Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. október 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/252/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5413202857
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5413202857.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: Dr. Revaj, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova
45, 029 01 Námestovo, IČO: 36 856 851, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Šárkou
Sameliakovou, advokátkou, so sídlom I. XX, XXX XX G., proti žalovanému: CENTRUM DK, s.r.o.,
so sídlom Námestie slobody 1269, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 44 709 617, zastúpenému právnym
zástupcom JUDr. Ivicou Firstovou, advokátkou, so sídlom P. XXXX, V. C., v konaní o zaplatenie

1.099,18 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k.
8Cb/19/2013-82 zo dňa 10. septembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 8Cb/19/2013-82 zo dňa 10. septembra 2013 z r u š u
j e a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu

1.099,18 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.099,18 Eur od 02.04.2013
do zaplatenia a trovy právneho zastúpenia 338,29 Eur a ďalšie trovy konania 65,50 Eur, všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. S poukazom na vykonané dokazovanie, z neho vyvodené skutkové
zisteniaazávery,zaaplikácieust.§7zákonač.116/1990Zb.onájmeapodnájmenebytovýchpriestorov
v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon č. 116/1990 Zb.), § 10 zákona č. 116/1990
Zb., § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení

neskorších právnych predpisov; ďalej len „OZ“), § 40 ods. 1 OZ, § 585 ods. 1, 2, 3 OZ, § 261 ods. 1,
6 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení platnom a účinnom ku
dňu 01.05.2012; ďalej len „OBZ“), § 369 ods. 1, 2 veta prvá OBZ, okresný súd žalobe žalobcu vyhovel v
plnom rozsahu. Konštatoval, že dňa 01.05.2012 v Námestove bola medzi žalobcom ako prenajímateľom
a žalovaným ako nájomcom uzavretá Zmluva o nájme č. 1201, predmetom ktorej je prenájom časti
polyfunkčnej budovy na Hviezdoslavovej ulici č. 45, postavenej na parcele 106/1 v k.ú. G., označenej

ako miestnosť č. 01 o celkovej rozlohe 138 m2 a priestor pred budovou o rozmeroch 14,40 m2, pričom
predmet nájmu je vyznačený na projekte v prílohe č. 1 zmluvy. Nájomná zmluva bola uzavretá od
01.05.2012 na dobu určitú, do 31.12.2016. V článku III sa účastníci dohodli na nájomnom od mesiaca
júla 2012 vo výške 730,- Eur mesačne bez DPH, hradenom formou mesačných splátok na základe
faktúry prenajímateľa so splatnosťou do posledného dňa v mesiaci, kedy bola faktúra vystavená. Za
mesiac marec vystavil dňa 15.03.2013 žalobca žalovanému faktúru č. 13047 so splatnosťou najneskôr

do 31.03.2013, na sumu 1.099,18 Eur, ktorá pozostáva z pohľadávky na zaplatenie nájmu za marec vo
výške 730,- Eur, preddavku za služby vo výške 65,- Eur a nedoplatku za plyn vyúčtovaného za rok 2012
vo výške 120,98 Eur, teda celkové plnenie vyúčtované na sumu 915,98 Eur + 20 % DPH 183,20 Eur. Zo
zhodných výpovedí účastníkov vyplýva, že táto faktúra bola žalovanému v priebehu niekoľkých dní po
vyhotovení, spolu s vyúčtovaním plynu za rok 2012, doručená a žalovaný voči nej neuplatnil u žalobcu
žiadne konkrétne výhrady. Predmetnú faktúru žalobcovi neuhradil. Nájomný vzťah medzi účastníkmi bol

ukončený na základe písomnej výpovede nájomcu zo dňa 28.12.2012, a to po uplynutí trojmesačnej
výpovednej doby plynúcej od nasledujúceho mesiaca, t.j. výpovedná doba uplynula 31.03.2013. Poukončení nájomného vzťahu sa dňa 02.04.2013 účastníci stretli za účelom odovzdania predmetu nájmu.
Žalovaný vypracoval odovzdávací protokol, ktorý po zápise stavu meračov predložil k podpisu žalobcovi
v jeho ambulancii za prítomnosti sestričky žalobcu, L. B.. Žalobca predložený doklad označený ako

Ukončenie nájmu - odovzdávací protokol z č.l. 51 spisu potvrdil svojim podpisom a pečiatkou. V
písomnosti sa uvádza, že zmluvné strany ukončili nájom, ktorý sa týka nebytových priestorov uvedených
v zmluve o nájme nebytových priestorov č. 1201 uzavretej dňa 01.05.2012, dňa 31.03.2013. Zároveň sa
v písomnosti uvádza, že zmluvné strany sa týmto dohodli a potvrdzujú, že všetky záväzky a pohľadávky
ku dňu podpisu tejto dohody majú medzi sebou v plnom rozsahu vysporiadané. Ako však vyplývalo z

výpovedí oboch účastníkov, odovzdaniu nebytových priestorov a podpisu odovzdávacieho protokolu dňa
02.04.2013, nepredchádzala komunikácia účastníkov, predmetom ktorej by boli určité nezrovnalosti či
pochybnosti týkajúce sa ich nájomného vzťahu a z neho vzniknutých záväzkov a pohľadávok. Žalovaný
v konaní tvrdil, že jeho záväzok voči žalobcovi v žalovanej výške 1.099,18 Eur, vyúčtovaný faktúrou č.
13047 zo dňa 15.03.2013, zanikol v dôsledku dohody o urovnaní uzavretej účastníkmi dňa 02.04.2013.
V zmysle § 585 OZ, ktorý sa vzťahuje podľa § 261 ods. 6 OBZ aj na obchodno-záväzkové vzťahy, t.j. aj

na vzťah účastníkov založený uzavretím nájomnej zmluvy súvisiacej s ich podnikateľskou činnosťou, sa
na vzťahy založené písomnou zmluvou vyžaduje pre platnosť dohody o urovnaní taktiež písomná forma.
Podstatou dohody o urovnaní je odstránenie právnej neistoty medzi účastníkmi záväzkového vzťahu,
ktorá vyplýva zo spornosti a pochybností ich práv a záväzkov a nahradenie doterajšieho záväzku novým.
Predmetom dohody môžu byť len niektoré sporné práva a záväzky z právneho vzťahu alebo všetky

práva a povinnosti. Urovnanie predstavuje zmluvu účastníkov, na základe ktorej dochádza k zrušeniu
pôvodného záväzku a jeho nahradenie novým záväzkom. Platnosť urovnania je nutné posudzovať podľa
všeobecných ustanovení o platnosti právnych úkonov upravených v § 34 a nasl. OZ. Z obsahu zmluvy
o urovnaní musí vyplývať spornosť, pochybnosť týkajúca sa určitého konkrétneho práva či záväzku a
vyriešenie spornosti dohodou, určitým konkrétnym spôsobom, príkladmo vyššie uvedeným. Výsledkom

urovnania môže byť aj vzdanie sa práva, či odpustenie dlhu, avšak v takom prípade sa jedná opäť
o závažné usporiadanie vzťahov, pre ktoré zákon vyžaduje písomnú formu a právny úkon musí byť
vyjadrený konkrétne a bez pochybností, t.j. musí byť z neho zrejmé, aký konkrétny dlh je predmetom
odpustenia, resp. vzdania sa nároku. Písomnosť zo dňa 02.04.2013 označená ako Ukončenie nájmu
- odovzdávací protokol, neobsahuje dohodu o urovnaní. Z obsahu tohto podania nevyplýva, že medzi

účastníkmi bola sporná konkrétna pohľadávka, resp. záväzok a v čom spočívala spornosť, ani určitý
konkrétny spôsob urovnania spornosti, či pochybností záväzku. Účastníci zhodne vypovedali, že pred
podpisom tejto písomnosti dňa 02.04.2013 neriešili medzi sebou žiadne nezrovnalosti vyplývajúce z ich
nájomného vzťahu, či pochybnosti o vzájomných nárokoch.

Z uvedených dôvodov mal okresný súd za to, že dňa 02.04.2013 nedošlo medzi účastníkmi k uzavretiu

platnej dohody o urovnaní. Pokiaľ sa v texte písomnosti zo dňa 02.04.2013 uvádza, že strany sa
dohodli a potvrdzujú, že všetky záväzky a pohľadávky ku dňu podpisu tejto dohody majú medzi sebou v
plnom rozsahu vysporiadané, tak podľa okresného súdu sa jedná o tvrdenie určitej právnej skutočnosti,
ktorá platí, pokiaľ sa nepreukáže opak. Žalobca odovzdávací protokol podpísal, túto písomnosť však
vyhotovoval žalovaný. Žalobca tvrdil, že doklad o ukončení nájmu podpísal po tom, čo mu žalovaný

preukázal, že platbou z účtu už realizoval úhradu faktúry vystavenej za nájom priestorov za mesiac
marec 2013 vrátane spojených služieb, t.j. že má voči žalobcovi už vyrovnané pohľadávky. Tvrdenie
žalobcu preukazuje čestné prehlásenie L. B., prítomnej pri podpisovaní písomnosti Ukončenie nájmu
- odovzdávací protokol žalobcom, pričom vierohodnosť L. B. spochybňovaná v konaní nebola. Ak
by aj bol doklad o ukončení nájmu podpísaný žalobcom bez predchádzajúceho potvrdenia úhrady

faktúry č. 13047 žalovaným, nič to nemení na situácii, že záväzok, ktorý je obsahom predmetnej
faktúry existuje, pretože nebolo preukázané, že k zániku uplatnenej pohľadávky vo výške 1.099,18 Eur
došlo v dôsledku žalovaným tvrdenej dohody o urovnaní resp. splnením záväzku, či na základe iného
právneho dôvodu - dohodou o odpustení dlhu, započítaním, či inak. Preto okresný súd žalobe vyhovel
a priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 1.099,18 Eur pozostávajúcej z neuhradeného nájomného,

preddavku za služby za mesiac marec 2013 a nedoplatku za plyn za rok 2012 vrátane DPH. Žalovaný bol
povinný priznanú pohľadávku uhradiť v zmluvne dojednanej lehote splatnosti, t.j. do 31.03.2013. Tým,
že pohľadávku včas neuhradil, dostal sa s jej úhradou od 01.04.2013 do omeškania a od 02.04.2013
žalobcovi vznikol v zmysle zmluvnej úpravy uvedenej v bode 6. článku III nájomnej zmluvy aj nárok na
zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,05 % denne (ust. § 365 a § 369 ods. 1, ods. 2 OBZ v znení

účinnom v čase vzniku zmluvného vzťahu). O trovách konania okresný súd rozhodol s poukazom na
§ 142 ods. 1 OSP.Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný v písomnom podaní jeho právnej
zástupkyne (č.l. 89 - 92 spisu). S poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. c), d), f) OSP namietol, že
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Ďalej žalovaný namietol, že postupom okresného súdu došlo k odňatiu jeho
práva na konanie pred súdom, keď okresný súd zamietol jeho návrhy na dokazovanie.

Podľa žalovaného pri odovzdávaní predmetu nájmu bola medzi obidvoma stranami podpísaná dohoda
o urovnaní vzájomných záväzkov, ktoré existovali ako na jednej, tak aj na druhej strane. Záväzkom

zo strany žalovaného bolo zaplatiť nájomné za posledný mesiac vo výške 1.099,18 Eur, na strane
druhej to bol záväzok žalobcu uhradiť žalovanému „odber elektrickej“ (zrejme malo byť „odber elektrickej
energie“), ktorú žalobca na začiatku nájomného vzťahu odoberal od žalovaného bez akejkoľvek spätnej
úhrady. Taktiež to bol záväzok žalobcu nahradiť žalovanému škodu vzniknutú na plávajúcej podlahe vo
vlastníctve žalovaného, kde príčinou poškodenia bola tečúca voda z radiátorov, ktoré mal povinnosť

opraviť žalobca. Medzi stranami existovali nájomné záväzky, ktoré pri ukončení nájomného vzťahu mal
žalovaný záujem vysporiadať. Okrem toho žalobca vystavoval faktúry neprehľadne; existovali na strane
žalovaného pochybnosti oprávnenosti vystavených faktúr, dokonca niektoré faktúry platil aj na účet
manželky konateľa žalobcu (napr. za obdobie 01.11 - 30.11.2012). Takýmto počínaním vznikla právna
neistota pri ukončení nájomného vzťahu na strane žalovaného. Dohodou o urovnaní chcel mať žalovaný

istotu, že okrem iných nárokov budú aj takéto nároky zo strany žalobcu voči nemu nevymáhateľné.
Žalovaný nesúhlasil s názorom okresného súdu, že písomnosť zo dňa 02.04.2013 označená ako
ukončenie nájmu - odovzdávací protokol, neobsahuje dohodu o urovnaní. Záver okresného súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď nekorešponduje ustáleným výkladom tohto
zákonníka inštitútu ako aj praxi súdov týkajúcej sa dohody o urovnaní. V tomto smere žalovaný poukázal

na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2011, sp.zn. 3 M Cdo 13/2009. Predmetná dohoda
o urovnaní bola koncipovaná všeobecne, t.j., že obsahovala všetky práva a povinnosti z doterajších
záväzkov medzi účastníkmi; netýkala sa len spornej žalovanej faktúry. Podľa žalovaného sa okresný súd
bezdôvodne zameral len na spornosť faktúry, pričom mal v zmysle dohody o urovnaní zobrať do úvahy
spornosť všetkých práv a povinností vyplývajúcich z ich doterajšieho vzťahu. To, že medzi stranami

existovali nevysporiadané práva a povinnosti, niekoľkokrát spomenul žalovaný, pričom neboli zo strany
žalobcu nijako namietané. V prípade, aj keby boli tieto práva a povinnosti v súčasnosti namietané,
nemení to nič na tom, že bola medzi nimi riadne podpísaná dohoda o urovnaní. Pokiaľ žalovaný
v prvostupňovom konaní tvrdil, že mu vznikla škoda dôsledkom zatekajúceho radiátora, za ktorú
zodpovedá žalobca a žalobca uvádzal, že žalovaný si tento návrh mal uplatniť v samostatnom konaní,

tak práve dohoda o urovnaní mala slúžiť na urovnanie vzájomných práv a povinností, aby nedochádzalo
k zbytočným súdnym sporom. Škoda na majetku žalovaného mala byť preukázaná práve svedkyňou
C.; do dňa ukončenia nájomného vzťahu nebola zo strany žalobcu uhradená kompenzácia elektrickej
energie, keď cez merač spotreby namontovaný v priestoroch nájmu patriacich žalovanému, žalobca
zapojil kotol na vyhrievanie slúžiaci pre všetkých nájomníkov v objekte žalobcu. Žalobca žalovanému

uviedol, že všetky tieto záležitosti vyriešia neskôr, avšak do odovzdania nájomných priestorov neboli
spomenuté veci doriešené. Aj na základe týchto dôvodov dohoda o urovnaní neobsahovala konkrétny
sporný záväzok, ale bola koncipovaná všeobecne.

Okresný súd mal podľa žalovaného v prvom rade posúdiť platnosť resp. neplatnosť dohody o urovnaní
a až potom mohol rozhodnúť o merite veci. Prvostupňový súd vôbec nevyslovil, že dohoda o urovnaní

je neplatným právnym úkonom, a napriek tomu rozhodol. Podľa žalovaného na jednej strane dohoda
o urovnaní je naďalej platná, zakladajúca zánik záväzku a na druhej strane je žalovaný povinný plniť,
čo zakladá zmätočnosť, ktorú je potrebné odstrániť. Samotný žalobca mal za to, že bolo potrebné
prejudiciálne určiť platnosť takejto dohody. Zároveň „odporca“ (odvolateľ mal zrejme na mysli „žalobca“)
začal spochybňovať platnosť takejto dohody, pričom poukazoval na tieseň, v ktorej dohodu uzatváral.

Práve navrhnutým svedkom M. ktorý bol v ten deň pri odovzdávaní priestorov nájmu, mala byť
odstránená akákoľvek tieseň pri uzatváraní dohody o urovnaní, že obidvaja účastníci mali v ten deň
dostatok času nielen na „obzretie priestorov, ktoré mali byť odovzdané, ale aj na naštudovanie toho
čo idú podpisovať“. Žalobca podpisoval dohodu, ktorú následne nedodržal. Platná zmluva je rovnako
a bezpodmienečne záväzná pre obe strany a túto záväznosť stratí len spôsobom vyplývajúcim zozmluvy alebo zo zákona. Podľa žalovaného, rozhodnutie prvostupňového súdu nemá oporu v zákone
ani v samotnej dohode, okresný súd pri rozhodovaní vec nesprávne posúdil po právnej stránke, svojim
konaním odoprel konať žalovanému pred súdom a bola popretá predvídateľnosť súdneho rozhodnutia,

keď napriek platnej dohode o urovnaní záväzkov je povinný žalovaný plniť to, čoho ho táto zmluva
pozbavila. Dohoda o urovnaní obsahovala všetky predpísané náležitosti, na čom nič nemení ani fakt, že
bola súčasťou inej zmluvy, resp. iného právneho úkonu. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok okresného súdu zmenil a žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania, alebo
aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v písomnom podaní jeho právnej zástupkyne.
Tzv. dohodu o urovnaní označil za neplatnú podľa § 37 ods. 1 OZ. Žalobca bol konaním žalovaného
uvedený do omylu ľsťou. Žalobca nemal záujem na uzatvorení dohody o urovnaní so žalovaným, teda
tento právny úkon nebol urobený slobodne a vážne. Žalobca podpisoval listinu „Ukončenie nájmu -
odovzdávací protokol“ zo dňa 02.04.2013 len s úmyslom oficiálne ukončiť nájomný vzťah so žalovaným.
Žalobca neviedol so žalovaným rokovania o uzatvorení Dohody o urovnaní, čo potvrdil aj samotný

žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom na Okresnom súde Dolný Kubín dňa 10.09.2013.
Navyše predmetná Dohoda o urovnaní je neurčitá, nie je v nej vierohodným spôsobom špecifikované, v
akej časti boli údajné vzájomné záväzky a pohľadávky medzi žalobcom a žalovaným sporné, resp. ktoré
údajné vzájomné záväzky a pohľadávky medzi žalobcom a žalovaným boli sporné a z akého právneho
vzťahu pochádzajú.

Žalobca nemá voči žalovanému žiadne záväzky, a teda ani tie, ktoré uvádzal žalovaný v predmetnom
konaní, a to úhrada žalovanému žalobcom odberu elektrickej energie, ktorú mal žalobca na začiatku
nájomného vzťahu odoberať od žalovaného a náhradu škody žalovanému žalobcom vzniknutú na
jeho plávajúcej podlahe, kde príčinou poškodenia bola tečúca voda z radiátorov, ktoré mal povinnosť
opraviť žalobca. Žalovaný nikdy počas existencie nájomného vzťahu žiadnym spôsobom nenamietal,

resp. nereklamoval faktúry vystavené žalobcom, ktoré až na poslednú v poradí (vyfakturovaná suma
je predmetom tohto konania) vždy uhradil, neuplatňoval si u žalobcu náhradu škody. Nie je nesporné,
že medzi žalobcom a žalovaným existovali nejaké vzájomné práva a povinnosti. Na strane žalobcu
vo vzťahu k žalovanému a naopak neexistovali práva a povinnosti, ktoré by založili spornosť a neboli
žalovaným v predmetnom konaní ani vierohodným spôsobom preukázané. Žalobca nemal vedomosť

o záujme žalovaného uzatvoriť dohodu o urovnaní, nikdy medzi sebou neviedli rokovania o uzatvorení
dohody o urovnaní ohľadom nejakých sporných práv a povinností. Žalobca bol konaním žalovaného, a
to predložením na podpis žalovaným vyhotovenej listiny „Ukončenie nájmu - odovzdávací protokol“, v
ktorej je obsiahnutá podľa tvrdenia žalovaného predmetná Dohoda o urovnaní, uvedený do omylu ľsťou
žalovaného, žalobca nemal vedomosť o záujme žalovaného uzatvoriť so žalobcom dohodu o urovnaní a

ani vedomosť o údajných sporných právach a povinnostiach, ktoré mali pochádzať z nájomného vzťahu.

Žalobca považuje za správne, že okresný súd zamietol návrhy žalovaného na vykonanie dokazovania,
a to výsluch svedkov, nakoľko títo by nič nové do konania nepriniesli, neboli prítomní pri uzatváraní
písomnosti označenej ako Ukončenie nájmu - odovzdávací protokol a ani nemali o predmetnej
písomnosti vedomosť. Žalobca považuje tvrdenia žalovaného vyjadrené v tomto konaní za špekulatívne,

zmätočné, smerujúce k tomu, aby žalovaný nemal povinnosť splniť svoje záväzky voči žalobcovi.
Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny; uplatnil a vyčíslil i
náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov
podľa § 212 ods. 1 OSP, postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a

napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP a vrátil vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 OSP.

Podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.V súlade s citovaným zákonným ustanovením odvolací súd prejednal vec len v rámci a na základe tých
odvolacích dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v podanom odvolaní (č.l. 89 - 92 spisu) a zistil čiastočnú
opodstatnenosť odvolania.

Z obsahu spisového materiálu bolo zrejmé, že predmetom žalobného návrhu uplatneného žalobou
bola peňažná pohľadávka s príslušenstvom z titulu neuhradeného nájomného za marec 2013 v zmysle
účastníkmi uzavretej písomnej Zmluvy o nájme č. 1201 zo dňa 01.05.2012, a to vo výške 1.099,18 Eur,
fakturovanej žalobcom žalovanému pod č. 13047 so splatnosťou 31.03.2013 (č.l. 8 spisu). Z
dokazovania vyplynulo, že žalovaný predmetnú faktúru neuhradil žalobcovi; žalovaný sa však bránil, že

zákonná pohľadávka zanikla 02.04.2013 dohodou o urovnaní, ktorú mali účastníci uzavrieť v rámci iného
úkonu, nazvaného Ukončenie nájmu - odovzdávací protokol, v ktorom okrem označenia žalobcu ako
prenajímateľa a žalovaného ako nájomcu, uvedenia stavu meračov nebytových priestorov (elektrická
energia, voda, tepelná energia), bolo uvedené: „Zmluvné strany ukončili nájom, ktorý sa týka nebytových
priestorov uvedených v Zmluve o nájme nebytových priestorov č. 1201 uzavretej dňa 01.05.2012
v čl. I. ods. 2 dňa 31.03.2013. Ukončenie nájmu je uzavreté v zmysle Zmluvy o nájme nebytových

priestorov zo dňa 01.05.2012, čl. V. ods. 2. Zmluvné strany sa týmto dohodli a potvrdzujú, že všetky
záväzky a pohľadávky ku dňu podpisu tejto dohody majú medzi sebou v plnom rozsahu vysporiadané.“

Okresný súd prijal záver, že písomnosť zo dňa 02.04.2013 označená ako Ukončenie nájmu -
odovzdávací protokol, neobsahuje dohodu o urovnaní, ak z obsahu podania nevyplýva, že medzi
účastníkmi bola sporná konkrétna pohľadávka resp. záväzok a v čom spočívala spornosť, ani určitý

konkrétny spôsob urovnania spornosti, či pochybností záväzku. Podľa krajského súdu z dikcie ust. § 585
ods. 1, 2, 3 OZ, správne citovaného v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu, vyplýva, že
dohodou o urovnaní účastníci odstraňujú spornosť alebo pochybnosť vzájomných práv a povinností tým,
že ich rušia, nahradzujú novými. Slúži na odstránenie sporných práv bez ohľadu na to, či tieto objektívne
existujú, teda môže ísť medzi účastníkmi aj o pochybnosti subjektívnej povahy, preto dohoda o urovnaní

nemusí vždy viesť k faktickej zmene rozsahu vzájomných práv a povinností. Predpokladom dohody
o urovnaní je spornosť alebo pochybnosť týkajúca sa záväzku. Dohoda o urovnaní je samostatným
zaväzovacím dôvodom, t.j. právnym dôvodom vzniku záväzku a po jej uzavretí sa veriteľ nemôže
domáhať plnenia z pôvodného záväzku. Urovnanie sa môže týkať len niektorých vzájomných práv
a povinností, s ktorými neboli účastníci v zhode, ale tiež celého záväzku alebo všetkých doterajších

záväzkov medzi účastníkmi (tzv. generálne urovnanie), ale s výnimkou tých práv a povinností, na ktoré
niektorý z účastníkov nemohol pomýšľať v dobe, kedy bola zmluva o urovnaní uzavretá. Pod spornosťou
práva v zmysle § 585 ods. 1 OZ je potrebné rozumieť rozdielny názor účastníkov na otázku
existencie, platnosti záväzku, jeho kauzy či obsahu (napr. v akom rozsahu má byť plnené a pod.), nie
je potrebné, aby išlo o vyvolaný súdny spor. Stačí, že jednej zo strán sa určité právo, ktoré je súčasťou

ich vzájomného právneho vzťahu javí sporným bez ohľadu na to, či spor objektívne existuje. Môže ísť
o pochybnosť subjektívnej povahy, ktorej príčinou môže byť aj omyl.

V danom prípade žalovaný vymedzil odvolacie dôvody v procesnej a vecno-právnej rovine. V procesnej
rovine bola základnou námietka odňatia možnosti žalovanému konať pred súdom tým, že okresný
súd nevyhovel návrhom žalobcu na dokazovanie výsluchom svedkov M. a C. E.. Uvedený odvolací

dôvod však podľa odvolacieho súdu v rovine namietaného odňatia možnosti konať pred súdom nebol
opodstatnený.

K samotnému nevykonaniu žalovaným navrhnutých dôkazov okresným súdom, v zhode s názorom
vysloveným v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp.zn. 6 Cdo 153/2011,
krajský súd uvádza, že súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov konania a

nemá povinnosť všetky navrhnuté dôkazy vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je
vadou spôsobujúcou účastníkovi odňatie možnosti konať pred súdom, pretože v zmysle ustanovenia
§ 120 ods. 1 veta druhá OSP, je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná.
Toto oprávnenie súdu sa neviaže na návrhy účastníka. Odňatie možnosti konať pre súdom s následkom
prípustnosti dovolania nezakladá bez ďalšieho ani prípadná skutočnosť, že by bolo možné mať výhrady

voči dôvodom, pre ktoré súd navrhnuté dôkazy nevykonal (viď uznesenie NS SR z 18. apríla 2012,
sp.zn. 6 Cdo 51/2012). Uvedené dotvrdzuje i Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn.I. ÚS 350/08 z 30. septembra 2010, v zmysle ktorého dokazovanie v občianskom súdnom konaní
prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné
vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov

konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje
prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania
sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového
stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu
podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý účastníkom

navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy (§ 157 ods. 2 OSP).

Ďalším nosným odvolacím dôvodom bola námietka nesprávneho právneho posúdenia veci. Pri námietke
nesprávneho právneho posúdenia veci je zrejmé, že pod vecou treba rozumieť predmet konania a s ním
súvisiace prejudiciálne otázky. Pod nesprávnym právnym posúdením veci treba rozumieť pochybenie
súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu alebo aplikoval

nesprávnu právnu normu alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval
nesprávne alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne
aplikoval.

V danom prípade okresný súd aplikoval viaceré právne normy citované v odôvodnení napadnutého
rozsudku, avšak nie u všetkých bolo zrejmé, že sa vzťahujú k skutkovému stavu veci, resp. nebola

dostatočná, prípadne správna ich interpretácia. Napr. ustanovenie § 10 zákona č. 116/1990 Zb. sa týka
výpovede zmluvy o nájme uzavretej na neurčitý čas, avšak z doloženej zmluvy (č.l. 9-12 spisu) vyplýva,
že nájom bol uzavretý na dobu určitú, a to do 31.12.2016. Rovnako bez dostatočného vysvetlenia
zostal v rozsudku citovaný § 40 ods. 1 OZ a čiastočne i § 37 ods. 1 OZ. Pokiaľ ide o ust. § 585 OZ,
okresný súd ho síce v danom prípade aplikoval správne, ale k jeho interpretácii na zistený skutkový

stav zaujal odvolací súd čiastočne odchylný názor. V prvom rade okresný súd v prejudiciálnej rovine z
posudzovaného právneho úkonu účastníkov z 02.04.2013 vyvodil, že „neobsahuje dohodu o urovnaní“.
Uvedený záver však nekorešponduje textu tohto úkonu, z ktorého je obsahovo zrejmé, že ide tak o
odovzdávací protokol o odovzdaní prenajatých nebytových priestorov nájomcom prenajímateľovi i s
uvedenímtechnickýchúdajov(stavmerača),akoajozhodnýprejavúčastníkov-deklarovanieukončenia

nájmu dňom 31.03.2013. Súčasne ide o dohodu, že „všetky záväzky a pohľadávky ku dňu podpisu tejto
dohody majú medzi sebou v plnom rozsahu vysporiadané“. V texte dotknutého dojednania sa výslovne
uvádza, že „zmluvné strany sa týmto dohodli...“ a dojednanie je kryté podpismi oboch účastníkov. Podľa
názoru odvolacieho súdu uvedené dojednanie formálne spĺňa náležitosti dohody o urovnaní v zmysle
§ 585 ods. 1, 2 veta prvá OZ, ktoré ustanovenie, ako okresný súd správne uviedol, je aplikovateľné

aj pre prípady obchodných záväzkových vzťahov, uzavretých medzi podnikateľmi (§ 1 ods. 1, 2 OBZ).
Z posudzovaného dojednania i v kontexte celého obsahu úkonu z 02.04.2013 (č.l. 51 spisu) boli
zrejmé zmluvné strany, a tiež, že sa týka všetkých záväzkov a pohľadávok účastníkov k 02.04.2013,
nepochybne vo vzťahu k vyššie v texte uvádzanej Zmluve o nájme nebytových priestorov z 01.05.2012,
pričomzdikcie„všetkyzáväzkyapohľadávky“vyplývatzv.generálneurovnanie.Vtakomprípadenebolo

nevyhnutné, aby v dohode účastníci konkretizovali jednotlivé sporné záväzky ako predmet urovnania.
V tomto smere tiež bolo postačujúce, že žalovaný v prvostupňovom konaní preukázal, ktoré práva
a povinnosti v rámci záväzkového vzťahu účastníkov zo zmluvy o nájme subjektívne považoval ako
sporné, a to bez ohľadu, že žalobca sa v tomto ohľade s ním nezhodol (išlo o žalovaným uvádzanú
okolnosť škody na zatečených parketách, úhrady nájomného za november 2012). Postačovala teda

existencia takej, čo i len jednostranne žalovaným vnímanej spornosti pred podpisom dohody. Otvorenou
zostala sporná otázka, či takto dohodnuté urovnanie účastníkov bolo platné vzhľadom na okolnosti,
za ktorých k podpisu listiny Ukončenie nájmu - odovzdávací protokol dňa 02.04.2013 došlo, a to v
súvislosti s dovolávaním sa žalobcu, že bol konaním žalovaného uvedený do omylu, a to ľsťou (napr.
na č.l. 48 spisu). Okresný súd však ust. § 586 OZ na právne posúdenie neaplikoval, čo zakladá

vadu prvostupňového konania. Z tohto odlišného právneho posúdenia potom okresný súd zamietol i
návrh na vykonanie dôkazu výsluchom svedka M., hoci podľa tvrdení žalovaného mal byť prítomný
pri odovzdávaní nebytových priestorov a mohol sa vyjadriť k okolnostiam v dobe, ktorá predchádzala
podpisovaniu listiny z 02.04.2013. Podľa odvolacieho súdu tak nevykonaním tohto dôkazu došlo k
neúplnému zisteniu skutkového stavu vo vzťahu k okolnostiam potrebným pre posúdenie platnosti

dohody účastníkov z 02.04.2013 z hľadiska ust. § 586 ods. 1 druhá veta OZ. V tomto smere odvolacísúd predbežne zvýrazňuje, že dôkazné bremeno spočíva na žalobcovi a v tomto ohľade je relevantné
prehlásenie na č.l. 50 spisu v spojení s výpoveďou konateľa žalobcu a jeho následným správaním po
uzavretí dohody 02.04.2013. Zhodnotiť všetky dôkazy v súlade s ust. § 132 OSP však bude úlohou

primárne okresného súdu v rámci ďalšieho konania a nového rozhodnutia vo veci.

Z uvedených dôvodov došlo k zrušeniu napadnutého rozsudku a vráteniu veci súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Úlohou okresného súdu v ďalšom konaní bude opätovne sa vecou zaoberať tak v
skutkovej ako i právnej rovine; v tomto smere sa okresný súd vyjadrí i k úprave v § 585 ods. 3, § 586
ods. 1 OZ v podmienkach súdenej veci. Okrem doplnenia dokazovania o výsluch svedka M. Y. okresný

súd zváži vykonanie prípadne ďalších dôkazov podľa návrhov účastníkov a opätovne vo veci rozhodne.

Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Uvedené platí, pokiaľ
z doplneného dokazovania nevyplynie podstatne odlišná skutková situácia vo veci, ktorá by mohla mať
vplyv na doterajšie právne hodnotenie veci.

O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci (§ 224

ods. 3 OSP).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v senáte hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.