Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. august 2012

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/77/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5810010306
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2012:5810010306.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Pilarčíkovej a členov

senátu PhDr. Jána Laštíka a Albíny Machajovej, v trestnej veci proti obžalovanému S. R., pre zločin
ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
16.08.2012 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný S. R., nar. XX.X.XXXX v U. U., T. XX, t.č. Ústav na výkon väzby Žilina,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 24.06.2008 v čase asi o 21.00 hod. v Hradci Králové, Česká republika, na ul. T. č. XXX/XX pred
reštauráciou s názvom „U M.“ napadol T. F. tak, že ho udrel päsťou do tváre, na čo T. F. spadol na
zem, načo ho obžalovaný opakovane udieral päsťami do tváre a opakovanie ho kopal nohou do celého
tela vrátane hlavy, čím poškodenému T. F. spôsobil početné pohmoždeniny a oderky tváre v pravej
spánkovej a čelnej oblasti, na chrbte nosa, v oblasti pravej očnice, v ľavej čelnej tvárovej oblasti, otras
mozgu ľahkého stupňa, vykĺbenie vonkajšieho konca kľúčnej kosti a lopatky v pravo tretieho stupňa,
ktoré zranenie si vyžiadali dobu práceneschopnosti v trvaní 140 dní a celkovú dobu liečenia nad 17

mesiacov,

t e d a

- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví

- sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

t ý m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/Trestného zákona, účinného do 31.08.2009

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, § 37 písm. m/, § 38 ods. 4, § 42 ods. 1 Trestného zákona na
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 /dvadsať/ mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u

j e do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.Podľa§42ods.2TrestnéhozákonazrušujevýrokotrestevrozsudkuOkresnéhosúduNámestovosp.
zn. X.T XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatný dňa XX.XX.XXXX a výrok o treste uložený Trestným
rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. XXT XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatný dňa

XX.XX.XXXX. Súčasne sa zrušujú aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného T. F., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom
R. XXX/XX, F. X. a poškodenú Vojenskú zdravotnú poišťovnu Českej republiky, Drahobejlová 1404/4,

Praha 9 o d k a z u j e s nárokom na náhradu škody na Občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 14. 9. 2010 obžalobu na obv. S. R. pre zločin
právne kvalifikovaný ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona a prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom v
obžalobnom návrhu.

Súd vec prejednal na hlavných pojednávaniach, na ktorých bol vypočutí obžalovaný, svedok poškodený,
boli čítané svedecké výpovede, znalecký posudok a oboznámené listinné dôkazy a správy k osobe
obžalovaného.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je nevinný. K predmetu obžaloby vypovedal,
že v uvedenom období pracoval v ČR, v Hradci Králové. Po práci išiel do pohostinstva, kde stretol
poškodeného T. F., ktorý mal požitý alkohol a ktorého predtým nepoznal a spolu s poškodeným ešte
v pohostinstve popíjali alkoholické nápoje. Pred pohostinstvom mali vzájomný slovný konflikt, ale čo
bolo predmetom hádky si nepamätá. Potom bol poškodeným napadnutý tak, že ho poškodený chytil

za ramená a udrel ho päsťou, na čo reagoval rovnako. Poškodený spadol na zem, ale na zem spadol
sám, nie jeho zavinením. Je pravdou, že poškodeného kopol, kopol ho keď už ležal na zemi a kopol ho
do oblasti brucha. Určite ho nekopol do oblasti ramena. Fyzický konflikt sa stal pred pohostinstvom vo
večerných hodinách, okolo 20.00 hod až 21.00 hod. Po útoku sa vrátil späť do pohostinstva, pretože si
tam nechal cigarety a potom do pohostinstva prišla polícia. Na doplňujúce otázky predsedníčky senátu

vypovedal, že okrem kopanca, poškodeného udrel asi dva krát päsťou. Keď poškodeného udrel päsťou,
poškodený ešte vtedy stál a keď spadol na zem, tak ho asi dvakrát kopol, do oblasti brucha, určite nie
do ramena a do hlavy.

Splnomocnenec poškodeného Vojenskej zdravotnej pojišťovne Česká republika sa pripojil s nárokom

na náhradu škody k trestnému konaniu vo výške 6.563,-Kč, z titulu vynaložených nákladov na ošetrenie
poškodeného.

Svedok poškodený T. F. vypovedal, že predmetného dňa spolu s kolegami z práce sa zúčastnil
narodeninovej oslavy jedného z jeho kolegov. Oslava sa konala v pohostinstve „U M.“. S kolegami

sedeli pri jednom stole, potom kolegovia odišli a on ostal ešte v pohostinstve. Keď dopil pivo, vyšiel z
pohostinstva a ako sa zohol k bicyklu, ktorý mal pred pohostinstvom uzamknutý, pocítil ranu do pravého
oka. Útočníka nezbadal. Hneď po tej prvej rane spadol na zem, a keď sa chcel otočiť a zdvihnúť zo
zeme, pocítil úder do pravého ramena. Nevedel uviesť, či to bol úder päsťou alebo či išlo o kopanec.
Potom nasledovala rana do pravého spánku, a viac si už na nič nepamätá. Prebral sa až v nemocnici.

Po odchode kolegov z pohostinstva ostal sedieť pri stole, pri ktorom sedel aj nejaký muž s hnedými
vlasmi,slovenskejnárodnosti.Nakoľkobolopitýnepamätalsičosadialovpohostinstve.Najzávažnejším
zranením bolo zranenie ramena, momentálne má pravé rameno o 2 cm nižšie ako ľavé. Priebeh liečenia
bol taký, že najskôr nosil asi 6 týždňov okolo krku obväz, mal zafixovanú pravú ruku, liečil sa na
traumatológii a asi po pol roku bol operovaný na pravé rameno na ortopédii v Hradci Králové. Do ramena

mu boli zasadené drôty, doposiaľ nemôže úplne zdvihnúť hore pravú ruku. V súvislosti s týmto zranením
bol posúdený ako invalidný dôchodca. Priznal, že uvedeného dňa bol opitý a motal sa. Nakoľko si na
incident nepamätal, bol sa po incidente opýtať v pohostinstve, že ako sa v pohostinstve správal. Krčmár
mu povedal, že v pohostinstve prebehlo všetko v kľude, že v pohostinstve nemal žiaden konflikt.Za splnenia procesných podmienok súd prečítal výpovede svedkov A. M. a H. M., ktorí vypovedali, že
incident pred pohostinstvom sledovali z balkóna a obaja videli mladého muža ako opakovane udiera
päsťami do celého tela na zemi ležiaceho staršieho muža, ktorý sa nebránil, zobral mu z oblečenia

peňaženku, pozrel sa do peňaženky, hodil ju po poškodenom, a potom opäť pribehol k poškodenému
a začal po ňom skákať. Ďalej svedkovia uviedli, že tohto mladého muža okríkli a videli ako sa vrátil do
pohostinstva. Svedkyňa telefonicky oznámila tento incident na políciu a po príchode polície videli ako
tohto muža policajti vyviedli z pohostinstva v putách. Hostia z pohostinstva zavolali poškodenému rýchlu
zdravotnú službu.

Svedok D. N., ktorého svedeckú výpoveď z prípravného konania súd rovnako čítal, vypovedal o
okolnostiach, ktoré sa udiali v pohostinstve pred incidentom, potvrdil, že mladý muž slovenskej
národnosti si prisadol k poškodenému, spoločne s poškodeným požívali alkoholické nápoje, poškodený
doteraz nezaplatil útratu. Ako prvý odišiel z pohostinstva poškodený, ktorý javil známky opitosti a za ním
vyšiel aj ten mladý muž, ktorý sa potom vrátil späť a o chvíľu prišla polícia, ktorá toho mladého muža

vyviedla. Incident pred pohostinstvom nevidel.

Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctva vyplynulo, že poškodený počas incidentu utrpel
zranenia: početné pohmoždeniny a oderky tváre v pravej spánkovej a čelnej oblasti, na chrbte nosa, v
oblasti pravej očnice, v ľavej čelnej tvárovej oblasti, otras mozgu ľahkého stupňa, vykĺbenie vonkajšieho

konca kľúčnej kosti a lopatky v pravo tretieho stupňa (tzv. akromioklavikulárni luxaci). Poranenie hlavy
poškodeného vzniklo opakovaným priamym pôsobením tupého násilia neveľkej až stredne veľkej
intenzity, mohlo ísť o opakované údery päsťou či kopy nohou druhej osoby. Poranenie pravého ramena
najskôr vzniklo pádom na pevnú tvrdú podložku s dopadom na vonkajšiu stranu pravého ramena.
Vznik tohto poranenia kopom nohy druhej osoby, ako uvádza poškodený je menej pravdepodobný.

Tupé násilie pôsobilo proti tvári poškodeného spredu, zraňujúcim predmetom mohla veľmi dobre byť
päsť ruky či obutá noha druhej osoby ( čomu by zodpovedali oderky v pravej spánkovej oblasti).
Je pravdepodobné, že v čase vzniku poranení tváre poškodeného sa mohli páchateľ a poškodený
nachádzať v polohe tvárou v tvár. Vznik poranenia pravého ramena je možno najskôr vysvetliť dopadom
vonkajšej strany pravého ramena na tvrdú pevnú podložku. Pri liečbe najzávažnejšieho poranenia,

pravostranného akromioklavikulárneho vyklbenia bol zvolený konzervatívny postup, pravý ramenný kĺb
bol čiastočne fixovaný po dobu 6 týždňov. Potom bola zahájená rehabilitácia pravého ramenného kĺbu,
ktoráprebiehalaajkudňu26.8.2008,liečbakuvedenémudátumunebolaukončená.Poraneniepravého
ramenného kĺbu zanechá trvalý následok, a to v podobe jeho deformácie (defekt skôr kozmetický,
funkčné následky v zmysle obmedzenia hybnosti je možné predpokladať iba minimálne). Poranenia,

ktoré utrpel poškodený mali za následok krátkodobu poruchu vedomia, potom bolesti hlavy, pocit na
zvracanie, bolestivosť pravého ramena a obmedzenie jeho hybnosti pre bolesť. Tieto obtiaže boli
zvlášť výrazné pod dobu niekoľko málo dní, tri až štyri dni po vzniku poranení. Približne po túto
dobu mohla nastať u poškodeného porucha zdravia, ktorú je možné považovať za vážnu, podstatným
spôsobom obmedzujúcim poškodeného v obvyklom spôsobe života. Po uplynutí tejto doby pretrvávalo

fixáciou pravej hornej končatiny obmedzenie jej hybnosti po dobu 6 týždňov. Táto porucha zdravia
už bola ľahšieho stupňa. Ublíženie na zdraví poškodeného z lekárskeho hľadiska v užšom slova
zmysle je treba považovať za jednoduché ublíženie na zdraví, a to stredne ťažkého stupňa. Pokiaľ
boli použité opakované údery päsťou či opakované kopy nohou do hlavy druhej osoby, tak vznik
závažnejších zranení je možný, avšak málo pravdepodobný. Predpokladom vzniku závažnejších

poraneníjepredovšetkýmpodstatneväčšiaintenzitapoužitéhotupéhonásilia,akobolavdanomprípade
použitá.

Zločinu ublíženie na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí kto inému úmyselne spôsobí
ťažkú ujmu na zdraví.

Prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona sa dopusti kto fyzicky, na mieste
verejnosti prístupnom napadne iného.

Podľa § 123 ods. 3 písm i) Trestného zákona ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie

len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas.

Podľa § 123 ods. 4 Trestného zákona poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona
rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvanínajmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života
poškodeného.

Súd sumarizujúc výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal iba na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané
mal za preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania popísaného v obžalobe, pričom jeho vina
bola preukázaná výpoveďami svedkov, ktorým zároveň korešpondovali závery znaleckého posudku.
Svedok poškodený si síce dôsledkom požitého alkoholu nepamätal na presný priebeh incidentu,

nevedel označiť osobu páchateľa, ktorou bol fyzicky napadnutý, nepamätal si ani na okolnosti, ktoré
bezprostredne predchádzali fyzickému útoku (ako sám uviedol na hlavnom pojednávaní, po incidente sa
bol opýtať krčmára, ako sa predmetný večer správal v pohostinstve), avšak obžalovaný bol usvedčený
zo spáchania skutku ostanými svedeckými výpoveďami, znaleckým posudkom a listinnými dôkazmi.
Obžalovaný vo svojej výpovedi ani nepopieral, že predmetného dňa pred pohostinstvom fyzicky
napadol poškodeného, na svoju obranu však uvádzal, že k útoku bol vyprovokovaný poškodeným,

poškodeného kopol len do oblasti brucha keď už ležal na zemi, a poškodený na zem spadol sám,
bez jeho zavinenia. Svedkovia A. M. a H. M. predmetný incident sledovali z balkóna svojho domu a
podľa obsahu ich výpovede mali na incident výhľad. Obaja svedkovia ako páchateľa označili mladého
muža, ktorý rozprával po slovensky, jednalo sa o osobu, ktorej následne polícia obmedzila osobnú
slobodu, táto osoba bola z pohostinstva políciou vyvedená v putách. Z úradného záznamu polície

z 24. 6. 2008 vyplynulo, že uvedeného dňa o 21.30 hod hliadka OO PZ Hradec Králové, Polície
ČR, za okolností popísaných svedkami, obmedzila osobnú slobodu obžalovanému. Výpovede svedkov
zároveň korešpondovali so závermi znaleckého posudku, z ktorých vyplynulo, že poškodený utrpel
zranenia, ktorých mechanizmus vzniku zodpovedá výpovediam svedkov (poškodený bol kopaný a
udieraný päsťami do rôznych častí tela). Súd tak nemal pochybnosti, že skutok popísaný vo výrokovej

časti rozsudku sa stal a dopustil sa ho obžalovaný. Konanie obžalovaného však posúdil ako prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa §
364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, účinného do 31. 8. 2009 (§ 2 ods. 1 Trestného zákona). Pokiaľ
súd konanie obžalovaného na rozdiel od obžaloby posúdil ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157
ods. 1 Trestného zákona, bolo tomu tak preto, že súd pri posúdení jednotlivých zranení poškodeného

a mechanizmu ich vzniku mohol vychádzať len z výsledkov odborných posúdení, pričom obžalobou
bol za týmto účelom predložený súdu znalecký posudok vypracovaný dňa 26. 8. 2008 a lekárske
správy na základe ktorých bol znalecký posudok vypracovaný. To, či páchateľ mal v úmysle spôsobiť
inému ťažkú ujmu na zdraví je potrebne spoľahlivo preukázať rovnako ako ostané znaky trestného
činu. Rozhodujúcimi okolnosťami sú predovšetkým spôsob vykonania činu, či pri útoku bol použitý

nebezpečný predmet, proti ktorej časti tela útok smeroval a intenzita takýchto útokov. K naplneniu
subjektívnejstránkytrestnéhočinuublíženianazdravínestačí,žepáchateľkonalúmyselne,alemusíbyť
preukázané, že jeho úmysel smeroval k spôsobeniu následku - ťažkej ujmy. Pre posúdenie charakteru
zranení, mechanizmu ich vzniku a intenzity útoku je potrebné odborné posúdenie a bolo povinnosťou
obžaloby zabezpečiť v prípravnom konaní dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v obžalobe. Obžaloba

predložila znalecký posudok z ktorého vyplynulo, že ublíženie na zdraví poškodeného z lekárskeho
hľadiska v užšom slova zmysle je treba považovať za jednoduché ublíženie na zdraví, a v rámci
jednoduchého ublíženia na zdraví sa jednalo o ublíženie stredne ťažkého stupňa. V prípade, že
boli použité opakované údery päsťou či opakované kopy nohou do hlavy druhej osoby, tak vznik
závažnejších zranení je málo pravdepodobný. Aby došlo k vzniku závažnejších poranení, bola by

potrebná predovšetkým podstatne väčšia intenzita použitého tupého násilia, ako bola v danom prípade
použitá. Zranenia, ktoré utrpel poškodený mali za následok krátkodobú poruchu vedomia, potom bolesti
hlavy, pocit na zvracanie, bolestivosť pravého ramena a obmedzenie jeho hybnosti pre bolesť, tieto
následky boli zvlášť výrazné po dobu troch až štyroch dní po ich vzniku a iba po túto dobu mohol
byť poškodený podstatným spôsobom obmedzený v obvyklom spôsobe života. Po uplynutí tejto doby

už iba pretrvávalo obmedzenie hybnosti pravej hornej končatiny jej fixáciou po dobu 6 týždňov,
liečenie tohto zranenia nebolo ukončené ani ku dňu 26. 8. 2008, súd na základe uvedeného vyhodnotil
toto najzávažnejšie zranenie, ako zranenie majúce povahu ťažkej ujmy podľa § 123 ods. 3 písm.
i) Trestného zákona. Zároveň však zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že zranenie pravého
ramena najskôr vzniklo pádom na pevnú tvrdú podložku s dopadom na vonkajšiu stranu pravého

ramena. Vznik tohto poranenia kopom nohy druhej osoby, ako uvádzal poškodený znalec považoval
za menej pravdepodobný. Obžalovaný sa bránil, že poškodeného do ramena nekopol a poškodený
nespadol na zem v príčinnej súvislosti s jeho konaním. Svedkovia nevideli ako poškodený spadol na
zem. Poškodený síce tvrdil, že ho obžalovaný kopol do ramena ako sa chcel postaviť zo zeme, zoznaleckého posudku však tento mechanizmus vzniku zranenia bol spochybnený a dokazovaním bola
zároveň zistené, že poškodený bol zjavne pod vplyvom alkoholu a nepamätal si ani na sled udalosti
pred jeho napadnutím. Jeho tvrdenie tak nevyznelo presvedčivo. Na základe uvedených pochybností,

súd v zmysle zásady v pochybnostiach v prospech („in dubio pro reo“), za absencie iných dôkazov,
pridržiavajúc sa záverov znaleckého posudku, ktorý za najpravdepodobnejší spôsob vzniku zranenia
považoval pád poškodeného na pevnú tvrdú podložku, dospel k záveru, že nebolo preukázané, že
následok- ťažká ujma na zdraví, je krytá úmyselným zavinením páchateľa predpokladaným ust.§ 155
ods. 1 Trestného zákona. Vzhľadom k ďalším zraneniam, ktoré utrpel poškodený, vychádzajúc zo

záverov znaleckého posudku, jednalo sa o zranenia majúce povahu jednoduchého ublíženia na zdraví,
ktoré poškodeného obmedzovali po dobu 3-4 dní a pre vznik závažnejších zranení sa vyžadoval
väčšia intenzita násilia ako bola použitá, je možné dospieť k záveru, že intenzita útokov obžalovaného
nebola vedená s úmyslom, spôsobiť poškodenému zranenie majúce povahu ťažkej ujmy (v tomto
konkrétnom prípade- vykĺbenie vonkajšieho konca kľúčnej kosti a lopatky v pravo tretieho stupňa).
So zreteľom na uvedené súd posúdil skutok, ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1

Trestného zákona, pretože mal za to, že ťažká ujma- najzávažnejší následok bol v tomto prípade
spôsobený nedbanlivostným konaním obžalovaného. Súd bol tohto názoru , že úmyselná forma konania
obžalovaného vo vzťahu k ostaným menej závažným zraneniam je v svojej podstate vyjadrená v
právnom posúdení skutku ako prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona v
jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona,

účinného do 31.08.2009.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4
Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny

život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Z odpisu z registra trestov na osobu obžalovaného bolo zistené, že v registri trestov má 5 záznamov,
naposledy bol právoplatne uznaný vinným z trestného činu podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., súd však v jeho
prípade rozsudkom sp. zn. XT XXX/XX upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie
Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. XTXX/XX z XX. 1. XXXX pre trestný čin podľa § 188
ods. 2 Tr. zák, pre ktorý bol odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so

skúšobnou dobou 4 roky do 21. 1. 2012. Obžalovaný sa tak dopustil žalovaného trestného činu v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Súd v prípade obžalovaného zistil prevahu priťažujúcich
okolností, v prípade obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť, že už bol za trestný čin odsúdený (§
37 písm. m/ Trestného zákona), poľahčujúce okolnosti súd nezistil. Vychádzajúc z ust. § 42 ods. 1
Trestného zákona, obžalovaný sa dopustil žalovanej trestnej činnosti skôr, ako bol súdom prvého stupňa

vyhlásený odsudzujúci rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4T XX/XXXX zo dňa 07.07.2009,
právoplatný dňa 07.07.2009 a trestný rozkaz Okresného súdu Trnava sp. zn. XXT XX/XXXX zo dňa
17.07.2009, právoplatný dňa 11.05.2011, súd tak obžalovanému ukladal súhrnný trest. Súd vzhľadom
na predchádzajúci život obžalovaného, opakovane trestaný, uložené tresty na neho nemajú zjavne
výchovný účinok, uložil mu súhrnný trest odňatia slobody na hornej hranici zákonom určenej trestnej

sadzby vo výmere 20 dvadsať mesiacov nepodmienečne a pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Poškodených T. F. a Vojenskú zdravotnú pojišťovňu Česká republika s nárokom na náhradu škody
odkázalnaobčianskesúdnekonanie,pretožeškodanebolariadnezdokladovanáasúdmalpochybnosti,

či pri liečbe akromioklavikulárneho vykĺbenia, bol od začiatku zvolený správny postup liečby, príp. či
nedošlo k nepredpokladaným iným komplikáciám, keďže znalec nepredpokladal v znaleckom posudku
potrebu operačného zákroku. V tomto smere absentovalo odborné posúdenie, bez ktorého súd
rozhodnúť nemohol. .
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/Trestného zákona, účinného do 31.08.2009Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.