Uznesenie ,
Potvrdené, Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. jún 2012

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1Er/744/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8205206887
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Rodanič
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2012:8205206887.2

Uznesenie

OkresnýsúdBardejovvexekučnejvecioprávnenéhoPOHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomPribinova25,811
09Bratislava,IČO:35807598,zastúpenéhoJUDr.MartinomMáčajom,advokátomsosídlomBratislava,
Pribinova 25 proti povinnému F. G., S.. X.X.XXXX, X. XX, o vymoženie 1.513,64 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42
176 778 do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného n e p r i p ú š ť a .

Exekúciu vedenú súdnym exekútorom Ing. JUDr. Karolom Mihalom pod č. EX 2234/05
vyhlasuje za n e p r í p u s t n úa z a s t a v u j e .

Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora z a m i e t a .

O trovách exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Na návrh oprávneného zo dňa 29.11.2005 adresovaný súdnemu exekútorovi Ing. Bc. Karolovi Mihalovi
sa dňa 8.12.2005 začalo exekučné konanie proti povinnému. Ako exekučný titul oprávnený v návrhu
na vykonanie exekúcie označil Notársku zápisnicu N 3948/2005 Nz 39870/2005 spísanú dňa 27.8.2005

notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom (ďalej len „Notárska zápisnica“).

Okresný súd Bardejov poverením zo dňa 22.2.2006 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie za
účelom vymoženia pohľadávky oprávneného.

Dňa 31.5.2012 bol súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, v ktorom s

poukazom na ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku žiadal, aby súd rozhodol o zmene súdneho
exekútora tak, že vykonaním exekúcie poverí súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

Podaním zo dňa 24.8.2011 oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, v tom čase so
sídlomĽudaZúbka2,84101Bratislava-Dúbravka,tohočasusosídlomVažecká16,08005Prešov,IČO:
42 176 778, že prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vstupuje s poukazom na ust. § 93 ods. 2

O.s.p. do konania ako vedľajší účastník na podporu povinného, podáva návrh na zastavenie exekúcie,
navrhuje aby mu bola priznaná náhrada trov konania a žiada o doručenie návrhu na vykonanie
exekúcie a jeho príloh vrátane exekučného titulu s tým, že následne doručí podrobné odôvodnenie
návrhu na zastavenie exekúcie, podnet na vylúčenie súdneho exekútora JUDr. Krutého a vyčíslenie
vzniknutých trov.Vzhľadom na obsah podania Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05
Prešov, IČO: 42 176 778 ( ďalej len „Združenie“) bolo nevyhnutné ustáliť najskôr okruh účastníkov tohto
exekučného konania.

Kto sú účastníci exekučného konania, vymedzuje ustanovenie § 37 Exekučného poriadku (zákon č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú

účastníkmi len v tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o
trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Podľa § 37 ods. 2 Exekučného poriadku ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom
spoluvlastníctvemanželov,účastníkomkonania,akideotietoveci,jeajmanželpovinného,akdozačatia
exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym

rozhodnutím.

Účastníctvo je v exekučnom poriadku upravené samostatne a preto naň nie je možné použiť všeobecnú
úpravu Občianskeho súdneho poriadku. Vedľajšie účastníctvo (§ 93 O.s.p.) je inštitútom patriacim
výlučne do sporového konania, v ktorom účastníci vystupujú v postavení navrhovateľa (žalobcu) a

odporcu (žalovaného). Zákonodarca výslovne vylučuje možnosť vedľajšieho účastníctva, pokiaľ ide
o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93
ods. 1 O.s.p.). V nesporovom, resp. mimosporovom konaní, kde sú účastníkmi aj tí, o právach alebo
povinnostiach ktorých sa má konať, nejestvuje možnosť vedľajšieho účastníctva.

Vedľajšie účastníctvo (§ 93 O.s.p.) ako inštitút len základného konania už zo svojej podstaty (určenia)
je v exekučnom konaní pojmovo vylúčené. Z týchto dôvodov ustanovenie § 93 O.s.p. o vedľajšom
účastníctve (vrátane ustanovenia § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) nie je na exekučné
konanie aplikovateľné (§ 251 ods. 4 O.s.p.). Súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na Uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 106/2008, podľa ktorého vedľajšie účastníctvo v

exekučnomkonaníneprichádzadoúvahy,pričomuvedenéuzneseniezodňa25.11.2008bolovydanéuž
za účinnosti § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení po 15.10.2008, na ktorý sa odvolávalo
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vo svojom podaní. (Obdobne pozri aj uznesenie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5CoE/56/2011 zo dňa 20.9.2011.)

Keďže napriek tomu, že vedľajšie účastníctvo je v exekučnom konaní z dôvodov uvedených vyššie
vylúčené a Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS oznámilo vstup do tohto exekučného
konania, súd postupujúc v zmysle zásady, že o každom relevantnom procesnom podaní v konaní je
potrebné rozhodnúť vo forme uznesenia, prvým výrokom tohto uznesenia rozhodol,
že vstup tohto združenia do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného nepripúšťa.

Súd tak postupoval aj bez návrhu, resp. bez toho, aby niektorý z účastníkov urobil vstup tohto združenia
do exekučného konania sporným.

Podľa § 240 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa
doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.

Podľa § 44 ods. 7, 8 Exekučného poriadku účinného do 30.11.2006 oprávnený môže kedykoľvek v
priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu
exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora. Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 7 zároveň vykonaním exekúcie poverí

exekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučnýmspisomsúdnehoexekútora,
ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo
k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku účinného do 30.11.2006 exekúciu súd zastaví, ak
exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 30.11.2006 exekúciu zastaví súd na návrh alebo
aj bez návrhu.

Vo vzťahu k návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora súd uvádza, že tomuto návrhu nebolo
možné vyhovieť a bol zamietnutý vzhľadom na skutočnosť, že z dôvodov uvedených nižšie súd
postupujúc podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ v spojení s ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku
exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil.

Exekučným titulom v danom prípade je Notárska zápisnica č. N 3948/2005 Nz 39870/2005 spísaná dňa
27.8.2005 notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom (ďalej len „Notárska zápisnica“).

Ako vyplýva z obsahu predmetnej Notárskej zápisnice, táto obsahuje vyhlásenie účastníka Mgr. Tomáša
Kušníra, advokáta konajúceho na základe plnej moci obsiahnutej v zmluve o úvere. V zmysle bodu 2.
NotárskejzápisniceMgr.TomášKušnírmalbyťpovinnýmsplnomocnenýplnomocenstvom,obsiahnutým

v zmluve o úvere ako prílohe Notárskej zápisnice na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného
titulu, t.j. uznať jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre
súdny výkon rozhodnutia, resp. pre exekúciu. V bode 3. Notárskej zápisnice sa uvádza, že „Mgr. Tomáš
Kušnír, na základe splnomocnenia povinnej osoby uvedeného v zmluve o úvere, ktorá tvorí prílohu tejto
notárskej zápisnice, v mene povinnej osoby vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenej osobe v celkovej

výške 50.433,- Sk, z čoho úver a poplatok predstavujú sumu 45.600,- Sk, pričom táto suma sa bude
úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 29.3.2005 do zaplatenia, pričom celý dlh
vyššie uvedený pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia
a trov za spísanie notárskej zápisnice a uvedený dlh uznáva v plnom rozsahu čo do základu aj výšky
vyššie uvedenej.“

V bode 4. Notárskej zápisnice sa uvádza: „Povinná osoba vyhlasuje, že dlh opísaný v bode 1, 2 a 3 tejto
notárskej zápisnice v celkovej sume vo výške 50.433,- Sk vrátane úroku z omeškania vo výške 0,25 %
denne od 29.3.2005 do zaplatenia splatí v lehote do 30.9.2005 k rukám oprávnenej osoby.“

Ďalej v bode 5. Notárskej zápisnice sa uvádza, že „Povinná osoba vyhlasuje, že v prípade neuhradenia
dlhu tak, ako je uvedené v bode 4. tejto notárskej zápisnice súhlasí s exekúciou spôsobom ustanoveným
v § 63 zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/...s
tým, aby táto notárska zápisnica bola použitá ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 zákona číslo 233/1995
Z.z.“

Súd splnomocnenie pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra obsiahnuté v úverovej zmluve, na základe
ktorého konal pri spísaní Notárskej zápisnice považuje za neplatné, a to hneď z viacerých dôvodov.

Jedným z dôvodov je to, že toto splnomocnenie na uznanie dlhu malo byť dlžníkom udelené

splnomocnencovi v čase, keď žiadny dlh ešte neexistoval, nakoľko v tom čase nemohlo byť zrejmé, či
vôbec a ak áno kedy a v akom rozsahu dlžník poruší záväzok splácať poskytnutý úver, t.j. dlžník sa ním
vopred vzdal svojho práva na uznanie, resp. neuznanie dlhu v dobe, keď ešte nemal ani nemohol mať
vedomosť o jeho prípadnom vzniku ani o jeho výške, takže toto splnomocnenie je neurčité, všeobecné a
absolútneneplatné.Právnyúkonsamusíurobiťslobodneavážne,určiteazrozumiteľne;inakjeneplatný

(§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Predmetné splnomocnenie tieto zákonné požiadavky nespĺňa.

Vzhľadom na skutočnosť, že dlžníkom je spotrebiteľ (§ 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 634/1992 Zb.), čo je
zrejmé tak z obsahu zmluvy ako aj z označenia dlžníka v nej identifikačnými znakmi pre fyzické osoby
- nepodnikateľov (menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu),

záväzkový vzťah účastníkov preto podlieha režimu v tom čase účinného zákona číslo 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa. V prípade predmetnej úverovej zmluvy ide o „typovú zmluvu“ v zmysle ust. §
23a v tom čase účinného zákona o ochrane spotrebiteľa, t.j. o zmluvu, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých
prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Takáto
typová zmluva nesmie podľa § 23a ods. 2 písm. a) a b) citovaného zákona obsahovať neprimerané

podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán, najmä podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Predmetné splnomocnenie
nebolo individuálne dohodnuté, bolo súčasťou vopred veriteľom pripraveného formulára úverovej
zmluvy,pričomjeskutočnosťouznámousúduzjehočinnosti,ževeriteľrovnakýformulárúverovejzmluvys rovnakým inkorporovaným plnomocenstvom používal opakovane v mnohých prípadoch a dlžník ako
spotrebiteľ ho nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, je teda zrejmé, že nevyjadruje skutočnú vôľu
dlžníka a nebolo udelené slobodne tak, ako to vyžaduje § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Naviac

zakladá nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán na škodu spotrebiteľa a je
v rozpore s dobrými mravmi.

Okrem uvedeného, Mgr. Tomáš Kušnír v Notárskej zápisnici (bod 4) sám určil lehotu dokedy má byť dlh
dlžníkom zaplatený, na čo nebol oprávnený a na čo neexistoval žiaden právny titul. Z uvedeného sa

javí, že splnomocnenec v skutočnosti nehájil záujmy dlžníka ako splnomocniteľa, ale hájil skôr záujmy
veriteľa, ktorý ho sám určil za splnomocnenca vo vopred pripravenom formulári úverovej zmluvy, čím
konal v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže
ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Súd vzhľadom na uvedené preto uzavrel,
že advokát Mgr. Tomáš Kušnír nebol splnomocnený na to, aby za povinného uznal dlh, a to jednak z
dôvodu neplatnosti splnomocnenia a jednak z dôvodu rozporu záujmov povinného a zástupcu.

Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu je súhlas povinného s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice
verejnúlistinu,ktorájespôsobilánanútenývýkonpovinnostiuvedenejvjejobsahu.Zapovinnéhomalpri
tak vážnom právnom úkone, akým je spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu konať advokát,

ktorý o povinnom mohol mať v čase prijatia splnomocnenia len takú vedomosť, že je v omeškaní s
peňažným záväzkom a že si tohto advokáta nevybral, ale „bol mu vybraný“ oprávneným ako veriteľom.
Splnomocnenie, ktoré povinný „udelil“ pri podpise zmluvy, ktoré prijal advokát, za účelom uznania dlhu
povinného voči oprávnenému, je zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj pre zrejmé obchádzanie
zákona neplatným právnym úkonom a aj uznanie dlhu na základe takto udeleného splnomocnenia je

preto absolútne neplatným právnym úkonom.

Ako konštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze sp. zn. I.ÚS 5/2000 z 13.júla 2000,
je nepochybné, že hoci Notárska zápisnica podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku je rýdzo
procesnoprávnym inštitútom, nadväzuje tento inštitút na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia

občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
a výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.

Podľa § 323 ods.1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá
sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania.

Predmetné splnomocnenie nespĺňalo požiadavku horeuvedených zákonných ustanovení, podľa ktorých
môže byť uznaný iba v čase uznania existujúci, čo sa týka výšky určitý záväzok, keďže v čase udelenia

splnomocnenia povinným, ktoré bolo súčasťou už samotnej úverovej zmluvy nebolo, a ani nemohlo byť
zrejmé, či v budúcnosti povinnému z tohto úveru vznikne dlh a v akej výške. Naviac samotnú úverovú
zmluvu súd v mnohých jej ustanoveniach, z ktorých oprávnený vyvodzuje vznik svojho vymáhaného
nároku(napríkladvčastibodu06.Všeobecných podmienok poskytnutia úveru,kdemalbyť„dohodnutý“
úrok z omeškania v sadzbe 0,25 % denne, teda 91,25 % ročne ) považuje za absolútne neplatnú pre

rozpor s dobrými mravmi a pre ich nesúlad s ust. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa. Oprávneným vybraný splnomocnenec povinného teda v notárskej zápisnici uznával aj od
počiatku neexistujúce záväzky povinného.

Notárska zápisnica je verejná listina podľa § 134 O.s.p., ktorá je bez ďalšieho platná v celom rozsahu,

ale v prípade, ak nemá náležitosti, ktoré zákon vyžaduje, nie je ani verejnou listinou ani spôsobilým
exekučným titulom. Splnomocnenie, na základe ktorého bola spísaná notárska zápisnica je zo všetkých
vyššie uvedených dôvodov neplatné. Keďže je neplatné splnomocnenie na základe ktorého bola
spísaná notárska zápisnica, ani táto nemôže byť platná. Notárska zápisnica, ktorú oprávnený predložil
ako exekučný titul, nie je listinou o právnom úkone o uznaní dlhu povinného, lebo pre neplatné

splnomocnenie účastníka na strane povinnej osoby nie je verejnou listinou ani spôsobilým exekučným
titulom na podklade ktorého možno viesť exekúciu, je absolútne neplatná, a ako taká je nulitným aktom.Keďže neexistuje spôsobilý exekučný titul, na podklade ktorého by bolo možné viesť exekúciu proti
povinnému, vedená exekúcia je neprípustná a ako taká musela byť súdom podľa § 57 ods. 1 písm.
g/ Exekučného poriadku zastavená. Oprávnený sa môže svojich práv domáhať len inými právnymi

prostriedkami, napr. žalobou na plnenie.

Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (ZSP č. 15/1997).

Vychádzajúc z ustanovení Exekučného poriadku nemôžu byť pochybnosti o oprávnení exekučného
súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a
nielen pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku
napr. vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začatú exekúciu zastaví, pričom viaceré
z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak

exekučný súd obligatórne zastaví napr. v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby
sa exekučný titul stal vykonateľným [§ 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku ], alebo v prípade, ak v
už začatom exekučnom konaní zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo
po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným [§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku], alebo
ak v prebiehajúcom exekučnom konaní zistí, že právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo

[§ 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku], alebo ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú,
pretožejetuinýdôvod,prektorýexekúciunemožnovykonať[§57ods.1písm.g)Exekučnéhoporiadku],
pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný „iný dôvod“ sa môže týkať aj zistení týkajúcich
sa exekučného titulu.
Ako konštatoval aj Ústavný súdu SR v uznesení č. II.ÚS 404/2010-16 zo dňa 30.9.2010 „...exekučný

súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj
pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začatú exekúciu zastaviť, pričom
exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného
poriadku v rozhodnom znení).“

Súd na dôvažok dodáva, že nespôsobilosť takej Notárskej zápisnice, aká bola označená oprávneným za
exekučný titul, bola už slovenskými súdmi judikovaná. V obdobnej exekučnej veci vedenej na Okresnom
súde Banská Bystrica pod sp. zn. 4Er/256/2005 okresný súd dňa 11.1.2010 exekúciu z dôvodu
nespôsobilosti takejto notárskej zápisnice vyhlásil za neprípustnú, zastavil ju a uložil oprávnenému

zaplatiť exekútorovi trovy konania. Na odvolanie oprávneného toto rozhodnutie ako vecne správne
potvrdil aj Krajský súdv Banskej Bystrici uznesením č. k. 12CoE 1222/10-45 z 19.5.2010. Tento
postup všeobecných súdov preskúmaval na podklade sťažnosti oprávneného aj Ústavný súd Slovenskej
republiky. Ten vo svojom uznesení č. II.ÚS 404/2010-16 zo dňa 30.9.2010, preskúmavajúc zákonnosť a
ústavnosť postupu a rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica a Krajského súdu v Banskej Bystrici

o zastavení exekúcie z dôvodu neprípustnosti, založeného na obdobnom skutkovom stave a obdobných
dôvodoch ako sú aj tie, ktoré uvádza súd v tomto odôvodnení jednoznačne uzavrel, že „rozhodnutím
súdu nemohlo žiadnym spôsobom dôjsť k porušeniu práva sťažovateľky vlastniť majetok podľa článku
1 dodatkového protokolu, pretože Krajský súd postupoval plne v súlade s príslušnými ustanoveniami
Exekučného poriadku v rozhodnom znení.“ Ústavný súd v predmetnom Uznesení tiež konštatoval že

„Exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných
ustanovení a nielen z procesného hľadiska, ako to namietala sťažovateľka“.

Vzhľadom na zistenie dôvodov pre vyhlásenie exekúcie za neprípustnú súd exekúciu vedenú súdnym
exekútorom Ing. JUDr. Karolom Mihalom pod č. EX 2234/05 vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Vzhľadom na zastavenie exekúcie nebolo možné vyhovieť návrhu na zmenu súdneho exekútora a
poveriť vykonaním exekúcie exekútora, ktorého navrhol oprávnený. Preto súd návrh na zmenu súdneho
exekútora zamietol.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,

kto a v akej výške platí trovy exekúcie.Podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku na výkon rozhodnutia a exekučné konanie
podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis
neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení
exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia prostredníctvom
tunajšieho súdu (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

V zmysle § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.