Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. november 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 2T/112/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714010555
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6714010555.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v senáte zloženom z predsedkyne senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a prísediacich Jána

Šiandora a Petra Dávida, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.11.2014 vo Zvolene v trestnej veci
obžalovaného C. X., stíhaného pre zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1,3 písm. a/ Tr.zákona
a iné, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný C. X., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom U., X.P. Č..XXX, prechodne bytom U., S.G. XXX,

j e v i n n ý ,

že
dňa 23.11.2011 v meste T., okr. T. v snahe sa obohatiť, pokúsil sa vylákať úver od OTP Banky Slovensko,
a.s. W. a to tým spôsobom, že v pobočke banky v T. predložil Žiadosť na poskytnutie spotrebného
úveru zo dňa 23.11.2011 prostredníctvom ktorej žiadal OTP banku Slovensko, a.s. o poskytnutie úveru
vo výške 4 000,- €, k žiadosti predložil občiansky preukaz X. XXXXXX vydaný na meno C. X., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom U., X.P. Č..XXX, Rozhodnutie sociálnej poisťovne o zvýšení výsluhového
dôchodku č.XXXXXXXXXX zo dňa 09.12.2010 a rodný list na meno C. X., pričom pri posúdení žiadosti

bolo zistené, že údaje deklarované v rozhodnutí sociálnej poisťovne o zvýšení výsluhového dôchodku
sa nezakladajú na pravde, čím týmto konaním úmyselne zavádzal OTP Banku Slovensko, a.s. Š.S. Č..X,
W. tým, že spĺňa podmienky na poskytnutie úveru 4 000,- €, pričom to však pravdou nebolo, nakoľko v
tom čase nebol zamestnaný a poberal len sociálne dávky a z dôvodu pochybností o pravdivosti údajov
deklarovaných obvineným bolo schvaľovanie a čerpanie úveru pozastavené, v prípade ak by došlo k
schváleniu a poskytnutiu úveru, OTP Banke Slovensko, a.s. Š. Č..X, W., IČO: XXXXXXXX by vznikla
škoda vo výške 4 000,- €,

t e d a

dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v
úmysle vylákať od iného úver tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie
úveru alebo na splácanie úveru a tak mu spôsobí väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l

zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr.zákona v štádiu pokusu podľa § 14
ods. 1 Tr.zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ePodľa § 222 ods. 3 Tr.zákona s použitím § 36 písm. l/ Tr.zákona, § 37 písm. m/ Tr.zákona, § 38 ods. 5
Tr.zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Tr.zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr.zákona v spojení s ust. § 49 ods. 1 písm. a/ Tr.zákona súd výkon uloženého trestu
odňatia slobody podmienečne odkladá a nariaďuje probačný dohľad nad správaním obžalovaného v
skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr.zákona súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Tr.zákona súd obžalovanému v skúšobnej dobe ukladá povinnosť spočívajúcu
v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom
programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 51 ods. 5 Tr.zákona obžalovaný je povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným

a mediačným úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 01. 08. 2014 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry vo Zvolene na tunajší súd obžalobu na
obžalovaného C. X. pre zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 ods. 3 písm. a) Tr. Zákona v
štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. Zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. 11. 2014 obžalovaný po zákonnom poučení učinil vyhlásenie
podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. Poriadku, že je vinný zo žalovaného skutku. Po zistení skutočností
podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. Poriadku a po zistení stanoviska prítomných strán, súd podľa

§ 257 ods. 7 Tr. Poriadku vyhlásenie obžalovaného o vine prijal a na hlavnom pojednávaní dokazovanie
v tomto rozsahu nevykonal. Podľa § 257 ods. 8 Tr. poriadku súd vykonal dokazovanie ohľadom druhu
a výmery trestu a dokazovanie ohľadom škody.

Na hlavnom pojednávaní tak boli v rámci dokazovania prečítané listinné dôkazy: zápisnica z výsluchu

zástupcu poškodeného OTP Banky Slovensko a.s. (čl. 26 - 30 spisu), z ktorej vyplynula o.i. tá
skutočnosť, že preverovaním dokladov predložených obžalovaným na schválenie úveru bolo zistené, že
tieto vykazovali znaky falšovania a preto bolo ďalšie schvaľovanie a teda aj čerpanie úveru pozastavené.
V prípade, ak by došlo k schváleniu a následnému čerpaniu úveru banke by vznikla celková škoda vo
výške 4 000,- eur + úrok vo výške cca 28, 30 %, úrok z omeškania vo výške 8 % a ďalšie poplatky

spojené s čerpaním úveru. Vzhľadom k tomu, že úver nebol schválený, nedošlo k vzniku škody, preto
zástupca poškodeného náhradu škody nežiadal.

K osobe obžalovaného pre potreby rozhodnutia súdu o treste boli na hlavnom pojednávaní prečítané
listinné dôkazy: výpis z ústrednej evidencie priestupkov MV SR (na č.l. 168 spisu), správa mesta U. k

osobe obžalovaného (č.l. 169 spisu), Správa OO PZ U.Y. (čl. 170 spisu), prehľad evidencie priestupkov
obžalovaného ( čl. 171 spisu) a odpis z registra trestov zabezpečený v rámci prípravného konania a
tiež aktualizovaný ku dňu hlavného pojednávania.

S poukazom na vyhlásenie obžalovaného o vine učinené na hlavnom pojednávaní a tiež vzhľadom na

dostatočne zistený skutkový stav vyplývajúci z obsahu spisového materiálu, súd obžalovaného uznal za
vinného v zmysle podanej obžaloby.

Podľa § 222 ods. 1 Tr. Zákona, kto vyláka od iného úver alebo zabezpečenie úveru tým, že ho uvedie do
omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, a tak mu spôsobí

malú škodu, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Podľa § 222 ods. 3 písm. a) Tr. Zákona, odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a spôsobí väčšiu škodu.Podľa § 125 Tr. Zákona škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa
rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy.

Pri ukladaní trestu sa súd riadil zásadami ukladania trestov v zmysle § 34 Tr. Zákona. Za prečin
úverového podvodu podľa § 222 ods. 3 Tr. Zákona možno ukladať trest odňatia slobody vo výmere tri
roky až desať rokov. V prípade obžalovaného súd vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36
písm. l) Tr. Zákona a to vyhlásenie o vine učinené obžalovaným na hlavnom pojednávaní a v záverečnej
reči prejavená ľútosť obžalovaného nad spáchaným skutkom. Na strane druhej z odpisu z registra

trestov vyplýva päť predchádzajúcich odsúdení obžalovaného za rôznu trestnú činnosť. Osobitne súd
poukazuje na v poradí prvé odsúdenie Krajským súdom Košice pod sp. zn. 2T 35/83 zo dňa 05. 10.
1983 a to za lúpež podľa § 234 ods. 1 spolupáchateľstvom a v súbehu s trestným činom porušovania
domovej slobody podľa § 238 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. , za ktorý bol obžalovanému
ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní osem rokov so zaradením (v tom čase) do tretej
nápravnovýchovnej skupiny. Vzhľadom na trestnú sadzbu uvedeného trestného činu je tento zločinom,

čo v prejednávanej veci vytvára potrebu aplikácie ustanovenia § 38 ods. 5 Tr. Zákona, nakoľko skutok
zo dňa 23. 11. 2011 žalovaný v tomto konaní je, vzhľadom na výšku škody, rovnako kvalifikovaný ako
zločin, hoci v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zákona.

V zmysle ust. § 38 ods. 5 Tr. zákona pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom

ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 4 nepoužije.

Pri trestnej sadzbe tri až desať rokov, aplikovaním vyššie uvedeného zákonného postupu o zvýšení
dolnej hranice trestnej sadzby tak bolo možné ukladať trest odňatia slobody vo výmere od šesť rokov
a šesť mesiacov až do desať rokov, keď horná hranica trestnej sadzby zostala bezo zmeny. Takto

určená trestná sadzba a teda i do úvahy prichádzajúci trest však súd považoval za neprimerane prísny
a to jednak pomery na strane obžalovaného, okolnosti spáchania skutku a tiež reálne vzniknutý
následok. Obžalovaný je síce osobou, ktorá je päťkrát súdne trestaná (pričom však dvakrát boli ukladané
súhrnné tresty), avšak po vykonaní nepodmienečného trestu (v roku 1990) boli obžalovanému ukladané
podmienečné tresty, kedy obžalovaný dokázal v skúšobných dobách viesť riadny život a v každom

prípade bolo rozhodnuté o tom, že obžalovaný sa osvedčil. Naposledy bol obžalovaný odsúdený
trestným rozkazom Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T 99/2001 zo dňa 31. 05. 2001, kedy bol uložený
trest odňatia slobody vo výmere jedného roka so skúšobnou dobou do 12. 06. 2004, pričom dňa 28. 12.
2005 bolo rozhodnuté, že sa osvedčil. Od uplynutia poslednej skúšobnej doby do času spáchania skutku
z prejednávanej veci tak uplynula doba vyše šiestich rokov, počas ktorých obžalovaný bol schopný viesť

riadny život. Uvedené súd konštatuje i s prihliadnutím na oboznámenú evidenciu priestupkov, z ktorej
síce vyplýva, že dňa 06. 05. 2013 sa obžalovaný dopustil priestupku, avšak tento spočíval v tom, že
vyhodil komunálny odpad na verejnom priestranstve mimo zbernej nádoby. I podľa výpisu z ústrednej
evidencie Ministerstva vnútra SR je tento uvedený priestupok jediným priestupkom obžalovaného v
období od 01. 01. 2010 doposiaľ.

Uvedené tak súd viedlo k záveru, že v danom prípade nie je potrebné, a ani vhodné, ukladať trest
odňatia slobody vo výmere vzniknutej zvýšením dolnej hranice trestnej sadzby o jednu polovicu a
pristúpil tak k aplikovaniu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona o mimoriadnom znížení trestu. V danom
prípade súd považoval za primeraný a postačujúci trest odňatia slobody ukladaný ako podmienečný,

preto tento uložil vo výmere troch rokov, teda na spodnej hranici trestnej sadzby vyplývajúcej zo zákona,
ale zároveň v maximálnej dĺžke, v akej je možné podmienečný trest odňatia slobody uložiť. Súd zároveň
prihliadal i na ust. § 39 ods. 3 písm. e) Tr. zákona, že pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú
trestnú sadzbu nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto
zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako päť rokov.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný je evidovaný Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny v H.I. v evidencii nezamestnaných, je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a aktívne sa zapája
do menších obecných služieb v meste. Komisiou na ochranu verejného poriadku prejednávaný nebol
(viď správa Mesta U.). S poukazom na konštatované, má súd za to, že v danom prípade nebolo

potrebné pristúpiť k najtvrdšiemu postihu páchateľov trestných činov uložením nepodmienečného trestu
a s poukazom na princíp „ultima ratio“, mal za to, že i uložením podmienečného trestu v jeho maximálnej
výmere, bude dostatočne zabezpečená ochrana spoločnosti pred ďalším prípadným protiprávnym
konaním obžalovaného a zároveň sa naplní i výchovná a sankčná funkcia trestu, keď obžalovaný siv tomto prípade musí byť vedomý reálnej hrozby výkonu trestu odňatia slobody v trvaní troch rokov.
Pri podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody, súd tak obžalovanému určil skúšobnú dobu
v trvaní troch rokov, počas ktorých má obžalovaný šancu viesť riadny život a i naďalej sa zapájať do

verejnoprospešných prác a menších obecných služieb, tak ako to robil doposiaľ. Súd v neposlednom
rade prihliadol i na to, že obžalovaný sa trestného činu dopustil i za aktívnej účasti iných osôb.
Suloženímpodmienečnéhotrestuneprevyšujúcehotrirokysúdnariadilprobačnýdohľadnadsprávaním
obžalovaného v skúšobnej dobe a obligatórne uložil povinnosť podľa § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zákona
podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu

sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Už v prípravnom konaní bolo zistené a ustálené, že trestným činom poškodenému OTP Banke
Slovensko, a.s. reálne žiadna škoda nevznikla, nakoľko žiadaný úver schválený a poskytnutý nebol
(čo napokon vyplýva i zo samotnej právnej kvalifikácie trestného činu v štádiu pokusu v zmysle § 14
ods. 1 Tr. zákona), poškodený žiadnu náhradu škody nepožadoval. Z uvedeného dôvodu o škode súd

nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba

oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.