Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Thursday, October 1, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111203685
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2111203685.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, P.,
zastúpený advokátom: JUDr. Milan Kuhajda, AK so sídlom Vajanského 54, Piešťany, proti odporcovi:
Bytové družstvo so sídlom v Trnave, so sídlom Beethovenova 26, Trnava, IČO: 00 175 780, o zaplatenie
sumy 181,07 eur s príslušenstvom, o späťvzatí návrhu navrhovateľa po vyhlásení rozsudku Okresného
súdu Trnava dňa 12. augusta 2013 č. k. 37C/148/2011-68, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti mení tak, že pripúšťa
späťvzatie návrhu, rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti ruší a konanie z a s t a v u j e.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov tohto konania v sume 141,48 eur, z toho iné
trovy vo výške 33 eur a 108,48 eur titulom trov právneho zastúpenia do rúk jeho advokáta do 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,5 %
ročne zo sumy 181,07 eur za obdobie od 16.07.2008 do 15.10.2008, keď vo zvyšnej časti návrh zamietol
a o trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo
výške 16,5 eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 96 ods. 1,3 Občianskeho súdneho poriadku,
§ 488, § 489j, § 494 Občianskeho zákonníka čl. 37 ods. 1,4,5 Stanov Bytového družstva so sídlom
v Trnave, § 451 Občianskeho zákonníka, § 100 ods. 1,2, § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka,
keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru že návrhu
žalobcu (po jeho čiastočnom späťvzatí v časti úroku z omeškania) nie je možné vyhovieť. Odporca
nezaplatil navrhovateľovi sumu vo výške 181,07 eur, čo je časť preplatku navrhovateľa zistený na

základe vyúčtovania zálohových úhrad a nákladov za užívanie bytu v bytovom dome č. XXX/XX na
ulici X. vo P., zo dňa 8.8.2008, za rok 2007, keď navrhovateľ mal voči odporcovi preplatok vo výške
16.883,- Sk (41.328,- Sk zálohy mínus 24.445,- Sk náklady), z ktorého bola navrhovateľovi vrátená suma
vo výške 11.428,- Sk a nevrátená ostala suma vo výške 5.455,- Sk / 181,07 eur, pričom podľa názoru
súdu bola irelevantná obrana odporcu že nemá zdroje z ktorých by mohol uspokojiť nárok navrhovateľa
v konaní, v súvislosti s konkurzom na spoločnosť VETES Vrbové, s.r.o. (ktorá nespotrebované platby

neuhradila odporcovi) a teda navrhovateľ mal právo na zaplatenie preplatku. Odporca však vzniesol voči
nároku navrhovateľa námietku premlčania, ktorú súd vyhodnotil ako dôvodnú a akceptoval ju - v takomto
prípade nie je možné nárok / právo priznať a žalobu treba zamietnuť. Pri úvahe o uplynutí premlčacej
doby súd vychádzal z toho, že navrhovateľ sa dozvedel o vzniku preplatku najneskôr dňa 15.8.2008
(keď mu bolo doručené vyúčtovanie zálohových úhrad na nákladov za rok 2007 - táto skutočnosť medzi
účastníkmi nebola sporná), následne začala žalovanému v zmysle Stanov žalovaného plynúť lehota 60

dní, do ktorej mal byť preplatok žalovaným vrátený, t.j. do 14.10.2008 (v tento deň teda už žalovaný
vedel, kto sa na jeho úkor obohatil, a aká bola výška obohatenia). Z uvedeného vyplýva že subjektívnadvojročná premlčacia lehota na uplatnenie práva začala žalobcovi plynúť najneskôr dňa 15.10.2008
(nakoľko už v tento deň sa navrhovateľ mohol svojho práva domáhať na súde), uplynula potom
najneskôr dňa 15.10.2010, pričom však návrh došiel na súd až dňa 16.2.2011, teda až štyri mesiace

po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty. Súd po tom, čo bola vznesená námietka premlčania, ani ďalej
neskúmaloprávnenosťaopodstatnenosťnárokužalobcu,resp.ďalšievzťahymedziúčastníkmikonania,
nakoľko pre rozhodnutie súdu tieto skutočnosti už nemali žiaden význam, pretože žaloba by bola (z
dôvodu premlčania nároku) v každom prípade v časti o zaplatenie žalovanej sumy (bezdôvodného
obohatenia) vo výške 181,07 eur (a samozrejme aj prislúchajúceho príslušenstva) zamietnutá; súd

preto v preukazovaní iných skutočností nepokračoval, nakoľko by to bolo neefektívne, nehospodárne,
predĺžilo by a predražilo vedenie sporu. Z uvedených dôvodov súd musel návrh zamietnuť. Súd rozhodol
o náhrade trov konania odporcu v zmysle ustanovenia § 142, ods. 1, § 149, ods. 1 v spojení s §
151, ods. 1 a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že mu náhradu trov konania priznal vo výške
16,50 eur (ako náhradu ním zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor); nakoľko zo spisu žiadne
iné trovy nevyplývali a právny zástupca odporcu trovy konania nevyčíslil do troch pracovných dní od

vyhlásenia rozsudku tak, ako sa k tomu zaviazal, a ako jej to ukladá zákon (v takomto prípade súd nie
je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí), súd náhradu ďalších trov konania a trov právneho zastúpenia žalovanému nepriznal.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote riadne odvolanie navrhovateľ v zmysle ust. §

201 v spojení s ust. § 205 ods. 2 písm. d), písm. f) O.s.p. a to z dôvodu, že súd prvého stupňa nesprávne
právne posúdil zamietnutie žaloby z dôvodu vznesenej námietky premlčania zo strany odporcu a to
titulom bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľ uviedol, že nesúhlasí s právnym názorom súdu prvého
stupňa, že nárok navrhovateľa je potrebné posúdiť titulom bezdôvodného obohatenia, nakoľko je toho
názoru, že návrh navrhovateľa sa opiera o stanovy odporcu, čo aj súd uviedol vo svojom rozhodnutí,

keď navrhovateľ platil odporcovi zálohové platby na základe platných stanov družstva a nejedná sa teda
o plnenie bez právneho dôvodu. Porušením stanov na strane odporcu vznikol záväzkovo-právny vzťah,
na základe ktorého je odporca povinný nevyplatenú sumu zisteného preplatku navrhovateľovi vrátiť. Z
uvedeného vyplýva, že nedošlo k plneniu bez právneho dôvodu a dôvod plnenia ani neodpadol a preto
je potrebné tento právny vzťah subsumovať pod ust. § 101 Občianskeho zákonníka.

K odvolaniu navrhovateľa zaslal písomné vyjadrenie odporca, v ktorom uviedol, že rozsudok súdu
prvého stupňa považuje za vecne správny a právne odôvodnený s poukazom na ust. § 451 ods. 1,2
Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ust. § 100 ods. 1,2 a § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka.
Na základe uvedeného preto navrhujú napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu

potvrdiť.

V priebehu odvolacieho konania navrhovateľ uviedol, že odporca uhradil žalovanú istinu i príslušenstvo
teda úrok z omeškania, v dôsledku čoho berie návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a žiada
konanie zastaviť s tým, že si uplatňuje náhradu trov konania v celkovej výške 424,44 eur.

Odporca uviedol, že so späťvzatím návrhu v celom rozsahu súhlasí, pokiaľ sa týka náhrady trov konania
navrhuje, aby odvolací súd uplatňovanú výšku právneho zastúpenia znížil z dôvodu, že zástupca
navrhovateľa zastupuje v obdobných sporoch na súde nájomníkov jednotlivých bytov, v ktorých sporoch
bol úspešný a boli mu už priznané vo viacerých aj trovy konania v plnej výške.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
214 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na právny úkon navrhovateľa späťvzatie návrhu dospel k záveru, že je
dôvodné pripustiť späťvzatie návrhu, rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti
zrušiť a konanie zastaviť.

Podľa § 208 O.s.p. ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa a jeho
rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie
nepripustí ak s tým druhý účastník nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí odvolací súd zruší rozhodnutie súdu
prvého stupňa a konanie zastaví.

Návrh na začatie konania možno zobrať späť až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu
prvého stupňa. Účinnosť dispozičného úkonu späťvzatia návrhu v celom rozsahu závisí od súhlasu
druhého účastníka konania. Aby späťvzatie návrhu na začatie konania po vynesení rozhodnutiaprvostupňovým súdom bolo účinné je potrebné, aby odvolací súd späťvzatie pripustil. Späťvzatie návrhu
odvolací súd nepripustí ak druhý účastník s tým nesúhlasí.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ vzal návrh v celom rozsahu späť pred nadobudnutím platnosti
napadnutého rozsudku, odporca so späťvzatím návrhu súhlasil odvolací súd postupoval podľa ust. § 208
O.s.p. a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti podľa § 220 O.s.p. zmenil v napadnutej zamietajúcej
časti rozsudok súdu prvého stupňa a podľa § 208 O.s.p. pripustil späťvzatie návrhu, rozsudok súdu
prvého stupňa v zamietajúcej časti zrušil a konanie zastavil.

O práve na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1,2 O.s.p. v spojení s ust.
§ 146 ods. 2 O.s.p., keď mal za to, že vzniklo právo navrhovateľovi na náhradu trov konania, nakoľko
zastavenie konania zavinil odporca, ktorý uhradil žalovanú pohľadávku až po podaní návrhu, takže návrh
bol podaný dôvodne.

Zároveň je tu však aj ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak sú trovy konania v drobných
sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. rešpektuje nariadenie EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým
sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a predkladateľ zaradením tohto

ustanovenia sledoval pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných
veciach neprimerané. Cieľom takýchto súdnych konaní má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími
nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska
odmeny advokáta. Ako vyplýva z dôvodovej správy, spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky hromadne
uplatňujú, majú možno výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie pohľadávok za

takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci vzhľadom
na ich množstvo zaujímavé.

Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 a jeho odseku 29 trovy konania by
mala znášať strana, ktorá nemala vo veci úspech. Trovy konania by mali určiť v súlade s vnútroštátnym

právom. Vzhľadom na ciele jednoduchosti a nákladovej efektívnosti by mal súd alebo tribunál nariadiť,
aby bola strana, ktorá nemala vo veci úspech, povinná zaplatiť len trovy konania vrátane, napríklad
aj všetkých nákladov vyplývajúcich zo skutočnosti, že sa druhá strana nechala zastupovať advokátom
alebo inou osobou s právnickým vzdelaním alebo všetkých nákladov vyplývajúcich z doručenia alebo
prekladu dokumentov, ktoré sú úmerné hodnote pohľadávky alebo ktoré sú nevyhnutné.

Zo znenia uvedeného ustanovenia nariadenia ako aj dôvodovej správy k § 150 ods. 2 O.s.p. jasne
zákonodarca definoval pojem primeranosti a nie slovkom niekoľkonásobne, ktoré sa v kontexte
dôvodovej správy používa len príkladmo a preto aj pri posudzovaní priznávania trov konania je nutné
vychádzať zo zásady primeranosti, resp. úmernosti. Za primerané považoval súd náhradu trov konania

do výšky neprekračujúcej samotnú výšku pohľadávky, pričom bolo potrebné tiež zohľadniť, že tak
dôvodová správa, ako aj nariadenie citované vyššie nerozčleňuje trovy konania na súdny poplatok,
režijný paušál, trovy právneho zastúpenia a podobne a je potrebné sa stotožniť s výkladom, že
primeranosť predstavuje všetky trovy konania súvisiace s účelným vymáhaním práva, t.j. aj súdny
poplatok aj všetky trovy právneho zastúpenia, ak si už účastník v drobných sporoch právne zastúpenie

zvolí.

V prejednávanej veci navrhovateľ vo veci samej požadoval od odporcu zaplatenie sumy 181,07 eur
s príslušenstvom, príslušenstvom bol úrok z omeškania, ktorý navrhovateľ vyčíslil sumou 86,78 eur.
Navrhovateľ si vyčíslil trovy konania v celkovej výške 424,44 eur (9 úkonov právnej pomoci po 18,26

eur, režijný paušál 4x po 7,41 eur , 1x po 7,63 eur, 2 x po 7,81 eur, 2 x po 8,04 eur súdny poplatok
z návrhu 16,50 eur, súdny poplatok za odvolanie 16,50 eur, poplatok za výpis LV na žiadosť súdu
vo výške 6,60 eur, náhrada cestovného v sume 48,43 eur a náhrada za stratu času 104,44 eur) a to
podaniami doručenými súdu dňa 12.8.2013 a 1.10.2014. V danom prípade sa odvolací súd nestotožnil s
názorom súdu prvého stupňa, že právny zástupca navrhovateľa si nevyčíslil trovy právneho zastúpenia v

konaní pred súdom prvého stupňa v zmysle § 151 ods. 1,2 O.s.p., nakoľko toto vyčíslenie bolo doručené
prvostupňovému súdu na pojednávaní dňa 12.8.2013.Odvolací súd však vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že aj v danom prípade bolo treba usudzovať
na stav neprimeranosti trov konania navrhovateľa voči pohľadávke, nakoľko v danom prípade šlo práve
o prípad niekoľkonásobného presahu náhrady nad pohľadávkou. V danej veci bolo treba pri rozhodovaní

o tom, v akej výške by mala byť úspešnému navrhovateľovi priznaná náhrada trov konania, zohľadniť aj
tú okolnosť, že tu ide podľa vedomostí odvolacieho súdu z iných ním prejednávaných vecí toho istého
predmetu konania o hromadne uplatňované pohľadávky nízkej hodnoty, čím je daná aj nízka právna
zložitosť a časová náročnosť poskytnutých úkonov právnej služby a tiež faktor viac než dvojnásobného
presahu požadovanej náhrady nad tzv. istinou. Bez povšimnutia okrem toho nebolo možno ponechať

ani to, že právo účastníka na odborné právne zastúpenie advokátom nemožno zásadne upierať nikomu.

Odvolací súd riadiac sa uvedenými úvahami preto dospel k záveru, že v prejednávanej veci treba
považovať za primeranú mieru redukcie navrhovateľovi inak prislúchajúcej náhrady trov konania na
tretinu, čím sa táto suma priblíži sume žalovanej pohľadávky, keďže tretina z uplatnených trov právneho
zastúpenia vo výške 424,44 eur je 141,48 eur. Na základe uvedeného tak súd určil odporcovi zaplatiť

titulom trov konania sumu 141,48 eur z ktorej suma 108,48 eur predstavuje trovy právneho zastúpenia
a iné trovy vo výške 33 eur predstavujú náhradu za zaplatené súdne poplatky navrhovateľom.

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.