Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/324/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111219622
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2111219622.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, H.,
zastúpená: Mgr. Jozefom Slíškom - advokátom, Coboriho 2, Nitra, proti odporcom: 1/ P. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. Q. XXXX/X, K., 2/ V. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, K., 3/ F. P.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, K., 4/ K. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, K., všetci zastúpení
splnomocnencom: PROSMAN A PAVLOVIČ, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava,

o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu Trnava, zo dňa 13. júna 2013, č. k. 16C/128/2011-207, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa
domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v

kat. úz. B. A., obec B. A., zapísanej na LV č. XXX Správy katastra Trnava ako parc. č. 1003/22 - orná
pôda vo výmere 44.140 m2 tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľky sa prikáže novovytvorená
parc. č. 1027/76 - orná pôda vo výmere 27.587 m2 vyznačená príslušnými bodmi na geometrickom
pláne spol. TT - GEO spol. s.r.o. Trnava a do podielového spoluvlastníctva žalovaným 1/ až 4/ sa
prikáže novovytvorená parc. č. 1003/22 - orná pôda o výmere 16.553 m2 vyznačená na uvedenom
geometrickom pláne. Návrh odôvodnila tým, že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti

parc. č. 1003/22 a to: navrhovateľka v podiele 5/8, odporcovia 1/ a 2/ v podiele 1/8 a odporcovia
3/ a 4/ v podiele 1/16 k celku. K dohode medzi spoluvlastníkmi nedošlo a predmetná parcela je
podľa geometrického plánu reálne deliteľná. Nehnuteľnosť užíva poľnohospodárske družstvo a ona
chce svoj podiel predať. Odporcovia navrhli návrh zamietnuť prípadne zrušiť a vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo iným spôsobom, teda, že by bola odčlenená parcela pre navrhovateľku tak, aby nikto
nebol poškodený. Najlepším spôsobom podľa nich v prípade zrušenia a vyporiadania by bolo nerozdeliť

parcelu, zotrvať v spoluvlastníctve a predať ju ako celok. O prednú časť nehnuteľnosti prejavujú
záujem investori, preto by bolo spravodlivé a vhodnejšie predať túto časť spolu. Aj ďalšia časť bude
určená na zástavbu. Geometrický plán si dala vpracovať navrhovateľka sama, využila predkúpne právo,
keď reagovali, zásielky nepreberala. Pri reálnom rozdelení je treba skúmať aj skutočnosti účelného,
technického charakteru pri navrhovanom riešení, polohu pozemkov, ich tvar, celkovú plochu. Podľa
odporcov pozemok nie je možné dobre rozdeliť z dôvodu, že by s tým vznikli náklady odporcom v

podobe povinnosti hradiť odvody za drobenie pozemkov. Rozdelenie pozemku tak, ako ho navrhuje
navrhovateľka predpokladá rozdelenie na dve časti, kde odporcovia by mali získať užší pás, ktorý
by v budúcnosti nebolo dobré možné využiť na účelnú zástavbu, čo sa týka štandardnej veľkosti
stavebných pozemkov a navyše by sa ešte musela časť z pozemku odňať na výstavbu miestnej
komunikácie. Takisto do budúcna by takáto deľba skomplikovala možnosti vyporiadania odporcov v
rámci ich podielového spoluvlastníctva. Navrhovateľka sa vyjadrila, že chce pozemok predať, rovnaký

zámer majú aj odporcovia, avšak nechcú pozemok predávať v čase, keď tento je ornou pôdou a má
niekoľkonásobne nižšiu hodnotu ako by mal v prípade predaja v rámci realizácie investičných zámerov.Sú tu teda dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom poukázali na judikát NS SR č. 1Cdo/84/2009.
Majú za to, že skutočnosť prebiehajúcej zástavby ako aj zámer kompetentných orgánov zahrnúť
predmetnúparceludoúzemnéhoplánuobcenazastavaniesútakýmiokolnosťami,ktorétrebazohľadniť,

teda záujem odporcov ponechať stav nezmenený sa v porovnaní so záujmom navrhovateľky zrušiť
podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší. Pri vyporiadaní sa má prihliadať aj na
účelné využitie veci. Zo žiadneho spôsobu vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva v zmysle
§ 142 O.z. nevyplýva účelné využitie veci. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 142 ods.
1,2, podľa § 2 ods. 2, podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z predložených dokladov zistil, že

účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v kat. úz. B. A., zapísanej na LV č. XXX Správy
katastra Trnava ako parc. č. 1003/22 - orná pôda vo výmere 44.140 m2 a to navrhovateľka v podiele
5/8, odporcovia 1/, 2/ v podiele každý 1/8 a odporcovia 3/, 4/ každý v podiele 1/16. Navrhovateľka
predložila geometrický plán č. 821/2011 zo dňa 11.07.2011 vypracovaný spol. TT - GEO spol. s r.o.
Trnava, na základe ktorého je nehnuteľnosť parc. č. 1003/22 rozdelená na novovytvorenú parc. č.
1027/76 - orná pôda vo výmere 27.587 m2, ktorú žiadala navrhovateľka prikázať do svojho výlučného

vlastníctva a ďalšia novovytvorená parc. č. 1003/22 vo výmere 16.553 m2, ktorú žiadala prikázať do
podielového spoluvlastníctva odporcom 1/ až 4/. Znalec Doc. Ing. Štefan Hronský vo svojom posudku
č. 10/2012 zo dňa 30.10.2012 určil všeobecnú cenu nehnuteľnosti sumou 37.064,- eur. Vychádzal
pritom z platného listu vlastníctva, kde je uvedené, že pozemok je využívaný pre rastlinnú výrobu.
Nezohľadňoval skutočnosť, že sa plánuje na pozemku zástavba. Doklad napr. plán sídelného útvaru

s právoplatným rozhodnutím o umiestnení stavby alebo právoplatné stavebné povolenie nedostal, teda
nemal dôvod túto skutočnosť zohľadňovať. Ak by bolo preukázané, že na pozemku bude zástavba,
bolo by potrebné vypracovať nový posudok v nadväznosti na schválený územný plán, muselo by
ale dôjsť aj k zmene na LV a pozemky z extravilánu by boli prevedené do intravilánu obce a cena
by bola výrazne odlišná. Z predložených dokladov súd zistil, že pozemok parc. č. 1003/22 má byť

predmetom zástavby rodinných domov (prinajmenšom z časti) na podklade územného plánu obce B.
A., ktorý bol prijatý uznesením zastupiteľstva B. A.. 37/2007 zo dňa 14.03.2007. Zmena a doplnok k
územnému plánu nebola obecným zastupiteľstvom doposiaľ schválená. Z vyjadrenia Ing. arch. X. A.,
ktorý spracoval územno-plánovaciu dokumentáciu vyplýva, že časť pozemku je určená na zástavbu
predmetným ÚPN-O asi vo výmere 4.350 m2 a ďalšia časť asi vo výmere 7.500 m2 je navrhnutá

na zástavbu v zmysle zmien a doplnkov č. 3/2012. Trhová cena stavebných pozemkov ako vyplýva
z inzerátov o predmetnej lokalite je 85,- eur /m2, cena ornej pôdy podľa znaleckého posudku 0,83,-
eur / m2. Zo zákonných ustanovení vyplýva, že je nesporné, že v zásade nikto nemôže byť nútený
zotrvať v podielovom spoluvlastníctve a toto i v prípade podania žaloby je potrebné vyporiadať v
zmysle zásad uvedených v § 142 ods. 1 O.z. Zákon výnimočne umožňuje takýto návrh zamietnuť,

ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd má za to, že v danom prípade sú tieto dôvody
dané a návrh je potrebné posudzovať ako predčasný a nie opodstatnený. Súd prvého stupňa mal z
vykonaného dokazovania za nesporné, že v rámci územného plánu obce B. A. je prinajmenšom na časti
spornej parcely plánovaná zástavba. Je nesporné, že pozemok ako taký je reálne deliteľný, jedná sa
o ornú pôdu, ktorá je v zásade vždy reálne deliteľná. Treba však prihliadnuť na účelné využitie veci a

predovšetkým rovnosť účastníkov spoluvlastníckeho vzťahu ako aj súlad s dobrými mravmi. Je potrebné
prihliadnuť na skutočnosť, že po schválením zmien územného plánu dôjde nepochybne k zvýšeniu ceny
nehnuteľnosti. Navrhovaný spôsob reálnej deľby navrhovateľkou zohľadňuje veľkosti spoluvlastníckych
podielov len matematicky z hľadiska výmery novovytvorených pozemkov. Je potrebné prihliadnuť aj na
tvar týchto novovzniknutých pozemkov, prístup k nim, čo samo o sebe ovplyvňuje hodnotu jednotlivých

častí pozemkov. Podiely sú v súčasnosti ideálne a navrhovateľka sa domáha práve časti pozemku,
ktorý je plánovaný na výstavbu. Je bližšie k intravilánu obce, teda bude mať nepomerne vyššiu hodnotu
ako zvyšok. V prípade reálnej deľby by naviac došlo k zaťaženiu odporcov a to povinnosťou zaplatiť
odvod za drobenie pôdy v zmysle § 22 ods. 1 písm. b) zák. č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach
na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Schválením územného plánu obce bude mať nezanedbateľný

vplyv na cenu pozemku, ktorého prinajmenšom časť asi 1/4 má byť určená na zástavbu. To, že je
navrhovateľka väčšinovou spoluvlastníčkou neznamená, že má byť zásadným spôsobom voči ostatným
spoluvlastníkom zvýhodnená. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že nie je možné reálne rozdeliť
pozemok tak, aby boli zachované rovnaké práva účastníkov, aby tento spôsob nebol v rozpore s dobrými
mravmi bez toho, aby nedošlo k ukráteniu práv niektorého zo spoluvlastníkov. Nie je možné spravodlivo

rozhodnúť, či už reálnym rozdelením nehnuteľnosti alebo jej prikázaním za náhradu jednému zo
spoluvlastníkov. Reálna deľba by s poukazom na uvedené neprimeraným spôsobom ukrátila odporcov,
ktorým by bola do ich podielového spoluvlastníctva prikázaná neúčelná nehnuteľnosť nevyhovujúceho
tvaru. Takisto nie je možné prikázať nehnuteľnosť niektorému zo spoluvlastníkov za náhradu, pretože zadaných okolností nemožno objektívne určiť takú adekvátnu náhradu, aby znova nedošlo k poškodeniu
práv ostatných spoluvlastníkov z hľadiska výšky náhrady, ktorá sa bude v dohľadnej budúcnosti
nepochybne meniť. V danom prípade je cena závislá od schválenia územného plánu obce. Za daných

okolností posudzovaných v čase rozhodovania má súd za to, že do úvahy neprichádza z hľadiska
účelného využitia veci, zachovania rovnosti účastníkov žiadny zo spôsobov zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva a teda je potrebné zachovať podielové spoluvlastníctvo účastníkov. Z
týchto dôvodov súd návrh zamietol a podľa § 142 ods. 1 O.s.p., úspešným odporcom priznal náhradu
trov konania.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podala odvolanie navrhovateľka.
Uviedla, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve. Túto
zásadu súd prvého stupňa dôsledne nerešpektoval, navyše ak všetci odporcovia sa vyjadrili, že súhlasia
so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, ale iným spôsobom. Navrhovateľka sa
nestotožňuje so záverom súdu, že nie je možné pozemok reálne rozdeliť akýmkoľvek spôsobom

tak, aby boli zachované rovnaké práva účastníkov, aby tento spôsob nebol v rozpore s dobrými
mravmi bez toho, aby nedošlo k ukráteniu práv niektorého zo spoluvlastníkov. Súd prvého stupňa
jednostranne prihliadol pri svojom rozhodovaní výlučne na záujmy a tvrdenia odporcov. Nehnuteľnosť
je reálne deliteľná, čo pripustil aj súd prvého stupňa. Pozemok, ktorý je predmetom spoluvlastníctva
účastníkov je fakticky aj funkčne deliteľný z hľadiska uvedeného v § 142 ods. 1 O.z. a to veľkosť

spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci je potrebné vziať v určitej miere do úvahy, avšak nejde o
hľadiská rozhodujúce ako sa konštatuje aj v uznesení Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/1727/2006.
Predmetný pozemok je orná pôda, využívaný je pre rastlinnú výrobu a ani po rozdelení pozemku
na dva samostatné pozemky nedošlo k zmene tohto spôsobu ich využívania. Keďže odporcovia
mali voči geometrickému plánu predloženému navrhovateľkou výhrady bolo úlohou súdu v rámci

dokazovania pribrať do konania znalca z odboru stavebníctva na účely posúdenia vhodného riešenia
deľby predmetnej parcely. Pozemok je reálne deliteľný fakticky aj funkčne. Súd svoje rozhodnutie oprel
o dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nevyporiadal spoluvlastníctvo. Súd prvého stupňa nemal
dôvody, na ktoré poukazoval jednoznačne preukázané, ale ani nebol oprávnený postupovať podľa §
142 ods. 2 O.s.p., nakoľko bolo možné vysporiadať spoluvlastníctvo reálnym rozdelením. Zamietnuť

návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva možno iba so zreteľom na skutočnosti,
ktoré tu boli v čase rozhodovania súdu. Tieto osobitné dôvody musia byť však tak závažné, aby
nimi bola opodstatnená výnimočnosť takéhoto rozhodnutia. Skutočnosti, na základe ktorých možno
vyvodiť dôvody hodné osobitného zreteľa na zamietnutie návrhu musia existovať už v čase vyhlásenia
rozhodnutia a musia vyplývať zo skutkového stavu ustáleného súdom k tomuto okamihu. Súd za dôvod

hodný osobitného zreteľa považoval skutočnosť, že po schválení zmien územného plánu obce dôjde
nepochybne k zvýšeniu ceny nehnuteľnosti a nebolo by potom spravodlivé akýmkoľvek spôsobom
vyporiadať podielové spoluvlastníctvo. V čase rozhodovania súdu bola nehnuteľnosť evidovaná v
katastri nehnuteľností ako orná pôda mimo zastavaného územia obce. Znalec, ktorý ohodnocoval
nehnuteľnosť správne uviedol, že na určenie inej ceny v súčasnosti neexistuje žiaden relevantný

podklad,ktorýbypreukazoval,ževprípadepozemkuúčastníkovsajednáopozemokmimozastavaného
územia obce určený na stavbu, ktorý bude využitý ako stavebný. V čase rozhodovania súdu prvého
stupňa nebol schválený nový územný plán obce B. A. ani jeho doplnok či dodatok. Úvaha súdu o tom,
že by schválenie zmien územného plánu obce a s tým spojené zvýšenie hodnoty nehnuteľnosti nemalo
nastať v dlhom časovom období je možno považovať za špekulatívne. Navrhol rozsudok súdu prvého

stupňa zmeniť, návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovieť a priznať jej náhradu trov konania,
alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Pokiaľ sa
týka výroku o náhrade trov konania tu navrhovateľka udáva, že s týmto takisto nesúhlasí, navrhuje v
prípade, že by mala byť zaviazaná na náhradu trov konania aplikovať ust. § 150 O.s.p. a to s poukazom
na jej sociálne pomery, zárobkové možnosti, na jej ústretový postup pred podaním návrhu na súd voči

odporcom a tiež vzhľadom na skutočnosť, že pred podaním návrhu súhlasili so zrušením podielového
spoluvlastníctva aj samotní odporcovia.

Odporcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že konanie navrhovateľky bolo po celý čas
účelové. Podľa odporcov neexistuje spôsob rozdelenia pozemku, ktorý by mal zohľadňovať veľkosť

spoluvlastníckych podielov, rozmery predmetného pozemku a ktorý by zároveň nepoškodil odporcov.
Rizikopoškodeniaprávodporcoviavidiaprávevcenepozemku,ktorúurčilznalec.Čosatýkarozlohytak
pozemok má najväčší trhový potenciál, pokiaľ tento zostane rozdelený a v celku, nakoľko šírka pozemku
cca 60 m umožňuje rozmiestnenie minimálne dvoch stavebných pozemkov vedľa seba, stavebnýchpozemkov s normálnymi rozmermi. Pokiaľ by došlo k rozdeleniu pozemku odporcovia nebudú mať
možnosť hoci by konali všetci spoločne ponúknuť na predaj stavebné pozemky so zaujímavými
rozmermi. Pokiaľ navrhovateľka považuje znalcom stanovenú cenu pozemku 0,8397,- eur / m2 za

adekvátnu sú odporcovia ochotní odkúpiť od navrhovateľky jej spoluvlastnícky podiel. Navrhovateľka
pred podaním návrhu vystupovala arogantne, nátlakovo. Listy odporcov, ktorými akceptovali ponuku na
predaj jej spoluvlastníckeho podielu nepreberala v odbernej lehote a ďalej odmietla s odporcami v danej
veci rokovať. Podľa nich navrhovateľka nie je v zlej finančnej sociálnej a nepriaznivej situácii, spolu so
svojim manželom splatili vklad vo výške 5.000,- eur v spol. FIVETT s.r.o. Navrhli rozsudok súdu prvého

stupňa potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník
konaniaprotirozhodnutiu,protiktorémujetentoopravnýprostriedokprípustný,postupombeznariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je

dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa nie je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 16C/128/2011 je zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov k nehnuteľnosti v kat. úz. B. A. zapísanej na LV
č. XXX Správy katastra Trnava ako parc. č. 1003/22 - orná pôda vo výmere 44.140 m2.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh navrhovateľky zamietnutý z dôvodu existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa v
súlade s § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že účastníci konania sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti
parc. č. 1003/22 - orná pôda vo výmere 44.140 m2 v kat. úz. B. A., zapísanej na LV č. XXX Správy
katastra Trnava (ďalej spornej nehnuteľnosti) v podieloch navrhovateľka 5/8, odporcovia 1/, 2/ každý
po 1/8 a odporcovia 3/, 4/ každý po 1/16. Navrhovateľka predložila geometrický plán vypracovaný
spol. TT-GEO spol. s r.o. Trnava č. 81/2011 zo dňa 11.07.2011, ktorý rozdelil spornú nehnuteľnosť

na dve novovzniknuté parcely a to parc. č. 1027/76 - ornú pôdu vo výmere 27.587 m2, ktorú žiadala
navrhovateľka prikázať do svojho výlučného vlastníctva a parc. č. 1003/22 - orná pôda vo výmere 16.553
m2, ktorú žiadala prikázať do podielového spoluvlastníctva odporcov 1/ až 4/. Z listinných dôkazov v
spise vyplýva, že sporná nehnuteľnosť má byť predmetom zástavby rodinných domov na podklade
územného plánu B. A., ktorý územný plán bol prijatý uznesením zastupiteľstva obce č. 37/2007 zo

dňa 14.03.2007. Zmena a doplnok k územnému plánu však nebola obecným zastupiteľstvom doposiaľ
schválená a prerokovaná. Súčasťou územno-plánovacej informácie je mapový podklad, v ktorom je
graficky znázornený rozsah zmien a doplnkov, z ktorého vyplýva, že časť spornej nehnuteľnosti je
určená na zástavbu predmetným ÚPN-O asi vo výmere 4.350 m2 a ďalšia časť asi vo výmere 7.500
m2 je navrhnutá na zástavbu v zmysle zmien a doplnkov č. 3/2012. Odporcovia s geometrickým plánom

nesúhlasili, tvrdili,žetakétorozdeleniespornejnehnuteľnostijeprenichnevýhodné,lebonovovytvorená
parcela, ktorá im má prináležať by zostala ornou pôdou mimo zástavby v zmysle územného plánu. Tým,
že časť spornej nehnuteľnosti bude zastavaná zmení sa aj cena nehnuteľnosti, čo potvrdil aj znalec
pribratýdokonaniazaúčelomocenenianehnuteľnosti,ktorýurčilcenuzam20,8397eur.Zpredložených
inzerátov vyplynulo, že trhová cena stavebných pozemkov v tejto lokalite je 85,- eur / m2.

Súd prvého stupňa tieto skutočnosti považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré návrh na
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietol, keď mal za to, že za daných okolností
do úvahy neprichádza z hľadiska účelného využitia veci, zachovania rovnosti účastníkov žiadny zo
spôsobov zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

Zo zákonného ust. § 142 ods. 1 O.z. vyplýva, že žiadny zo spoluvlastníkov nemôže byť spravodlivo
nútený, aby v spoluvlastníckom vzťahu zotrvával proti svojej vôli. Ak nepríde k zrušeniu a
vyporiadaniu spoluvlastníctva dohodou zruší podielové spoluvlastníctvo a uskutoční vyporiadanie na
návrh ktoréhokoľvek zo spoluvlastníkov súd. Súd nie je pri vyporiadaní viazaný návrhom - petitom tak,

že podľa okolnosti konkrétneho prípadu môže rozhodnúť o vyporiadaní aj iným spôsobom, než ktorý
je spoluvlastníkom navrhovaný. Zákon preferuje reálne rozdelenie veci podľa výšky podielov, ktoré
je najvhodnejším spôsobom vyporiadania spoluvlastníckych vzťahov, teda primárne je tento spôsob
potrebné použiť tam, kde je to dobre možné. Reálne rozdelené podiely majú zásadne zodpovedať výškespoluvlastníckych podielov, pričom finančné vyrovnanie podielov nie je vylúčené. Podľa § 142 ods.
2 veta prvá O.z. z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo
prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci alebo predajom a rozdelením výťažku.

Súd prvého stupňa skonštatoval, že v danom prípade sú dôvody hodné osobitného zreteľa pre
zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a že z hľadiska účelného
využitia veci zachovania rovnosti účastníkov žiadny zo spôsobov zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva nie je možný. K zamietnutiu návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva môže dôjsť iba výnimočne v prípade, ak vec tvoriaca predmet spoluvlastníctva nie
je reálne deliteľná a ďalším dvom spôsobom zrušenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva k
nej bránia dôvody hodné osobitného zreteľa. Z doposiaľ vykonaného dokazovania v danej veci však
vyplynulo, že nehnuteľnosť je pravdepodobne reálne deliteľná. Pri reálnej deľbe však uplatnenie
dôvodov hodných osobitného zreteľa nie je možné. Preto súd prvého stupňa nevykonal dostatočné
dokazovanie za účelom možnosti reálnej deľby predmetnej nehnuteľnosti. Súd prvého stupňa sa

uspokojil s geometrickým plánom, ktorý predložila navrhovateľka, ktorý nie je znaleckým posudkom,
ale len listinným dôkazom a s ktorým odporcovia nesúhlasili a mali voči nemu výhrady. Súd prvého
stupňa tak mal do konania pribrať znalca za účelom posúdenia možnosti a spôsobov reálnej deľby
spornej nehnuteľnosti s tým, že pred znaleckým dokazovaním bude potrebné na reálnu deľbu podrobne
vypočuť účastníkov ako si títo reálnu deľbu predstavujú s tým, že znalec posúdi možnosti reálnej deľby

za dodržania zásad v zmysle ust. § 142 ods. 1 a to s prihliadnutím na veľkosť podielov a účelné
využitie veci. Keďže odporcovia tvrdia, že časť nehnuteľnosti bude zastavaná, čo vyplýva z územného
plánu bude potrebné vzhľadom na odstup času zopakovať dopyt na Obec B. A., v akom štádiu je
schválenie územného plánu a realizácia výstavby v lokalite, v ktorej sa nachádza sporná nehnuteľnosť.
Až v prípade ak znalec určí, že nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná je možné sa zaoberať ďalšími

spôsobmi vyporiadania, pri ktorých je už možná aplikácia ust. § 142 ods. 2 O.z., avšak odvolaciemu súdu
sa skutočnosť, že časť nehnuteľnosti bude v budúcnosti v zastavanom pásme obce nejaví ako dôvod
hodný osobitného zreteľa, keďže táto skutočnosť sa odráža hlavne na cene nehnuteľnosti. Dôvody
hodné osobitného zreteľa môžu byť napr. zdravotný stav, vek odporcu, skutočnosť, že odporca veľkú
časť svojho života prežil v nehnuteľnosti, ku ktorej sa zrušuje spoluvlastníctvo a pod..

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, keďže súd prvého stupňa vec nesprávne právne
posúdil, keď aplikoval dôvody hodné osobitného zreteľa aj pri spôsobe vyporiadania podielového
spoluvlastníctva reálnou deľbou a riadne nevykonal dokazovanie za účelom zistenia možnosti
vyporiadania spoluvlastníctva po jeho zrušení reálnou deľbou a následne už vôbec nie ďalšími dvoma

spôsobmi. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. zrušil, vec
muvrátilnaďalšiekonanie,vktoromdoplnídokazovanievovyššienaznačenomsmere,ohľadnezistenia
možnosti reálnej deľby znaleckým dokazovaním poprípade inými účastníkmi navrhnutými dôkazmi. Po
takto doplnenom dokazovaní toto riadne vyhodnotí a vo veci opätovne rozhodne, ktoré rozhodnutie aj
náležite v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodní. Zároveň rozhodne aj o trovách odvolacieho konania

( § 224 ods. 3 O.s.p.).

Uvedené uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.