Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. november 2012

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 3Er/218/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312219912
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Horňáková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2012:4312219912.1

Uznesenie

Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený JUDr. Martin Máčaj, advokát, Advocate, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnému: F. S., A.. XX.XX.XXXX, W. W. XXX/XX, XXX XX Š.,
o vymoženie istiny 666,87 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zo dňa 01.10.2012 doručenú tunajšiemu súdu dňa 30.10.2012 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Levice bola dňa 30.10.2012 doručená žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého, súdneho
exekútora so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej
na tunajšom súde pod sp. zn. 3Er/218/2012 a u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 22420/12, na
podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok č. SR 00537/11 vydaný dňa 17.3.2011

Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom
Karloveské rameno 8, Bratislava, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.4.2011 a vykonateľnosť dňa
7.4.2011, pre vymoženie istiny 666,87 eura s príslušenstvom.

V exekučnom titule bola uložená povinnému povinnosť zaplatiť sumu 920,87 eura spolu so
zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 920,87 eura od 10.11.2010 do zaplatenia,
zákonnýmúrokomvovýške6%ročnezosumy920,87euraod27.12.2010dozaplateniaanahradiťtrovy

rozhodcovského konania vo výške 265,48 eura, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe
zmluvy o úvere. Žalobca a žalovaný zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah neúplnou zmenkou, kde
žalovaný vystupuje ako vystaviteľ a žalobca ako remitent. Žalovaný si svoju povinnosť vyplývajúcu
zo záväzkového vzťahu nesplnil, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku. V
odôvodnení sa ďalej uvádza, že účastníci konania sa dohodli v zmysle rozhodcovskej doložky, že všetky

spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory,
ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenie práv z
takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym
rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca strana
podá žalobu na rozhodcovskom súde. V tomto prípade rozhodcovské konanie má byť vedené podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných

predpisov rozhodcovského súdu.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.-2- 3Er/218/2012

Podľa § 44 odsek 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení neskorších predpisov, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenie na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z

ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez
návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni
ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku.

Z ustanovenia § 35 zákona č. 244/2002 Z.z o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
(ďalej len ZoRK) plynie, že rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má
pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

ÚčinkyprávoplatnéhorozsudkuvObčianskomsúdnomporiadkuniesúupravené.Teóriavšakrozoznáva
dvojaké účinky právoplatnosti: tzv. formálne a tzv. materiálne. Formálna právoplatnosť rozhodnutia

vyjadruje, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, teda že žiadne
opravné prostriedky už nemajú odkladný (suspenzívny) účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia
vyjadruje, že medzi účastníkmi, medzi ktorými má táto právoplatnosť účinky, sa nastolil kvalitatívne
nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku (rei iudicatae), o ktorom nemožno znova konať
a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Kým formálna právoplatnosť je vždy

bezvýnimočná, teda rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné riadnymi opravnými prostriedkami,
materiálna právoplatnosť sa vyznačuje omnoho väčšou flexibilitou. V právnom poriadku tak existujú
rozhodnutia, ktoré síce sú v zásade materiálne právoplatné, ale pre určité okruhy právnych vzťahov (pre
určité právne normy) sa na ne hľadí, akoby materiálne právoplatné neboli.

Podľa § 45 ods. 1 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných

predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a)z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

-3- 3Er/218/2012

Podľa § 45 ods. 3 ZoRK, proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.Už z vyššie uvedeného vyplýva, že materiálna právoplatnosť rozhodnutí nie je bezvýnimočná, ale z
vážnych dôvodov existujú z nej výnimky. Medzi takéto výnimky patria aj mimoriadne opravné prostriedky
aajustanovenie§45ZoRK.Tentovsebezahŕňaprieskumnýinštitút,atedaumožňujeexekučnémusúdu

zastaviť exekučné konania ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje
niektorú z vád uvedenú v predmetnom ustanovení § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. V zmysle tohto
ustanovenia exekučný súd je oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný
nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45. Exekučný súd je teda oprávnený
a zároveň aj povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Preto ak súd prvého stupňa
posudzoval rozhodcovský rozsudok v tomto zmysle, nekonal nad rozsah zákona.

Ak bolo podľa zákona o rozhodcovskom konaní zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu, ktoré
je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, tak exekučný súd konanie zastaví a podľa
Exekučného poriadku, ak súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne a až následne konanie zastaví. Zákonná úprava teda dáva

exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie
uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a či zároveň nie v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené
posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku predtým, ako vydá poverenie súdnemu exekútorovi na
vykonanie exekúcie.

Exekučný súd na základe citovaných ustanovení z úradnej povinnosti - ex offo skúmal, či žiadosť o

vydanie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom a zistil, že
uvedenépodanianiesúvsúladesozákonom,pretoževychádzajúzexekučnéhotitulu-rozhodcovského
rozsudku, ktorý zaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, teda
na plnenia právom nedovolené, čo znamená, že exekučný titul má vady z materiálnej stránky.

V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere, ktorú súd posúdil ako spotrebiteľskú

zmluvu, aj napriek tomu, že sa zmluva uzavrela podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Súd dospel
k názoru, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou ( vzhľadom na všeobecnú úpravu Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, najmä § 52, konkrétne § 52 ods. 2 OZ), pretože ju uzavrel
dodávateľ - veriteľ, vyplýva to z obsahu zmluvy a z výpisu z obchodného registra veriteľa- poskytovateľa
úverov z vlastných zdrojov, so spotrebiteľom - dlžníkom, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah

dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Zmluva o úvere predstavuje predtlačený
formulár, ktorý je určený veľkému počtu dlžníkov. Oprávnený s povinným uzavreli zmluvu o úvere dňa
24.11.2009, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému úver vo výške 400 eur. Povinný sa zaviazal
vrátiť uvedenú čiastku oprávnenému spolu s príslušným poplatkom v celkovej výške 759,00 eur v 11
mesačných splátkach po 69 eur počnúc dňom 26.12.2009. V zmluve je uvedené, že finančné prostriedky

boli poskytnuté na výkon povolania.

Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či neexistuje rozpor žiadosti o udelenie poverenia,
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, súd vychádzal jednak z
vnútroštátnych právnych noriem, a jednak z noriem európskeho práva.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou

je každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

-4- 3Er/218/2012

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
lenako„zákonospotrebiteľskýchúveroch“).Tentoprávnypredpisvust.§1ods.2definujespotrebiteľský
úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi. Veriteľom v zmysle ust. § 2 písm. b) cit. zákona je fyzická alebo právnická osoba, ktorá
ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a spotrebiteľom podľa
ust. § 2 písm. a) cit. zákona je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je

vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto
charakteristikuspĺňa.Súčasťouzmluvyoúverebolibezakýchkoľvekpochybnostívšeobecnépodmienky
poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet
spotrebiteľov. Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov, čo je možné zistiť z výpisu
z obchodného registra. Povinný vystupuje v zmluve ako spotrebiteľ, čo jednoznačne vyplýva z obsahy

zmluvy, napriek tomu, že oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie tvrdí opak. Oprávnený sa odvoláva
na ustanovenie § 52 ods.4 OZ a podporne § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., tým teda tvrdí, že
povinný pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej alebo obchodnej
činnosti, čo chcel oprávnený zvýrazniť v zmluve prehlásením dlžníka, že finančné prostriedky mu boli
poskytnuténavýkonpovolania. Podľanázorusúdu,pojempovolanievsebezahŕňataknepodnikateľskú

ako aj podnikateľskú činnosť a tým, že veriteľ v zmluve bližšie nešpecifikoval povolanie, nie je možné
jednoznačne určiť o akú činnosť ide. V prípade pochybností, dôkazné bremeno znáša dodávateľ. Súd
poukazuje na to, že dlžník uzavrel zmluvu ako fyzická osoba a nie ako podnikateľ a tiež na to, že zákon
o spotrebiteľských úveroch je špeciálnym právnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku.
Ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách majú kogentnú povahu. Iné odlišné

dojednania o tom, že vzťahy z tejto zmluvy sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka sú neplatné.
Ak by boli pochybnosti o obsahu tejto zmluvy, tak platí zák. ust. § 54 odsek 2 OZ, že v prípade
pochybností platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa, teda povinnú osobu priaznivejší.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

-5- 3Er/218/2012

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V odseku 4 § 53 OZ sú demonštratívne uvedené neprijateľné podmienky. Pod písmenom r) je uvedená
ako neprijateľná podmienka aj rozhodcovská doložka, teda ak sa v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Vúverovej zmluve, ktorú uzatvoril oprávnený s povinným nebola platne dojednaná rozhodcovská doložka
a dojednanie rozhodcovskej doložky nevyplýva ani zo Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.

Podľa § 4 ods. 2 ZoRK, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná

forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými
stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných
telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie
osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Podľačl.6ods.1,smerniceRady93/13/EHSz5.apríla1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľských
zmluvách (ďalej len ako „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
môžu byť považované za nekalé.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne

obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa však v zmysle §
54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods.

1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods.4 Občianskeho
zákonníka

-6- 3Er/218/2012

obsahuje exemplifikatívny, príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v

spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný.
Týmtospôsobomzákonodarcareagujenanesprávnuaplikačnúprax.Vtomtovýpočtejesúčinnosťouod
1.3.2010 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská
doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti

používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však
dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnanís dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom
bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný

nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj
všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna, tzn. spotrebiteľ ju mohol prijať buď
ako celok resp. odmietnuť. Rozhodcovská zmluva v danom prípade nemala predpísanú písomnú formu.

Je namieste si uvedomiť aj okolnosť, že zriaďovateľom rozhodcovského súdu, ktorý v predmetnej
veci rozhodoval je podnikateľský subjekt - obchodná spoločnosť, právnická osoba založená v zmysle

Obchodného zákonníka za účelom podnikania, ktorého cieľom je dosahovanie zisku. Oprávnený
zmluvy o úvere uzatvára rovnako v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom za prejednanie veci v
rozhodcovskomkonanízaplatilrozhodcovskémusúdupoplatok.Záujmomzriaďovateľarozhodcovského
súdu teda zrejme bude, aby bol tento ustanovený na rozhodovanie v čo najväčšom množstve
prípadov, za prejednanie ktorých bude prislúchať odmena. Uvedená okolnosť môže mať vplyv na jeho
rozhodovanie. Rozhodcovský súd ako z predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva, absolútne

opomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich sa
ochrany spotrebiteľa. Rozhodcovský súd veľmi starostlivo posúdil postavenie a podnikateľské riziko
oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany náležitú pozornosť
nevenoval. V predmetnom právnom vzťahu nielenže neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky
uvedené v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, ale priznal oprávnenému aj plnenie v rozpore s dobrými

mravmi, a to zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne.

Dojednanie sankcie za neplnenie zmluvnej povinnosti v tejto výške je nielen v rozpore s príslušnými
ustanoveniami vnútroštátneho a európskeho práva o ochrane spotrebiteľa, ale pre rozpor s dobrými
mravmi je aj v príkrom rozpore so zásadou ekvity, ktorá je pre oblasť súkromného práva určujúcou.

V prípade rozhodcovského rozsudku, zákon o rozhodcovskom konaní expressis verbis v § 45 upravuje

prípady, kedy je možné rozhodcovský rozsudok preskúmať, a to dokonca v exekučnom konaní. Pritom
nie je viazaný účinkami takéhoto rozsudku v zmysle § 35 cit. zákona v spojení s § 159 OSP.

Vzhľadom k tomu súd preskúmal rozhodcovský rozsudok spolu s návrhom na vykonanie exekúcie
a žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a dospel k záveru,
že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko zmluvná podmienka

v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná
v predpísanej forme a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh

-7- 3Er/218/2012

dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú
podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej mal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a
štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde,
ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Konanie pred rozhodcovským súdom viedlo vo svojich

dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS.

Na základe uvedeného, súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia zo
dňa 01.10.2012 zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2
písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V Leviciach dňa 7. novembra 2012 Mgr. Martina Horňáková

vyššia súdna úradníčka