Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Poprad

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dagmar Soliarová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 15P/239/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714210376
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Soliarová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2014:8714210376.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú

B. O., K.. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Poprad, dieťa rodičov B. V.A., K.. XX.X.XXXX, O. B. W., Q. XX U. X. O., K.. XX.X.XXXX, O. W.,
P. XXX/X, v konaní začatom na návrh matky o úpravu rodičovských práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v nasledovnom znení:

Maloletá B. O. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky B. V., O. B. W., Q. XX.

Otec mal. dieťaťa X. O. sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 40 eur mesačne
počnúc dňom 1.11.2014, ktoré výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k
rukám matky.

V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Tunajšiemu súdu bol doručený návrh matky na úpravu rodičovských práv k maloletému dieťaťu, ktoré

pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov. Toho času rodičia nežijú v spoločnej domácnosti.

Počas konania vo veci obaja rodičia pristúpili k uzavretiu rodičovskej dohody.

Kolízny opatrovník doporučil rodičovskú dohodu schváliť, keďže je v záujme maloletého dieťaťa.

Matka v predmetnej veci uviedla, že od mája 2014 nežijú v spoločnej domácnosti s otcom maloletého
dieťaťa. Matka je zamestnaná vo firme Provident Poprad s priemerným mesačným zárobkom do 900
eur. S maloletým dieťaťom býva rodičov. Maloletá navštevuje materskú škôlku, kde poplatky činia 31,50
eur, dieťa je zdravé. Rodičom matka prispieva 220 eur.

Otec maloletého dieťaťa je toho času nezamestnaný, evidovaný na úrade práce. Je poberateľom
vdovského dôchodku vo výške 283 eur, čo už je spolu aj so sirotským dôchodkom na dieťa, ktoré má

z predchádzajúceho vzťahu. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi, ktorý je vo veku 15 rokov.Brigádnicky si privyrába, zatiaľ sa však nevie vyjadriť k výške príjmu. S dieťaťom je v kontakte, stretáva
sa s ním a aj naďalej rodičia chcú praktizovať úpravu styku tak, aby dieťa bolo s otcom počas víkendov
a aj podľa vzájomnej dohody.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd schválil dohodu rodičov, ktorá je v záujme
maloletého dieťa a rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Matka v prevyšujúcej časti zobrala návrh späť. Súd v tejto časti konanie zastavil.

Podľa § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za

prítomnostivšetkýchúčastníkovaleboichzástupcov,ktorísavzdajúodvolania,uvediesúdvodôvodnení
rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

Vzhľadom na to, že všetci účastníci konania sa po vyhlásení rozsudku a poučení o opravných
prostriedkoch vzdali práva podať odvolanie, súd vyhotovil rozsudok v zmysle vyššie uvedeného
ustanovenia § 157 ods. 3 O.s.p..

O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., pretože ide o konanie starostlivosti súdu
o maloletých, ktoré môže začať i bez návrhu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde,
proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa §-u 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí
byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a
datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho
sa dovolateľ domáha.

Podľa ods. 2 cit. ust. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca, alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený, to neplatí,
ak senát rozhodol namiesto samosudcu,

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Účastníci konania, ktorí sa práva odvolania výslovne vzdali, toto právo nemajú.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.