Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, December 18, 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/229/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110206825
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2110206825.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: C. X., nar. XX.X.XXXX, bytom T. O. XX/
XX, X., zastúpená: JUDr. Tomášom Klieštencom, advokátom, AK so sídlom M. Waltariho 7,
Piešťany, proti odporcovi: F. O., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XX/XX, Q., zastúpený advokátkou:
JUDr. Daniela Suchánková, AK so sídlom M. Waltariho 7, Piešťany, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov po rozvode, rozhodujúc o medzitýmnom rozsudku, o odvolaní navrhovateľky

proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 21. januára 2013, č. k. 37C/52/2010-205,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Medzitýmnym rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa určil, že nehnuteľnosť

nachádzajúca sa v k.ú. obce Q. zapísaná v katastri nehnuteľnosti vedenou Správou katastra Piešťany na
LV č. XXX ako stavba rodinného domu, súp. č. XX postavená na parc. č. XX/X nepatrí do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov - účastníkov konania. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil ust. § 143
Občianskeho zákonníka, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 3, § 118, § 119, § 132 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 3 ods. 15 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a
iných prá k nehnuteľnostiam ( katastrálny zákon), keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že

po vykonanom dokazovaní zistil, že právoplatným rozhodnutím o rozvode manželstva zaniklo BSM
účastníkov, ktorí sa následne nedohodli na vyporiadaní majetku, preto je dôvodné vyporiadanie BSM
súdom. V procese vysporiadania, však súd musí riešiť zásadnú otázku a to, či nehnuteľnosť dom
nachádzajúci sa v kat. úz. obce Q., zapísaný v katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra
Piešťany na LV č. XXX ako stavba rodinného domu súp. č. XX patrí alebo nepatrí do BSM účastníkov,
nakoľko právoplatné vyriešenie tejto otázky má význam pre uberanie sa ďalšieho dokazovania a s

tým súvisiacu hospodárnosť, efektivitu a v neposlednom rade rýchlosť ďalšieho konania ( t. j. či bude
potrebné pristúpiť k ohodnoteniu nehnuteľností ako celku alebo k dokazovaniu ohľadom investície zo
spoločného majetku do majetku jedného z účastníkov zaniknutého BSM ). Súd teda týmto rozhodnutím
ani len čiastočne nevyporiada BSM účastníkov konania, rieši iba dôležitú pre ďalšie vedenie konania
otázku, či jedna z označených súčastí masy BSM do nej patrí alebo nie. Účastníci konania boli
manželmi, uzavreli manželstvo dňa 2.6.1990, rozvedení boli rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k.

13C/37/2006-33 zo dňa 29.3.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.4.2007, ktorým dňom došlo k
zániku BSM účastníkov konania. Odporca nadobudol do svojho výlučného vlastníctva titulom darovania
v r. 1994 nehnuteľnosť - dom, nachádzajúci sa v kat. úz. obce Q., zapísanú v katastri nehnuteľností,
vedenom Správou katastra Piešťany na LV č. XXX ako stavba rodinného domu súp. č. XX. Počas
trvania manželstva realizovali účastníci konania pomerne rozsiahlu rekonštrukciu predmetného domu,
v rámci ktorej bola vybúraná a upravená časť vstupnej chodby, uzavretý pôvodný vstup do suterénu

( zadná časť domu ), vyčistené priestory pod vstupnou chodbou, vykonaná betonáž základových
pásov prístavby, vymurované časti nových obvodových nosných murív prístavby, vykonané podoprenieželezobetónovej dosky pod vstupnou chodbou a ďalej k pôvodnej stavbe boli prístavbami a nadstavbami
pridané ďalšie priestory nové obvodové mury v časti prístavby nové základy (jedná sa však len o časť
prístavby, nie o časť pôvodného domu). Podľa názoru súdu, však uvedené práce nemali za následok

zmenu dispozičného riešenia z prvého nadzemného podlažia (keď za prvé nadzemné podlažie treba
považovať vzhľadom k svahovitosti terénu, na ktorom je postavený jednak prednú časť domu na
úrovni terénu ale aj zadnú časť domu), ktorá sa nachádza o podlažie nižšie oproti prednej časti domu,
zároveň však na úrovni terénu zadnej časti domu (pôvodný dom evidentný nebol deštruovaný do takej
miery, žeby ako vec v správnom zmysle zanikol), nakoľko ostali zachované obvodové múry prvého

nadzemného podlažia až do výšky pod strop (na hornú úroveň okenných prekladov) ostali zachované
základy (nové boli vybudované iba pod prístavbami k pôvodnému domu) ostal zachovaný pôdorys
pôvodného domu dokonca ostali zachované aj vnútorné priečky - neprišlo teda k zániku pôvodnej veci
ale iba k zhodnoteniu už jestvujúcej veci vlastnícky patriacej výlučne iba jednému z bývalých manželov
odporcovi. Záver súdu o zachovanie pôvodnej stavby do stavu, v ktorom je zrejmé dispozičné riešenie
prvého nadzemného podlažia potvrdil aj znalec, ktorý uviedol, že pôvodná stavba bola po vykonaní

stavebných rekonštrukčných prác zachované v rozsahu základov pod celým pôdorysom pôvodného
stavubolizachovanéobvodovénosnémurivávcelomrozsahupôvodnéhodomu,železobetónovéstropy
v izbách a vo vstupnej chodbe pričom nosné a rozdeľovacie murivá pôvodnej stavby boli zapracované
do koncepcie nového riešenia. Pôdorys pôvodného stavu rodinného domu ostal zachovaný, zachovali
sa murivá na obvodoch pôvodnej stavby, zachovali sa aj priečky vnútorných priestorov. Súd preto

medzitýmnym rozsudkom riešil otázku, že časť majetku (nehnuteľnosť - dom nachádzajúci sa v kat. úz.
Q. - zapísaná v katastri nehnuteľností vedenou Správou katastra Piešťany na LV č. XXX ako stavba
rodinného domu súp. č. XX) nepatrí do masy BSM účastníkov konania, nakoľko v rámci rekonštrukcie
domu bolo zachované dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia - ostali zachované obvodové
múry prvého nadzemného podlažia až do výšky pod strop (na hornú úroveň okenných prekladov), ostali

zachované základy , ostal zachovaný pôdorys pôvodného domu, ostali zachované aj vnútorné priečky. K
úplnej deštrukcii obvodových múrov prvého nadzemného podlažia pôvodnej stavby neprišlo, dispozičné
riešenie zostalo zachované; pôvodná stavba nezanikla rekonštrukciou nevznikol nový dom.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne, ktorá žiadala, aby odvolací súd v zmysle ust. § 221 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku vydal uznesenie, ktorým zruší medzitýmny rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa
21.1.2013 a vec vráti prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní uviedla, že súd
prvéhostupňaprivydanímedzitýmnehorozsudkuvychádzalvýlučnezoskutkovýchzisteníobsiahnutých
v znaleckom posudku dipl. Ing. Júliusa Ratulovského č. 42/2012 zo dňa 15.10.2012 a na základe
týchto technických skutkových zistení právne posúdil vec. Navrhovateľka uvedený znalecký posudok

považuje za nesprávny, nedôveryhodný a účelne neúplný. Má za to, že súd prvého stupňa neúplne,
nesprávne a nedostatočne zistil skutkový stav veci, a následne na základe takéhoto skutkového stavu
súd prvého stupňa vec nesprávne právne vec posúdil. Znalec pri vypracovaní znaleckého posudku ako
aj vo svojich odpovediach vôbec nevychádzal zo skutočného stavu predmetnej stavby. Vychádzal a
opieral sa len o projektovú dokumentáciu predmetnej stavby. Stavebné práce na tejto predmetnej stavbe

sa neuskutočňovali presne podľa stavebného povolenia a podľa odporcom predloženej projektovej
dokumentácie z ktorej vychádzal znalec. Odvolateľka v rámci odvolacieho konania priložila do súdneho
spisu ako prílohu odvolania znalecký posudok č. 42/2013 zo dňa 4.3.2013, ktorý vypracoval súdny
znalec Ing. Róbert Golutz, z ktorého jednoznačne vyplýva, že predmetná stavba bola prestavaná tak,
že došlo k rozsiahlej zmene dispozičného riešenia pôvodnej stavby, ako aj k zmene statiky pôvodnej

stavby a že počas prestavby nezostali na predmetnej stavbe zachované prvky jej dlhodobej životnosti
v takom rozsahu, aby táto predmetná nehnuteľnosť mohla byť charakterizovaná ako stavba v právnom
slova zmysle. Pôvodná stavba podľa platnej legislatívy nespĺňala charakter definície rodinného domu,
nakoľko nemala priestor pre vykonávanie osobnej hygieny a priestor pre varenie t. j. vôbec nebola
rodinným domom. Obe podlažia rodinného domu prešli rozsiahlou prestavbou v rámci ktorej sa tieto

podlažia prepojili statickým prvkom - vnútorným schodiskom a zmenilo sa aj dispozičné riešenie oboch
podlaží-vybudovalasakúpeľňa,kuchyňaaspodnépodlažiesaurobilobývaniaschopným.Priprestavbe
došlo k podstatnej zmene statiky celej pôvodnej stavby, vybudovala sa časť nových základov, časť
nových obvodových múrov, vnútorné schodisko, vonkajšie schodisko, časť stropov a úplne nová statika
krovu a strechy v rátane nového krovu a strechy. Počas prestavby nezostali na predmetnej stavbe

zachované prvky jej dlhodobej životnosti v takom rozsahu, aby táto predmetná nehnuteľnosť mohla byť
charakterizovaná ako stavba v právnom slova zmysle. Súd prvého stupňa vychádzal z nesprávnycha neúplných skutkových zistení znaleckého posudku č. 42/2012 dipl. Ing. Júliusa Ratulovského a tak
nesprávne, neúplne a nedostatočne zistil skutkový stav veci a následne nesprávne právne vec posúdil,
keď aplikoval na predmetný prípad judikáty v tom zmysle, že nedošlo k zmene dispozičného riešenia

stavby, ako aj k zmene statiky stavby a že počas predmetnej prestavby zostali na nej zachované
prvky dlhodobej životnosti a preto predmetná stavba nepatrí do BSM účastníkov konania. Súd prvého
stupňa svojím postupom a to, že bez relevantných dôvodov odmietol vykonať odvolateľkou navrhnutý
dôkaz - vypracovanie kontrolného posudku, aby sa odstránili zjavné vady posudku dipl. Ing. Júliusa
Ratulovského, odňal jej tým možnosť konať pred súdom a bolo tak porušené jej právo na spravodlivé

súdne konanie, t. j. nebola jej zabezpečená spravodlivá ochrana jej práv a oprávnených záujmov ako
účastníka civilného súdneho konania.

K odvolaniu navrhovateľky zaslal písomné vyjadrenie odporca, v ktorom uviedol, že odvolanie
navrhovateľky je nedôvodné a preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý medzitýmny rozsudok
zo dňa 21.1.2013 ako vecne správny potvrdil. Prvostupňový súd pred vyhlásením medzitýmneho
rozsudku vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a na základe tohto mal dostatočne zistený aj

skutkový stav. Navrhovateľka neuviedla, aké konkrétne dôkazy sa mali vykonať, aby bol skutkový stav
zistený v potrebnom rozsahu a je potrebné zdôrazniť, že ani žiadne ďalšie dokazovanie navrhovateľka
nenavrhla. Jej jediným návrhom na doplnenie dokazovania bol kontrolný znalecký posudok, pretože
nesúhlasila so závermi podaného znaleckého posudku dipl. Ing. Júliusa Ratulovského. Prvostupňový
súd však odmietol vykonanie tohto dôkazu, pretože sa nestotožnil s výhradami navrhovateľky voči

tomuto znaleckému posudku. Prvostupňový súd konal v súlade s ust. § 120 O.s.p., keď odmietol
ďalšie znalecké dokazovanie a jeho postup nemôže navrhovateľka hodnotiť ako odňatie možnosti konať
pred súdom. Navrhovateľka pripojila k odvolaniu znalecký posudok, ktorý si dala vypracovať súdnemu
znalcovi Ing. Róbertovi Golutzovi a aj tento znalec potvrdil, že pri prvom nadzemnom podlaží ostala
zachovaná pôvodná časť podlažia vrátane stropných konštrukcií, pri druhom nadzemnom podlaží boli

z pôvodnej stavby zachované základy a časť obvodových nosných múrov bez stužujúcich vencov,
ktoré boli zrealizované v rámci rekonštrukcie na celom podlaží. Z uvedeného konštatovania znalca Ing.
Golutza jednoznačne vyplýva, že počas rekonštrukcie ostali zachované prvky dlhodobej životnosti v
takom rozsahu, že pôvodný rodinný dom ostal stavbou v pravom slova zmysle. Pri porovnaní záverov
znaleckého posudku znalca Ing. Golutza tzv. so štandardnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, ktorá

sa týka posudzovania, kedy zostáva stavba vecou v pravom slova zmysle je možné konštatovať, že
stavba pôvodného rodinného domu pri rekonštrukcii nezanikla, teda nebola odstránená ani nedošlo k
vybudovaniu stavby ale došlo k rekonštrukcii pôvodnej stavby rodinného domu v súlade s vydaným
povolenímaprojektovoudokumentáciou,ktorábolapodkladomprevydanietohtostavebnéhopovolenia.
Konštatovanie znalca Ing. Golutza, že dispozičné riešenie stavby bolo počas rekonštrukcie zmenené nie

je pravdivé, pretože celá rekonštrukciu sa robila práve preto, aby sa zmenil pôvodný sedliacky rodinný
dom slúžiaci na celoročné bývanie na rodinný dom, ktorý by slúžil na rekreačné účely. Odpoveď na
otázku, či došlo k zmene statiky pôvodnej stavby vôbec nepovažuje za relevantnú, pretože odpoveď
na túto otázku nemá vôbec vplyv na posúdenie odpovede na rozhodujúcu otázku, či stavba pôvodného
rodinného domu zanikla tým, že bola zbúraná a došlo k vybudovaniu nového rodinného domu alebo

bola len vykonaná rekonštrukcia pôvodnej stavby rodinného domu. Ani znalecký posudok, ktorý si dala
vyhotoviť navrhovateľka Ing. Róbertovi Golutzovi nespochybnil správnosť záverov znaleckého posudku
Dipl. Ing. Júliusa Ratulovského. V závere svojho vyjadrenia poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu
Českej republiky rozsudok NS ČR sp. zn. 29/1989 a rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo/1350/2005 zo dňa
31.1.2007.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie

navrhovateľky je dôvodné, pretože z dôvodu procesnej vady konania, ktorou je nezákonné rozhodnutie
vo veci a to rozhodnutie v rozpore s § 152 ods. 2 O.s.p. je potrebné, aby odvolací súd medzitýmny
rozsudok napadnutý odvolaním zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 37C/52/2010 je vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov po rozvode manželstva.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým určil, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k.ú. obce Q. zapísaná v katastri nehnuteľnosti vedenom
Správou katastra Piešťany na LV č. XXX ako stavba rodinného domu, súp. č. XX postavená na parc. č.
XX/X nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov - účastníkov konania.

Podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ak konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, je zároveň porušením konkrétneho procesného ustanovenia, ktorého
bezprostrednýmnásledkomboloodňatiemožnostiúčastníkovikonaťpredsúdom.Odvolacídôvodpodľa

§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že sa týka chyby v zisťovaní skutkového
stavu veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne. Musí ísť teda o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť. Skutkové

zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom a výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132
O.s.p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov.

Podľa § 212 ods. 3 O.s.p. na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd tak v tomto štádiu konania ani neskúmal
naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 205 ods. 2 písm.d/ O.s.p. a to tú skutočnosť, či súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a to z dôvodu, že
súd prvého stupňa nesprávne vo veci konal a rozhodol, ak rozhodol medzitýmnym rozsudkom. Ide o

nesprávne a nezákonné procesné rozhodnutie súdu o predmete konania, ktoré muselo mať za následok
zrušenie medzitýmneho rozsudku a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom zo dňa 8.4.2010 domáhala
vydania rozhodnutia, ktorým by súd zrušil a vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov
tak, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov sa do výlučného vlastníctva

prikazuje navrhovateľovi nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. obce X., ktoré sú zapísané v katastri
nehnuteľností vedenom Správou katastra Piešťany a to na LV č. XXXX zapísaný dvojizbový byt č. XX
na 4.poschodí v bytovom dome súp. č. XX vchod č. XX na ul. A. O. v X. postavenom na parc. č. XXXX,
na LV č. XXXX zapísaný a uvedenému bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel o veľkosti 4492/355593
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach predmetného bytového domu, hnuteľné veci tvoriace

vnútorné zariadenie uvedeného bytu a odporcovi nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v kat. úz. obce Q., ktorá
je zapísaná v katastri nehnuteľnosti vedenom Správou katastra Piešťany a to na LV č. XXX zapísaná
stavba rodinného domu súp. č. XX, ktorá je postavená na prac. č. XX/X spolu so všetkými s jeho
zákonnými časťami a príslušenstvami, hnuteľné veci tvoriace vnútorné zariadenie uvedeného rodinného
domu a žalovaný je povinný vyplatiť navrhovateľke z titulu finančného vyrovnania sumu vo výške 40.

tis. eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozsudkom rozhoduje súd o veci samej (§ 152 ods. 1 veta prvá O.s.p.). Rozsudkom má sa rozhodnúť
o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti
alebo len o jej základe (§ 152 ods. 2 O.s.p.). Podľa obsahu rozsudku rozoznávame konečné, čiastočné
rozsudky a medzitýmne rozsudky. Súd má vec vybaviť spravidla jedným rozhodnutím, čo znamená, že

v ňom má rozhodnúť o celej prejednávanej veci (§ 152 ods. 2 O.s.p.). Ak teda zistí, že návrh je dôvodný
len v určitom rozsahu a v zostávajúcom rozsahu nie je dôvodný, potom nestačí len vyhovieť žalobe
v tomto rozsahu, ale žalobu v zostávajúcom rozsahu treba zamietnuť. Takýto rozsudkom je konečný
rozsudok. Rozsudok, ktorý rieši len otázku základu nároku a ponecháva pritom otázku rozsahu nároku
ďalšiemu rozsudku sa nazýva medzitýmny rozsudok. Predpokladom použitia medzitýmneho rozsudku

je deliteľnosť predmetu konania na dve zložky: podľa základu a výšky. Ak sa ukáže, že neexistuje právnyzáklad sporného nároku, ušetrí si súd niekedy rozsiahle konanie o jeho výške. Mezitýmným rozsudkom
súd rozhoduje o právnom základe veci, ktorým sa autoritatívne vyjadruje k tomu, či navrhovateľ má na
požadované plnenie právo a v akom rozsahu. Základom veci sa rozumie posúdenie všetkých otázok,

ktoré vyplývajú z uplatneného nároku, s výnimkou okolností, ktoré se týkajú len jeho výšky (pozri Drápal,
L., Bureš, J. a kol. Občanský soudní řád, § 1 až 200za. Komentář. I. vydání. Praha : C. H. Beck, 2009,
1029s., z rozhodovacej činnosti NS ČR sp. zn. 25 Cdo 1851/2002, sp. zn. 25 Cdo 2813/2006, sp. zn.
25 Cdo 2180/2005, sp. zn. 25 Cdo 3829/2007, sp. zn. 25 Cdo 2180/2010). Aj keď to zákon výslovne
neuvádza,možnomedzitýmnyrozsudokvydaťibavtedy,aksúdzistíaspoňčiastočnúdôvodnosťnároku.

V opačnom prípade zistenia a to, že základ nároku nie je opodstatnený, je potrebné žalobu rovno
zamietnúť, lebo medzitýmny výrok, že základ nároku nie je daný, nemôže splniť účel sledovaný úpravou
medzitýmneho rozsudku (pozri uznesenie NS ČR zo dňa 11. 11. 2010, sp. zn. 25 Cdo 2837/2008).

Predmetom tohto konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov po rozvode
manželstva, pričom súd medzitýmnym rozsudkom určil, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k.ú. obce
Q. zapísané v katastri nehnuteľnosti vedenou Správou katastra Piešťany na LV č. XXX ako stavba

rodinného domu, súp. č. XX postavená na parc. č. XX/X nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov - účastníkov konania. V tomto konaní, ale súd nemôže rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom,
nakoľko predmet konania nie je deliteľný na dve zložky a to podľa základu a výšky, čo je naplnené
napríklad v prípade rozhodnutia o žalobe o náhradu škody, kde súd môže najprv rozhodnúť o základe
nároku a to o skutočnosti, či ku škode došlo a až následne môže rozhodnúť o výške uplatnenej náhrady

škody. V prejednávanej právnej veci však tieto dve zložky predmetu konania a to ich deliteľnosť nie je
naplnená a tak súd prvého stupňa nemohol vo veci rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom. Súd prvého
stupňa pochybil tým, že v mezitýmnom rozsudku nerozhodol o základe nároku, ale len o prvotnej
predbežnej otázke, ktorou je v konaní o vyporiadanie BSM aj otázka, či určitá nehnuteľnosť tvorí súčasť
BSM alebo nie a či teda je alebo nie je predmetem vyporiadania. Z rozsudku nie je zrejmé, v čom by mala

podľa jeho názoru spočívať otázka výšky nároku, o ktorej by malo byť rozhodnuté konečným rozsudkom.
V intenciách vyššie uvedeného, súd posúdenie tejto predbežnej otázky nemohol v žiadnom prípade
vyjadriť formou výroku medzitýmneho rozsudku, a teda nebolo možné a prípustné v danom prípade
vydať o predmetnej otázke takýto medzitýmny rozsudok.

Odvolací súd tak uvádza, že nesprávnym procesným rozhodnutím súd prvého stupňa porušil zákonné

ustanovenie § 152 ods. 2 O.s.p., keďže mal rozhodnúť o veci samej a to o celej prejednávanej veci,
keďženemalsplnenézákonnépodmienkynarozhodnutiemedzitýmnymrozsudkom,pričomskutočnosť,
či predmetná nehnuteľnosť patrí do masy BSM mal súd prvého stupňa posúdiť ako predbežnú
otázku. Posúdenie predbežnej otázky riadne a preskúmateľne odôvodniť v rozhodnutí vo veci samej,
po skutkovom a právnom zdôvodnení súdom prvého stupňa vychádzajúc z výsledkov vykonaného

dokazovania.

V tomto štádiu konania odvolací súd poznamenáva, že navrhovateľka v rámci odvolacieho konania
predložila súdu znalecký posudok č. 42/2013 zo dňa 4.3.2013 vypracovaný znalcom Ing. Róbertom
Golutzom, s ktorým sa musia ako súd prvého stupňa, tak aj samotní účastníci konania riadne oboznámiť
a v prípade zistenia nezrovnalostí a nejasností zo strany súdu pri riešení tejto spornej predbežnej otázky,

je potrebné tieto v konaní náležite odstrániť, či už výsluchom samotného znalca Ing. Róberta Golutza
(v rámci tohto konania v postavení svedka ) alebo aj prípadným vypracovaním kontrolného znaleckého
posudku.

Na základe uvedeného, odvolací súd napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu
neprípustného procesného vyjadrenia posúdenia predbežnej otázky podľa ust. § 221 ods. 1 písm.f/

O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie vo veci.

Po vrátení veci odvolacím súdom bude potrebné, aby súd prvého stupňa predbežne posúdil skutočnosti
zistené z výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré ho viedli k rozhodnutiu vo veci medzitýmnym
rozsudkom a po ich predbežnom posúdení vo veci rozhodol rozsudkom o veci samej tak, aby rozsudok
v prejednávanej veci bol preskúmateľný a z jeho odôvodnenia, aby jasne a určito vyplynul vzťah medzi

skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa. V odôvodnení rozhodnutia o veci samej,
aby súd náležite vysvetlil, ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi (a zistenými) skutočnosťami a na akomzáklade prijal právne závery. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd aj o trovách tohto odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.