Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 11C/164/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713213244
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kovalčíková
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6713213244.5

Uznesenie

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Kovalčíkovou v právnej veci navrhovateľa
CD Consulting s.r.o., so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká
republika, IČO: 264 29 705, zast. Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36
864 421 proti odporcovi S. Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. A. XXX/XX, J., občan SR, o zaplatenie
1.517,97 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 1.517,97 Eur spolu s 0,25 %-ným
úrokom denne zo sumy 1.517,97 Eur od 28.12.2009 do zaplatenia, 6 %-ným úrokom ročne zo sumy
1.517,97 Eur od 26.03.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda
5,06 Eur a nahradiť mu trovy konania 1.088,45 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa Fridrich
Paľko, s.r.o., do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 28.03.2013 si navrhovateľ uplatnil proti odporcovi právo na zaplatenie sumy 1.517,97
Eur spolu s 0,25 %-ným úrokom denne zo sumy 1.517,97 Eur od 28.12.2009 do zaplatenia, 6 %-ným
úrokom ročne zo sumy 1.517,97 Eur od 26.03.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3
% zmenkovej sumy, teda 5,06 Eur. Uviedol, že navrhovateľ ako indosátor je nadobúdateľom všetkých
práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 04.05.2009 na zmenkovú sumu 1.517,97 Eur, pričom sa
zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 28.12.2009. Indosovaná zmenka je

vista zmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola
vystavenádňa04.05.2009nasumu1.517,97Eur,pričomdojejtextubolpoňatýzáväzokodporcuzaplatiť
na túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným
úrokom od 28.12.2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant
predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ čiastočne plnil. Keďže zmenková listina je
opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Navrhovateľ návrh podal na vzorovom tlačive „A“ Návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods.
1Nariadenia861/2007/ES,ktorýmsaustanovujeeurópskekonanievoveciachsnízkouhodnotousporu.
Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky navrhovateľ uviedol a predložil Originál zmenky,
výpis z obchodného registra navrhovateľa a plnomocenstvo pre právneho zástupcu, vrátane osvedčenia
na registráciu na daň z pridanej hodnoty. Súčasne navrhovateľ uviedol, že nechce, aby sa nariadilo
pojednávanie.

Keďže účastníkom konania na strane navrhovateľa je zahraničná právnická osoba právomoc súdu

Slovenskej republiky v tejto veci je daná s poukazom na článok 2 bod 1 Nariadenia rady (ES) č.
44/2001 a jedná sa o cezhraničné konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Príslušnosť Okresného
súdu Zvolen bola založená uznesením Krajského súdu Banská Bystrica XXNcb XXX/XXXX zo dňa
02.07.2013.Dňa 12.09.2013 súd v zmysle článku 5 ods. 2 Nariadenia 861/2007/ES doručoval odporcovi kópiu tlačiva
(návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným „C“ Tlačivom na odpoveď. Odporca zásielku
prevzal dňa 22.11.2013. Odporca do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a

tlačiva na odpoveď, ani následne, neodpovedal.

Podľa článku 19 Nariadenia č. 861/2007/ES pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie
vedie.

Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadi sa Zákonom č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na možnosť iného právneho posúdenia veci, súd považoval za potrebné nariadiť ústne
pojednávanie (článok 5 bod 1 v spojení s článkom 7 bod 1 písm. c) Nariadenia č. 861/2007/ES).

Súd potom vyhlásil vo veci na pojednávaní dňa 04.02.2014 rozsudok č. k. 11C 164/2013-72, ktorým
návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Keďže súdu bolo z jeho činnosti známe
(§ 121 O.s.p.), že pôvodný majiteľ zmenky spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava vykonáva

svoju podnikateľskú činnosť prostredníctvom poskytovania úverov v značnom rozsahu na území celej
Slovenskej republiky, keď aj z údajov zapísaných v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I.,
oddiel Sro, vložka č. 23636/B zistil, že ako predmet činnosti má zapísanú aj činnosť - poskytovanie
úverov z vlastných zdrojov a ďalej mu bolo z jeho činnosti známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o.
Bratislava si uplatňuje svoje nároky aj v exekučných konaniach, pripojil si konajúci súd aj spis Okresného

súdu Zvolen sp. zn. XXEr XXXX/XXXX vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava proti
odporcovi ako povinnému o vymoženie pohľadávky a vykonal dokazovanie aj dôkazmi predloženými
v tomto spise (§ 120 ods. 1 in fine O.s.p.), keďže ich vykonanie mal za nevyhnutné pre rozhodnutie
vo veci a dôsledné posúdenie uplatneného nároku (§ 2 O.s.p.). Súd potom za nespornú považoval
v konaní skutočnosť, že dňa 22.07.2009 odporca ako dlžník a spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o.

Bratislava ako veriteľ uzatvorili v písomnej forme Zmluvu o úvere č. XXXXXXX, predmetom ktorej bolo
poskytnutie úveru. Za nespornú súd považoval aj skutočnosť, že v deň podpisu Zmluvy o úvere bola
vystavená zmenka, v ktorej s poukazom na článok 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
ktoré tvorili zadnú stranu Zmluvy, nebola vyplnená zmenková suma a dátum úročenia. Rovnako za
nespornú súd považoval aj skutočnosť, že zmenka, od ktorej si navrhovateľ uplatňuje nárok v tomto

súdnom konaní, má povahu zabezpečovacej zmenky, tak ako to bolo priamo konštatované v článku
14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Z vykonaného dokazovania súd potom považoval za
preukázané, že navrhovateľom predložená zmenka zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým
bola Zmluva o úvere č. XXXXXXX uzatvorená dňa 04.05.2009 medzi odporkyňou ako dlžníkom a
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava ako veriteľom, keď číslo zmluvy XXXXXXX bolo

uvedené aj priamo na zmenke. Zmluvu o úvere odporca uzatváral ako občan - fyzická osoba. Ďalej
súd považoval za preukázané, že zmluva bola uzatváraná na formulári veriteľa, teda mala predtlačený
text, a to vrátane označenia veriteľa ako zmluvnej strany a do zmluvy sa dopisovali len údaje, ktoré
vzhľadom na charakter nemohli byť vopred dané, a to osobné údaje dlžníka, výška poskytnutého úveru,
výška poplatku, spôsob splatnosti. Rubovú stranu zmluvy tvorili predtlačené Všeobecné podmienky

poskytnutia úveru, vrátane predtlačeného článku 14 o Dohode o vyplnení zmenky. Vychádzajúc potom
zo skutočnosti, že odporca pri uzatváraní hlavného záväzkového vzťahu, teda Zmluvy o úvere č.
XXXXXXX zo dňa 04.05.2009, nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti, keď aj v zmluve bola označená ako občan - fyzická osoba, teda spĺňal definíciu spotrebiteľa a
na strane druhej veriteľ, teda spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava, pri uzatváraní tejto zmluvy

konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, keďže aj v predmete podnikania zapísaného v
obchodnom registri mal veriteľ aj činnosť - poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, súd považoval za
preukázané, že veriteľ, teda spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava, spĺňal definíciu dodávateľa.
Potom, keďže zmluva medzi veriteľom a odporcom bola uzatvorená na formulári veriteľa, vrátane
všeobecných zmluvných podmienok a bolo možné v tejto zmluve doplniť, resp. zmeniť, len osobné údaje

odporcu ako dlžníka a výšku úveru, považoval súd za preukázané, že veriteľ takéto zmluvy uzatváral sviacerými osobami, a teda bolo obvyklé, že ktorákoľvek druhá strana ako spotrebiteľ obsah tejto zmluvy
podstatným spôsobom ovplyvniť nemohla, súd dospel k záveru, že Zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa
04.05.2009 uzavretá medzi veriteľom a odporcom bola spotrebiteľskou zmluvou a keďže predmetom

zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom odporcovi, išlo o spotrebiteľský
úver, a teda o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru sa
zakazovalo splniť dlh zmenkou a veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku
so spotrebiteľského úveru, len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške

maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, keď príslušenstvo sa zo zákona rozumelo
vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 6
Zákona č. 258/2001 Z. z.). Hoci teda na zabezpečenie spotrebiteľského úveru mohla byť vystavená
zabezpečovacia zmenka, táto mohla byť vyplnená len na zákonom ustanovenú maximálnu zmenkovú
sumu. V danom prípade, nebolo sporné, že vystavená zmenka bola zabezpečovacou zmenkou, teda
veriteľ mohol prijať od odporcu ako dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo Zmluvy o úvere

č. XXXXXXX zo dňa 04.05.2009. Potom, keďže výška úveru bola 1.517,97 Eur, aj za predpokladu, že
by odporca nesplatil ani len časť úveru, príslušenstvo v rámci zmenkovej sumy mohlo byť maximálne vo
výške 455,- Eur, teda 30 % istiny poskytnutého úveru, a teda maximálna zmenková suma pozostávajúca
zo spotrebiteľského úveru a príslušenstva mohla byť maximálne v sume 1.973,- Eur. Zmenková suma v
čase vyplnenia bola 1.517,97 Eur. Ak teda zmenka mohla byť vyplnená na zmenkovú sumu maximálne

1.973,- Eur, bola vyplnená v súlade so zákonom. Aj keď nárok navrhovateľa bol uplatnený ako zmenkový
nárok, súd mal za to, že bolo povinnosťou súdu z úradnej moci platnosť zmenky skúmať, pričom
neplatnosť zmenky ako cenného papiera je možné posudzovať nielen pre nesplnenie podmienok podľa
Zákona č. 191/1950 Sb., ale keďže sa jedná o právny úkon, aj keď abstraktný, aj podľa všeobecných
ustanovení § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka o platnosti právneho úkonu. Potom, keďže navrhovateľ

ako indosatár si podaným návrhom uplatnil nárok zo zmenky, ktorú zmenku súd z úradnej povinnosti
vyhodnotil ako platný právny úkon.

Na základe odvolania podaného navrhovateľom Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. XXCob
XXX/XXXX-XXX zo dňa 07.08.2014 rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 11C 164/2013-72 zo
dňa 04.02.2014 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, že po zhodnotení

skutočností zistených z predloženého spisu, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa v
konaní nepostupoval v súlade s Nariadením a príslušnými ustanoveniami upravujúcimi dokazovanie
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Nárok navrhovateľa je
uplatnený podľa Nariadenia, ktorým sa zaviedlo európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v

zásade písomné a súd vec prejedná ústne len vtedy, ak to považuje za potrebné, alebo ak to navrhne
niektorá zo strán. Účastníci konania ústne pojednávanie nenavrhli, navrhovateľ v tlačive A vyslovene
uviedol, že nenavrhuje nariadenie pojednávania, odporca sa k návrhu vôbec nevyjadril. Súd prvého
stupňa mal preto podľa článku 5 ods. 3 a článku 7 Nariadenia vychádzať z uplatneného nároku,
teda z nároku zo zmenky a rozhodnúť bez pojednávania. Pokiaľ sa súd prvého stupňa napriek tomu

rozhodol nariadiť pojednávanie z dôvodu, že nárok uplatnený navrhovateľom ako nárok zo zmenky
mienil posúdiť právne inak, mal obom účastníkom konania zaručiť právo na spravodlivý súdny proces,
na rovnosť pred zákonom a na vyjadrenie sa k dokazovaniu, ktoré okresný súd prvého stupňa vykonal
oboznámením sa s exekučným spisom Okresného súdu Zvolen sp. zn. XXEr XXXX/XXXX vo veci
oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava proti odporcovi ako povinnému. Postup súdu prvého

stupňa, ktorý nariadil ústne pojednávanie bez toho, aby to bol ktorýkoľvek z účastníkov konania navrhol,
vykonal dokazovanie sám ex offo bez toho, aby takéto dokazovanie navrhol niektorý z účastníkov
konania a skúmal spotrebiteľský vzťah, právne posúdenie ktorého nie je predmetom tohto konania, nie
je podľa odvolacieho súdu správny. Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. síce umožňuje súdu vykonať aj iné
dokazovanie než aké navrhujú účastníci konania, pokiaľ to považuje za potrebné, takéto dokazovanie

však vykonáva za účelom preukázania tvrdení, ktoré účastníci v konaní uviedli. Súd však nemá
nahrádzať vyjadrenia účastníkov konania. Odvolací súd v tejto súvislosti upozorňuje, že pokiaľ aj zákon
č. 258/2001 Z. z. v ustanovení § 4 ods. 6 v znení účinnom pre posúdenie tejto veci určoval pravidlá
pre vyplnenie zabezpečovacích zmeniek súvisiacich so spotrebiteľskými úvermi, ktoré boli podľa vtedy
platnej legislatívy prípustné, porušenie týchto pravidiel nemalo za následok sankciu neplatnosti zmenky.

Ak pôvodný veriteľ zo zmenky, teda ten, na rad ktorého bola zabezpečovacia zmenka pri poskytnutí
spotrebiteľského úveru vystavená, porušil povinnosti ustanovené v § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z. a zmenku postúpil indosamentom na ďalšieho nadobúdateľa, zodpovedá spotrebiteľovi za škodu,
ktorá by mu týmto spôsobom vznikla s poukazom na § 4 ods. 7 Zákona č. 258/2001 Z. z.. Vyplnenie
zmenky v rozpore s § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. však nespôsobuje neplatnosť zmenky ako

cenného papiera. Predmetom sporu je uplatnenie nároku zo zmenky, pričom navrhovateľ túto nadobudol
indosamentom. Pri posudzovaní nároku navrhovateľa je preto potrebné vyhodnotiť platnosť zmenky
ako cenného papiera, posúdiť, či obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky stanovené v § 75 a § 76
Zákona zmenkového a šekového. Súd prvého stupňa síce v odôvodnení svojho rozhodnutia zmieňuje
posudzovanie platnosti navrhovateľom predloženej zmenky podľa ustanovení Zákona zmenkového a

šekového, zmenku však z hľadiska splnenia zákonom stanovených náležitostí nevyhodnotil, z čoho je
možné dospieť k názoru, že súd prvého stupňa neposúdil zmenku ako neplatnú. Vystavením platnej
zmenky vznikne pre zmenkového dlžníka záväzok, ktorý predstavuje bezpodmienečný sľub zaplatenia
zmenkovej sumy tomu, kto pri predložení zmenky bude majiteľom zmenky. Povaha zmenky ako
abstraktného cenného papiera, prísne oddeleného od kauzálneho dôvodu vystavenia zmenky, je daná
historickým vývojom zmenky, ktorý bol podmienený jej primárnym účelom. Zmenka sa vyvinula ako

cenný papier, ktorý predstavuje pre jej aktuálneho majiteľa právo na zaplatenie sumy uvedenej na
zmenke, a to od osoby, ktorá je priamym zmenkovým dlžníkom, prípade od osôb, ktoré sú nepriamymi
tzv. regresnými zmenkovými dlžníkmi. Toto právo majiteľa zmenky musí byť nespochybniteľné a na
jeho preukázanie preto stačí predloženie zmenky. Predpisy zmenkového práva v rôznych krajinách
sú preto zhodné v tom, že pre vystavenie platnej zmenky musia byť dodržaný veľmi prísne formálne

pravidlá, na druhej strane však uplatnenie nárokov z platnej zmenky musí byť jednoduché a rýchle. Aj
zmenkové právo obsahuje poistku proti jeho zneužitiu majiteľom zmenky v prípade, že tento nekoná
voči dlžníkovi v dobrej viere. Taká je úprava § 10 Zákona šekového a zmenkového, ktorý umožňuje
dlžníkovi napadnúť nedodržanie vyplňovacieho práva pri vydaní neúplnej zmenky, ako aj § 17 Zákona
zmenkového a šekového, ktorý v prípade postúpenia zmenky zachováva možnosť pre dlžníka uplatniť

voči majiteľovi zmenky námietky, založené na vzťahu dlžníka s prvým majiteľom zmenky. V oboch týchto
prípadoch však musí dlžník tieto svoje práva uplatniť vznesením námietok a preukázaním namietaných
skutočností, teda že majiteľ, ktorý si zmenku voči nemu uplatňuje, ju nadobudol zlomyseľne, alebo
sa previnil hrubou nedbanlivosťou alebo pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Vo
všetkých ostatných prípadoch je dlžník povinný splniť svoj bezpodmienečný sľub, že zaplatí zmenkovú

sumu do rúk toho, kto predloží zmenku na platenie v čase jej splatnosti, pričom pri vystavení zmenky
dlžník nemôže vedieť, kto bude jej majiteľom v čase splatnosti a musí si byť toho vedomý. Pokiaľ
má dlžník obavu z následkov prípadného indosovania zmenky, môže zmenku vystaviť s doložkou
„nie na rad“, následkom čoho bude táto prevoditeľná len prostredníctvom postúpenia pohľadávky,
teda zo zachovaním prípadných kauzálnych námietok dlžníka. Odvolací súd súhlasí so súdom prvého

stupňa v tom, že úkony vykonávané v súvislosti so zmenkou sú právnymi úkonmi a preto sa na
posúdenie ich platnosti subsidiárne vzťahuje aj Občiansky zákonník, prípade aj Obchodný zákonník, v
závislosti od povahy vzťahu. Pokiaľ teda zmenkový zákon neurčuje inak, z hľadiska vecného obsahu
zmenkového právneho úkonu je možné aplikovať aj § 39 Občianskeho zákonníka. Je však nutné
zdôrazniť, že pôsobnosť Občianskeho zákonníka je subsidiárna. Posúdenie kauzálneho vzťahu je

možné pri indosovanej zmenke výlučne za splnenia podmienok uvedených v § 17 Zákona šekového
a zmenkového. Žalovaný ako dlžník námietku v zmysle § 17 Zákona zmenkového a šekového vôbec
nevzniesol, súd prvého stupňa preto nemal dôvod začať vyhodnocovať kauzálny úverový vzťah a prísť
k záveru, že zmenka je neplatným právnym úkonom pre rozpor s niektorým z právnych predpisov.
Navrhovateľ na preukázanie svojho nároku voči odporcovi predložil originál tzv. zmenky, vystavenej dňa

04.05.2008 vo X. odporcom ako veriteľom. Po vyhodnotení predloženej zmenky dospel odvolací súd k
záveru, že navrhovateľom predložená zmenka obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky. Odporca v
konaní nepoprel, že zmenku ako vystaviteľ podpísal. Navrhovateľom predložená zmenka je zmenkou
indosovanou, navrhovateľ ju nadobudol rubopisom od pôvodného veriteľa - spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s. r. o. Bratislava, na rad ktorého bola zmenka vystavená. Vlastná zmenka je cenným papierom, na

ktorom vystaviteľ zmenky sľubuje zaplatiť určitú peňažnú sumu majiteľovi zmenky, ktorým je v prvom
rade remitent, teda osoba, na rad ktorej bola zmenka vystavená, ďalej sú to osoby, na ktoré bude
zmenka prevedená. Kauzálne dôvody, pre ktoré bola zmenka vystavená, strácajú pri indosamente svoju
relevanciu. Pokiaľ aj pôvodne bola zmenka odporcom vystavená ako tzv. zabezpečovacia zmenka,
v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava,

indosáciou stratila charakter zabezpečovacej zmenky, preto aj dôvody, ktoré viedli k jej vystaveniu,
nie sú z hľadiska posúdenia nároku navrhovateľa ako indosatára právne relevantné. Voči poslednému
majiteľovi zmenky, v tomto prípade voči navrhovateľovi, je možné vznášať aj kauzálne námietky
týkajúce sa vzťahu dlžníka s predchádzajúcim majiteľom zmenky, avšak len za predpokladu splneniapodmienok uvedených v § 17 Zmenkového zákona, teda len na základe námietok, ktoré uplatní a
preukáže dlžník zo zmenky. V tomto prípade odporca proti svojej povinnosti plniť zo zmenky predloženej
navrhovateľom vôbec nenamietal, nevrátil súdu vyplnené tlačivo C, ktoré mu súd zaslal, nezúčastnil sa

ani pojednávania nariadeného v tejto veci súdom prvého stupňa. Odvolací súd rozsudok prvého stupňa
pre procesné pochybenia a nesprávne právne hodnotenia zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že
súd bude procesne postupovať v zmysle Nariadenia a z hľadiska hmotného práva bude postupovať pri
posudzovaní oprávnenosti nároku navrhovateľa podľa príslušných ustanovení Zákona zmenkového a
šekového, pričom nebude nahrádzať procesnú aktivitu žiadnej zo sporových strán.

Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa článku 7 bod 3 Nariadenia 861/2007/ES ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej
strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke
alebo protipohľadávke.

Podľa článku 19 Nariadenia č. 861/2007/ES pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie

vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie
vedie.

Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadi sa Zákonom č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho

pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súd vyhlásil rozsudok vo veci dňa 18.11.2014, bez nariadenia ústneho pojednávania, keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 27.10.2014.

Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku súd ako rozhodné právo aplikoval právo Slovenskej republiky,

keďže pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava ako slovenská
právnická osoba a prípadná voľba iného právneho poriadku súdu tvrdená, ani preukázaná nebola.

Podľa článku I. § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, majiteľ môže postihom žiadať:

1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané;

2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;

3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;

4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa článku I. § 75 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov,
vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;3. údaj sročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;

7. podpis vystaviteľa.

Podľa článku I. § 76 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná
ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch.

Podľa článku I. § 76 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších

predpisov, o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja sročnosti, platí, že je sročná na videnie.

Podľa článku I. § 5 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, vo zmenke sročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť
zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa článku I. § 5 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších

predpisov, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za
nenapísanú.

Podľa článku I. § 5 ods. 3 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa článku I. § 34 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších

predpisov, zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku
od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto
lehoty skrátiť.

Podľa článku I. § 10 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov,
ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať

majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne
alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa článku I. § 11 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa článku I. § 17 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších

predpisov, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Ako už bolo konštatované, v danom prípade si navrhovateľ uplatnil svoje právo z indosovanej zmenky,
a to právo na zaplatenie zmenkovej sumy, dojednaného úroku, zákonného úroku a zmenkovej odmeny.

Vzhľadom na to, že zmenka obsahuje všetky formálne a aj materiálne požiadavky tak ako to stanovuje
§ 75 Zákona č. 191/1950 Sb. a vzhľadom na to, že odporca nevzniesol žiadne námietky v zmysle § 17ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb., ani v zmysle § 10 Zákona č. 191/1950 Sb., vydal súd o pohľadávke
navrhovateľa rozsudok a návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a to tak v časti zmenkovej sumy
a zmenkovej odmeny, ako aj v časti dojednaného úroku a v časti zákonného úroku, keďže aj tieto nároky

môže majiteľ zmenky postihom žiadať.

O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 3 Občianskeho
súdnehoporiadkuanavrhovateľovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,priznalprávonanáhradutrovkonania
proti odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy navrhovateľa pozostávajú z iných trov konania v
sume 91,00 Eur za zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania, zo súdneho poplatku za

odvolanie v sume 91,00 Eur a z trov právneho zastúpenia v sume 274,72 Eur za 5 úkonov právnej
služby - 4x á 71,37 + 1x á 17,84 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd, účasť
na pojednávaní, na ktorom sa nepojednávalo dňa 31.10.2013, účasť na meritórnom pojednávaní dňa
04.02.2014,odvolanie),ktomu4xrežijnýpaušál-3x á7,81Eur,1xá8,04Eurnavýšenéo20%-núDPH.
Náhrada trov právneho zastúpenia bola priznaná podľa § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, 2, § 13a ods. 1 písm.
a), c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 a § 20c Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb s tým, že zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania a
súdny poplatok za odvolanie nebol zvýšený o daň z pridanej hodnoty, keďže tento predstavuje hotový
výdavok, nie náhradu právneho zástupcu navrhovateľa a naviac bol uhradený priamo navrhovateľom.
Súčasťou trov konania je cestovné osobným motorovým vozidlom za pojednávanie dňa 31.10.2013 a
dňa 04.02.2014 z Bratislavy do Zvolena a späť vo vzdialenosti 390 km, pri priemernej spotrebe 5,5 l/100

km, cene pohonných hmôt 31.10.2013 - 1,445 Eur a 04.02.2014 - 1,440 Eur a cene za opotrebovanie vo
výške 0,183 Eur, náhrada za stratu času za tieto dve pojednávania - 2x 8 polhodín á 13,01 Eur navýšené
o 20 %-nú DPH. Trovy konania vo výške 1.088,45 Eur je odporca povinný nahradiť na účet právneho
zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Právny zástupca navrhovateľa časť trov
konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku 182,00 Eur preúčtuje po právoplatnosti rozhodnutia na

účet navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným

počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.). Toto rozhodnutie je vykonateľné bez ohľadu na akýkoľvek možný opravný prostriedok
(čl. 15 ods. 1 Nariadenia 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.

1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10) bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.

1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,

4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.
2 O. s. p.).