Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. jún 2012

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoE/96/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2708207614
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2708207614.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Pribinova 25, 811
09 Bratislava, proti povinnej: Q. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XXXX, XXX XX W., za účasti súdneho
exekútora: JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Skalica č. k. 1Er/4742/2008-39 zo dňa 28. septembra 2011 t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil, oprávneného zaviazal zaplatiť
súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému náhradu trov exekúcie v sume 39,50 Eur a to do troch dní

odo dňa právoplatnosti uznesenia. Rozhodol tak po preskúmaní exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu v Bratislave, č.k. SR 05487/08 zo dňa 11. 06. 2008. Súdu bola doručená zmluva
o úvere č. 3550291 uzatvorená medzi účastníkmi exekučného konania zo dňa 25. 05. 2007 ako aj
Všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.
Súd zistil, že Všeobecné obchodné podmienky v článku 17 obsahujú rozhodcovskú doložku, ktorá
nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a vyžaduje od spotrebiteľa, aby prípadné spory s

veriteľom riešil výlučne pred rozhodcovským súdom. Veriteľ si môže sám zvoliť súd, ktorý chce. Takáto
rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) OZ, ktorá
je podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná.
Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a
rozhodovať a z toho dôvodu je rozhodcovský rozsudok nulitný a v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku.

Súd posúdil toto ustanovenie podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, na základe ktorých sa
zmluvnépodmienkynemôžuodchýliťvneprospechspotrebiteľa.Vprípadepochybnostíobsahutakýchto
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Tomuto posúdeniu súdu predchádza aj ustanovenie § 53 ods. 1, na základe ktorého spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

Súd prvého stupňa aplikoval aj európsku judikatúru, čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za

neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.Rozhodcovský rozsudok je síce podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku exekučným titulom,
avšak podľa súdu prvého stupňa exekúcia na základe predmetného rozhodcovského rozsudku nie je
podľa § 57 ods. 1 písm. g) prípustná z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.

Preto súd na základe vyššie uvedených skutočností vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekučné
konanie zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor vyčíslil a žiadal priznať náhradu trov exekučného konania v celkovej sume 39,50 Eur.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.

Oprávnený poukázal na smernicu 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
pričom uviedol, že daná smernica bola do právneho poriadku implementovaná nasledovne:

„Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo a iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.“ Keďže z uvedeného vyplýva, že za spotrebiteľské zmluvy boli považované
iba zmluvy uzatvorené podľa Občianskeho zákonníka, lenže predmetná zmluva bola uzatvorená podľa

Obchodného zákonníka.

Zároveň dal do pozornosti, že v období do 31. 12. 2007 sa ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho
zákonníka vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné zmluvy upravené v 8. časti OZ ako aj
na zmluvu podľa § 55 OZ.

Oprávnený k predmetnej rozhodcovskej doložke poukázal na skutočnosť, že povinný nie je
spotrebiteľom a ak si to aj súd myslí, predmetná úverová zmluva obsahuje nevýhradnú rozhodcovskú
doložku, ktorá nemôže byť považovaná za neprijateľnú, pretože umožňuje každej zmluvnej strane
domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho

konania. Takáto doložka podľa oprávneného nemôže byť v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka, kde sú uvedené neprijateľné obchodné podmienky, medzi ktorými je uvedená
aj taká podmienka, ktorá „vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
sdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.“Podľaoprávneného,rozhodcovskádoložkavšak
výlučne nevyžadovala od spotrebiteľa, aby spory riešil v rozhodcovskom konaní.

Oprávnenýpodotkol,žetzv.alternatívnerozhodcovskédoložkysúprávneprípustné,atojednakvzmysle
vnútroštátneho aj európskeho práva. Neprípustnosť rozhodcovského konania sa podľa smernice týka
iba toho konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy.

Na záver oprávnený poukázal, že súd nemôže poveriť exekútora vykonaním exekúcie iba v prípade, že
zistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
aleboexekučnéhotitulusozákonompodľa§44ods.2Exekučnéhoporiadku.Uviedolajobdobnýprípad,
kedyOkresnýsúdSkalicanazákladerozhodcovskéhorozsudkuakoexekučnéhotituluudelilexekútorovi
poverenie na vykonanie exekúcie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len O.s.p.)
po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému

je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p., § 58 ods. 4 Exekučného poriadku) preskúmal
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 1 a 2 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.Zobsahuspisuvyplýva,ženapadnutýmuznesenímsúdprvéhostupňavyhlásilexekúciuzaneprípustnú,
exekúciu zastavil, oprávneného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 39,50 Eur.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie v celom rozsahu.

Odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 O.s.p.) po preskúmaní uznesenia
v napadnutej časti dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav,
vec správne právne posúdil a rozhodnutie náležite odôvodnil.

Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na toto
poukazuje.

Z dôvodu potreby vysporiadať sa s odvolacími námietkami a pre zdôraznenie správnosti napadnutého
uznesenia odvolací súd uvádza, že zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania bola správne

súdom prvého stupňa posúdená ako spotrebiteľská zmluva, na ktorú je následne potrebné použiť
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Aj keď predmetná zmluva
bola podpísaná dňa 25. 05. 2007, teda pred novelou ustanovení § 52 až 54 Občianskeho zákonníka,
smernica Rady bola účinná a európska legislatíva je nadradená vnútroštátnej legislatíve. Slovenská
republika ako členský štát má povinnosť aplikovať európsku judikatúru, preto súd prvého stupňa

správne postupoval, keď preskúmal v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách rozhodcovskú doložku, aby ustálil, či sa nejedná o nekalú podmienku
spotrebiteľskej zmluvy (v zmysle rozhodnutia C 40/08 Asturcom exekučný súd má povinnosť preskúmať
rozhodcovskú doložku).

Podľa rozhodcovskej doložky, ktorá je obsahom článku 17 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené
a) Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde,

b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde.

Z predmetnej rozhodcovskej doložky vyplýva, že právo voľby medzi všeobecným a rozhodcovským
súdom je na žalobcovi. Žalobcom je však takmer pravidelne veriteľ - dodávateľ (oprávnený), a teda
aj právo voľby je na veriteľovi a možnosť voľby dlžníka - spotrebiteľa je len iluzórna, z čoho vyplýva,

že predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu povinného dosiahnuť rozhodovanie sporu
štátnym súdom, ak veriteľ podá žalobu u rozhodcu. Takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje
však za takejto situácie hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber rozhodcu resp.
rozhodcovského súdu dodávateľom bol obsahom Všeobecných podmienok tvoriacich súčasť úverovej
zmluvy, ktorá je dodávateľom vopred pripravená a spotrebiteľ nemal možnosť obsah zmluvy a teda ani

rozhodcovskej doložky ovplyvniť, mohol ju ako celok len prijať alebo odmietnuť.

V danom prípade tak nemožno ani uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú zmluvnú
podmienku a za týchto podmienok dojednaná rozhodcovská doložka môže ľahko slúžiť na obchádzanie
platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý fakticky určuje, ktorý

rozhodcovský súd bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, je pre vybraný rozhodcovský
súd zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je rozhodcovské konanie u dodávateľom
vybranéhorozhodcovskéhosúduobjektívne.Vzhľadomnavšetkytietodôvodypredmetnározhodcovská
doložka bola správne posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 OZ, nakoľko
je spôsobilá vytvoriť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa.

V prípade, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 4 OZ
neplatná a následkom je skutočnosť, podľa ktorej rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc rozhodovať
daný spor, predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale o

nulitný právny akt.

Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zák. č. 634/1992 Zb.
o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.6.2007. Jeho ust. § 23a účinné vobdobí od 01.01.2000 do 24.11.2004 zakotvilo tzv. typovú zmluvu, ktorou sa podľa citovaného zákona
rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia typová zmluva nesmie obsahovať

a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku na poskytnutie služby
na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj
výrobku alebo poskytnutie služby s požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho
spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s

dobrými mravmi.

S účinnosťou od 25.11.2004 (do 30.06.2007) citovaný zákon v § 23a definoval už spotrebiteľské zmluvy
ako zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka ako aj všetky iné zmluvy,
ktorýchcharakteristickýmznakomje,žesauzavierajúvoviacerýchprípadochajeobvyklé,žespotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Nadväzne dňa 1.7.2007 nadobudol účinnosť nový Zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ktorý
v pôvodnom znení v § 3 ods. 3 zakotvil, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka
alebo Obchodného zákonníka alebo aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa

uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa
primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Toto znenie bolo účinné až do novelizácie zák.
č. 397/2008 s účinnosťou od 1.11.2008.

Znenie § 52 ods. 1 OZ účinné do 31.12.2007 definovalo spotrebiteľskú zmluvu tak, že spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluvu, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako
aj zmluva podľa § 55 OZ, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako každú
zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Hoci podľa gramatického výkladu ustanovenia § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.12.2007 možno

dospieť k záveru, že úprava spotrebiteľských zmlúv a teda vo svojej podstate aj ochrana spotrebiteľa
má svoje miesto len u zmlúv, ktoré sú upravené v 8. časti OZ, takýto výklad je však zjednodušený
a nesprávny. Pri výklade tejto občianskoprávnej úpravy je potrebné rešpektovať skutočnosť, že táto
úprava je implementáciou smerníc Európskych spoločenstiev. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým
sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o

nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095,
21/4/1993, str. 29-34) (ďalej len smernica). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné
pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Podľa čl. 1
ods. 1 smernice účelom tejto smernice je aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia
členských štátov, ktoré sa nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo

dodávateľom a spotrebiteľom. Predmetná smernica definuje teda spotrebiteľskú zmluvu ako zmluvu
uzatvorenú medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, a takto je potrebné vykladať aj
predmetné ustanovenie § 52 OZ účinné do 31.12.2007. Tiež je nesporné, že predmetná zmluva je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle cit. § 23a zák. č. 634/1992 Zb. v znení od 25.11.2004, keďže
ide o zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka a jej charakteristickým znakom je, že sa

uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvnil. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky
spotrebiteľskou zmluvou.

Predmetná úverová zmluva je taktiež zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 zákona o

spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z., čo vyplýva aj z obchodných podmienok. Úprava v OZ
je chápaná ako všeobecná úprava spotrebiteľských zmlúv a na určité druhy spotrebiteľských zmlúv
(napr. zmluva o spotrebiteľskom úvere) sa aplikuje aj ďalšia podrobnejšia a špecifickejšia úprava
stanovená v iných právnych predpisoch. Za takéhoto stavu je nanajvýš nelogické vytvárať dva režimyspotrebiteľských zmlúv, kde na jedny sa bude aplikovať všeobecná úprava v OZ a spotrebiteľovi sa
bude poskytovať ochrana vyplývajúca z týchto ustanovení, kým na iné spotrebiteľské zmluvy sa táto
všeobecná úprava aplikovať nebude.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd

zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

O trovách exekúcie rozhodol súd prvého stupňa správne, keď na ich zaplatenie zaviazal oprávneného,
trovy exekúcie určil v správnej výške.

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol,
keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a odvolací súd
napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. potvrdil.
Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolsúdspoukazomnaskutočnosť,ževtomtokonanízprocesného
hľadiska úspešnému povinnému žiadne trovy nevznikli.

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.