu v sume 331,94 eura vyúčtoval žalovanej fa č. 7902512507

splatnou 5.4.2009, ktorú nezaplatila a od 6.4.2009 je omeškaní.

Pohľadávku právneho predchodcu žalobcu, zodpovedajúcu tejto zmluvnej pokute, nadobudol žalobca
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2011.

Za účelom preukázania svojich tvrdení a oprávnenosti svojho nároku predložil súdu zmluvu o pripojení
zo dňa 18.2.2008 v znení jej Dodatku z toho istého dňa na základe ktorej žalovaná bola pripojená k
elektronickej sieti v programe Relax 60. V zmysle dodatku k zmluve jej bol dodaný mobilný telefón Sony

Ericsson K530l. Okrem iného sa žalovaný týmto dodatkom zaviazal:

- v čl. 1. c) riadne a včas platiť cenu poskytovaných služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so
zmluvou o pripojení a iných dokumentov

- v čl. 1. d) riadne a včas realizovať pravidelné Zmluvné dobíjanie podľa bodu 3.1 osobitných podmienok

- v čl. 2 sa zaviazal (súd uvádza skrátene), že po dobu viazanosti 24 mesiacov

o vypojenie SIM karty z prevádzky, a (okrem iného) že sa nedopustí takého

konania, na základe ktorého vy žalobcovi vzniklo právo zrušiť zmluvu

odstúpením od nej alebo ju vypovedať z dôvodov porušenia povinností zo

strany účastníka (žalovaného)

Podľa bodu 3 dodatku sa zmluvné strany „dohodli“, že v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti

žalovaným, najmä hociktorej povinnosti upravenej v čl. 1 písm. c) dodatku (t.j. platiť služby riadne a včas)
alebo bodu 2 dodatku, a tiež čl. 3 bod 3.6, čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) VOP a následného vypojenia
SIM karty zo siete je žalovaný povinný uhradiť zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 a to v sume
10.000 Sk (331,94 eura).

Faktúrou č. 7902512507 splatnou 5.4.2009 bola žalovanej vyúčtovaná „zmluvná pokuta“ v sume

331.94 eura. Žiadne iné obsahové, na vec sa vzťahujúce skutočnosti z nej nevyplývajú.

Podľa § 120 ods4 OSP: Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr

súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.

Všetky zákonom predpísané procesné poučenia, vrátane poučenia podľa § 120 ods. 4 OSP boli
účastníkom riadne doručené a to: právnemu zástupcovi žalobcu dňa 19.12.2012, vedľajšiemu
účastníkovi dňa 19.12.2012 a žalovanej 19.2.2013.

Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení zo dňa 30.8.2012 (čl. 21) navrhol žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď ani v žalobe neuvádza, ani
listinami nepreukázal to, že vôbec vzniklo právo na zmluvnú pokutu, či, v akom rozsahu a v čom
žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti a navyše sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, kde je dojednanieo zmluvnej pokute neplatné pre neprijateľnú zmluvnú podmienku. Túto okolnosť právoplatne judikoval
rozsudok Krajského súdu Prešov 2Co /132/2011, kde právo vo vzťahu k právnemu predchodcovi
žalobcu bolo vyslovené, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku a dodávateľ sa má zdržať jej

uplatňovania. Poukázal tiež na rozsudok ESD C-618-10.

Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 20.12.2012 (čl. 28), ktoré bolo zároveň odvolaním proti uzneseniu
súdu zo dňa 5.12.2012 o odmietnutí jeho podania prezentoval, že ak by súd neuznal nárok žalobcu
na zaplatenie zmluvnej pokuty, je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že právny predchodca mal takto
spôsobenú škodu zodpovedajúcu hodnote dotácie do ceny mobilného telefónu. Zároveň oznámil, že

odstúpenie právneho predchodcu od zmluvy sa stalo účinným uplynutím splatnosti zaslaného pokusu o
zmier t.j. 12. dňom nasledujúceho mesiaca (v tomto prípade 12.6.2008).

Právny zástupca vedľajšieho účastníka pre tento prípad vzniesol námietku premlčania.

Podľa § 5 Obč. súdneho poriadku:

(1) Súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenia o ich
procesných právach a povinnostiach.

(2) Súdy povinnosť podľa odseku 1 nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený
advokátom.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné
dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne
na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré
neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti
(§ l53 ods. l O.s.p.).

V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou
označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa

rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a
žeztohtodôvodumuselobyťrozhodnutéovecisamejvjehoneprospech.Zmyslomdôkaznéhobremena
jeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedynebolipreukázanéurčitéskutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý
nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety

prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu
zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ nie sú
tieto skutočnosti preukázané, žalobca neuniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.V danom prípade žalobca pri uplatňovaní zmluvnej pokuty predložil súdu zmluvu o pripojení v znení jej
dodatku. Z dodatku k zmluve síce vyplynul záväzok právneho predchodcu žalobcu dodať žalovanému
mobilný telefón a preukázal, že sa tak stalo dňa 18.2.2008. Svedčí o tom dodací list, ktorý je podpísaný

aj žalovanou (čl 4)

Z textu samotnej fa č. 7902512507 vyplýva iba to, že jej predmetom je zmluvná pokuta 331,94 eura bez
uvedenia konkrétneho dôvodu t.j. zmluvnej povinnosti, za porušenie ktorej sa účtuje, a na ktorú bola
viazaná, ani to, kedy k porušeniu došlo a pod.

Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému

účastníkovi porušením povinnosti nevznikla škoda.

Podľa odseku 2) cit. ust. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Hoci samotný dôvod uplatnenia zmluvnej pokuty žalobca v žalobe špecifikuje tým, že ním bolo porušenie
zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti vzhľadom na to, že žalovaná neuhrádzala cenu služieb

riadne a včas, ohľadom toho žalobca nepredložil žiadne dôkazy.

Vychádzajúc zo znenia § 544 ods. 1 OZ na to, aby bola zmluvná pokuta platne dohodnutá, je treba
presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Pri
pluralite takto zabezpečených povinností sa navyše vyžaduje, aby oprávnený subjekt presne označil,
vo vzťahu ku ktorej porušenie povinnosti sa zmluvnej pokuty domáha. Bez toho totiž nemožno zistiť, či

resp. kedy, no hlavne ktorá povinnosť bola porušená, čo je obligatórna podmienka uplatnenia zmluvnej
pokuty. Dostatočnosť určenia a zrozumiteľnosť vyjadrenia povinnosti, plnenie ktorej má zmluvná pokuta
zabezpečovať, je primárnou podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute. Presnú špecifikáciu
zabezpečovanej povinnosti faktúra, ktorou bola zmluvná pokuta vyúčtovaná, neobsahuje a teda
nemožno zistiť, za čo, t.j. za porušenie ktorej povinnosti (v zmluve bližšie neurčenej) si ju žalobca účtuje

a dôvody jej uplatnenia nemožno meniť, prípadne až následne identifikovať podľa toho, čo je veriteľa
výhodnejšie. Z tohto pohľadu ide u faktúry č. 7904155573 (pri jej posudzovaní z pohľadu právneho
úkonu, ktorým bola žalovaná vyzvaná na jej zaplatenie), o neplatný právny úkon podľa § 35 ods. 2 a
3 OZ, podľa ktorého:

(2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä

tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

(3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle
znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho,
komu bol právny úkon určený.

V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na rozhodnutie NS ČR 26 Cdo/4836/2007 zo dňa 20.1.2009, podľa

ktorého:

Je-li obsah právního úkonu zaznamenán písemně, určitost projevu vůle (neurčitý projev vůle je sice
srozumitelný, avšak nejistý je jeho obsah - jednajícímu se nepodařilo obsah vůle jednoznačným
způsobem vyjádřit) je dána obsahem listiny, na níž je zaznamenán; nestačí, že účastníkům smlouvy jejasné, co je předmětem smlouvy, není-li to poznatelné z textu listiny. Určitost písemného projevu vůle
je objektivní kategorií a takový projev vůle by neměl vzbuzovat důvodně pochybnosti o jeho obsahu ani
u třetích osob.

Okrem toho: súd nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a uznáva jej osobitosti v porovnaní s úrokmi
z omeškania, a to aj popri sebe. Muselo by sa však jednať o zmluvnú pokutu, ktorá, samozrejme
pri existencii jej platného dojednania, obstojí aj v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok.
V spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu
podmienky, za akých žalobca dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru súdu
poškodzujú spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase spísania Zmluvy o úvere
spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluvy o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v
ôsmej časti toho zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Aj podľa rozsudku ESD č. C-618/10 vo veci Banco Espańol de Crédito c/a Joaquin Calderón cvamino:

Vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi
predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom

Po tomto spresnení Súdny dvor po druhé pripomína, že podľa smernice nekalá zmluvná podmienka
vložená do zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom pre tohto
spotrebiteľa nie je záväzná a že zmluva obsahujúca takú zmluvnú podmienku je pre strany naďalej

záväzná podľa tých istých podmienok, ak je jej ďalšia existencia možná bez tejto nekalej podmienky.

Preto Súdny dvor konštatuje, že smernici odporuje španielska právna úprava, ktorá poskytuje
vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky, možnosť zmeniť
obsah tejto podmienky.

Súdny dvor sa domnieva, že taká možnosť - ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla

odstrániť odstrašujúci účinok pre predajcov alebo dodávateľov spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé
podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká možnosť zaručuje menej účinnú
ochranu spotrebiteľov, než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by totiž
vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia alebo dodávatelia by sa mohlipokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol
by súd zmeniť zmluvu, takže by týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené.

V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné

takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak nemôžu zmeniť jej obsah.
Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka, totiž musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek
zmeny okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s
pravidlami vnútroštátneho práva.

Súd má vedomosť o tom, že zmluvná pokuta u mobilných operátorov bola vyhlásená za neprijateľnú
zmluvnú podmienku (ktorú nie je možné ani moderovať) viacerými právoplatnými rozsudkami

slovenských súdov, čo je napokon podporené tiež judikatúrou ESD (viď aj rozsudok C-618/10) . Preto
aj za predpokladu, že by uplatnenie zmluvnej pokuty formou vystavenej faktúry bolo platným právnym
úkonom, súd by žalovaného na jej zaplatenie nezaviazal z dôvodu existencie neprijateľnej podmienky,
čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť.

V danom prípade žalobca nebol úspešný a vedľajší účastník pri obrane žalovaného splnil svoje poslanie.

Žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný, by podľa § 142 ods. 1 OSP prináležala náhrada trov
konania (ak by mu vznikli), pričom tento osud zdieľa aj vedľajší účastník. Ten bol zastúpený právnym
zástupcom a preto mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia a pozostávajú z tarifnej odmeny za
jeden úkon právnej služby a to za 1) prevzatie veci a prípravu zastúpenia v sume 26,56 eura (základná
sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty sporu podľa § 10 ods. 1, s použitím § 14 ods. 3 písm. b/

Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení zmien a doplnkov, ďalej len „vyhláška"), z režijnej
paušálnej náhrady výdavkov za uvedený úkon právnej služby v sume 7,63 eura (§ 16 ods. 3 vyhlášky)
a 2) vyjadrenie zo dňa 30.8.2012 v sume 26,56 + režijná náhrada za uvedený úkon právnej služby
v sume 7,63 eura, spolu: 68,38 eura. Žalobca je povinný zaplatiť uvedené trovy konania na účet

právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v súdom stanovenej lehote.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 3
vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým,
že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.