Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. máj 2013

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/130/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812214386
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3812214386.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľa: D. J., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom T. nad T., T. XXX/X, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon
trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, proti odporkyni: P. T., nar. XX.X.XXXX, bytom H., K. XXX/
XX o náhradu škody vo výške 160 eur a o protinávrhu odporkyne o zaplatenie 1.456,91 eur, takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni sumu 1.456,91 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške 77,50 eur, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 14.8.2012 sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni zaplatenia

sumy 160 eur s odôvodnením, že tieto peniaze jej boli zaslané v mesiacoch júl a september 2008 na jej
i jeho účet v Tatra banke, z ktorých následne ich odporkyňa vybrala bankomatovými kartami a použila
na bližšie nezistený účel a do dnešného dňa mu tieto peniaze nevrátila.

Odporkyňa žiadala návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť. Uviedla, že k návrhu
je jej ťažko sa vyjadriť, pretože nevie, o akú sumu peňazí by malo ísť. Je pravda, že s navrhovateľom
bývala od augusta 2007 do júla 2008 v spoločnej domácnosti na adrese H., C. XX/XX.

Súčasne, podaním zo dňa 14.12.2012, odporkyňa protinávrhom žiadala, aby súd uložil navrhovateľovi
povinnosť zaplatiť jej sumu 1.456,91 eur s odôvodnením, že ide o tri platby, ktoré zaplatila na základe
zmluvy o finančnom leasingu č. 9870666 spoločnosti Leasing Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom v

Bratislave. V období, keď tvorila spoločnú domácnosť s navrhovateľom, na jeho prosbu uzatvorila ako
dlžníčka leasingovú zmluvu s vyššie uvedenou spoločnosťou. Táto zmluva bola ukončená zo strany
leasingovej spoločnosti 7.4.2009. Táto spoločnosť po ukončení leasingového vzťahu uplatnila voči jej
osobe čiastku 7.376,24 eur s prísl., spor ktorý sa vedie na tunajšom súde pod sp. zn. 4Cb/15/2009.
V tomto súdnom spore vystupuje ako odporkyňa, pričom sa voči nároku leasingovej spoločnosti bráni
tým spôsobom, že časť jej nároku zo sumy 7.376,24 eur rozporuje, avšak časť v rozsahu 1.456,91 eur
uznala za nárok dôvodný a tento leasingovej spoločnosti aj zaplatila, čo dokladovala aj predložením

výpisu z účtu Slovenskej sporiteľne. Následne, dňa 13.7.2009, navrhovateľ podpísal uznanie dlhu, z
ktorého vyplýva, že uznal čo do dôvodu aj výšky voči nej dlh vo výške 6.828,27 eur, v sume ktorej súpod bodom jeden uvedené aj tri jej úhrady leasingovej spoločnosti a to platba č. 1 podľa splátkového
kalendára 659,24 eur, platba č. 2 podľa splátkového kalendára 609,24 eur a platba č. 3 spracovateľský
poplatok 238,43 eur. Z uznania dlhu vyplýva, že navrhovateľ sa voči nej zaviazal ním uznanú sumu

zaplatiť v lehote 3 pracovných dní od dátumu, kedy mu bude doručená jej písomná výzva na úhradu.
Listom zo dňa 10.12.2012 vyzvala navrhovateľa k úhrade vyššie uvedenej sumy.

Navrhovateľ s protinávrhom odporkyne nesúhlasil a protinávrh žiadal v celom rozsahu zamietnuť.
Nespochybnil, že na uznaní dlhu zo dňa 13.7.2009 je jeho podpis, tvrdil však, že uznanie dlhu nemôže
byť platné, pretože ho urobil pod vplyvom liekov a návykových látok, a teda nebol spôsobilý dlh uznať,

pričom sa vôbec nepamätá na okolnosti, za ktorých k podpísaniu tejto verejnej listiny došlo. O tom, že
takúto listinu podpísal sa dozvedel až z listu odporkyne zo dňa 10.12.2012.

Dokazovaním vykonaným na pojednávaní, vypočutím účastníkov, svedkov D.. H. W., S. T., L. S. a
D. Sitára, oboznámením s potvrdením Tatra banky, a.s., so sídlom v Bratislave zo dňa 24.7. 2008
a 2.9. 2008, potvrdením Slovenskej sporiteľne o bezhotovostnom vklade z 19.9. 2011, Uznaním
dlhu zo dňa 13.7. 2009, listom odporkyne adresovaným navrhovateľovi z 10.12. 2012, príjmovými

pokladničnými dokladmi vystavenými spoločnosťou Orange Slovensko, a.s. č. XXXXXX a XXXXXX,
hromadným príkazom na úhradu z 26.8. 2008, výpismi z účtu č. XXXXXXXXXX vedeným v Tatra banke,
písomnosťami založenými do spisu odporkyňou (č. l. 60 až 64 a 66 až 69) a lekárskou správou na meno
navrhovateľa z roku 2010 (č. l. 65), mal súd zistený tento skutkový stav veci:

Účastníci približne v období od augusta 2007 do júla 2008 žili ako druh a družka na adrese H., C. XX/

XX. Ich spolužitie sa ukončilo v čase, keď navrhovateľ bol vzatý do väzby.

Za trvania družského vzťahu účastníkov, uzavrela odporkyňa (podľa jej vyjadrenia na popud
navrhovateľa) ako dlžníčka zmluvu o finančnom leasingu č. XXXXXXX so spoločnosťou Leasing
Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom v Bratislave. Pre neplnenie si povinností zo strany odporkyne,
leasingová spoločnosť dňa 7.4.2009 zmluvný vzťah ukončila a uplatnila si voči odporkyni na zaplatenie

sumu 7.376,24 eur s prísl., o nároku ktorom sa vedie spor na tunajšom súde pod sp. zn. 4Cb/15/2009.
Odporkyňa sa vo vyššie uvedenom konaní, v ktorom nebolo zatiaľ meritórne rozhodnuté, bráni tým,
že časť uplatneného nároku rozporuje, avšak časť uplatneného nároku v sume 1.456,91 eur uznáva
ako nárok dôvodný a leasingovej spoločnosti ho aj zaplatila, čo vyplýva z predloženého výpisu z účtu
v Slovenskej sporiteľni (č. l. 28).

Z fotokópií potvrdení Tatra banky, a.s. so sídlom v Bratislave o vklade hotovosti na bežný účet, mal
súd zistené, že dňa 24.7.2008 bol realizovaný vklad peňazí na účet č. 2611391150 vo vlastníctve
navrhovateľa, vo výške 2.000 Sk a dňa 2.9.2008 vklad peňazí na účet č. XXXXXXXXXX. vo vlastníctve
odporkyne,vovýške3.430Sk,pričomakovkladateľpriobochtransakciáchvystupujeotecnavrhovateľa.

Navrhovateľ tieto transakcie vysvetľoval tak, že bol v tom čase vo väzbe a odporkyňa pýtala od

neho peniaze, ktoré následne použila na bližšie nezistený účel. Peniaze mali byť jeho vlastné, mali
sa nachádzať v byte jeho rodičov a jeho otec tieto mal previesť s jeho vedomím, prvýkrát na jeho
vtedajší účet v Tatra banke, ku ktorému mala odporkyňa vlastnú bankomatovú kartu a druhýkrát na účet
odporkyne. O týchto transakciách navrhol navrhovateľ v konaní vypočuť svojho otca, O.. D. J., ktorý sa
na pojednávanie pred súd aj ustanovil, k meritu veci sa však nechcel bližšie vyjadriť.

K žalovanej sume 160 eur navrhovateľ v priebehu konania uviedol, že túto sumu použila odporkyňa
na úhradu dvoch platieb za mobilný telefón, skutočnosť ktorú preukazoval pokladničnými dokladmi č.
XXXXXX a 108747 zo dňa 2.9.2008 a takisto hromadným príkazom k úhrade zo dňa 29.8.2008 (č. l. 40)
a teda z peňazí ním požičaných odporkyni, prostredníctvom jeho otca, zaplatila dlh spoločnosti Orange.
Potvrdil tiež, že mali s odporkyňou z minulosti nedoriešené rôzne veci. Kým nebol vzatý do väzby, žili s

odporkyňou v jednom byte, spoločne hospodárili a peniaze boli poskytnuté odporkyni s jeho súhlasom.Odporkyňa na pojednávaní pred súdom uviedla, že o 160 eurách, ktoré navrhovateľ žaluje, nevie
uviesť nič bližšie. Potom, ako navrhovateľa zobrali do väzby, koncom júla 2008, telefonovala s jeho
rodičmi ohľadne toho, čo sa stalo. V priebehu niekoľkých dní ich navštívila v mieste ich bydliska, kde

im odovzdala všetky osobné veci navrhovateľa, vrátane dokladov a platobných kariet. Keď v auguste
2008 boli na návšteve u navrhovateľa vo väzbe, do telefónu hovoril svojej sestre PIN kódy ku kartám,
aby mohli byť z účtu vybrané peniaze. V tom čase bol však navrhovateľ už bez finančných prostriedkov.
Potom, ako bol vzatý do väzby, bolo potrebné zaplatiť viaceré dlhy a pretože navrhovateľ nemal žiadne
peniaze, všetko museli zaplatiť jej rodičia. V čase, keď bol vzatý navrhovateľ do väzby, mal len voči

mobilným operátorom dlh 9.000 Sk. Hneď, ako navrhovateľa vzali do väzby, odsťahovala sa k svojim
rodičom, byt zostal prázdny, nedoplatky v súvislosti s bývaním bolo treba doplatiť. Keď sa presťahovala
k rodičom, previedla si tam FIBERNET od spoločnosti Orange, kde len prekládka ju vtedy stála asi 3.000
Sk. Všetko museli zaplatiť jej rodičia s tým, že navrhovateľ sľúbil, že im všetky peniaze vráti. K príjmovým
pokladničným dokladom č. XXXXXX a XXXXXX zo dňa 24.7. 2008 a 2.9.2008 uviedla, že nešlo o jej
dlhy a pokiaľ ide o hromadný príkaz k úhrade (č. l. 40) uviedla, že túto sumu platila pravdepodobne

navrhovateľova mama. Potvrdila, že keď žila spolu s navrhovateľom, mala k jeho účtu platobnú kartu
a rovnako aj on mal kartu k jej účtu. Nepamätala si, že by v poslednom období ich vzťahu vyberala
peniaze z účtu navrhovateľa, pretože v čase, keď bol vzatý do väzby, tam už peniaze v podstate nemal
žiadne. Poprela tiež to, že by navrhovateľ mal nejaké peniaze v hotovosti, pretože nemal peniaze ani na
jedlo. Navrhovateľa zatkli niekde v Bratislave dňa 23. alebo 24.7.2008. Následne jej volal domov, čo sa

stalo, že je na polícií, aby rýchlo volala jeho rodičom, pretože sa nemal z Bratislavy ako dostať domov.
Žiadal, aby mu poslali rodičia peniaze. Je toho názoru, že vklad peňazí zo dňa 24.7.2008 je vkladom
pre navrhovateľa, ktorý vtedy tie peniaze potreboval. Jeho matka jej vtedy asi povedala, že mu peniaze
na účet poslala. Pokiaľ ide o ďalší vklad zo dňa 2.9.2008, nepoprela, že bol na jej účet realizovaný a
uviedla, že je možné, že z týchto peňazí to bola ona, ktorá vyplatila v Orangei dlhy navrhovateľa, pretože

výška vkladu zo dňa 2.9.2008 je 3.430 Sk a hromadný príkaz k úhrade je na tú istú sumu. Uviedla, že to
mohlo byť aj tak, že potom, ako predchádzajúci dlh za navrhovateľa v Orangei zaplatila, bolo potrebné
ešte zaplatiť ďalšiu sumu 3.430 Sk, preto volala rodičom navrhovateľa, že treba zaplatiť ďalšiu sumu,
ktorá jej bola následne poslaná na účet, ktorú použila ona na úhradu dlhu navrhovateľa.

Odporkyňa v priebehu celého konania trvala na tom, že v období rokov 2008, 2009 zaplatila ona a jej

rodičia za navrhovateľa rôzne výdavky, o čom súdu predkladala písomné dôkazy, ktoré sú založené v
spise na č. l. 60 - 64, 66 - 69.

Z obsahu časti listu, písaného navrhovateľom v čase, keď bol už vo väzbe, je zrejmé, že navrhovateľ
bol v tom čase bez peňazí (č. l. 71).

Z výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX patriaceho navrhovateľovi za obdobie 2008 vedeného v Tatra banke

mal súd zistené, že ku dňu 23.7.2008 bol na účte navrhovateľa zostatok vo výške 37,74 eur. Následne,
24.7.2008, bola na jeho účet vložená suma 2.000 Sk (č. l. 56 až 59).

K verejnej listine - Uznaniu dlhu zo dňa 13.7.2008, navrhovateľ uviedol, že túto listinu podpísal, avšak
svoje uznanie dlhu „dementuje“, pretože ho podpísal v stave opitosti a pod vplyvom iných návykových
látok, ktoré v tej dobe užíval. Takisto bol psychiatricky liečený na poliklinike v Prievidzi a bral silné lieky.

Odporkyňa ho zavolala na podpis listiny k jej advokátovi, D.. W. a to po prebdenej noci, v ranných
hodinách. V tom čase ani nevedel, čo podpisuje. Uznanie dlhu u D.. W. podpísal, na listine je jeho podpis.
Okrem neho a D.. W. tam bola prítomná asi aj odporkyňa a jej otec. O tom, že podpísal uznanie dlhu, sa
dozvedel až z listu odporkyne, ktorý mu následne táto doručila. Ide o list zo dňa 10.12.2012, na ktorý
odporkyni odpísal do niekoľkých dní.

K uznaniu dlhu odporkyňa na pojednávaní uviedla, že uznanie navrhovateľ podpísal, pretože si bol
vedomý toho, že v skutočnosti auto na leasing bolo pre neho a ona len v zmluve vystupovala ako
nájomca. Boli dohodnutí, že navrhovateľ podpíše uznanie dlhu, čo on sám potvrdil aj pred jej rodičmi,
ktorým povedal, že si je plne vedomý toho, že auto bolo v skutočnosti pre neho. Dohodli sa, že pôjde za
právnikom, aby všetko bolo v poriadku. Následne, po dohode s JUDr. W., prišli do jeho kancelárie. Prišla

tam so svojim otcom a bol tam aj navrhovateľ, D.. W. a jeho asistentka. Uznanie dlhu nebolo vopredpripravené, vyhotovovalo sa priamo u D.. W.. Pôvodne chcela, aby navrhovateľ uznal vyššiu sumu, než
v skutočnosti uznal, a to sumu 7.376 eur, tento však uznal len sumu 6.828 eur. V kancelárii u JUDr. W.
mohli byť asi hodinu. Uviedla, že v čase uznania dlhu nebol navrhovateľ pod vplyvom alkoholu, nikdy jej

predtým ani nepovedal, že bol psychiatricky liečený. V čase, keď žili spolu, žiadne lieky neužíval, užíval
iba kvapky do očí. Nemohol byť pod vplyvom žiadnych návykových látok, pretože keď prišiel k JUDr.
W., povedal jej, že prišiel na aute. Navrhovateľ jej mal potom tvrdiť, že lízingovke zaplatil sumu 2.000
eur, o čom jej mal poslať aj nejaké doklady e-mailom, ktoré sa však nedali otvoriť. Následne leasingovej
spoločnosti zaplatila dve platby podľa splátkového kalendára po 609,24 eur a takisto spracovateľský

poplatok 238,43 eur, o čom súdu predložila dôkaz, potvrdenie Slovenskej sporiteľne (č. l. 28) a list, ktorý
napísala navrhovateľovi dňa 10.12. 2012 (č. l. 30).

Vo vyššie uvedenom liste zo dňa 10.12.2012 odporkyňa navrhovateľa vyzvala na (v súvislosti s uznaním
dlhu zo dňa 13.7.2009) vrátenie sumy 1.456,91 eur, ktorú zaplatila leasingovej spoločnosti, do troch
pracovných dní od prevzatia tohto listu.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že verejnú listinu - uznanie dlhu zo dňa 13.7.2009 (č. l. 29)

odporca podpísal. Vyššie uvedená verejná listina bola napísaná v advokátskej kancelárii H. W., dňa
13.7.2009, podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Podľa tejto listiny, dlžník (navrhovateľ), uznal čo do
dôvodu aj výšky voči veriteľovi (odporkyňa) dlh vo výške 6.828,27 eur. Išlo o dlh, ktorý pochádza zo
zmluvy o leasingu č. XXXXXXX, ktorú uzatvorila odporkyňa ako dlžník s leasingovou spoločnosťou
Leasing Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom v Bratislave, ktorá zmluva bola leasingovou spoločnosťou

predčasne ukončená dňa 7.4.2009. Navrhovateľom uznaná suma 6.828,27 eur zodpovedá tým
položkám finančného vyúčtovania predčasne ukončenej zmluvy, ktoré dlžník po oboznámení uznal,
(položky dôvodne uplatňované leasingovou spoločnosťou). Ide o tieto položky: 1. Peňažný záväzok
nájomcukudňupredčasnéhoukončenia-platbač.1podľasplátkovéhokalendára609,24eur,platbač.2
podľa splátkového kalendára 609,24 eur, spracovateľský poplatok 238,43 eur, 2. Náklady prenajímateľa

spojené s predčasným ukončením zmluvy na parkové PL 282,15 eur, 3. Úhrada náhrady finančného
výnosu: bod 5.1.19 všeobecných podmienok finančného leasingu veta posledná - 3.319,51 eur, 4.
osobitné peňažné plnenie - bod 5.1.19 všeobecných podmienok finančného leasingu prvá veta -
1.7.69,70 eur. V uznaní dlhu ďalej odporca vyhlasuje, že dlžník (navrhovateľ) podpísaním tohto uznania
potvrdzuje, že sumu 6.828,27 eur dlhuje veriteľovi (odporkyňa), ktorý túto položku uhradil ako dlžnú

sumu leasingovej spoločnosti. Dlžník (navrhovateľ) podpísaním tohto uznania prejavuje súhlas s tým,
že sumu, ktorú uznal čo do dôvodu ako aj výšky voči veriteľovi (odporkyňa), túto uhradí v lehote 3
pracovných dní od dátumu, kedy mu bude doručená písomná výzva zo strany odporkyne. Navrhovateľ
sa súčasne v uznaní dlhu zaviazal, že doklady preukazujúce úhrady finančných čiastok vykonané jeho
osobou voči leasingovej spoločnosti, bude obratom doručovať do advokátskej kancelárie D.. H. W., kde

bude zároveň vykonané zúčtovanie jeho dlhu dlžníka voči odporkyni.

Z výsluchu svedka, JUDr. H. W., mal súd zistené, že účastníkov konania pozná. Odporkyňa je i v
súčasnosti jeho klientkou, navrhovateľa pozná v súvislosti s iným konaním, v súvislosti s úkonom, ktorý
sa robil v jeho kancelárií dňa 13.7.2009. K uznaniu dlhu zo dňa 13.7.2009 uviedol, že v tom čase
odporkyňaužbolajehoklientkou.Zjejústnehopodaniazistil,žežilasnavrhovateľomvdružskomvzťahu

a že v tom období podpísala zmluvu o finančnom leasingu, predmetom ktorej bolo motorové vozidlo.
Táto zmluva bola predčasne ukončená, pretože splátky neboli riadne uhrádzané. Finančná spoločnosť
ju vyzvala na úhradu určitej sumy. Vysvetlila situáciu tak, že hoci v zmluve figurovala ako účastníčka
v pozícií nájomcu, išlo v skutočnosti o dlh navrhovateľa. Pýtal sa jej, ako chcú záležitosť riešiť. Tvrdila
mu, že to má skonzultované s navrhovateľom a uviedla, že tento je ochotný záväzok, ktorý mala voči

leasingovej spoločnosti splatiť. Povedal odporkyni, že vec možno riešiť tak, že by navrhovateľ prišiel
do jeho kancelárie, spísalo by sa uznanie záväzku a dohoda o splátkovom kalendári. Navrhovateľke
oznámil termín, kedy by sa uznanie záväzku mohlo spísať a na tento termín prišli do jeho kancelárie
obaja účastníci s tým, že listina ešte pripravená nebola. Pred spísaním listiny a jeho podpísaním prišli
do jeho kancelárie obaja účastníci súčasne, či bol pri spísaní uznania dlhu prítomný aj niekto ďalší,

na to si nepamätal. Mohol tam byť však prítomný otec odporkyne. Listina bola spísaná za prítomnosti
oboch účastníkov. Problém bol vo finančnej stránke predmetnej listiny. Obaja účastníci spolupracovali,
odporkyňa mala v tom čase k dispozícií aj nejakú výzvu z leasingovej spoločnosti, z ktorej vychádzali.
Niektoré sumy z výzvy sa spochybňovali, či už jedným alebo druhým účastníkom, tie sa tam nedali,do listiny sa dali tie, ktoré boli odsúhlasené navrhovateľom. Pri spísaní listiny mal prítomnú asistentku,
tej listinu nahlas diktoval, pričom obaja účastníci počuli, čo diktuje. Keď bola listina kompletne spísaná,
vytlačila sa a dala sa podpísať obom účastníkom. Pán Sitár mohol požiadať o doplnenie obsahu listiny, k

takému niečomu z jeho strany však zrejme nedošlo. Vyzval teda navrhovateľa, že ak s uznaním záväzku
súhlasí, aby listinu podpísal. Ešte predtým, ako vyzval navrhovateľa k podpisu listiny, vysvetlil mu tak,
ako i každému inému klientovi ohľadne predmetnej listiny podstatné okolnosti uznania dlhu. Nevidel,
že by navrhovateľ, keď prišiel do jeho kancelárie, bol pod vplyvom alkoholu alebo nejakých omamných
látok, choval sa slušne, racionálne, podľa jeho vnemov si nevšimol, že by bol pod vplyvom alkoholu

alebo nejakých návykových látok. Pokiaľ by by čo i len náznakom zistil, že by navrhovateľ nebol triezvy,
resp. že by bol pod vplyvom nejakých látok, určite by s ním nijakú úradnú listinu nespisoval.

Skutočnosť, že v čase spísania uznania dlhu, resp. v tom období, mal navrhovateľ psychické problémy,
resp. že v tom čase požíval alkohol a iné návykové látky, sa navrhovateľ snažil preukázať lekárskou
správou E.. Q. Borzoviča zo dňa 19.1.2010, v ktorej sa uvádza, že nedobre spí, má depresie, nechutí
mu jesť, má divné sny o malých deťoch, čaká ho súd, ráno sa rozplače, nikdy sa neliečil psychiatricky (č.

l. 65) a takisto svedeckou výpoveďou L. S., jeho bývalej priateľky, ktorá na pojednávaní pred súdom ako
svedkyňa uviedla, že momentálne nie je s navrhovateľom v žiadnom vzťahu, v minulosti s ním bola v
partnerskom zväzku. Potvrdila, že navrhovateľ v minulosti trochu viac pil a v priemere viackrát do týždňa
chodil pod vplyvom alkoholu. Nepotvrdila tvrdenia navrhovateľa, že by okrem alkoholu mal navrhovateľ
požívať nejaké iné látky, resp. lieky. Nepamätala sa, že by bola s navrhovateľom niekedy u lekára, napr.

psychiatra alebo že by navrhovateľ užíval drogy, resp. nejaké iné návykové látky.

Z výpovede svedka, S. T., otca odporkyne, mal súd zistené, že bol prítomný v kancelárií D.. W. v čase,
keď sa tam spisovala úradná listina - uznanie dlhu. Tvrdil, že v tom čase tam bola tiež okrem D.. W.
prítomná aj jeho koncipientka a jeho dcéra a takisto navrhovateľ. Listina sa robila priamo v kancelárii
takou formou, že listinu písala koncipientka, jej obsah diktoval D.. W.. Listinu následne po spísaní a

odsúhlasení mal navrhovateľ možnosť si čítať a túto podpísal. Navrhovateľ prišiel do kancelárie úplne
v poriadku, nebol pod vplyvom alkoholu, na chodbe pred kanceláriou sa stretli, podali si ruky, začala
konzultácia. Voči uznaniu záväzku nemal navrhovateľ žiadne výhrady. Sám uviedol, že splátky bude
uhrádzať a takisto sľúbil, že všetky dlhy zaplatí, doteraz však nezaplatil nič.

Svedok tiež okrem iného uviedol, že pokiaľ účastníci žili spolu a mali nejaké finančné problémy, pomáhal

im s manželkou. Boli situácie, keď potrebovali 100 Sk, ale aj 10.000 Sk. Požičané peniaze vždy aj
vrátili. Pokiaľ išlo o požičiavanie nejakých vyšších súm, bolo to vždy pre navrhovateľa, nie všetko sa
im vždy aj vrátilo. S navrhovateľom sa stretával priemerne raz do týždňa a nikdy na ňom nebadal,
že by požíval omamné, resp. návykové látky. Jedenkrát videl navrhovateľa opitého. Pokiaľ ide o auto
značky SEAT, všetky záležitosti ohľadne auta vybavoval navrhovateľ, zmluvu však podpísala odporkyňa.

Leasingovú zmluvu uzatvorila odporkyňa, pretože navrhovateľ mal nejakú exekúciu a nechcel sa dostať
do problémov. Všetky aktivity ohľadne áut robil D.. H. ho, aby do svojich podnikateľských aktivít,
súvisiacich aj s autami, odporkyňu nezaťahoval. Potvrdil mu, že sú to jeho záležitosti, že s odporkyňou
to nebude mať nič spoločné. Keď sa vrátil z väzenia, prišiel k nim domov, odovzdal im vežu a vyjadril
sa tak, že všetky pozdĺžnosti, ktoré má a ktoré znáša odporkyňa, im vyrovná. Keď bol vo väzení, boli

aj s odporkyňou u jeho rodičov v Bánovciach prekonzultovať situáciu, pretože väčšina vecí bola písaná
na dcéru - mobil, internet, auto. Rodičia sa do toho starať nechceli. V čase, keď bol navrhovateľ vo
väzbe, takisto zistili, že do záložne dal viacero hodnotných vecí patriacich odporkyni i jemu samému.
takisto potvrdil, že z AK JUDr. W. odchádzali v tom, že navrhovateľ zaplatí prvú splátku vo výške 2.000
eur lízingovej spoločnosti. Vie, že prišiel dcére nejaký e-mail ohľadne toho, že suma 2.000 eur bola

zaplatená, v skutočnosti tomu tak nebolo.

Svedok, Ing. D.f J., otec navrhovateľa, na pojednávaní k veci odmietol čokoľvek bližšie uviesť z dôvodu,
že si nepamätá nič konkrétne a že nechce hovoriť hlúposti. Potom ako mu dal súd k nahliadnutiu
potvrdenia z Tatra banky založené v spise na č. l. 10 uviedol, že sa tam jeho podpisy nachádzajú, tvrdil
však, že sa k týmto dokladom nevie vyjadriť. Tvrdil tiež, že nevie uviesť ani to, za akých okolností peniazepreviedol, koho to boli peniaze, či išlo o peniaze v hotovosti, ktoré boli u nich doma, resp. ako sa prevod
peňazí realizoval.

Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníci sú povinní označiť dôkazy, na preukázanie

svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže vykonať aj iné dôkazy,
ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné na rozhodnutie vo veci.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: 1. porušenie právnej povinnosti, 2.
existencia škody, 3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a 4. zavinenie.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Uznaním dlhu, urobeným vo forme podľa § 558, sa zakladá vyvrátiteľná právna domnienka, že dlh
v čase uznania trval. Na to, aby uznanie dlhu malo tieto účinky, je potrebné, aby dlžník písomne

uznal, že zaplatí svoj dlh, určený čo do dôvodu aj výšky. Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon
dlžníka adresovaný veriteľovi. Zabezpečuje uznaný záväzok tým, že v dôsledku ním založenej právnej
domnienky zvýhodňuje postavenie veriteľa. Uznanie dlhu nemá za následok zánik pôvodného záväzku
a jeho nahradenie novým záväzkom z dôvodu uznania.

Zhodnotiac výsledky dokazovania, dospel súd k právnemu záveru, že návrh navrhovateľa o náhradu

škody vo výške 160 eur je podaný nedôvodne a preto ho v celom rozsahu zamietol.

Vypočutím účastníkov mal súd zistené, že v období roku 2008 žili ako druh a družka v spoločnej
domácnosti, spoločne takisto hospodárili a to až do času, keď navrhovateľ bol vzatý do väzby. Obaja
účastníci disponovali platobnými kartami k účtu druhého účastníka. Z výpovede odporkyne, jej otca,
ako i z predložených písomných dôkazov uvedených vyššie, mal súd zistené, že odporkyňa v minulosti

uhrádzala za navrhovateľa rôzne náklady, takisto aj spolu s jej rodičmi, čo navrhovateľ v konaní ani
nespochybňoval. Pokiaľ ide o navrhovateľom žiadanú sumu 160 eur, ktorá suma mala byť na dvakrát
prevedená na účet navrhovateľa, resp. druhýkrát na účet odporkyne z dôvodu, že v tom čase už účet
navrhovateľa kvôli vzatiu do väzby bol zrušený, navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď
vôbec nepreukázal na aký účel tieto peniaze boli použité, čo sám navrhovateľ v návrhu na začatie

konania aj tvrdil. Na druhej strane navrhovateľ nespochybnil tvrdenia odporkyne, že táto, resp. jej
rodičia za navrhovateľa v minulosti uhradili rôzne náklady, ktoré navrhovateľ neplatil, resp. ani tvrdenia
odporkyne a jej otca na pojednávaní, že účastníkom rodičia odporkyni za trvania ich spolužitia požičali
rôzne sumy peňazí opakovane, pričom časť peňazí vrátená ani nebola. Z výpisu z Tatra banky je
preukázané, že dňa 24.7.2008 bola na účet navrhovateľa vložená suma 2.000 Sk a teda možno dôvodne

predpokladať ako tvrdila aj odporkyňa, že ide o sumu, ktorú previedol na účet navrhovateľa jeho otec, tak
ako to tvrdila odporkyňa z dôvodu, že ku dňu 23.7.2008 bol na účte navrhovateľa len minimálny zostatok.
Pokiaľ ide o zvyšnú časť sumy, resp. použitie ďalšej sumy 3.430 Sk, vyznieva vyjadrenie odporkyne,
že z týchto peňazí pravdepodobne uhradila dlhy navrhovateľa v spoločnosti ORANGE dôveryhodne,
čo však objektívne vzhľadom aj na ďalšie záväzky navrhovateľa v tom období , ktoré za neho uhradila

odporkyňa, resp. jej rodičia nebolo možné objektívne zistiť. Dôkazné bremeno v konaní, pokiaľ ide o
uplatnený nárok na náhradu škody vo výške 160 eur mal navrhovateľ, dôkazné bremeno neuniesol,
pretože nepreukázal, že mu protiprávnym konaním odporkyne vznikla škoda (resp. že mu vôbec nejaká
škoda vznikla) a preto bolo potrebné jeho návrh ako nedôvodný zamietnuť.Pokiaľideoprotinávrhodporkyneozaplatenieistiny1.456,91eur,pozhodnotenívýsledkovdokazovania
dospel súd k záveru, že protinávrh odporkyne je podaný dôvodne a preto mu súd v celom rozsahu
vyhovel.

Z vykonaného dokazovania, z vypočutia účastníkov, svedka D.. W. a S. T., ako i z výpovede svedkyne
L. S. mal súd preukázané, že navrhovateľ uznanie dlhu zo dňa 13.7.2009 podpísal, že listinu podpísal
potom, ako jej text bol oboma účastníkmi v advokátskej kancelárii odsúhlasený, potom, ako bol tento
diktovaný JUDr. W. svojej asistentke do počítača, pričom časť tohto dlhu v žalovanej sume 1456,91 eur
odporkyňa následne leasingovej spoločnosti zaplatila a na jej výzvu zo dňa 10.12.2012 jej odporca

zaplatenú sumu nevrátil. Z výpovede odporkyne, jej otca, svedka D.. W. ako i zo samotného obsahu
uznania záväzku možno vyvodiť, že tvrdenia odporkyne o tom, že si bol navrhovateľ vedomý svojho
záväzku voči lízingovej spoločnosti a že súhlasil s úhradou záväzku odporkyne voči tejto spoločnosti
sú pravdivé. Tvrdenia navrhovateľa o tom, že v minulosti požíval návykové látky, drogy a že aj uznanie
záväzku podpísal pod vplyvom návykových látok sa nepotvrdili výpoveďami odporkyne, jej otca, D.. W.,
L. S. a ani z lekárskej správy E.. T.. Jednostranný právny úkon navrhovateľa (dlžníka), uznanie dlhu zo

dňa 13.7. 2009, adresovaný odporkyni (veriteľovi) je teda platný a pokiaľ navrhovateľka časť tohto dlhu
zaplatila tretej osobe, dôvodne sa v konaní domáhala od odporcu zaplatenia tejto sumy (1.456,91 eur).

Vzhľadom na vyššie zistený skutkový stav veci, považoval súd za nadbytočné, nehospodárne, v konaní
vypočuť navrhovateľom navrhnutého svedka O.. P. na okolnosť uhrádzania rôznych nákladov odporkyne
navrhovateľom.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Odporkyňa
bola v konaní v celom rozsahu úspešná, preto jej súd priznal plnú náhradu trov, ktoré v konaní
účelne vynaložila na obranu svojho práva pred súdom. Odporkynine trovy pozostávali zo zaplateného
súdneho poplatku za podaný protinávrh vo výške 77,50 eur, sumu ktorú uložil súd navrhovateľovi zaplatiť
navrhovateľke.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( § 205 ods. 1 O.s.p. v platnom znení. )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.