Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 24, 2012

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/8/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611205698
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2012:1611205698.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Behranovou, v právnej veci

navrhovateľky: Q., zastúpená JUDr. Barborou Šrutekovou, advokátkou so sídlom Hlavná 44, 917 01
Trnava proti odporcom: 1. X., 2. R. obaja odporcovia zastúpení JUDr. Martou Vícenovou, advokátkou
so sídlom Záhorácka 5478/15B, 901 01 Malacky, o zaplatenie 1.726,70 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne sumu 1.726,70 €
a na účet JUDr. Barbory Šrutekovej, advokátky, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX náhradu trov konania
navrhovateľky v sume 103,50 € a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 266,44 €, všetko v lehote
15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.06.2011 sa navrhovateľka voči
odporcom domáhala zaplatenia sumy vo výške 1.726,70 € s úrokom z omeškania.

Návrh na začatie konania navrhovateľka odôvodnila tým, že dňa 01. 12. 2005 uzatvorila ako nájomca so
Slovenskou republikou - Fakultnou nemocnicou s poliklinikou Bratislava ako prenajímateľom Zmluvu o
nájme bytu, na základe ktorej jej bol ako predmet nájmu daný do užívania 4-izbový byt nachádzajúci sa
na poschodí budovy zdravotného strediska so súp. č. XX na Ul. W.. Dňa 02. 05. 2008 došlo k prevodu
vlastníckeho práva z prenajímateľa na odporcov v 1. a v 2. rade, pričom prešli práva a povinnosti
pôvodného prenajímateľa na nového vlastníka tejto budovy ako na prenajímateľa. Odporcovia v 1. a v

2. rade mali záujem na tom, aby sa navrhovateľka z predmetného bytu vysťahovala a navrhovateľku
neustále vyzývali k tomu, aby s nimi uzatvorila novú nájomnú zmluvu s tým, že ak tento nový návrh
nájomnejzmluvynepodpíše,dostanevýpoveďznájmubytu.Návrhnovejzmluvynavrhovateľkaodmietla
podpísať najmä z dôvodu, že nájomný vzťah sa ním menil na nájom na dobu určitú, pričom pôvodný
nájomný vzťah bol dojednaný na dobu neurčitú a tiež na základe tejto zmluvy malo dôjsť k zvýšeniu
nájomného zo 4.000,- Sk na 6.000,- Sk. Dňa 14. 08. 2008 doručili odporcovia navrhovateľke výpoveď
z nájmu bytu podľa ustanovenia § 711 ods. 1 písm. a), d) Občianskeho zákonníka, ktorú napadla

navrhovateľka žalobou. Situácia vyvrcholila dňa 22. 10. 2008, kedy syn odporcov I. neoprávnene vnikol
do bytu navrhovateľky, kde ju napadol a spôsobil jej škodu vo výške 1.665,76 €, čím spáchal prečin
porušovania domovej slobody podľa §194 ods. 1 Trestného zákona. Konanie vedené pred Okresnou
prokuratúrou Malacky pod č. k. 2 Pv XXX/XXXX. sa skončilo schválením zmieru a zastavením trestného
stíhania. V konaní o neplatnosť výpovede z nájmu bytu bola navrhovateľka úspešná a rovnako bola
úspešná aj v odvolacom konaní. Napriek neplatnosti predmetnej výpovede, odporcovia dňa 14. 11. 2008
vymenili zámok od vstupnej bránky do areálu bývalého zdravotného strediska, v ktorom sa predmetnýbyt nachádza. Z tohto dôvodu navrhovateľka nemohla predmetný byt užívať, pričom počas obdobia od
júla 2009 do decembra 2010 platila odporcom nájomné za užívanie predmetu nájmu, i keď ho reálne
neužívala a ani užívať nemohla. Celkovo navrhovateľka odporcom v uvedenom období zaplatila titulom

nájomného sumu vo výške1.726,70 €.z tohto titulu vznikalo počas celého vyššie uvedeného obdobia na
strane odporcov bezdôvodné obohatenie, pretože navrhovateľka platila nájomné avšak predmet nájmu
reálne nemohla užívať. A to aj napriek tomu, že odporcov viackrát vyzývala, aby uviedli predmet nájmu
do užívania schopného stavu (ktorý stav bol značne poškodený po tom, ako syn odporcov do tohto bytu
vnikol a tento značne poškodil) a dali jej kľúče od bránky do areálu bývalého zdravotného strediska.

Navrhovateľka nájomné stále platila, lebo verila, že sa do tohto bytu bude môcť opätovne vrátiť. Okrem
toho, že odporcovia navrhovateľke v užívaní predmetného bytu po celý čas súdneho konania fakticky
bránili, mala a stále má aj dôvodný strach o svoj život a zdravie zo strany syna odporcov.

Ako ďalej navrhovateľka uviedla - odporcovia sa v súvislosti s ich bezdôvodným obohatením dostali
do omeškania, preto si uplatnila aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
nasledovne: 9% zo sumy l32,77 € od 01. 09. 2009 do zaplatenia, 9% zo sumy 132,78 € od 30.09.2009

do zaplatenia, 9% zo sumy 132,78€ od 29.10.2009 do zaplatenia, 9% zo sumy 132,87 € od 09.12.2009
do zaplatenia, 9% zo sumy 132,87 €e od 29.1.2010 do zaplatenia, 9% zo sumy 265,74 € od 11. 02. 2010
do zaplatenia, 9% zo sumy 132,78 € od 07.05.2010 do zaplatenia, i9% zo sumy 132,78 € od 08.06.2010
do zaplatenia, 9% zo sumy 132,77 € od 30.07.2010 do zaplatenia, 9% zo sumy 132,78 € od 07.09.2010
do zaplatenia, 9% zo sumy 132,78 € od 16.10.2010 do zaplatenia, 9% zo sumy 133,- € od 30. 11. 2010

do zaplatenia. Navrhovateľka sa domáhala aj náhrady trov konania.

Odporcovia v odpore voči platobnému rozkazu, ktorý bol vo veci vydaný uviedli, že navrhovateľkou
prezentované skutočnosti sa nezakladajú na pravde, nakoľko byt nikto neužíva, je k dispozícii
navrhovateľke a hocikedy sa doň môže vrátiť..

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil so zmluvou o nájme bytu uzatvorenou

dňa 01.12.2005 medzi Slovenskou republikou - Fakultnou nemocnicou s poliklinikou Bratislava ako
prenajímateľom a navrhovateľkou ako nájomcom, oznámením zo dňa 23.05.2008 o zmene vlastníka
budovy, návrhom zmluvy o nájme zo dňa 30.05.2008, predloženým odporcami v 1. a 2. rade ako
prenajímateľmi navrhovateľke ako nájomcovi, výpisom z listu vlastníctva č.XXXX vedeným Správou
katastra Malacky pre okres Q., obec B. katastrálne územie B., návrhom zmluvy o prenájme nebytových

priestorov zo dňa 17.09.2008 predloženým odporcami v 1. a 2. rade ako prenajímateľmi navrhovateľke
ako nájomcovi, listinami o vklade v hotovosti na účet, príkazmi na úhradu, oboznámil sa so spisom
vedeným na tunajšom súde pod sp. zn. 5C 679/2008, vyšetrovacím spisom vedeným na Okresnom
riaditeľstve PZ v Bratislave-okolie číslo ORP-3586/2-OSV-BH-2008-Pý, trestným spisom vedeným na
tunajšom súde pod sp. zn. 2T 103/2009 a zistil nasledovný skutkový stav:

Na základe zmluvy o nájme bytu uzatvorenou dňa 01.12.2005 medzi Slovenskou republikou -
Fakultnou nemocnicou s poliklinikou Bratislava ako prenajímateľom a navrhovateľkou ako nájomcom
sa navrhovateľka stala nájomníčkou 4-izbového bytu nachádzajúceho sa na poschodí zdravotného
strediska súpisné číslo XX na ul. W. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s dohodnutým nájomným
vo výške 4.000,- Sk mesačne.

Kúpnou zmluvou zo dňa 18.02.2008 odporcovia nadobudli bývalé zdravotné stredisko do
bezpodielového spoluvlastníctva a zároveň prebrali na seba práva a záväzky zo zmluvy o nájme
uzavretej medzi Fakultnou nemocnicou s poliklinikou Bratislava a navrhovateľkou.

Následne odporcovia predložili navrhovateľke návrh novej nájomnej zmluvy, podľa ktorej počnúc dňom
01. júna 2008 vzniká nájomný pomer na dobu určitú do 01. júna 2009, kedy by sa mala navrhovateľka

okamžite vysťahovať bez nároku na akúkoľvek náhradu. Výška nájomného bola navrhnutá vo výške
6.000,- Sk mesačne.Navrhovateľka odmietla uvedenú nájomnú zmluvu s odporcami uzavrieť, nakoľko nová nájomná zmluva
by bola pre ňu nevýhodná.

Dňa 14.07.2008 bola navrhovateľke doručená výpoveď zo zmluvy o nájme bytu uzatvorenej dňa

01.12.2005zdôvodovpodľa§711ods.1písm.a)apísm.d)Občianskehozákonníka,tedažeodporcovia
potrebujúbytpresvojedospelédeti,aženavrhovateľkanezaplatilanájomnézačasdlhšíakotrimesiace.

Navrhovateľka žalobou na tunajšom súde napadla platnosť výpovede. (Súd rozsudkom č. k. 5C
679/08-98 zo dňa 03.11.2009, právoplatným dňa 01.02.2011 určil, že uvedená výpoveď z nájmu bytu
je neplatná.)

Výzvou zo dňa 21.10.2008 odporcovia vyzvali navrhovateľku na dojednanie podmienok nového nájmu,

ktorý pre ňu zabezpečili v rodinnom dome v Q.

Dňa 22.10.2008 neoprávnene vošiel do bytu užívaného navrhovateľkou syn odporcov - I. a po
prechádzajúcich vulgárnych nadávkach na adresu navrhovateľky túto fyzicky surovo napadol a spôsobil
jej zranenia, ktoré si vyžiadali liečenie v trvaní cca 6 dní. Svedkyne prítomné v byte navrhovateľky v čase
útoku potvrdili, že I. navrhovateľku surovo udieral , škrtil a kopal.

Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 2T/103/2009-154 zo dňa 21.09.2009 bol I. uznaný za vinného a bol
odsúdený za prečin porušovania domovej slobody.

V rámci trestného konania v horeuvedenej veci boli ako svedkovia vypočutí aj odporcovia, pričom z
ich výpovedí vyplynulo, že prvotnou príčinou skutku, ktorého sa ich syn dopustil bol spor ohľadne bytu
užívaného navrhovateľkou, ktorá nechcela rešpektovať podmienky odporcov.

Navrhovateľka v rámci svojej výpovede uviedla, že po napadnutí synom odporcov ju odviezli do
nemocnice a odvtedy sa do bytu nevrátila. Najprv bývala u známej v I. a neskôr si spolu s dcérou
prenajala byt v W. Navrhovateľka uviedla, že do bytu sa nevrátila, nakoľko mala panický strach z
odporcov a ich syna, bála sa, že jej znovu ublížia.

Medziúčastníkminebolosporné,ženavrhovateľkaplatilanájomzabyttak,akouvádzavosvojomnávrhu

na začatie konania. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že syn odporcov jej okrem bolestného
uhradil aj nájomné do septembra 2009 z dôvodu, že byt neužívala zo strachu pred ním a odporcom v 1.
rade, preto sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia, spočívajúceho v zaplatenom nájomnom
za september 2009 až november 2010, kedy nájomné prestala platiť.

Podľa ustanovenia § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že na strane odporcov vzniklo bezdôvodné obohatenie,

nakoľko získali majetkový prospech - nájomné za predmetný byt - z nepoctivých zdrojov. Za prospech
získaný z nepoctivých zdrojov treba považovať aj prospech získaný v rozpore s dobrými mravmi.Podľa ustanovenia § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Rozpor s dobrými mravmi pri prijatí nájomného za byt v predmetnom období súd vzhľadal v tom,
že nájomné za byt odporcovia prijali napriek skutočnosti, že navrhovateľka byt neužívala, pričom za
podstatný súd považoval dôvod neužívania bytu navrhovateľkou. Neužívanie bytu navrhovateľkou -
i keď sa tak stalo na základe jej rozhodnutia - malo svoj pôvod práve v správaní sa odporcov ako
prenajímateľov a ich syna, ktorí od nadobudnutia nehnuteľnosti, v ktorej sa predmetný byt nachádza,

vyvíjali na navrhovateľku nátlak a vykonávali úkony smerujúce k tomu, aby sa z bytu vysťahovala bez
poskytnutia náhradného bytu. Týmito úkonmi boli jednak návrh nájomnej zmluvy, podľa ktorej mal byť
nájomný vzťah zmenený z doby neurčitej na dobu určitú - dobu jedného roka a jednak výpoveď z nájmu
bytu, ktorá napokon pred súdom neobstála. Konfliktné vzťahy medzi účastníkmi vyvrcholili fyzickým
útokom syna odporcov na navrhovateľku, ktorý jej spôsobil zranenia, z ktorých sa musela liečiť a tento
útok v spojení s predchádzajúcim konaním odporcov vyvolal v navrhovateľke dôvodnú obavu o jej

zdravie a život.

Podľa názoru súdu teda neobstojí námietka odporcov, že byt mala navrhovateľka v inkriminovanej dobe
k dispozícii, tento byt bol prázdny, naviac bola tu riadne uzavretá nájomná zmluva a teda povinnosť
navrhovateľky platiť nájomné.

Prekážkou užívania bytu v danom prípade nebola fyzická objektívna nemožnosť užívať byt, ale prekážka

mentálna - dôvodný strach navrhovateľky z opakovaného útoku na jej osobu v prípade, ak nepristúpi na
návrhy odporcov. Strach navrhovateľky z útoku súd považoval za dôvodný vzhľadom k brutalite útoku
syna odporcov, ktorý v rámci trestného konania okrem navrhovateľky opísali aj prítomné svedkyne.

Súd teda dospel k záveru, že napriek riadne uzavretej nájomnej zmluve, v zmysle ktorej navrhovateľka
ako nájomca mala povinnosť platiť nájomné odporcom, za obdobie po útoku ich syna na navrhovateľku,

keď v dôsledku tohto útoku navrhovateľka zo strachu o svoj život a zdravie byt prestala užívať, bolo
prijatie platenia nájomného v rozpore s dobrými mravmi a teda na strane odporcov ako prenajímateľov
vzniklo bezdôvodné obohatenie.

Neobstojí ani námietka odporcov, že navrhovateľka mala v lehote šiestich mesiacov od vzniku prekážky
upozorniť odporcov, že jej je znemožnené byt užívať.

Podľa ustanovenia § 675 Občianskeho zákonníka právo na odpustenie alebo na poskytnutie zľavy z
nájomného sa musí uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatní
do šiestich mesiacov odo dňa, keď došlo ku skutočnostiam toto právo zakladajúcim.

V súvislosti s uvedenou námietkou odporcov súd poukazuje na nasledovné:

Je zrejmé - a súd to aj vyššie uvádza, že prekážka, ktorá bola dôvodom neužívania bytu navrhovateľkou

nebola prekážkou fyzickou - nejednalo sa o vadu veci, ktorá by znemožňovala užívanie veci - bytu,
jednalo sa o prekážku, ktorá mala svoj pôvod v strachu - ako uviedla navrhovateľka - po útoku
syna odporcov mala panický strach z odporcu v 1. rade a jeho syna. Naviac - na citované zákonné
ustanovenie by bolo možné prihliadať, keby svoj nárok navrhovateľka odvodzovala zo záväzkové
vzťahu vzniknutého na základe nájomnej zmluvy. Navrhovateľka však svoj nárok odvodzuje zo záväzku

vzniknutého z bezdôvodného obohatenia, čo je v zmysle ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka
samostatný záväzok (Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo iných skutočností uvedených v zákone.).Skutočnosťou, či na vstupnej bráne do areálu bol alebo nebol vymenený zámok sa súd bližšie
nezaoberal, nakoľko vzhľadom na vyššie uvedené túto skutočnosť považoval za okrajovú a pre
rozhodnutie súdu nedôležitú.

Vzhľadom k skutočnosti, že sa jedná o spoločný záväzok odporcov ako prenajímateľov, nakoľko sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, plnením jedného z nich v rozsahu plnenia
zanikne povinnosť druhého z odporcov.

V časti úrokov z omeškania súd návrh zamietol z dôvodu, že nemal preukázané, že by navrhovateľka
pred podaním návrhu vyzvala odporcov na vydanie bezdôvodného obohatenia, teda k omeškaniu
odporcov s plnením nedošlo.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa
ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov
konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od
znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

Súd dospel k záveru, že navrhovateľka mala neúspech len v pomerne nepatrnej časti - v tej časti, ktorou

sa popri istine domáhala aj úrokov z omeškania.

V zmysle citovaného ustanovenia súd priznal náhradu trov konania navrhovateľke v plnom rozsahu.

V súlade s ustanovením § 151 ods.1 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľka vyčíslila
svoje trovy konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 103,50 € a z trov
právneho zastúpenia advokátkou, nasledovne:

Podľa ustanovenia § 14 ods.1 vyhl. č.655/2004 Z.z. patrí právnej zástupkyni navrhovateľky odmena za
tieto úkony právnej služby, vychádzajúc z hodnoty predmetu sporu 1.726,70 €:

1. prevzatie a príprava zastúpenia ..................................81,33 €+ 7,41 € režijný paušál

2. návrh na vydanie platobného rozkazu.........................81,33 €+ 7,41 € režijný paušál

3. vyjadrenie k odporu................................................... 81,33 €+ 7,63 € režijný paušál

Spolu predstavuje odmena za právne služby sumu 266,44 €.

Spolu predstavujú trovy konania navrhovateľky sumu 369,94 €.

Podľaustanovenia§149ods.1O.s.p.akadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdenánáhrada
trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

V zmysle citovaného ustanovenia sú povinní odporcovia spoločne zaplatiť náhradu trov konania

navrhovateľky na účet právnej zástupkyne navrhovateľky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek
tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.