Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. december 2012

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/77/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112212187
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2012:8112212187.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobkyne: C. K. Q., L.. X.X.XXXX,

J. G., Š. XX, X. M. I. Q., L.. XX.XX.XXXX, J. Š. XX, G., zastúpenej C.. D. W., S. D. D. E. G., L. B. X, p r o
t i žalovanej: HESTOMA, s.r.o., so sídlom Prešov, Mirka Nešpora 3, IČO: 36500577, zastúpenej JUDr.
Danielou Strakovou, advokátkou, so sídlom v Prešove, Konštantínova 6, o náhradu škody a prísl. takto

r o z h o d o l :

Z a s t a v u j ekonanie o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Žalobu o náhradu škody vo výške 187,80 Eur z a m i e t a.

Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 124,27 Eur na účet právnej
zástupkyne žalovanej v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Maloletá žalobkyňa zastúpená opatrovníčkou - svojou starou mamou I. Q. sa domáhala náhrady škody
vo výške 187,80 Eur, čo malo predstavovať náklady zaplatené inému stomatológovi na odstránenie

nesprávneho a neodborného postupu žalovanej pri ošetrení jej chrupu. Pôvodne sa domáhala aj
zaplatenia nekonkretizovanej sumy ako prípadných trvalých následkov poškodenia zdravia, neskôr
však písomným podaním zo dňa 3.5.2012 trvala už len na zaplatení sumy 187,80 Eur, takže
vychádzajúc z obsahu tohto podania súd ho posúdil ako čiastočné späťvzatie žaloby o náhradu sťaženia
spoločenského uplatnenia.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila popierajúc splnenie zákonných predpokladov pre vznik jej
zodpovednosti za škodu, poukázala na dlhodobo zanedbávaný stav chrupu žalobkyne a skutočnosť,
že ďalší stomatológ C.. T. nenapravoval nejaké jej nesprávne ošetrenie, ale len pokračoval v liečbe a

lekárskych úkonoch, ktoré by realizovala aj ona, ak by žalobkyňa sa dostavila na ďalší dohodnutý termín
ošetrenia.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedka C.. W. T., výpisom z obchodného registra
žalovaného, príjmovými pokladničnými dokladmi, lekárskym posudkom o bolestnom a sťažení
spoločenského uplatnenia, uznesením tohto súdu č.k. 36P 108/2011-16, sťažnosťou na postup lekára,
vyjadrením Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, výpisom zo zdravotnej dokumentácie
maloletej od C.. T., zdravotnou dokumentáciou žalobkyne u žalovanej a zistil tento skutkový stav:Maloletá žalobkyňa bola pacientkou žalovanej. Na preventívnu lekársku prehliadku sa dostavila až na
predvolanie žalovanej dňa 24.4.2009. Napriek poučeniu zo strany žalovanej o tom, že maloletá sa má
dostaviť na preventívnu prehliadku dvakrát ročne, žalobkyňa v sprievode opatrovníčky sa dostavila

k žalovanej na preventívnu prehliadku opäť až na jej predvolanie dňa 6.4.2010. Pri prezretí chrupu
žalobkyne C.. Č. (konateľka žalovanej) zistila u žalobkyni štyri kazy - dva na predných zuboch 11 a
12 a na dolných zuboch č. 36 a 46. Pacientka (a to je nesporné) na bolesti zubov sa nesťažovala.
Bola však veľmi vystrašená a preto C.. Č. postupovala tak, ako to bežne praktizuje. Začala s ošetrením
menej bolestivých spodných zubov, konkrétne zuba č. 36. S týmto postupom súhlasila aj opatrovníčka

žalobkyne.

Napriek tomu, že bol dohodnutý termín ďalšieho ošetrenia o týždeň, žalobkyňa sa dostavila až 27.4.2010
s tým, že jej vypadla plomba. C.. Č. jej preto urobila zub č. 36 znovu a zaplombovala aj ďalší zub č. 46.
Peniaze za úkon na zube č. 36 opatrovníčke lekárka vrátila a žalobkyňu objednala na 5.5.2010, kedy
však znovu neprišla. Následne opatrovníčka dňa 12.5.2010 si vyzdvihla u žalovanej výpis zo zdravotnej
dokumentácie žalobkyne.

Opatrovníčka na pojednávaní 17.10.2012 tvrdila, že maloletej vypadla aj plomba na zube č. 46 a preto
následne zobrala kartu od žalovanej. Na ďalšom pojednávaní 21.11.2012 a to po tom, čo vypovedal
svedok C.. W. T., ktorý poprel, že by opravoval zub č. 46 po vypadnutí plomby, začala tvrdiť, že na
predchádzajúcom pojednávaní nevypovedala pravdu, pretože si myslela, že C.. T. opravoval na zube
č. 46 to, čo urobila žalovaná. Začala tvrdiť, že plombu na zube č. 46 po jej vypadnutí znovu bezplatne

urobila samotná žalovaná. To sa však opäť nezhoduje s ďalšou časťou jej výpovede z predchádzajúceho
pojednávania, keď jasne uviedla, že 6.4.2010 sa robil len jeden zub (č.36) a zub č. 46 sa robil až
27.4.2010. Žalovaná teda nemala kedy znovu plombu na zube č. 46 založiť, keďže žalobkyňa už u nej
nebola. Aktuálna výpoveď opatrovníčky žalobkyne je v rozpore aj s údajmi v zdravotnej dokumentácii
žalobkyne, keďže jednotlivé lekárske úkony v nej korešpondujú s tým, čo vypovedala C.. Y. Č..

Dňa 31.5.2010 opatrovníčka s maloletou žalobkyňou prišla na stomatologické ošetrenie k C.. W. T. s
bolesťami predných zubov. C.. T. zhotovil röntgenový snímok týchto zubov, z ktorého zistil ich hlboké
kazy na atypickom mieste vzadu vo vnútri zuba bez porušenia zubnej skloviny. Následne vykonal
endodontické ošetrenie týchto zubov a ich rekonštrukciu fotokompozitnou výplňou. Neskôr vykonal výplň
zuba č. 46 - ale jeho krčku a nie tej časti, ktorú ošetrovala predtým C.. Č. a napokon vytiahol korene

4 mliečnych zubov. Tieto ďalšie ošetrenia realizoval 11.6.2010, 10.8.2010, 31.8.2010 a 2.11.2010. Za
všetky tieto ošetrenia opatrovníčka žalobkyne zaplatila 187,80 Eur. Vyplýva to z výpisu zo zdravotnej
dokumentácie spracovanom C.. T. a jednotlivé platby aj z príjmových pokladničných dokladov.

Opatrovníčkamaloletejvosvojejvýpoveditvrdila,žeužvapríli2009malažalobkyňanaprednýchzuboch
hnedé škvrny, na ktoré vraj upozornila C.. Č., ktorá na to reagovala tak, že žiadny zásah nie je potrebný,

že jedná sa o mliečne zuby, ktoré vypadnú. Opatrovníčka však zároveň potvrdila, že vedela o tom, že u
maloletej ide už o stále zuby, napriek tomu lekárku na to neupozornila. C.. Č. toto jej tvrdenie rozhodne
poprela.

Svedok C.. W. T. nemal žiadne výhrady voči postupu žalovanej pri ošetrení chrupu žalobkyne, ktorý bol
podľa neho zanedbaný v dôsledku zvýšenej kazivosti zubov a slabej ústnej hygiene. Rozhodne vylúčil,

že by už v apríli 2009 boli hnedé škvrny na predných zuboch ako začínajúce kazy. Uviedol, že kazy na
týchto zuboch zbežne ani neboli zistiteľné a rozhodne vylúčil aj to, že by stomatológ nerozpoznal mliečny
zub od stáleho zuba. Svedok uviedol, že röntgen nie je povinnou výbavou ambulancie a poukázal na to,
žeprimaloletýchpacientochsapoužívalenvýnimočne,akpociťujúbolesti.Svedokzdôraznil,ženazube
č.46robilďalšiuvýplň,alenainommiesteakoC..Č.atedarozhodnenenapravovaljejošetrenie.Potvrdil

tiež správnosť postupu MUDr. Čížovej, ak nevytiahla korene mliečnych zubov. Ide o bežný postup kvôli
tomu, aby nedošlo k posunu zubov. Až vo veku 9 - 10 rokov možno uvažovať o vytiahnutí týchto koreňov,
čo napokon u maloletej zrealizoval aj on a to aj po zohľadnení zvýšenej kazivosti zubov u nej.Opatrovníčka žalobkyne sa listom zo dňa 11.10.2010 sťažovala na postup C.. Č. na Úrade pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou. V liste tvrdila, že s vnučkou bola na ošetrení na prelome februára -
marca 2010, kedy mal byť ošetrený jeden zub. Po vypadnutí plomby zub lekárka znovu preplombovala,

za čo jej znovu mala zaplatiť. Ďalšie ošetrenie malo byť 6.4.2010, po dvoch dňoch znovu z ďalšieho zuba
vypadla plomba, takže znovu podstúpili opravu. Tieto údaje v liste sa opäť nezhodujú s jej výpoveďou
na pojednávaní.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v liste zo dňa 14.1.2011 oznámil, že zdravotná
starostlivosť C.. Č. nebola poskytnutá správne. Zistil nedostatky vo vedení zdravotnej dokumentácie a

vytkol to, že pri prehliadke 6.4.2010 mala byť v rámci diagnostických postupov vrátane röntgenového
vyšetrenia stanovená správna diagnóza zubov 11 - 12 s následným adekvátnym terapeutickým
postupom.

Uznesením tohto súdu č. k. 36P 108/2011 - 16 zo dňa 11.1.2012 bola maloletej žalobkyni ustanovená
opatrovníčka I. Q.Á. na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej maloletej na zdraví. V uznesení
sa konštatuje, že rozsudkom tohto súdu č. k. 24P 247/03-85 zo dňa 2.3.2004 bola maloletá Dominika

zverená do pestúnskej starostlivosti svojej starej mamy I. Q.. Jej matka totiž bola pozbavená spôsobilosti
na právne úkony. Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť 4.2.2012.

Podľa výpisu z obchodného registra žalovanej spoločnosti jej predmetom činnosti okrem iného je aj
poskytovanie zdravotnej starostlivosti v odbore stomatológia.

Je nepochybné, že žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu škody, čo jasne uviedla v žalobnom petite,

ktorý pre posúdenie nároku je rozhodujúci. V ňom totiž jasne uviedla, že si uplatňuje náhradu škody
predstavujúcu náklady, ktoré vynaložila inému stomatológovi (v danom prípade C.. T.) na odstránenie
nesprávneho a neodborného postupu žalovanej. Zjavne teda nárok bol uplatnený ako náhrada škody, v
žalobe sa síce uvádza § 420 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), podľa názoru súdu by však nárok
sa mal posúdiť ako osobitný druh zodpovednosti podľa § 420 a OZ.

Podľa § 420 a ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.

Podľa § 420 a ods. 2 písm. a/ OZ škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená
činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti.

Podľa § 420 a ods. 3 OZ zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil zbaví, len ak preukáže, že škoda
bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním

poškodeného.

Žalobkyňa žaluje ako škodu všetky náklady, ktoré vynaložila na ošetrenie u C.. T.. Aby tento nárok
bol dôvodný, musela by preukázať ,že C.. T. svojimi lekárskymi úkonmi reparoval nesprávne ošetrenie
žalovanou. Nič také však zistené nebolo. Jednoznačne C.. T. len pokračoval v liečbe žalobkyne, ktorú
predčasne ukončila u žalovanej. Opatrovníčka žalobkyne si musí uvedomiť, že ak by maloletá sa naďalej

liečila u žalovanej, taktiež by u nej platila za nadštandardné úkony, v súčasnosti ani nie je možné ustáliť
o akú sumu by išlo. Preto je úplne nelogické, ak opatrovníčka trvala na preplatení všetkých nákladov u
C.. T., aj keď z dokladov, ktoré mala sama k dispozícii bolo zjavné, že C.. T. ošetroval iné zuby ako C..
Č., okrem zuba č. 46, ktorý však, ako bolo zistené v priebehu konania, bol ošetrený na inom mieste a
vôbec nesúvisel s predchádzajúcim ošetrením.

Súd teda nezistil, že by žalobkyni vznikla nejaká škoda v dôsledku činnosti resp. nečinnosti žalovanej
a preto žalobu zamietol. Závery Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pre tento spor sú
irelevantné, pretože nie sú zákonným predpokladom pre vznik škody. To, že žalovaná nedostatočne
viedla zdravotnú dokumentáciu alebo to, že nezhotovila röntgenový snímok (ktorý navyše ako samauviedla, by neskôr zrealizovala pri ďalšom plánovanom ošetrení) neznamená, že by mala nahradiť
náklady za ošetrenia ďalších zubov u iného stomatológa.

Zarážajúce na tomto prípade bolo aj to, že u žalobkyni bol konštatovaný zanedbaný stav chrupu,

ktorý súvisel s jej nedostatočnou hygienou. Maloletá je pritom v pestúnskej starostlivosti starej mamy,
ktorá sama zanedbala v tomto smere starostlivosť o vnučku, kontrolu jej hygieny, ale tiež preventívne
prehliadky, na ktoré maloletí pacienti majú nárok dvakrát v roku. Aj keď maloletá mala viaceré kazy,
iniciatívne s ňou nešla na ošetrenie, na to sa dostavila až na predvolanie C.. Č., ktorej by mala byť
vďačná za jej iniciatívu. Inak by zrejme u maloletej sa mohli očakávať ešte väčšie problémy s chrupom.

Nerešpektovala dohodnuté ďalšie termíny ošetrenia a aj na súde vypovedala nepravdivo (o čom je
zmienka v predchádzajúcej časti rozsudku) a pravdivé údaje neuviedla ani v jej písomnej sťažnosti
adresovanej Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O.s.p.“). Súd priznal úspešnej žalovanej náhradu trov konania, pretože nezistil žiadny dôvod pre
použitie výnimočného ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. Podľa citovaného ustanovenia, ak sú tu dôvody

hodnéosobitnéhozreteľa,nemusísúdvýnimočnenáhradutrovkonaniacelkomalebosčastipriznať.Súd
prihliadnenajmänaokolnosti,čiúčastník,ktorémusapriznávanáhradatrovkonania,uviedolskutočnosti
a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a
dôkazy uplatniť.

Opatrovníčku žalobkyne súd opakovane na každom pojednávaní upozorňoval na spornosť uplatneného

nároku na náhradu škody s tým, že zotrvávanie na žalobe za týchto skutkových okolností, ktoré
boli známe už z listinných dôkazov pripojených k žalobe, bude súd vyhodnocovať pri náhrade
trov konania. Opatrovníčka žalobkyne napriek týmto opakovaným upozorneniam na žalobe zotrvala.
Priznaná náhrada trov konania predstavuje trovy právneho zastúpenia. Vykonané boli 4 úkony právneho
služby: prevzatie a príprava zastúpenia, podanie písomného vyjadrenia k žalobe 11.9.2012, účasť na

pojednávaniach 17.10.2012 a 21.11.2012. Tarifná odmena za 1 úkon podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č.
655/04 Z.z. činí 18,26 Eur. Pripočítaný bol aj režijný paušál 4 x 7,63 Eur podľa § 16 ods. 3 citovanej
vyhlášky a napokon 20% DPH (20,71 Eur) podľa § 18 ods. 3.

O čiastočnom zastavení konania bolo rozhodnuté podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.