Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. november 2011

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 1CbZm/81/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510209205
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Ulacká

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2011:1510209205.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci navrhovateľa: Provident

Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731, so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 49, zastúpený na základe
plnej moci advokátom Mgr. Miroslavom Vilímom, Bratislava, Michalská 9, proti odporkyni: W. narodená
XX.X.XXXX, bytom I. č. XXXX, o zaplatenie 896,89 eur s príslušenstvom a odmenou zo zmenky, takto

r o z h o d o l :

Zmenkový platobný rozkaz č. k. 3 Zm 148/10-22 z 12.8.2010 sa ponecháva v platnosti v celom rozsahu.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi k rukám advokáta Mgr. Miroslava Vilíma náhradu trov
konania o námietkach 351,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporkyňa je povinná zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdu náhradu trov konania 20,96 eur do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Zmenkovým platobným rozkazom č. k. 3 Zm 148/10-22, ktorý tunajší súd vydal dňa 12.8.2010, bola
odporkyňa zaviazaná, aby navrhovateľovi zaplatila zmenkovú sumu 896,89 eur s úrokom 6 % ročne z
nej od 30.1.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 2,99 eur a náhradu trov konania 193,11 eur.

Odporkyňa podala námietky a zmenkový platobný rozkaz žiadala zrušiť. Uviedla, že navrhovateľ podal
trestné oznámenie, kde bola 18.5.2010 vypočutá ako svedkyňa a v ten istý deň podala aj ona oznámenie
pre podozrenie z podvodu, falšovania a pozmeňovania verejnej listiny a poškodzovania dobrého mena,
čo sa týka samotnej zmenky, lebo tú ju nátlakom a uvedením do omylu prinútil podpísať pracovník
navrhovateľa R.. H.. Ďalej namietla žalovanú sumu 896,89 eur ako nesprávne uvedenú, lebo zmenka

bola na 1.004,40 eur, z ktorého dôvodu namietla aj výšku sumy uvedenej v zmenke. Tvrdila, že ona
na zmenku nezaplatila ani cent a navrhovateľ bez jej súhlasu dal v jej mene na zmenku 107,51 eur.
Nakoniec poukázala na to, že ku zmenke niekto vyrobil uznanie záväzku a písomné pozastavenie
obchodnej činnosti.

Po podaní námietok sa vec vedie pod sp. zn. 1 CbZm 81/10.

Navrhovateľ žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Uviedol, že odporkyňa vystavila
zmenku na 1.004,40 eur, z ktorej sumy požaduje len 869,89 eur, keďže proti svojej pohľadávke zo
zmenky započítal pohľadávku odporkyne na zaplatenie provízie 107,51 eur, možnosť započítania

pohľadávok vyplýva aj z čl. 19 zmluvy o obchodnom zastúpení, ktorú s odporkyňou uzavrel 9.6.2008.
Tvrdenie, že odporkyňa zmenku podpísala pod nátlakom a konala v omyle, považoval len za účelové
a nepreukázané.Na prejednanie námietok súd v zmysle § 175 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (OSP) nariadil
pojednávanie. Dokazovanie bolo vykonané výsluchom odporkyne, vypočutím svedka R.. B. H. a
oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, založených v súdnom spise.

Navrhovateľ prvopisom zmenky, vystavenej v Žiline 18.11.2009, preukázal, že sa odporkyňa zaviazala
zaplatiť mu v mieste jeho sídla v Bratislave dňa 29.1.2010 zmenkovú sumu 1.004,40 eur.

Predložením prvopisu zmenky, ktorá obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona
zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. pre vlastnú zmenku, navrhovateľ svoje práva zo zmenky
preukázal. Súd vydaním zmenkového platobného rozkazu o jeho návrhu rozhodol, podaním námietok

sa zmenkový platobný rozkaz nezrušil a v ďalšom konaní súd už len posudzoval, či je obrana odporkyne,
vyjadrená v námietkach, dôvodná a či ňou tvrdené a preukázané skutočnosti spôsobili úplný alebo
čiastočný zánik povinnosti poskytnúť navrhovateľovi plnenie zo zmenky. V tomto štádiu konania preto
dôkazné bremeno ťaží už len odporkyňu a ona musí preukázať, či sú splnené podmienky k tomu, aby
bol zmenkový platobný rozkaz celkom alebo sčasti zrušený.

V námietkach bola odporkyňa povinná uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu

namieta. Pre konanie je rozhodujúci presný obsah námietok, keďže súd v zmysle § 175 ods. 3 OSP
nemôže na neskôr namietané skutočnosti prihliadať. Presným obsahom námietok je zároveň limitovaný
aj rozsah dokazovania.

Obsah námietok musí súd posudzovať objektívne, t. j. podľa toho, ako bol navonok vyjadrený. Preto
jednotlivým namietaným skutočnostiam súd nemôže priraďovať iný zmysel, než ktorý z námietok

vyplýva, ani za účastníka konania domýšľať, čo konkrétnym tvrdením mienil vyjadriť.

Odporkyňa nepoprela, že zmenku podpísala, tvrdila však, že tak spravila pod nátlakom navrhovateľovho
zamestnanca R.. H., ktorý ju uviedol do omylu.

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, dôvodom vystavenia zmenky bola skutočnosť, že odporkyňa
na základe zmluvy o obchodnom zastúpení v mene navrhovateľa dojednala a uzavrela zmluvu o

spotrebiteľskom úvere s osobou, ktorej navrhovateľ úver poskytol, ale keďže išlo o fiktívnu osobu,
ktorú nebolo možné podľa údajov uvedených v zmluve identifikovať, navrhovateľ požadoval, aby
mu odporkyňa vzniknutú škodu nahradila. Za navrhovateľa túto záležitosť 18.11.2009 vybavoval s
odporkyňou kontrolór R.. B. Chrenko.

Odporkyňa v námietkach neuviedla, aký nátlak mal byť na ňu vyvíjaný a v čom spočíval omyl. Z jej

výpovede vyplynulo, že ako nátlak pociťovala direktívne jednanie R.. H., ktorý povedal, že zmenku musí
podpísať, lebo takto to u navrhovateľa chodí a navrhovateľ bude od nej zaplatenie požadovať. Tvrdila,
že s R.. H. mala už v minulosti zlé skúsenosti, vzhľadom na jeho povahu a spôsob prejavu sa cítila
byť zastrašená, zmenku sa zdráhala podpísať, podpísala ju, lebo R.. H. chcel vec čím skôr ukončiť a
ubezpečil ju, že podá trestné oznámenie s cieľom vypátrať osobu, ktorej bol úver poskytnutý, od ktorej

ona bude môcť požadovať náhradu škody. Do omylu ju R.. H. mal uviesť tým, že trestné oznámenie
nepodal hneď, ale až v marci 2010, keď sa ho pýtala na sfalšovanie podpisu na uznaní záväzku.

SvedokR..B.H.potvrdil,žesodporkyňou18.11.2009urobilpohovor.Uviedol,žeodporkynivysvetlil,aký
je obvyklý postup a odporučil jej zmenku a uznanie záväzku podpísať a tým sa vyhnúť súdnemu sporu,
žiadny nátlak na ňu nevyvíjal, nejednal direktívne, nemal dôvod odporkyňu zastrašovať, ani vynucovať

podpísanie zmenky, keďže pohľadávku si mohol navrhovateľ od odporkyne vymôcť aj bez zmenky alebo
uznania záväzku. Na podpísaní zmenky alebo uznania záväzku nemal žiadny osobný záujem, nebol
zainteresovaný ani finančne, navrhovateľ mu za podpísanie zmeniek alebo uznania záväzku žiadne
bonusy nevyplácal.

Platnosť právneho úkonu, ktorým je aj vystavenia zmenky, sa posudzuje podľa všeobecných ustanovení

Občianskeho zákonníka (OZ), upravujúcich právne úkony. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä
k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom
spájajú (§ 34 OZ). Musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je v zmysle § 37 OZ
neplatný. Konanie pod nátlakom môže, v prípade určitej kvality a intenzity nátlaku, vylúčiť slobodu vôle
konajúcej osoby, ktorá potom namiesto svojej skutočnej vôle prejavuje vôľu donucujúceho. Slobodu vôle

vylučuje nie len priame fyzické násilie, ale aj psychické donútenie, t.j. bezprávna vyhrážka, ktorou je taképrotiprávne pôsobenie na vôľu konajúceho, kedy sa vôľa konajúceho vytvára pod vplyvom dôvodnej
obavy, že vyhrážka bude splnená.

Odporkyňa netvrdila, že by sa jej R.. H. čímkoľvek vyhrážal, alebo ju akýmkoľvek iným spôsobom nútil

zmenku podpísať. Za nátlak označila len jeho direktívne správanie, ale direktívny spôsob jednania sám
osebe nemôže byť považovaný za nedovolený nátlak, ktorý by spôsoboval neplatnosť právneho úkonu.
Bezprávnou vyhrážkou nie je ani upozornenie na bežnú prax navrhovateľa v obdobných prípadoch,
dokonca ani tvrdenie R.. H., že sa ešte nestalo, aby obchodný zástupca nebol s klientom spriahnutý,
na ktoré vyjadrenie odporkyňa tiež v tejto súvislosti poukazovala. Ak odporkyňa zmenku podpísala bez

toho, aby jej hrozba zo splnenia bezprávnej vyhrážky bránila nevyhovieť požiadavke R.. H., nemôže
ňou subjektívne pociťovaný nátlak z direktívneho jednania R.. H. spôsobiť neplatnosť právneho úkonu
v zmysle § 37 OZ.

Odporkyňa súčasne tvrdila, že ju R.. H. pri podpisovaní zmenky uviedol do omylu, keď tvrdil, že podá
trestné oznámenie, ale urobil tak až po pol roku. Ona trestné oznámenie podať nemohla, bránila jej v
tom zmluva o obchodnom zastúpení.

Podľa § 49a OZ právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo
skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Ak ide o neplatnosť podľa § 49a OZ, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je právnym

úkonom dotknutý, neplatnosti nedovolá (§ 40a OZ).

O konanie v omyle ide v prípade, ak mal konajúci nesprávnu alebo nedostatočnú predstavu o právnom
úkone, ktorý urobil a týka sa takej okolnosti, bez ktorej by k právnemu úkonu vôbec nedošlo. Odporkyňa
by pri vystavení zmenky konala v omyle, ak by sa omyl týkal podstatných náležitostí právneho úkonu
(napr. sa domnievala, že podpisuje niečo iné, než zmenku), pokiaľ by súčasne navrhovateľ tento omyl

vyvolal alebo o ňom musel vedieť. Keďže odporkyňa vedela, že podpisuje zmenku a omyl sa podľa nej
týkal okolností, ktoré mali nastať až po vystavení zmenky, išlo by len o omyl v pohnútke, ktorý neplatnosť
právneho úkonu nespôsobuje.

Napokon súd poukazuje na skutočnosť, že ak podanie trestného oznámenia považovala odporkyňa za
rozhodujúce len preto, aby mohla požadovať náhradu škody od klienta, s ktorým spotrebiteľskú zmluvu

v mene navrhovateľa uzavrela, a túto osobu pozná, keďže tvrdila, že sa s ním skontaktovala, nič jej
nebránilo túto škodu od neho vymáhať priamo, aj bez trestného oznámenia.

Odporkyňa ďalej namietala, že nepodpísala uznanie záväzku, ani podpisom nepotvrdila prevzatie
oznámenia o odvolaní plnej moci a oba podpisy boli sfalšované. Predmetom konania je plnenie
zo zmenky. Zmenka je dokonalý cenný papier, má abstraktnú povahu, čo znamená, že pre vznik

zmenkových záväzkov sú rozhodujúce len údaje na zmenke, zmenkové záväzky nie sú závislé od
žiadnych mimozmenkových vzťahov a nie sú ani nimi podmienené. Preto, bez ohľadu na skutočnosť,
či podľa interných predpisov navrhovateľa sa okrem zabezpečenia pohľadávky zmenkou vyžadovalo
aj jej ďalšie zabezpečenie uznaním záväzku, nemá na zmenkový záväzok odporkyne žiaden vplyv, či
uznanie záväzku a odvolanie plnej moci podpísala alebo nie. Znalecké dokazovanie na zistenie pravosti

podpisu, ktoré odporkyňa žiadala nariadiť, by bolo namieste len v prípade, ak by za sfalšovaný označila
podpis na zmenke.

Námietku smerujúcu proti výške žalovanej sumy považuje súd rovnako za nedôvodnú. Odporkyňa
zmenku v čase splatnosti nezaplatila, navrhovateľ ako majiteľ zmenky má preto v zmysle čl. I. § 48 ods. 1
zmenkového zákona právo postihom žiadať zaplatenie zmenkovej sumy, t.j. sumy uvedenej na zmenke.

Žalovaná suma neprekračuje čiastku, ktorú sa odporkyňa zmenkou zaviazala navrhovateľovi zaplatiť.
Ak sa teda navrhovateľ rozhodol požadovať od odporkyni nižšiu čiastku, nemôže odporkyňa len z tohto
dôvodu považovať výšku zmenkovej sumy za nesprávne uvedenú.

K námietke, že na zmenku neplatila a navrhovateľ bez jej súhlasu odpočítal sumu 107,51 eur, súd
poukazuje na ustanovenie § 580 OZ, podľa ktorého, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky,

ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý zúčastníkovurobívočidruhémuprejavsmerujúcikzapočítaniu.Súdsavšak,vzhľadomnato,žežalovaná
suma neprekračuje výšku zmenkovej sumy, otázkou započítania ako nadbytočnou nezaoberal.

Dodatočne odporkyňa tvrdila, že žiadne povinnosti zo zmluvy o obchodnom zastúpení neporušila,

nebolo proti nej začaté trestné stíhanie, že klient nebol fiktívny, spolu s jej vedúcou N.. klienta našli a
kontaktovali ho, že škoda, ktorá navrhovateľovi vznikla, bola nižšia než zmenková suma a nakoniec, že
zmenka nemusí byť tá, ktorú ona podpísala, lebo si pamätala iný dátum splatnosti, než je na zmenke
uvedený. Tieto skutočnosti však odporkyňa namietala až po uplynutí zákonom určenej lehoty troch dní
od doručenia zmenkového platobného rozkazu, k ním už súd v zmysle § 175 ods. 3 OSP prihliadať

nemohol a ako nadbytočné preto nevykonal na ich preukázanie ani dokazovanie.

Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom. Odporkyňa nepreukázala, že by z dôvodov uvedených
v námietkach jej povinnosť poskytnúť navrhovateľovi plnenie zo zmenky celkom alebo sčasti zanikla,
preto súd ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti v celom rozsahu.

O náhrade trov konania o námietkach bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP. Po vydaní zmenkového
platobnéhorozkazunavrhovateľovitrovyvzniklilenprávnymzastupovaním.Advokátposkytolpísomným

vyjadrením z 25.10.2010 k námietkam a účasťou na pojednávaniach 13.12.2010, 8.3.2011, 4.10.2011
a 22.11.2011 celkovo 5 úkonov právnej služby. Základná sadzba tarifnej odmeny je podľa § 10 ods.
1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za každý z úkonov 51,45 eur, paušálna náhrada výdavkov (§ 16 ods. 3
vyhlášky) prislúcha za 2 úkony z roku 2010 po 7,21 eur a za 3 úkony z roku 2011 po 7,41 eur. V zmysle
§ 18 ods. 3 vyhlášky sa odmena a paušálna náhrada zvyšujú o daň z pridanej hodnoty. Vo vyčíslení

trov advokát požadoval DPH 19 % za dva úkony poskytnuté v roku 2010, čomu zodpovedá suma spolu
22,29 eur, a za 3 úkony z roku 2011 požadoval DPH 20 %, čomu zodpovedá suma spolu 35,31 eur. V
zmysle § 149 ods. 1 OSP zaplatí odporkyňa náhradu týchto trov, celkovo 351,50 eur, navrhovateľovi
k rukám jeho advokáta.

Okrem týchto trov advokát vo vyčíslení trov opäť požadoval náhradu za súdny poplatok a za 2 úkony

právnej služby (prevzatie a príprava a spísanie návrhu). Náhrada týchto trov mu už bola priznaná
zmenkovým platobným rozkazom, ktorý súd ponechal v platnosti v celom rozsahu, t. j. včítane výroku o
trovách. Nebol preto dôvod rozhodovať o týchto trovách opätovne.

Súd zo štátnych rozpočtových prostriedkov uhradil svedočné 20,96 eur, v zmysle § 148 ods. 1 OSP
preto uložil podľa výsledku konania odporkyni, aby štátu tieto trovy nahradila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho

doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo dvoch

vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci

sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a

datované. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§

205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd

odmietne.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie

podľa zákona č. 233/1995 Z. z..