Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. október 2012

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/127/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112203742
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2012:8112203742.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou O.. V. A., v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s.,

Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854140, zastúpeného advokátom JUDr. Branislavom Zubercom so
sídlom v Bratislave, Michalská 9,

proti žalovanému: U. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom V. O. XXXX/X, A., o zaplatenie 2.703,98 euro takto

r o z h o d o l :

žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.951,69 euro spolu s úrokom z úveru zo sumy 1.327,76
euro vo výške 12% ročne od 31.10.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania zo sumy 1.327,76 euro
vo výške 9 % ročne od 31.10.2011 až do zaplatenia, v mesačných splátkach po 300 euro do 25. dňa
toho - ktorého mesiaca pod výstrahou straty výhody splátok, v prípade omeškania čo i len jednej splátky,
až do úplného zaplatenia, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t o l,

žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania 198,4 euro na účet jeho právneho zástupcu
v mesačných splátkach po 20 euro, vždy do 25. dňa toho - ktorého mesiaca pod výstrahou straty výhody
splátok, až do úplného zaplatenia, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku,

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.2.2012 domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz
a zaviazal žalovaného na zaplatenie 2.703,98 euro spolu s úrokom z úveru zo sumy 1.327,76 euro
vo výške 12% ročne od 31. 10. 2011 až do zaplatenia, úrokom z omeškania zo sumy 1.327,76 euro
vo výške 9% ročne od 31. 10. 2011 až do zaplatenia, s úrokom z omeškania zo sumy 530,10 euro vo
výške 9 % ročne od 31.10.2011 až do zaplatenia a úrokom zo sumy 93,83 euro vo výške 25 % ročne

od 27.11.2011 až do zaplatenia , ako aj na zaplatenie trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že právny
predchodca žalobcu ISTROBANKA, a.s. uzatvoril so žalovaným dňa 29.3.2000 Zmluvu o bežnom účte
a dodatok k zmluve č. 1, zo dňa 19.5.2004, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky
formou povoleného prečerpania na bežnom účte s maximálnym debetným rámcom vo výške 30.000,-
Sk. Istina úveru vo výške 1.327,76 euro, spolu s úrokom z úveru 501,89 euro, úrokmi z omeškania
vo výške 752,29 euro a poplatkami z omeškania 28,21 euro ku dňu 30.10.2011. Podľa odôvodnenia
žalobcu istina úveru v súčasnosti je ďalej úročená v súlade s dodatkom k zmluve úrokom vo výške 12

% ročne a súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka vo výške 9 % ročne. Podľa žalobcu úroky z
úveru a poplatky v celkovej sume 530 euro a poplatky z úveru sú úročené v súlade s ust. § 369 ods. 1
Obchodného zákonníka vo výške 9 % ročne. Ďalším nárokom žalobcu bol uplatnený debetný zostatok
vo výške 93,83 euro, úročil žalobca 25 % debetnou úrokovou sadzbou ročne. Žalovaný poskytnutý úvernesplácal riadne a včas, žalobca oznámením zo dňa 1.2.2010 vyhlásil zostatok úveru za splatný dňom
31.1.2010 a vyzval žalovaného na jeho zaplatenie.

Súd vytýčil pojednávanie na deň 23.0.2012, právny zástupca žalobcu sa pojednávania

nezúčastnil,dňa18.10.2012doručilsúdupodanie,ktorýmospravedlnilneúčasťžalobcu akoajprávneho
zástupcu na pojednávaní, súhlasil s rozhodnutím bez účasti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu,
žiadal rozhodnúť v zmysle návrhu s poukazom na listinné dôkazy založené v spise, ak súd úplne
vyhovie návrhu (tu súd podotýka, že ani v záujme hospodárnosti O.s.p. nepozná podmienečný súhlas
s pojednávaním bez prítomnosti účastníka konania alebo jeho právneho zástupcu).

Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu ako aj žalovaný bol spolu s procesným poučením podľa

ust. § § 114 ods.1 a nasl., § 120 ods., 1, 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v
znení neskorších predpisov ( O.s.p. ), poučení.

Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu a vykonal
dokazovanie, ústnym vyjadrením zástupkyne žalobcu, listinnými dokladmi založenými v spise, zmluvou
o bežnom účte a poskytovaní MAXIKONTA, dodatkom č. 1 k zmluve o bežnom účte a poskytovaní

MAXIKONTA, výzvou na zaplatenie, oznámením o zosplatnení úveru, aktuálnym zostatkom na účte,
výpisom z účtu a ostatným obsahom spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Z výpisu z obchodného registra navrhovateľa súd zistil, že na základe zmluvy o zlúčení spísanej vo
forme notárskej zápisnice D. XXX/XXXX- D. XXXXX/XXXX D. zo dňa 23. 04. 2009 sa navrhovateľ stal
právnym nástupcom spoločnosti ISTROBANKA, a s. a prebral všetky jej práva a záväzky s účinnosťou

od 01. 07. 2009.

Zo Zmluvy o bežnom účte a poskytovaní zmluvy o bežnom účte z 29.3.2000 ( ďalej len „ Zmluva “ ) súd
zistil, že právny predchodca žalobcu sa zaviazal pre žalovaného zriadiť a viesť bankový účet na základe
dodatku k zmluve č.1, bolo žalovanému povolené prečerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte
s maximálnym debetným úverovým rámcom vo výške 30.000,-Sk s úrokovou sadzbou 12 % ročne.

Z oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 1.2.2010 súd zistil, že žalobca vyhlásil celú svoju pohľadávku
voči žalovanému vyplývajúcu zo zmluvy o povolenom prečerpaní dňom 31.1.2010 za splatnú a vyzval
žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1.497,01 euro vrátane príslušenstva.

Z delikvencie k účtu odporcu súd zistil, že žalovaný čerpal peňažné prostriedky na účte vedenom
právnym predchodcom žalobcu vo výške 1.327,76 euro. Podľa delikvencie úrok z čerpania finančných

prostriedkov ku dňu 30.10.2011 predstavuje sumu 501,89 euro, úrok z omeškania predstavuje sumu
752,29 euro a poplatky sumu 28,21 euro.

Z výpisu z účtu súd zistil, že debetný zostatok na účte odporcu ku dňu 1.12.2011 predstavuje sumu
93,83 euro.

Podľa § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od

určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná
forma.

Podľa § 269 odst. 2 Obchodného zákona, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená
ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny

obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce
sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis., Preto
bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky

z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd zhodnotením skutkového stavu dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne podaný
dôvodne.

Z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi založenými v spise súd mal za preukázané, že medzi

účastníkmi konania došlo k uzavretiu Zmluvy o bežnom účte, ako aj k uzatvoreniu Dodatku č. 1 k zmluve
o bežnom účte a poskytovaní MAXIKONTA zo dňa 19.5.2004, na základe ktorého bolo medzi účastníkmi
konania dohodnuté povolené prečerpanie účtu odporcom v sume 30.000,- Sk. Účastníci si v Dodatku č. 1
k zmluve o bežnom účte a poskytovaní MAXIKONTA zároveň dohodli, že suma peňažných prostriedkov
do výšky povoleného debetného zostatku bude bankou úročená úrokovou sadzbou 12,00 % ročne,

skutočnosťakasuma,oktorúbudeprekročenýpovolenýdebetnýzostatok,akobudeúročená vdodatku
dohodnutá nebola. Z výpisu účtu žalovaného súd zistil, že tento čiastku 1.327,76 euro vyčerpal, dlžnú
sumu však žalobcovi nesplácal, preto ho žalobca vyzval na zaplatenie dlhu.

Žalovaný má dlh voči žalobcovi v čiastke 1.327,76 euro, čo predstavuje nesplatená časť úveru, ktorá
bola poskytnutá žalovanému na základe Dodatku č. 1 k zmluve o bežnom účte, ďalej v čiastke 501,89

euro, čo predstavuje úrok z úveru vo výške 12% ročne k 30. 10. 2011, individuálne dohodnutý v Dodatku
č. 1 k zmluve o bežnom účte a poskytovaní MAXIKONTA.

Čo sa však týka uplatňovaného úroku z omeškania, v čiastke 752,29 euro, čo má predstavovať úrok
z omeškania k 30. 10. 2011 a čiastky 28,21 euro čo predstavuje poplatky žalobcu, ako ja uplatnenéhoúroku z omeškania tak vo vzťahu k úrokom ako aj debetnému zostatku, tieto nároky žalobcu nebolo
možné priznať.

Zákonodarca s účinnosťou od 15.1.2009 novelizoval ust. § 369 ods. 1 Obč. zákonníka tak, že v

prípade záväzkov vzniknutých zo spotrebiteľských zmlúv možno úroky z omeškania dohodnúť najviac
do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, reagoval tak na úpravu ochrany spotrebiteľa,
vyplývajúcu z predpisov Európskej únie, aproximovanú do slovenského právneho poriadku už skôr, v
rámci ochrany spotrebiteľa v Obč. zákonníku ( § 52 a nasl.) a zákonom o spotrebiteľskom úvere, aby
odstránil prípadné pochybnosti. Vychádzajúc však z právnej úpravy ochrany spotrebiteľa, na základe

ust.§54ods.1Obč.zákonníka,ktorésavzťahujeajnazmluvy,majúcecharakterabsolútnychobchodov,
aj do 15.1.2009 bolo potrebné na spotrebiteľskú zmluvu aplikovať ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka,
keďže táto úprava bola pre spotrebiteľa výhodnejšia.

Čo sa týka kapitalizovaného úroku z omeškania v sume 752,29 euro, tu žalobca, nešpecifikoval jeho
výpočet, za ktoré obdobie v akej sume z akej istiny je uplatňovaný, tak aby jeho dôvodnosť mohla,
byť podrobená súdnemu prieskumu. Preto v tejto časti súd žalobu zamietol z dôvodu neunesenia

dôkazného bremena žalobcom. Už v návrhu na začatie konania v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania
musí byť zrejmé, že sa: žalobca domáha práva na zaplatenie, úrokov, úrokov z omeškania, za aké
obdobie mu majú byť úroky či už úroky z omeškania prisúdené, v akej výške. Uvedené sa týka aj
uplatňovaných poplatkov.

Čo sa týka uplatňovaného úroku z omeškania z kapitalizovaných úrokov z úveru Nejvyšší soud ČR

v rozsudku č. k. XX P. XXX/XXXX zo dňa 24. marca 2004 vychádzajúc z právnej úpravy obsahovo
zhodnej so slovenskou uviedol, že podľa štandardného výkladu podávaného súdnou praxou definícia
príslušenstva pohľadávky obsiahnutá v ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka platí aj pre
obchodné záväzkové vzťahy. Úroky, úroky z omeškania a poplatok z omeškania sú teda podľa § 121
ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky, ktorou sa v zmysle tohto ustanovenia a

v nadväznosti na definíciu záväzkového vzťahu v § 488 Občianskeho zákonníka rozumie peňažné
plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene
(potiaľ, že sa môžu nárokovať aj sankcie za omeškanie s platením) dochádza priamo zo zákona
práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik
je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku (alebo iným

zo spôsobov jeho zániku) zaniká (končí) aj akcesorický záväzok úrokový; pretrváva len povinnosť
zaplatiť už dospelé úroky. Tým, že včas nesplatí úroky z istiny, sa dlžník dostáva do omeškania s
plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Právo požadovať od dlžníka
príslušenstvo z príslušenstva (tu úroky z omeškania z dojednaných úrokov) potom veriteľ nemá preto,
že ani podľa Občianskeho zákonníka ani podľa Obchodného zákonníka mu túto možnosť nepriznávajú.

Inak povedané, Obchodného zákonníka ani Občianskeho zákonníka nezakotvujú majetkové sankcie pre
prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Z týchto dôvodov súd zamietol v tejto časti aj
uplatňované úroky z omeškania.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže

vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Z vyjadrenia zástupkyne žalovaného mal súd zistené, že žalovaný je nezamestnaný. Vzhľadom na jeho
príjmy nie je schopný vyrovnať pohľadávku žalobcu jednou sumou, preto mu súd podľa § 160 ods. 1
O.s.p. povolil splátky 300 euro mesačne s tým, že keď riadne a včas nezaplatí čo len jednu splátku,

stane sa zročnou celá pohľadávka, resp. jej zostatok. Rovnako aj nahradiť trovy konania.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ust, . ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.V danom prípade čiastočný úspech vo veci na strane žalobcu zakladá nárok na pomerné rozdelenie
náhradytrovkonaniapodľaúspechuaneúspechu.Žalobcasadožadovalzaplateniasumy2.703,98euro
úspešný bol v sume 1.951,69 euro. Pomer úspechu a neúspechu potom predstavuje 72,2 % úspechu

k 27,8 % neúspechu, pričom pomer predstavuje 44,4 %. To potom bude pomerom priznanej náhrady
trov konania žalobcom.

Trovy konania žalobcov spočívali v trovách z titulu právneho zastúpenia navrhovateľa advokátom v
sume 284,95 euro, a z titulu zaplateného súdneho poplatku za návrh 162 euro čo 44,4 % predstavuje
sumu 71,9 euro. trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci /prevzatie veci dňom 7.12.2011,

spísanie návrhu 11.1.2012, jeden úkon právnej pomoci 111,21 euro x 2 = 222,42 euro. Advokát si
uplatnil hotové náklady formou režijného paušálu, ktoré prislúchajú v zmysle § 15 a § 16 ods. 3 vyhlášky
č. 655/04, ako 1/100-ina z výpočtového základu, v rozhodnom čase výška výpočtového základu podľa
§ 1 ods. 3 cit. vyhlášky , t.j. 7,41 euro za rok 2011, a za rok 2012 7,63 euro,. V zmysle § 18 ods. 3
Novely vyhlášky č. 209/2009 Z.z. vznikol advokátovi, ktorý je platiteľom DPH nárok na vyplatenie DPH
tak z odmeny ako aj z hotových nákladov. Celkom trovy konania 284,95 euro. Čo 44,4 % predstavuje

sumu 126,5 euro.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.