Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. október 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 9Er/298/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111209348
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krzysztofek
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2111209348.2

Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: TT - KOMFORT, s.r.o., so
sídlom Františkánska 16, 917 01 Trnava, IČO: 36 277 215 proti povinnému: neb. K. V., X.. XX.XX.XXXX,
X. L. E. XXXX/XX, XXX XX V., B.. XX.XX.XXXX, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Jozef Martišík,
so sídlom Samoty 1061, 020 01 Púchov, o vymoženie sumy 801,90 EUR s príslušenstvom, trov
predchádzajúceho konania vo výške 44,72 EUR a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Martišíkovi, so sídlom Samoty
1061, 020 01 Púchov, náhradu trov exekúcie v sume 42,56 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 117023 zo dňa 02.05.2011 bol súdny exekútor JUDr.
Jozef Martišík v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len “Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe
vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu v Trnave, č.k. 8C/114/2010 - 57 zo dňa 09.12.2010.

Dňa 14.05.2014 bol tunajšiemu súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný zomrel. Dedičské konanie sp. zn.
20D/618/2013 bolo zastavené pre nemajetnosť povinného.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1, písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Súd zistil, že povinný dňa 24.07.2013 zomrel a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené pre
nemajetnosť povinného uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 20D/618/2013, 3
D not 99/13 - 21 zo dňa 22.10.2013. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.01.2014 vo výroku I.
a dňa 05.02.2014 vo výroku II.

Súd v rámci rozhodovacej činnosti vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorý v rozsudku z 13.mája 2011, sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 konštatoval, že „úmrtie povinnej v priebehu

exekučného konania nemôže byť dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a ani dôvodom
na zastavenie exekučného konania. V danej veci povinný v priebehu konania zomrel. Povinnosti
vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného
poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv
a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého
dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo
právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre jeho nemajetnosť. Prípadní dedičia nevstúpili
do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko ten bol nemajetný a preto by použitie § 57 ods. 1 písm.
g) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo nesprávne“. Obdobne Najvyšší súd rozhodol
aj v rozsudku z 29.02.2012, sp. zn. 6M Cdo 8/2011 a sp. zn. 6M Cdo 9/2011: „ak došlo k zastaveniu
konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 O.s.p.), exekučný súd
zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§57 ods. 1, písm. g/
Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§57 ods.
1, písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2,
veta prvá exekučného poriadku)“.

Nakoľko má súd za preukázané, že dedičské konanie bolo právoplatne zastavené pre nemajetnosť
povinného a majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd má za to, že podmienky
ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku boli splnené, a preto v súlade s vyššie uvedeným
exekúciu zastavil.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady
za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a náhradu hotových
výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Podľa § 200 ods. 1, veta prvá a druhá Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a
exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2, veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

V zmysle citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku súd vo výroku rozhodnutia
zaväzuje oprávneného na úhradu trov exekúcie.

O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203
ods. 2 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z.
o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v platnom znení. Podľa § 196, vety
prvej Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových
výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a
na náhradu hotových výdavkov exekútora určuje vyhláška. V zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku
začalo predmetné exekučné konanie dňom 20.04.2011, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh
na vykonanie exekúcie, preto sa táto exekúcia riadi znením vyhlášky účinným od 1.1.2009.

Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v podaní zo dňa 02.05.2014 v celkovej výške 43,56 EUR + DPH,
ktoré pozostávajú z odmeny v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 EUR, z náhrady hotových
výdavkov v zmysle § 22 vyhlášky vo výške 10,37 EUR a z 20 % DPH.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Súd priznal súdnemu exekútorovi požadovanú minimálnu odmenu na základe § 14 ods. 1
vyhlášky vo výške 33,19 EUR.

Podľa § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné
náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi priznal len náhradu za také výdavky,
ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne
preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými
doručenkami v spise, resp. vrátenou obálkou k zaslanej listine. Súd nemohol priznať súdnemu
exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola
pripojená žiadna doručenka, pokiaľ išlo o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným
konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom
spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora jasne vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj
v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj
viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za uplatnené poštovné vo výške 6,20
EUR, nakoľko nemal za preukázané vynaloženie uvedených výdavkov. Výška účelne vynaložených
nákladov na poštovné bola preukázaná 1 nedoručenou obálkou nachádzajúcou sa v exekučnom spise:
upovedomenie o začatí exekúcie 1 x (povinný 1 x 1,60 EUR). Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu
za poštovné za 1 doručenku, resp. závadu doručenia (upovedomenie o začatí exekúcie) v celkovej výške
1,60 EUR. Súdny exekútor požadoval poštovné i za doručenie návrhu na zastavenie exekúcie, avšak v
spise sa nenachádzala doručenka, ktorá by preukazovala vznik a výšku požadovaného poštovného.

Pokiaľ ide o odblokovanie vozidiel, vrátenie poverenia, zaslanie faktúry na úhradu trov exekúcie a
vyúčtovanie exekúcie, súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu nákladov za poštovné, pretože tieto
úkony vzniknú až v budúcnosti a súd nemá v súčasnosti preukázané, akým spôsobom bude súdny
exekútor doručovať zásielky a či nebude doručovať v jednej zásielke písomnosti do viacero konaní a
teda si náhradu za tieto úkony nebude uplatňovať duplicitne aj v ďalších konaniach. Súd preto priznal
súdnemu exekútorovi náhradu nákladov na poštové iba za tie doručenky, ktoré sa ku dňu vyhotovenia
uznesenia nachádzali v exekučnom spise.

Súdny exekútor si uplatnil aj náhradu hotových výdavkov za telefón, fax, internet vo výške 1,89 EUR
a za kancelárske náklady (papier, obálky, atď.) vo výške 0,68 EUR. Súd priznal súdnemu exekútorovi
náhradu hotových výdavkov, o ktorých vzniku a výške bol v exekučnom spise doklad, konkrétne náhradu
hotových výdavkov za kancelárske náklady vo výške 0,68 EUR (papier 60 x 0,004596 €, obálky DVR
1 x 0,029 €, obálky DDR 3 x 0,031 €, obyč. obálky 3 x 0,038 €, bank. prev. 1 x 0,17 €). Avšak náhrada
hotových výdavkov za telefón, fax a internet vo výške 1,89 EUR mu súdom nebola priznaná, nakoľko v
spise sa nenachádzal žiadny doklad (faktúra, pokladničný doklad) preukazujúci výšku týchto výdavkov.

Podľa § 196 veta druhá Exekučného poriadku (v aktuálnom znení), ak je exekútor platiteľom dane z
pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o daň z pridanej hodnoty.
Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal
zvýšenie odmeny podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ako aj náhrad o 20% DPH zo sumy 35,47 EUR v celkovej
sume 7,09 EUR. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu
DPH vo výške 20 % v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.

Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 42,56 EUR (odmena vo výške
33,19 EUR, náhrady hotových výdavkov vo výške 2,28 EUR, DPH vo výške 7,09 EUR) ako celkovú
sumarizáciu skutočných trov exekúcie, na úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s ust. § 203 ods. 2
Exekučného poriadku oprávneného.

V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne
na súde proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Proti výroku o trovách exekúcie nie je možné podať odvolanie.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote
15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, podané písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie
smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže
v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa;
ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané
v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného
čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania
zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).