Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 6, 2014

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2Nt/23/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414010467
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2014:4414010467.1

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky v konaní pred senátom, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany
Cvikovej a prísediacich Ing. Františka Budu a Mgr. Rudolfa Kodadu, v trestnej veci odsúdeného E. Z.
pre zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona a iné, v konaní o
návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, na verejnom zasadnutí konanom v Nových Zámkoch
dňa 06.11.2014 takto

r o z h o d o l :

Súd podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného E. Z., X.. XX.XX.XXXX Y. X. B., trvale
bytom X. B., E. Č.. XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov, na povolenie obnovy
konania, ktoré sa skončilo rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3T/115/2011 z 02.02.2012
a právoplatným dňa 03.04.2012, v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/28/2012 z
03.04.2012 z a m i e t a, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.

o d ô v o d n e n i e :

Odsúdený E. Z. podal dňa 19.09.2014 návrh na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo rozsudkom
Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3T/115/2011 z 02.02.2012 a právoplatným dňa 03.04.2012, v
spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/28/2012 z 03.04.2012 dôvodiac rozhodnutím
Ústavného súdu SR o rozpore tzv. asperačnej zásady podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona s Ústavou
SR a z ktorého dôvodu žiadal o zníženie pôvodne mu uloženého trestu.

Súd za účelom rozhodnutia o podanom návrhu na obnovu konania na verejnom zasadnutí vypočul
odsúdeného, oboznámil listinné dôkazy a podstatný obsah spisu Okresného súdu Nové Zámky sp.zn.
3T/115/2011.

Odsúdený na verejnom zasadnutí, konanom o jeho návrhu na povolenie obnovy konania, na podanom
návrhu v zmysle jeho písomného vyhotovenia, smerujúcom proti výroku o treste citovaného rozsudku

Okresného súdu Nové Zámky, zotrval s tým, aby súd povolil obnovu konania v predmetnej veci.

Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 3T/115/2011 z 02.02.2012 a právoplatným dňa
03.04.2012, v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/28/2012 z 03.04.2012 bol E. Z.
uznaný vinným zo zločinu znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona v súbehu so zločinom lúpeže podľa § 188 odsek 1,

odsek2písmenoc)Trestnéhozákonaspoukazomna§138písmenoa)Trestnéhozákonaaspoukazom
na § 47 odsek 2 Trestného zákona. Za to mu súd uložil podľa § 199 odsek 2 Trestného zákona, § 42
odsek 1 Trestného zákona, § 41 odsek 2 Trestného zákona, § 38 odsek 7 Trestného zákona a § 47 odsek
2 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 25 rokov, na jeho výkon ho podľa § 48
odsek 2 písmeno b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia
a súčasne podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste z trestného rozkazu Okresného

súdu Nové Zámky z 12.08.2010 sp.zn. 0T/28/2010, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrokobsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Odsúdený
takto mu uložený trest odňatia slobody toho času stále vykonáva.

Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. PL.ÚS 106/2011 z 28.11.2012 (uverejneným v
Zbierke zákonov SR pod č. 428/2012 Z.z. dňa 21.12.2012) bolo vyslovené, že v § 41 odsek 2 zákona
č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží
páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ nie je v súlade s čl. 1
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a dňom vyhlásenia citovaného nálezu Ústavného súdu SR v Zbierke

zákonov Slovenskej republiky toto ustanovenie stratilo účinnosť.

Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, súdu
skôrneznáme,ktorébymohlisamyosebealebovspojenísoskutočnosťamiadôkazmiužskôrznámymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom

nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenia od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa§41bodsek1Zákonač.38/1993Z.z.oorganizáciiÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky,okonaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č. 38/1993 Z.z.“)
ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť v zmysle
čl. 125 Ústavy, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takéhoto
predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení

Trestného poriadku.

Ust. § 394 odsek 1 Trestného poriadku upravuje podmienky obnovy konania, ktoré sa týkajú nedostatkov
skutkových zistení, vrátane osoby páchateľa - ako skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych,
ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia. Netýkajú sa zmeny právneho stavu, t.j. zákonných

podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu. Nález Ústavného súdu SR, že právny
predpis, jeho časť alebo niektoré ustanovenie nie je v súlade s Ústavou, preto nemôže byť novou
skutočnosťou súdu skôr neznámou v zmysle ust. § 394 odsek 1 Trestného poriadku a tým len jednou
z podmienok obnovy konania, ale ak bol z tohto dôvodu podaný návrh na obnovu konania, je dôvodom
obnovy konania „ex lege“, t.j. na základe § 41b odsek 1 Zákona č. 38/1993 Z.z. Ak je podaný návrh

na povolenie obnovy konania vo veci, ktorá sa skončila právoplatným rozhodnutím, ktorý vychádza len
zo skutočností predpokladaných v ust. § 41b odsek 1 Zákona č. 38/1993 Z.z., je splnenie podmienok
obnovykonaniaskonštatovanéužvtomtoustanovení.Pretosúdužnemôžeskúmaťsplneniepodmienok
uvedených v ust. § 394 odsek 1 Trestného poriadku, ale obnovu konania povolí podľa § 394 odsek 1
Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v § 41b odsek 1 Zákona č. 38/1993 Z.z. Ak bolo ale použité

ustanovenie podľa § 39 odsek 1 alebo odsek 2 písmeno a) až c) alebo písmeno e) Trestného zákona
o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody vo vzťahu k trestnej sadzbe odňatia slobody upravenej
podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona v znení účinnom do 21.12.2012, ust. § 41b odsek 1 Zákona
č. 38/1993 Z.z. v spojitosti s nálezom Ústavného súdu SR z 28.11.2012 sp.zn. PL.ÚS 106/2011 sa
nepoužije (Stanovisko Najvyššieho súdu SR sp.zn. Tpj 44/2013 z 26.11.2013).

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení ako aj stanoviska Najvyššieho súdu SR je nesporné, že ak v
dôsledku nálezu Ústavného súdu SR stratilo účinnosť ustanovenie Trestného zákona a na jeho základe
bol vyhlásený rozsudok, ktorý dosiaľ nebol vykonaný, ide o situáciu, predpokladanú ustanovením § 41b
odsek 1 Zákona č. 38/1993 Z.z. a odôvodňujúcu povolenie obnovy konania, avšak iba za predpokladu,
ak ústavne nesúladné účinky použitého ustanovenia Trestného zákona na dotknutý prípad dopadli. V

prípade použitia vety za bodkočiarkou ust. § 41 odsek 2 Trestného zákona v znení do 21.12.2012 vo
výroku o treste právoplatného odsudzujúceho rozsudku súdu tomu tak nie je vtedy, ak súd sadzbu trestu
odňatia slobody, upravenú podľa v tomto ustanovení uvedeného postupu, nepoužil. Takáto situácia
nastala nielen v prípade použitia mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 odsek 1 alebo
odsek 2 písmeno a) až c) alebo písmeno e) Trestného zákona tak, ako uvádza i vyššie citované

stanovisko Najvyššieho súdu SR, ale aj vtedy, ak súd postupoval podľa § 47 odsek 2 Trestného zákona,
ktoré ustanovenie súdu ukladá povinnosť uložiť obvinenému trest odňatia slobody v ňom uvedenej
výmere a za splnenia v ňom uvedených podmienok, a to obligatórne a bez ohľadu na to, či ukladásúhrnný alebo úhrnný trest odňatia slobody podľa zásad uvedených v ust. § 41 odsek 2 Trestného
zákona (či už účinnom do 21.12.2012 alebo od 21.12.2012).

Odsúdenému bol v napadnutom rozsudku uložený súhrnný trest odňatia slobody síce s použitím ust.
41 odsek 2 Trestného zákona (keďže mu bol ukladaný súhrnný trest odňatia slobody za dva zbiehajúce
sa trestné činy, z ktorého jeden bol zločinom), ktoré ustanovenie v časti vety za bodkočiarkou prvej
vety stratilo účinnosť v dôsledku vyššie citovaného nálezu Ústavného súdu SR, avšak odsúdenému bol
uložený trest odňatia slobody v trvaní 25 rokov obligatórnym postupom podľa § 47 odsek 2 Trestného

zákona, t.j. podľa tzv. „zásady trikrát a dosť“ a teda mimo rámca trestnej sadzby upravenej podľa v tom
čase účinného § 41 odsek 2 Trestného zákona (ktorá bola 162 mesiacov a 1 deň až 20 rokov). Súd tak
pri ukladaní trestu odsúdenému vôbec nevyužil trestnú sadzbu, upravenú podľa § 41 odsek 2 Trestného
zákona v znení účinnom do 21.12.2012, ale obligatórne postupoval podľa zásad, uvedených v ust. § 47
odsek 2 Trestného zákona a uložil odsúdenému trest odňatia slobody vo výmere 25 rokov. Z uvedeného
je zrejmé, že ústavne nesúladné účinky ustanovenia § 41 odsek 2 Trestného zákona v znení účinnom do

21.12.2012 v prejednávanej veci na výmeru trestu, uloženého odsúdenému nemali vôbec žiadny dopad,
keďže na uloženie trestu odňatia slobody v rovnakej výmere podľa § 47 odsek 2 Trestného zákona by
boli u odsúdeného splnené aj vtedy, ak by mu nebol ukladaný súhrnný trest podľa § 42 odsek 1 a §
41 odsek 2 Trestného zákona.

Vzhľadom na hore uvedené zistenia súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na povolenie
obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku za použitia ust. § 41b odsek 1 Zákona č. 38/1993 Z.z.
a preto návrh odsúdeného zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť na súde, proti uzneseniu ktorého sťažnosť smeruje a to

do 3 dní odo dňa oznámenia uznesenia. Oznámením uznesenia je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba uznesenie oznámiť. Ak sa uznesenie vyhlásilo v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
uznesenia je až doručenie uznesenia. Sťažnosť má odkladný účinok.