Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. september 2012

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/73/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711205582
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2012:6711205582.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci navrhovateľky

B. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX K. K., P. XX, zastúpená JUDr. Vierou Novákovou,
advokátkou so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Skuteckého 30, proti odporcovi Slovenská republika,
zast. Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom 811 03 Bratislava, Župné námestie
13, IČO: 00 166 073, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom vo výške 50.000,-
Eur, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .

Súd odporcovi trovy konania n e p r i z n á v a .

O trovách konania právneho zástupcu navrhovateľky súd r o z h o d n e osobitným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom došlým Okresnej prokuratúre Banská Bystrica dňa 03.11.2010
domáhala, aby jej súd priznal odškodné vo výške 50.000,- Eur a to z dôvodu, že Okresný súd Banská
Bystrica zamietol prípad vedený pod sp.zn. 20C/183/2009. Okresná prokuratúra v Banskej Bystrici
uvedené podanie odstúpila na Okresný súd Banská Bystrica, ktorému toto podanie bolo doručené dňa

10.11.2010.

Okresný súd Banská Bystrica uvedené konanie viedol pod sp.zn. 14C/208/2010, pričom uznesením zo
dňa 18.11.2010 bola navrhovateľka vyzvaná, aby svoje podanie doplnila v súlade s ustanoveniami §
42 ods. 3 a § 79 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej už len O.s.p.). V zmysle uvedeného
uznesenia bola vyzvaná na doplnenie označenia odporcu, ďalej pravdivých opísaní rozhodujúcich
skutočností, označení dôkazov ktorých sa dovoláva a čoho sa domáha. Zároveň bola poučená, že v

prípade ak uvedené podanie nebude doplnené, keďže súd pre uvedený nedostatok nemôže v konaní
pokračovať, toto podanie odmietne.

Navrhovateľka v zmysle uvedeného uznesenia na odstránenie vád doručila Okresnému súdu Banská
Bystrica dňa 30.11.2010 list v ktorom uviedla, že 50.000,- Eur považuje ako odškodné za opakované
zamietnutie prípadu sp.zn. 20C/183/2009 s tým, že okrem iných skutočností uviedla, že nevie či chce,
aby jej prípad súdil tento súd a taktiež žiadala si určiť bezplatne advokáta.

OkresnýsúdBanskáBystricasvojimuznesenímč.k.14C/208/2010-57zodňa14.01.2011navrhovateľke
priznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a zároveň jej určil na ochranu práv a záujmov
advokátku JUDr. Vieru Novákovú.Právna zástupkyňa navrhovateľky svojim podaním došlým Okresnému súdu Banská Bystrica dňa
01.03.2011 vzniesla námietku zaujatosti proti všetkým sudcom Okresného súdu Banská Bystrica a

žiadala, aby títo boli vylúčení z prejednania predmetného sporu.
Právna zástupkyňa navrhovateľky podaním doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa
04.03.2011 upravila návrh tým spôsobom že žiadala, aby súd priznal navrhovateľke z titulu nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy za nesprávny úradný postup sumu vo výške 50.000,- Eur ako aj trovy
konania. Tento návrh odôvodnila tým, že v roku 2009 podala navrhovateľka na Okresný súd Banská

Bystrica podanie, v ktorom upozornila na zle poskytnutú zdravotnú starostlivosť zo strany lekárov s
tým, že žiadala proti týmto lekárom odškodné, ktorého výšku ponechala na zvážení súdu. Toto konanie
bolo vedené pod sp.zn. 20C/183/2009. V tomto konaní ju súd vyzval na upresnenie návrhu, avšak
podľa nej bez náležitého poučenia, akým spôsobom má predmetné podanie opraviť. Aj napriek tomu, že
navrhovateľka podanie opravila, uvedené podanie súd odmietol a urobil tak bez toho, aby jej ustanovil
zástupcu napriek tomu, že vedel, že nie je v jej schopnostiach a možnostiach upraviť predmetné

podanie podľa jeho pokynov. Proti uvedenému rozhodnutiu okresného súdu bolo podané odvolanie a
Krajský súd Banská Bystrica uznesením pod sp.zn. 16Co/409/2009 zo dňa 11.01.2010 toto uznesenie
okresného súdu potvrdil. Týmto nezákonným postupom bola navrhovateľka ukrátená na právach a bolo
je odňaté právo zákonne konať pred súdom. Touto žalobou sa domáha náhrady škody vo výške 50.000,-
Eur, pričom uvedená nemajetková ujma je primerané finančné zadosťučinenie za to, že v dôsledku

nesprávneho súdneho rozhodnutia boli porušené jej práva. Poukazuje hlavne na tú skutočnosť, že
rozhodnutím, ktorým okresný súd odmietol jej podanie bez toho, aby ju predtým dostatočným spôsobom
poučil ako má odstrániť nedostatky, bolo porušené jej právo na spravodlivý súdny proces. Na základe
týchto skutočností žiada, aby súd rozhodol tak, ako aj vyššie uvedené.
Na základe uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 14NcC/19/2011-79 zo dňa 12.04.2011

bolo rozhodnuté tak, že sudcovia Okresného súdu Banská Bystrica sú vylúčení z prejednávania a
rozhodovania v tejto veci a vec bola prikázaná na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Zvolen.

V písomnom vyjadrení odporcu, doručenom súdu dňa 16.08.2011, sa okrem iného uvádza, že v zmysle
Zákona č. 514/2004 Z.z. podľa § 17 ods. 1 a 2 sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný

predpis neustanovuje inak. V prípade ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch. Nakoľko navrhovateľka neuvádza, na základe
akého právneho predpisu sa domáha plnenia, vzhľadom na obsah žaloby sa tu jedná o zodpovednosť
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len zákona o zodpovednosti za škodu). Na vznik

zodpovednosti štátu za škodu v zmysle tohto zákona je potrebné súčasné splnenie troch podmienok
a to, aby nastala udalosť, ktorá môže mať za následok vznik škody, vznik samotnej škody a príčinná
súvislosť medzi skutočnosťou, ktorej následkom má byť utrpená škoda a škodou. Účastník môže byť v
konaní úspešný len vtedy, ak by preukázal, že všetky tri skutočnosti (§ 9 ods. 1 zákona) boli naplnené. Ak
nie je daná príčinná súvislosť, nevzniká zodpovednosť za škodu, pričom nestačí iba pravdepodobnosť

príčinnej súvislosti, ale vždy sa vyžaduje dôkaz o jej existencii. Uvedené skutočnosti musí preukázať
navrhovateľ.
Zároveň uvádza, že navrhovateľka sa domáha svojho nároku na základe tej skutočnosti, že Okresný
súd Banská Bystrica mal v konaní sp.zn. 20C/183/2009 nesprávne postupovať a vydať nezákonné
uznesenie č.k. 20C/183/2009-13 zo dňa 13.11.2009, keď odmietol jej podanie v zmysle § 43 ods. 2

O.s.p. z dôvodu neúplnosti a nezrozumiteľnosti návrhu, ktoré napriek podanému odvolaniu Krajský súd
Banská Bystrica uznesením sp.zn. 16Co/409/2009-27 potvrdil, čím nadobudlo aj uznesenie Okresného
súdu Banská Bystrica právoplatnosť. Odporca v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú judikatúru vo veci
zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom s tým, že úkony tzv. úradného
postupu sami o sebe nevedú k vydaniu rozhodnutia a v prípade, že je takéto rozhodnutie vydané,

bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazí. Z uvedeného hľadiska je nesprávnym úradným postupom
súvisiacim s rozhodovacou činnosťou napríklad nevydanie, resp. neskoré vydanie rozhodnutia, ak malo
byť v súlade so stanoveným pravidlami vydané, resp. vydané v určitej lehote, prípadne iná nečinnosť
štátneho orgánu, či iné vady v spôsobe vedenia konania. Štát podľa uvedených ustanovení zodpovedá
za škodu za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti s takýmto

postupom, teda ak je nesprávny úradný postup v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Pokiaľ však
orgán štátu zhromažďuje podklady a dôkazy pre rozhodnutie a hodnotí zistené skutočnosti, právne
ich posudzuje a podobne, ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia. Ako nesprávny
úradný postup nie je možné teda uplatňovať pochybenia a nedostatky spočívajúce v tom, že vkonaní predchádzajúcemu rozhodnutiu si štátny orgán nezabezpečil dostatok skutkových podkladov
pre rozhodnutia, alebo že predloženie listín nesprávne vyhodnotil a v dôsledku toho je ním vydané
rozhodnutie nesprávne. Zodpovednosť štátu za prípadne spôsobenú škodu tak nemožno za takéhoto

stavu odôvodniť bez toho, aby bolo také rozhodnutie zmenené či zrušené (rozhodnutie Najvyššieho
súdu Českej republiky 2Cdon 129/97). Poukazuje na to, že zabezpečovanie podkladov a dôkazov pre
rozhodnutie vo veci a ich vyhodnocovanie, ako aj postupy orgánu verejnej moci vedúce k vydaniu
rozhodnutia, nie je možné považovať za úradný postup orgánu verejnej moci, ktorý by bolo možné
vyhodnotiť ako nesprávny. Tieto sa totiž prejavia vždy v samotnom rozhodnutí. Práve z dôvodu možného

pochybenia pri právnom posúdení a vyhodnotení veci, je možné rozhodnutie orgánu verejnej moci
napadnúť riadnymi, resp. mimoriadnymi opravnými prostriedkami. Na základe tohto teda nie je tu ani
splnená podmienka ustanovenia § 6 ods. 1 Zákona o zodpovednosti za škodu a za daného stavu nie je
možné zo strany navrhovateľky domáhať sa náhrady škody spôsobenej údajným nesprávnym úradným
postupom okresného súdu, prípadne jeho nezákonným rozhodnutím. Na základe týchto skutočností
žiadame, aby súd návrh zamietol.

Súd na základe listu odporcu, adresovaného právnej zástupkyni navrhovateľky zo dňa 02.05.2012,
označeného ako „Stanovisko k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody“ zistil, že
týmto listom odporca reaguje na podanie zo dňa 03.03.2012, ktorým právna zástupkyňa navrhovateľky
v jej mene požiadala o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle Zákona č. 514/2003

Z.z. V uvedenom liste sa uvádza:
„Sekcia právnych služieb Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky Vás vyrozumieva, že
Ministerstvo spravodlivosti SR Vašu žiadosti v zmysle § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. predbežne
prerokovalo, pričom tejto žiadosti nevyhovelo.“ Zároveň poukazujú na to, že pre možnosť postupu v
zmysle uvedeného zákona musia byť súčasne splnené preukázané podmienky a to nesprávny úradný

postup, resp. nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci, vznik škody a príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. V prípade Vašej
klientky nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na náhradu škody. Nie je
preukázaný nesprávny úradný postup Okresného súdu v Banskej Bystrici.

Súd zo spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 20C/183/2009 zistil, že dňa 02.11.2009
navrhovateľka podala žalobu na M.. M., M.. Š. a M.. C. pre zanedbanie lekárskej starostlivosti, pričom z
uvedeného podania nie je možné zistiť, čoho sa navrhovateľka týmto podaním domáha.

Na základe uznesenia č.k. 20C/183/2009-5 zo dňa 03.11.2009, vyhotoveného B.. B. Z., vyšším súdnym

úradníkom Okresného súdu Banská Bystrica bolo zistené, že týmto uznesením bola navrhovateľka
vyzvaná v zmysle § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O.s.p. na doplnenie svojho podania zo dňa 02.11.2009
a to v tom, že mala doplniť štátne občianstvo účastníkov konania, čoho sa svojim návrhom domáha,
t.j. doplniť petit ako má súd rozhodnúť, ktorý má byť jasný, určitý, zrozumiteľný, taktiež mala predložiť
dôkazy, o ktoré svoju žalobu opiera. Zároveň bola poučená na strane 2 ods. 2 tohto uznesenia, že ak v

uvedenej lehote svoje neúplné podanie neopraví a nedoplní a v konaní pre takýto nedostatok nemožno
pokračovať, súd v zmysle § 43 ods. 2 O.s.p. odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu
návrhom na začatie konania.

Navrhovateľka v zmysle svojho podania doručeného Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 12.11.2009,

označené ako „Dodatočné dodanie dôkazov“, neopravila a nedoplnila v súlade s vyššie uvedeným
uznesením svoje pôvodné podanie, pričom súd poukazuje na to, že znovu nedoplnila čoho sa domáha
a neoznačila dôkazy, na základe ktorých by súd mohol pokračovať v konaní.

Na základe uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 20C/183/2009-13 bolo podanie

navrhovateľkyodmietnuté.Zodôvodneniatohtouzneseniavyplýva,ženavrhovateľkapodala02.11.2009
neúplný a nezrozumiteľný návrh pre zanedbanie lekárskej starostlivosti voči M.. M., M.. Š. a M.. C. a
proti polícii, ktorá to všetko vyšetrovala. Nakoľko návrh nemal všetky náležitosti riadneho návrhu, súd
uznesením č.k. 20C/183/2009-5 zo dňa 03.11.2009 vyzval navrhovateľku, aby svoje podanie opravila
a doplnila. Nakoľko navrhovateľka nedostatky návrhu neodstránila ani doplňujúcim podaním zo dňa

12.11.2009, pričom podstatnými náležitosťami návrhu sú účastníci konania, predmet žaloby a žalobný
dôvodazuvedenéhopodanianiejemožnézistiťčohosanavrhovateľkapodanýmnávrhomdomáhaajej
podanie nezodpovedá presnosti, určitosti a zrozumiteľnosti. Podanie navrhovateľky neobsahuje žiadny
petit, t.j. ako má súd vo veci rozhodnúť. Vzhľadom na uvedený skutkový stav a citované ustanovenia § 43ods. 2 O.s.p., keď pre nedostatok náležitostí návrhu na začatie konania nemožno v konaní pokračovať,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Proti uvedenému uzneseniu podala navrhovateľka odvolanie, ktoré doručila Okresnému súdu Banská

Bystrica dňa 01.12.2009 v ktorom uviedla, že ona dala všetko čo treba, pričom povinnosť súdu bola
poslať ju na lekárske vyšetrenie, pričom podľa vyjadrenia ona nemá čo dávať nejaké dôkazy, ani to
ostatné. Zároveň uvádza, že súd sa mal viac snažiť a preto podľa nej uvedené rozhodnutie nie je
právoplatné.

Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 20C/183/2009-17 vyzval navrhovateľku v zmysle § 43 a
209 ods. 1 O.s.p., aby v lehote 10 dní svoje podanie, ktoré bolo doručené súdu dňa 01.12.2009 opravila
a doplnila, keďže odvolanie okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať aj náležitosti podľa § 205
ods. 1 O.s.p. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda....

Na základe uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 16Co/409/2009-27 zo dňa 11.01.2010 bolo
zistené, že týmto uznesením bolo uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 20C/183/2009-13
zo dňa 13.11.2009 potvrdené. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia vyplýva, že okresný súd odmietol
podanie navrhovateľky podľa § 43 ods. 2 O.s.p., nakoľko podala neúplný a nezrozumiteľný návrh.
Uvedené podanie nemalo náležitosti riadneho návrhu na začatie konania. Navrhovateľka nedostatky

návrhu neodstránila ani svojim doplňujúcim podaním zo dňa 12.11.2009, pričom z podania nie je
možné zistiť, čoho sa domáha a v návrhu nie sú riadne označení účastníci konania, taktiež chýba
žalobný návrh. Keďže pre nedostatok náležitostí v návrhu na začatie konania nemožno v konaní
pokračovať, súd prvého stupňa podanie navrhovateľky odmietol. Proti uvedenému uzneseniu podala
navrhovateľka odvolanie a to z dôvodu, že podľa nej nie je jasné, na základe čoho okresný súd jej

podanie odmietol. Krajský súd ako odvolací súd vec prejednal a uznesenie okresného súdu potvrdil ako
vecne správne a to z dôvodov, že rovnako ako súd prvého stupňa konštatoval, že podanie navrhovateľky
neobsahuje zákonom požadované náležitosti a to aj napriek poučeniu okresného súdu, v akom smere
má navrhovateľka svoje podanie doplniť. Z podaní navrhovateľky nie je zrejmé čoho sa navrhovateľka
domáha, chýba tiež popis rozhodujúcich skutočností, na základe ktorých bol podaný návrh, rovnako i

samotný petit. Taktiež označenie účastníkov konania na strane odporcu bolo nedostatočné. Ide o také
nedostatky návrhu, pre ktoré nemožno v konaní pokračovať a preto odvolací súd uznesenie okresného
súdu ako vecne správne potvrdil.

Súd z vyjadrenia právnej zástupkyne navrhovateľky na pojednávaniach konaných dňa 11.04.2012

a 05.09.2012 zistil, že títo žalujú odporcu o zaplatenie uvedenej sumy z dôvodu, že navrhovateľke
bola spôsobená škoda nesprávnym úradným postupom. V ostatných veciach sa pridržiavajú svojho
písomného vyjadrenia.

Súd z vyjadrenia odporcu na pojednávaniach zistil, že tento sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia.

Zároveň žiadal, aby bola uvedená žaloba zamietnutá.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) Zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon

neustanovuje inak.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) Zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 1 O.s.p., občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom
konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj
výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Podľa § 5 ods. 1 O.s.p., súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní

poučenia o ich procesných právach a povinnostiach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p., každý okresný súd je povinný spísať podanie do zápisnice a postúpiť ho bez
prieťahu príslušnému súdu. Také podanie má tie isté účinky, ako keby sa stalo priamo na príslušnom
súde.

Podľa § 43 ods. 1 O.s.p., sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby
nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá
nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak ide
o podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, odošle súd uznesenie

do 60 dní od doručenia takéhoto podania.

Podľa § 43 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní a
pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť
podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. Ak bolo podanie doplnené alebo opravené v celom

rozsahu v súlade s uznesením podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti
uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže podľa § 210a rozhodnúť súd,
ktorý ho vydal.

Podľa § 43 ods. 3 O.s.p., na iné podanie, ktoré podľa svojho obsahu nespĺňa náležitosti návrhu na

začatie konania, ak nie je riadne opravené alebo doplnené, súd neprihliada.

Podľa § 79 ods. 1 O.s.p., konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí
( § 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt,
bydliskoúčastníkov,prípadneichzástupcov,údajoštátnomobčianstve,pravdivéopísanierozhodujúcich

skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa
navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné
meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí
byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je
účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a

identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a
označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných
právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným ( § 90), nazýva sa žalobou.

Podľa § 79 ods. 2 O.s.p., navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva,

okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný
a preto tento v celom rozsahu zamietol. Predovšetkým súd musí poukázať na tie skutočnosti, že z
vykonaného dokazovania nevyplynulo žiadnym spôsobom, že by Okresný súd Banská Bystrica v konaní

sp.zn. 20C/182/2009 porušil nejaké zákonné ustanovenia, ktoré vyplývajú predovšetkým z O.s.p., ktorý
jednoznačne určuje postup súdu a účastníkov konania v občiansko-súdnom konaní v zmysle § 1 a § 5
ods. 1 O.s.p. K samotnému skutkovému vymedzeniu nesprávneho úradného postupu, tak ako to má na
mysli § 3 ods. 1 písm. d) Zákon č. 514/2003 Z.z., súd poukazuje na tú skutočnosť, že takýmto postupomsa rozumie postup, ktorý je určený predpísanými právnymi normami, v tomto prípade vyplývajúcimi z
ustanovení O.s.p. Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že Okresný súd Banská Bystrica v
predmetnomkonanípostupovalvsúladesovšetkýmiustanoveniamiO.s.p.,kedynavrhovateľkavkonaní

bola riadne vyzvaná na opravu svojho podania uznesením č.k. 20C/183/2009-5, ktoré bolo neúplné a
neurčité. V súlade s tým, že táto riadne a včas uvedené podanie neopravila a nedoplnila tak, ako bola
vyzvaná, okresný súd v zmysle § 43 ods. 2 O.s.p. nemal inú možnosť, ako uvedené podanie odmietnuť.
O správnosti postupu odmietnutého podania rozhodoval aj Krajský súd Banská Bystrica, nakoľko sa
navrhovateľka proti uvedenému odmietnutiu podania odvolala, ktorý taktiež vo svojom uznesení č.k.

16Co/409/2009-27 konštatoval, že uvedené odmietnutie podania bolo urobené v súlade so zákonom
a v konaní bez odstránenia vád, na ktorých odstránenie bola navrhovateľka vyzvaná, nebolo možné
pokračovať.

Čo sa týka poukazovania na tú skutočnosť, že navrhovateľka nemala možnosť nijakým spôsobom
realizovať svoje práva, čo považuje za najväčšiu ujmu v rozhodnutí súdu, súd má za to, že navrhovateľka

žiadnym spôsobom nepreukázala, že by postup súdu by bol v rozpore s O.s.p. V tomto prípade je v
zmysle O.s.p. navrhovateľka povinná produkovať také dôkazy, ktoré by preukázali tú skutočnosť, že
Okresný súd Banská Bystrica v tomto konaní postupoval v súlade so zákonom a teda že by išlo o
nesprávny úradný postup.
O.s.p. vo veci odstránenia vád, prípadne doplnenia nesprávnych, neúplných alebo nezrozumiteľných

podaní jednoznačne v § 43 ustanovuje akým spôsobom má súd konať a tento zo strany súdu nebol
nijakým spôsobom v rozpore s O.s.p.
Účastníci konania sú v tomto prípade povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom
však z tvrdenia navrhovateľky nevyplýva, že by sa odporca dopustil nesprávneho úradného postupu
a na základe tejto skutočnosti by jej mala byť vyplatená nemajetková ujma. Vo veci výšky samotnej

nemajetkovej ujmy za nesprávny úradný postup súd nevykonával dokazovanie a to z toho dôvodu, že
toto považoval za bezpredmetné a nadbytočné, nakoľko predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, je potrebné splnenie troch základných predpokladov
a to nesprávny úradný postup, vznik škody, či už majetkovej resp. nemajetkovej a príčinnú súvislosti
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Uvedené tri predpoklady musia byť splnené

súčasne a z dôvodu, že základným predpokladom na priznanie náhrady škody spôsobnej nesprávnym
úradným postupom je preukázanie, že došlo k takémuto nesprávnemu úradnému postupu, čo v tomto
konaní súd preukázané nemal, sa výškou škody nezaoberal.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd o trovách konania rozhodol tak, že odporcovi, ktorý bol v plnom rozsahu úspešný, nepriznal náhradu
trov konania, hoci by na ne mal nárok, nakoľko tento uviedol, že náhradu trov nepožaduje.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným

počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostaljeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10) bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).