Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. jún 2013

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 1Nt/8/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2613010063
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Piusová
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2013:2613010063.1

Uznesenie

Okresný súd v Senici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Piusovej a prísediacich
Ing. R. Q. a J. G. v trestnej veci odsúdeného D. B. pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1
Tr. zák. a iné o návrhu odsúdeného D. B. na povolenie obnovy konania na verejnom zasadnutí dňa 13.
júna 2013 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. súd v y h o v u j e návrhu odsúdeného

D. B., nar. XX.XX.XXXX v P., bytom R. Č.. XXX, t. č. ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, na povolenie
obnovy konania vo veci Okresného súdu Senica, sp. zn. XT/XXX/XXXX.

Podľa § 400 ods. 1 Tr. por. zároveň z r u š u j e celý výrok o treste rozsudku
Okresného súdu Senica, sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 7.6.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
Trnava sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa 30.11.2010, právoplatný dňa 30.11.2010 uloženom odsúdenému

D. B.B., nar. XX.XX.XXXX v P., bytom R. Č.. XXX, t. č. ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou. Zrušujú sa aj
ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením stratili podklad.

I. Podľa § 403 Tr. por. z dôvodov § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa odsúdený

D. B., nar. XX.XX.XXXX v P., bytom R. Č.. XXX, t. č. ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou b e r i e d o
v ä z b y . Lehota väzby začne plynúť po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o povolení obnovy
konania. Väzba sa bude vykonávať v Ústave na výkon väzby Leopoldov.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 7.6.2010 bol D. B. uznaný vinný
zo zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák., pokusu zločinu násilia podľa § 14 ods. 1, §
200 ods. 1 Tr. zák., prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. a bol mu uložený trest

odňatia slobody v trvaní 6 /šesť/ rokov nepodmienečne. Pre výkon trestu bol zaradený do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Bolo mu ďalej uložené sexuologické
liečenie ambulantnou formou. Poškodení S. D., J. Š.M., P. U., pob. Senica, F. S. U. a.s., Krajská pob.
Trnava boli s nárokom na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie. Rozsudok Okresného
súdu Senica bol následne zrušený rozsudkom Krajského súdu Trnava sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa
30.11.2010, právoplatný dňa 30.11.2010 vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, týmto rozsudkom

bol D. B. uložený trest odňatia slobody 9 a pol roka a pre výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Rozsudok Okresného súdu Senica sp. zn. XT/
XXX/XXXX zo dňa 7.6.2010 sa stal právoplatný vo výroku o vine dňa 30.11.2010.

Odsúdený D. B. podal návrh na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Senica, sp. zn. XT/
XXX/XXXX z dôvodu, že mu bol uložený trest s použitím asperačnej zásady, ktorá zásada bola zrušená

nálezom Ústavného súdu.Súd na základe návrhu na obnovu konania na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.6.2013 vypočul
odsúdeného D. B., ktorý zotrval na podanom návrhu o povolenie obnovy konania v predmetnej trestnej
veci, zároveň D. B. vypočul aj k väzbe. V tejto súvislosti odsúdený uviedol, že trvá na návrhu. Má za to,

že uloženie trestu odňatia slobody v trvaní 9 a pol roka s použitím asperačnej zásady je v jeho prípade
neprimerane prísnym trestom. Žiada preto uloženie primeraného trestu bez použitia asperačnej zásady.

Prokurátor uviedol, že nesúhlasí s návrhom na povolenie obnovy konania, ktorý návrh žiada zamietnuť,
nakoľko nie sú splnené podmienky pre povolenie obnovy konania. Nesplnenie podmienok vidí v tom,

že nebola splnená podmienky, ktorá spočíva v naplnení skutočnosti, že pôvodne uložený trest musí byť
v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo pomerom páchateľa. V tejto súvislosti poukázal na to,
že D. B. bol odsúdený za zločin, pokus zločinu a prečin s fatálnym následkom. Trest mu bol uložený v
rámci zákonom stanovej trestnej sadzby za najprísnejšie trestný čin. Odsúdený sa dopustil závažného
zločinu, pokusu závažného zločinu a taktiež prečinu. Bol u neho vyhodnotený pomer poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností. Z uvedeného je zrejmé, že bola u neho rovnováha poľahčujúcich a priťažujúcich

okolností, teda trest by mu mal byť ukladaný v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby v rozmedzí
od 5 /päť/ rokov do 10 /desať/ rokov. V tejto veci bol D. B. vzatý do väzby z obavy, že bude pokračovať
v trestnej činnosti. Má za to, že vzhľadom na generálnu prevenciu trestu nemožno konštatovať, že
uložený 9 a pol ročný nepodmienečný trest je v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom
páchateľa.

Obhajkyňa žiadala vyhovieť návrhu na povolenie obnovy konania s odôvodnením, že Ústavný súd
Slovenskej republiky nálezom rozhodol o neústavnosti v časti asperačnej zásady v § 41 ods. 2 Tr. zák.
slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej
sadzby odňatia slobody“, nakoľko to nie je v súlade s čl. I. Ústavy SR. Podľa čl. 125 Ústavy SR, ak ÚS

svojim rozhodnutím vysloví, že medzi právnym predpisom uvedeným v odseku 1 a Ústavou je nesúlad,
strácapríslušnýpredpis,jehočasť,prípadneniektoréjehoustanovenieúčinnosť.Okamihstratyúčinnosti
nastáva v spojení s čl. 125 ods. 6 vyhlásením rozhodnutia ÚS SR v Zbierke zák. SR. Nález ÚS SR bol
zverejnený v Zbierke zákonov pod č. 428/2012 dňa 21.12.2012. Nakoľko môj klient bol Krajským súdom
v Trnave odsúdený za použitia ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák., ktorý na základe rozhodnutia ÚS SR

v časti „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“
stratil účinnosť a nové konanie bez použitia tejto časti asperačnej zásady môže odôvodniť iné, pre neho
priaznivejšie rozhodnutie o jeho treste. Žiadame o povolenie obnovy konania v zmysle ust. § 394 ods.
1 Tr. por. Zároveň chceme poukázať aj na to, že môj klient nikdy predtým nebol trestaný ako aj na to, že
trest, ktorý mu bol vymeraný je v značnom nepomere k závažnosti jeho činu.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom

rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 400 ods. 1 Tr. por. ak vyhovie súd návrhu na povolenie obnovy konania, zruší napadnuté

rozhodnutie celkom alebo sčasti, ktorej je návrh dôvodný. Ak zruší čo i len sčasti výrok o vine, zruší
vždy súčasne celý výrok o treste ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Zruší aj
ďalšie rozhodnutia, na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
zrušením došlo stratili podklad.

Súd pri rozhodovaní o návrhu odsúdeného sa spravoval touto úvahou. Povolenie obnovy konania v
súvislosti s nálezom Ústavného súdu predpokladá súčasné splnenie dvoch podmienok a to:
1. aby po právoplatnosti rozhodnutia vyšli najavo nové skutočnosti
2. alebo vzhľadom, na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo
k pomerom páchateľa.

Za novú skôr neznámu skutočnosť treba považovať takú skutočnosť, ktorá nebola predmetom
dokazovania alebo zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa obnova týka. Ide o objektívne existujúci
jav, ktorý v tejto veci nebol dôkazom, ale môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu v rozsahunevyhnutnom pre rozhodnutie, napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR, môže ísť i o údaj o identite
odsúdeného, a pod.

Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 428/2012,
sp. zn. PL.ÚS 106/2011 z 28.11.2011 Ústavný súd SR rozhodol, že v § 41 ods. 2 zák. č. 300/2005
Z.z. Tr. zák. v znení neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest
nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ nie sú v súlade s článkom I. ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky. Trestný zákon v znení neskorších predpisov dňom vyhlásenia tohto nálezu

v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stráca účinnosť. Ak Národná rada SR neuvedie toto ustanovenie
zákona do súladu s Ústavou SR, stráca po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke
zákonov SR platnosť.

So zreteľom na skutočnosť, že v zmysle vyššie citovaného nálezu Ústavného súdu bola zrušená veta za
bodkočiarkou v ust. § 41 ods. 2 Tr. zák., ktorou sa prikazovalo súdu pri ukladaní trestu podľa asperačnej

zásady tento uložiť nad jednu polovicu trestnej sadzby odňatia slobody určenej podľa prvej vety § 41 ods.
2 Tr. zák., ide o situáciu predpokladanú v ust. § 41b ods. 1 Zák. č. 38/1993 Z.z. o organizácií Ústavného
súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. V zmysle § 41b
ods. 1 Zák. č. 38/1993 Z.z., : „ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr
stratil účinnosť v zmysle čl. 125 Ústavy, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, alebo nebol vykonaný,

strataúčinnostitakéhotoprávnehopredpisu,jehočastialeboniektoréhoustanoveniajedôvodomobnovy
konania podľa ustanovení trestného poriadku“.

Nález Ústavného súdu SR a strata účinnosti § 41 ods. 2 Tr. zák. prvá veta, časť za bodkočiarkou je
teda novou, predtým neznámou skutočnosťou, ktorá odôvodňuje konanie o návrhu na povolenie obnovy

konania podľa názoru procesného súdu.

Pokiaľ ide o splnenie ďalšej podmienky, ktorá sa viaže na trest, má súd za to, že aj táto podmienka je
v konkrétnom prípade splnená. Odsúdenému bol s použitím asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr.
zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 9 a pol /deväť a pol/ roka. Pre výkon tohto trestu bol

zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Základná trestná
sadzba pre trestný čin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. je v rozpätí od 5 /päť/ do 10 /desať/
rokov, za prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. je možné uložiť trest odňatia slobody v
rozpätí od 2 /dvoch/ do 5 /päť/ rokov. Trest bol uložený podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. s použitím asperačnej
zásady, ktorá zvýšila základnú trestnú sadzbu v dolnej hranici z 5 /päť/ rokov na 110 /stodesať/ mesiacov,

t. j. 9 /deväť/ rokov a 2 /dva/ mesiace a hornú hranicu z 10 /desať/ rokov na 160 /stošesťdesiat/ mesiacov,
t. j. 13 /trinásť/ rokov a 4 /štyri/ mesiace. V rozpätí takto zvýšenej trestnej sadzby pri použití asperačnej
zásady bol D. B. uložený trest v trvaní 9 a pol /deväť a pol/ roka, ktorý trest je zároveň úhrnný. Z
tohto trestu odsúdený doteraz vykonal 4 /štyri/ roky a 22 /dvadsaťdva/ dní, nakoľko do trestu bola
započítaná väzba od 22.4.2009 do 30.11.2010. Takto uložený trest po zrušení asperačnej zásady je

podľa názoru súdu v zrejmom nepomere k pomerom páchateľa, ktorý pred spáchaním trestnej činnosti
nebol trestne stíhaný a nedopustil sa žiadnej trestnej činnosti. Predmetnú trestnú činnosť spáchal v
stave, ktorý znalci označili za poruchu osobnosti, ktorú navrhli liečiť. Rozsudkom Okresného súdu mu
bolo uložené ochranné sexuologické liečenie ambulantnou formou. V tejto časti rozsudok nebol zrušený
a zostal naďalej v platnosti. Ochranné liečenie odsúdený zatiaľ ešte nezačal vykonávať, keďže doteraz

vo výkone trestu neboli podmienky pre jeho vykonanie a bude toto liečenie s veľkou pravdepodobnosťou
vykonávať až na slobode, po výkone trestu. Uložený trest, vzhľadom na tieto skutočnosti sa nielen javí
ale podľa názoru súdu je neprimerane prísny v spojitosti s Nálezom Ústavného súdu. Preto súd návrhu
na povolenie obnovy konania vyhovel a zrušil pôvodný rozsudok Okresného súdu Senica sp. zn. XT/
XXX/XXXX zo dňa 7.6.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa

30.11.2010, právoplatný dňa 30.11.2010 vo výroku o treste ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

II.

Ďalej sa súd v rámci konania o návrhu na obnovu konania obligatórne zaoberal otázkou väzby, keďže v
čase rozhodovania o návrhu o povolení obnovy konania sa odsúdený D. B. nachádzal vo výkone trestu.
Povinnosť rozhodnúť o väzbe zakotvuje ustanovenie § 403 Tr. por.Podľa § 403 Tr. por. ak obvinený vykonáva trest odňatia slobody uložený mu v pôvodnom rozsudku,
rozhodnesúdponadobudnutíprávoplatnostiuznesenia,ktorýmspoluspovolenímobnovykonaniazrušil

výrok o tomto treste, bez odkladu o väzbe.

V tejto súvislosti sa súd spravoval nasledujúcou úvahou. Zákonodarca rozhodnutie o väzbe podľa §
43 Tr. por. začlenil do konania po povolení obnovy konania. Podľa toho už nejde o tzv. obnovovacie
konanie ale o obnovené konanie. Malo by teda platiť, že na procesný postup v obnovenom konaní sa

použijú všeobecné ustanovenia trestného poriadku a to aj všeobecné ustanovenia týkajúce sa väzby
- § 71 až § 88. Zákonodarca určil, že o väzbe sa rozhodne podľa § 403 Tr. por., čo je expresis verbis
uvedené v ust. § 77 ods. 3 Tr. por. „dĺžka trvania väzby, o ktorej bolo rozhodnuté v konaní o mimoriadnych
opravných prostriedkoch podľa § 380 ods. 2 alebo § 403 sa posudzuje samostatne a nezávisle od dĺžky
trvania väzby v pôvodnom konaní.“ Postup podľa § 403 Tr. por. je teda špeciálnym konaním vo vzťahu
k všeobecnému postupu podľa § 72 Tr. por. a teda, že síce ide o postup v obnovenom konaní ale

nie celkom podľa ustanovení zodpovedajúcich obnovenému - pôvodnému konaniu. Nejde teda o „čisté
obnovené konanie“ ale o osobitne obnovené konanie. Logicky z toho vyplýva, že konanie po povolení
obnovy konania tzv. obnovené konanie nemá absolútny charakter, pretože špecificky a osobitne sa v
takomto konaní rieši rozhodnutie o väzbe nie podľa všeobecných ustanovení ale podľa § 403 Tr. por..

Súd vypočul v konaní o povolení obnovy konania odsúdeného D. B. aj k väzbe, keďže sa touto súd
musí v tomto prípade obligatórne zaoberať, nakoľko odsúdený D. B. toho času vykonáva trest odňatia
slobody. Vyplýva to z ust. § 403 Tr. por..

Odsúdený D. B. výkon trestu odňatia slobody nastúpil dňa 30.11.2010,

pričom do výkonu trestu mu bola započítaná väzba od 22.4.2009 do 30.11.2010. Vyplýva to z uznesenia
o započítaní väzby do trestu, sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 18.1.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 28.1.2011. Doteraz z výkonu trestu má vykonané 4 /štyri/ roky a 22 /dvadsaťdva/ dní.

Z rozsudku Okresného súdu Senica sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 7.6.2009 vyplýva, že D. B. bol uznaný

vinný zo zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák., ktorý spáchal dvomi dieľčimi útokmi,
jedným dokonaným a jedným nedokonaným. Evidentné podľa dátumu spáchania je pokračovanie v
páchaní tejto trestnej činnosti. Okrem toho bol uznaný vinný aj z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1,
2 písm. a/ Tr. zák. Z uvedeného je zrejmé, že odsúdený v priebehu jedného roka spáchal tri skutky, z
ktorých dva sú zločiny a jeden prečin. Tieto skutky boli spáchané pod vplyvom alkoholu. Odsúdený podľa

znalcov z odboru zdravotníctvo odvetvie psychiatria v čase spáchania trestných činov trpel duševnou
poruchou. Ide o jedinca s poruchou osobnosti polymorfného charakteru. Napriek tejto poruche bol
schopný v plnej miere chápať zmysel trestného konania. Znalci vyhodnotili jeho konanie ako sexuálnu
agresivitu v čase spáchania činu, ktorá sa manifestovala zatiaľ sporadickým spôsobom. Jeho pobyt na
slobode však znalci označili ako potenciálne nebezpečný a zároveň doporučili uloženie ochranného

sexuologického liečenia, ktoré mu bolo uložené rozsudkom okresného súdu ambulantnou formou.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti má súd za to, že v prípade, ak by sa odsúdený v súčasnej dobe dostal
na slobodu, hrozí reálne nebezpečie, že bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti, pričom reálne toto
nebezpečie zvyšuje, že u odsúdeného bola zistená agresivita sexuálneho charakteru, ktorú je potrebné

liečiť a naviac odsúdený je aj konzumentom alkoholických nápojov, ktorých požívanie objektívne túto
poruchu ešte zhoršuje.

Tým je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por., preto súd rozhodol, že sa odsúdený D.
B. po právoplatnosti uznesenia o povolení obnovy konania berie do väzby, ktorej lehota začne plynúť

právoplatnosťou uznesenia o povolení obnovy konania a bude ju vykonávať v Ústave na výkon väzby
Leopoldov.

Podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené
skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie bol spáchaný, má znaky

trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo
ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná
trestný čin o ktorý sa pokúsil alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval, alebo ktorým hrozil.V zmysle vyššie citovaného ustanovenia súd rozhodol, že odsúdený D. B.
sa podľa § 403 Tr. por. z dôvodu § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. berie do väzby. Lehota väzby začne plynúť
právoplatnosťou uznesenia o povolení obnovy konania.

Poučenie:

Proti výroku I., II. uznesenia je prípustná sťažnosť do troch dní od jeho oznámenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trnave.