Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/360/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207218315
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Trandžíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1207218315.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Ing. Vincent Iványi - AGRISEM, Drevená 766/1, 924 01
Galanta, IČO: 14 064 022, zast. JUDr. Eduardom Šmelkom, advokátom, Polianky 5, 841 01 Bratislava,
proti žalovanému: RWA SLOVAKIA, spol. s r.o., Pri trati 15, 820 14 Bratislava, IČO: 35 744 723, zast.
JUDr. Natáliou Klempovou, advokátkou, L. Dérera 23, 831 01 Bratislava, o zaplatenie 22.841,60 Eur
istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 21. 05. 2013 č.

k. 54Cb/113/2007-501, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd späťvzatie žaloby p r i p ú š ť a, rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 21. 05.
2013 č. k. 54Cb/113/2007-501 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov prvostupňového a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť

žalovanému náhradu trov konania vo výške 4.850,98 Eur na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy
26.394,14 Eur s príslušenstvom (po uznesením súdu č.k. 54/Cb/113/2007-428 pripustenej zmene
návrhu sumy 22.841,60 Eur s príslušenstvom) titulom nezaplatenia licenčných poplatkov, resp. náhrady
škody a bezdôvodného obohatenia. V konaní bolo preukázané, že žalobca disponoval
exkluzívnym licenčným právom na obchodné využívanie odrôd ozimnej pšenice BRUTA, BOKA, BREA

až do dňa 20.05.2001 na základe zmluvy o výhradnom práve na zastupovanie, obchodné využívanie
a ďalšie množenie odrôd MORSTAR, Moravského šlechtitelského ústavu Kroměříž a.s. uzavretej dňa
02.01.1994 medzi žalobcom a spoločnosťou MORSTAR, Moravský šlechtitelský ústav Kroměříž a.s.
Podľa tejto zmluvy mohol na území SR poskytovať sublicenciu tretím osobám na obchodné
využívanie odrôd výlučne žalobca, ktorý mal právo inkasovať licenčné poplatky z predaja osív. Žalobca
si v konaní uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie licenčných poplatkov za rok 2002 za rovnaké

množstvo 1.648 ton osiva, ktoré vyrobil v roku 2001, pričom pre prípad neuznania práva na zaplatenie
licenčných poplatkov z dôvodu neuzavretia sublicenčnej zmluvy so žalovaným si žalobca uplatnil
nárok na náhradu vzniknutej škody, ktorej výška bola zhodná s výškou licenčných poplatkov
za osivá, ktoré žalovaný predával svojim obchodným partnerom. Súd mal v konaní preukázané, že
žalovaný predával certifikované osivá odrôd BRUTA a BOKA, čo preukazujú listinné doklady zaslané
ÚKSUP. Žalovaný obchodne využíval odrody BRUTA a BOKA a z predaja osiva mal zisk, pričom tým,

že licenčné poplatky žalobcovi neuhradil, žalovaný sa bezdôvodne obohatil v zmysle ust. § 451 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka. Nakoľko však žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania a súd po
vykonanom dokazovaní a zhodnotení dôkazov v súlade s ust. § 132 O.s.p. dospel k názoru, že námietkažalovaného je dôvodná a nárok žalobcu je premlčaný podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka,
súd žalobu z dôvodu premlčania zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal právo

na ich náhradu v celkovej výške 4.850,98 Eur. Priznané trovy konania pozostávajú z trov
právneho zastúpenia žalovaného za 13 úkonov právnej služby.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2
písm. c), d), f) a a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel, alternatívne, aby
rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V prípade potvrdenia rozsudku

odvolacím súdom žalobca navrhol, aby odvolací súd vyslovil vo výroku potvrdzujúceho rozsudku, že
dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
Uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nesprávne podriadil predmet
sporu pod bezdôvodné obohatenie, keďže žalobca nedosiahol zisk dosahovaný spravidla v poctivom
obchodnom styku v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného (neuzavretie sublicenčnej zmluvy). Súd

preto mal použiť ust. § 381 Obchodného zákonníka upravujúce náhradu zisku dosahovaného spravidla v
poctivom obchodnom styku, ďalej ust. § 397 Obchodného zákonníka upravujúce subjektívnu premlčaciu
dobu (4 roky) a § 398 Obchodného zákonníka upravujúce objektívnu premlčaciu dobu (10
rokov) pri práve na náhradu škody. Žalobca namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz - účtovné doklady o predaji osív žalovaným, ktoré bolo možné

získať od žalovaného, hoci vykonanie tohto dôkazu bolo potrebné na zistenie rozhodujúcej skutočnosti,
v akom rozsahu a kedy žalovaný uvádzal do obehu osivá odrôd MORSTAR z úrody 2002, kedy túto
skutočnosť oznámil žalobcovi, a akým iným spôsobom, ak nie od žalovaného, sa žalobca mohol
dozvedieť o škode v zmysle ust. § 398 Obchodného zákonníka, ktorá mu vznikla v súvislosti s predajom
osív žalovaným. Žalobca argumentoval, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby nemôže

byť právne významná objektívna skutočnosť, teda predaj osiva bez vedomia žalobcu. Táto
skutočnosť vznikla absolútne nezávisle na vôli a poznaní žalobcu a je teda právne významná iba pre
začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby. Súd prvého stupňa pochybil, ak začiatok plynutia 4-ročnej
subjektívnej doby spojil s dňom 15. 01. 2003, keďže v tento deň nebol vykonaný predaj osív, a ani
žalobcovi nebolo doručené oznámenie o rozsahu predaja osív odrôd BRUTA a BOKA žalovaným.

Súd pritom v súvislosti s určením začiatku plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby nevykonal
dokazovanie a navyše na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
týkajúcim sa začatia plynutia premlčacej doby. Podľa názoru žalobcu súd zároveň nesprávne právne
posúdil vec, keď prijal záver, že žalobca mal 15.01.2003 vedomosť o škode alebo sa o nej
mohol dozvedieť. Uvedené vôbec nebolo preukázané v rámci dokazovania pred súdom prvého stupňa,

a preto s týmto dňom nie je možné spájať začiatok plynutia subjektívnej doby premlčacej doby.

K odvolaniu žalobcu sa dňa 14.10.2013 písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať žalovanému náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 394,55 Eur. Uviedol, že prvostupňový súd správne posúdil nárok
ako bezdôvodné obohatenie podľa ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, t.j. použil správne

ustanovenie právneho predpisu, keďže v danej veci nedošlo k porušeniu zmluvnej ani zákonnej
povinnosti zo strany žalovaného. Súd vykonal všetky dôkazy potrebné pre posúdenie oprávnenosti a
včasnosti žalobcom uplatneného nároku. V prípade ostatných dôkazov navrhovaných účastníkmi vo
vyjadreniach, súd postupoval v súlade s ust. § 120 ods. 1 O.s.p., keď sám rozhodol, ktoré
z navrhovaných dôkazov vykoná. Podľa názoru žalovaného súd správne posúdil premlčaciu dobu a jej

plynutie podľa § 391 ods. 1 a § 397 Občianskeho zákonníka, čo aj riadne odôvodnil. Návrh
žalobcu, aby odvolací súd nariadil pojednávanie za účelom zopakovania a doplnenia
dokazovania, považoval žalovaný za neopodstatnený a nemajúci oporu v zákone. Mal za to, že v danom
prípade nie je splnená podmienka na vyslovenie prípustnosti dovolania podľa § 238 ods. 3 O.s.p. vo
výroku potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu.

V priebehu odvolacieho konania dňa 27. 06. 2014 bolo súdu doručené späťvzatie návrhu na začatie
konania, v ktorom bolo súdu oznámené, že medzi žalobcom, spoločnosťou MONSANTO ČR s.r.o.,Londýnske nám. 856/2, 639 00 Brno, Česká republika, IČO: 636 77 628, a ďalšími tretími osobami
došlo dňa 21. 03. 2014 k uzavretiu Dohody o urovnaní, na základe ktorej sa žalobca zaviazal,
že vezme svoj návrh na začatie konania späť v celom rozsahu a vo vzťahu k všetkým účastníkom.

Vzhľadom na uvedené žalobca v predmetnom podaní vyhlásil, že berie späť svoj návrh na začatie
konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 54Cb/113/2007 v celom rozsahu a vo
vzťahu k všetkým účastníkom konania. V tomto podaní súčasne žalovaný vyslovil súhlas so späťvzatím
návrhu na začatie konania zo strany žalobcu. Ďalej žalobca a žalovaný vyhlásili,
že si neuplatňujú náhradu trov právneho zastúpenia. Žalobca tiež navrhol, aby súd rozhodol o vrátení

zaplateného súdneho poplatku a o zastavení predmetného konania v súlade s príslušnými právnymi
predpismi.

Podľa ust. § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa,
ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd
zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

K späťvzatiu žaloby došlo po vydaní rozsudku súdom prvého stupňa a po podaní odvolania
žalobcom. Odvolací súd preto s poukazom na citované zákonné ustanovenie v dôsledku späťvzatia
žalobyžalobcom,zasúhlasužalovaného,pripustiltotospäťvzatie,rozhodnutiesúduprvéhostupňazrušil
a konanie zastavil.

O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. §

224 ods. 1 O.s.p., a to z dôvodu, že žalobca vzal svoju žalobu späť v celom rozsahu, pričom nebolo
preukázané, že sa jedná o prípad podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., čím žalobca z procesného
hľadiska zavinil zastavenie konania a je povinný nahradiť trovy, ktoré žalovaný na bránenie svojho práva
v konaní účelne vynaložil. Nakoľko si žalovaný v zmysle podania zo dňa 27. 06. 2014 neuplatňoval
náhradu trov právneho zastúpenia a iné jeho trovy zo spisu nevyplývajú, odvolací súd žalovanému

náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné