Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 13, 2014

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 4C/90/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6313202302
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Kekeňák, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2014:6313202302.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno sudcom JUDr. Ondrejom Kekeňákom, PhD., v právnej veci navrhovateľa MBANK

SPÓŁKAAKCYJNAsosídlomSenatorska18,Warszawa,Poľskárepublika,IČO:0000025237,naúzemí
SR konajúci prostredníctvom organizačnej zložky: mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom
Pribinova 10, Bratislava, IČO: 36 819 638, právne zastúpený MCGA legal, s.r.o., advokátska kancelária
so sídlom Partizánska 2, Bratislava, IČO: 36 715 662 proti odporkyni S. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.
XX, Q., právne zastúpený JUDr. Mária Stahovcová, advokátka so sídlom ČSA 18, Brezno, o zaplatenie
372,89 Eur, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 372,89 Eur a nahradiť mu trovy konania

spočívajúce v súdnom poplatku zaplatenom za návrh na začatie konania vo výške 59,- Eur a v trovách
právneho zastúpenia navrhovateľa vo výške 266,54 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa č.ú.:
XXXXXXXXXX/XXXX,VS:XXXXXXXXXX,pričomsúd povoľuje odporkynižalovanúsumuanáhradu
trov konania splácať navrhovateľovi v pravidelných mesačných splátkach vo výške 58,20 Eur zročných
vždy do 25.-teho dňa každého mesiaca počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod hrozbou straty
výhody splátok s omeškaním čo i len jednej splátky.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 04.03.2013 sa navrhovateľ domáha, aby súd zaviazal
odporkyňu zaplatiť mu sumu vo výške 986,48 Eur, úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy

986,48 Eur od 02.11.2009 do zaplatenia, zmluvné úroky vo výške 25% ročne zo sumy 986,48 Eur
od 02.11.2009 do zaplatenia a súčasne ju zaviazal nahradiť mu trovy konania spočívajúce v súdnom
poplatku zaplatenom za návrh na začatie konania a v trovách právneho zastúpenia.

V návrhu uviedol, že s odporkyňou uzavrel Zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru mPÔŽIČKA č.
4201137490 (ďalej aj Zmluva), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky
mBank a ktorej prílohou je Harmonogram splátok, Obchodné podmienky poskytovania hotovostných

úverov v mBank.

V zmysle článku I zmluvy poskytol navrhovateľ odporkyni hotovostný úver vo výške a za podmienok
uvedených v zmluve, pričom odporkyňa sa zaviazala splácať úver v pravidelných mesačných splátkach
v zmysle Harmonogramu splátok. Poplatky, úrokové sadzby, ako aj ročná percentuálna miera nákladov
vzťahujúce sa k úveru sú uvedené priamo v zmluve. Zmluvná úroková sadzba vo výške 25% ročne je
uvedená priamo v zmluve a zároveň aj v Harmonograme splátok.

V zmysle článku 2 bod 2.3.5. písm. c) Obchodných podmienok poskytnutia hotovostného úveru
mPÔŽIČKA má veriteľ právo odstúpiť od zmluvy v prípade, ak klient porušil platné právne predpisy aleboustanovenia zmluvy o úvere alebo obchodné podmienky a iné podmienky, ktoré platia v mBank a sú
pre dlžníka záväzné.

Prvásplátka,ktorájevomeškaní,bolasplatnádňa01.11.2009aďalšiesplátkyužodporkyňanezaplatila.
Vzhľadom k tomu, že odporkyňa porušila zmluvu tým spôsobom, že nezaplatila viac ako dve splátky,
navrhovateľ dňa 30.10.2011 od zmluvy odstúpil, pričom ponúkol odporkyni možnosť zaplatiť splatný
záväzok v mesačných splátkach. Odporkyňa dlžnú sumu neuhradila a ani nevyužila ponúkanú možnosť
mesačných splátok.

Navrhovateľ pripojil k návrhu listinné doklady, a to výpis účtu - História operácii na účte, zmluva o
poskytnutí hotovostného úveru mPÔŽIČKA č. 4201137490, žiadosť o poskytnutie hotovostného úveru
mPÔŽIČKA, informácie o poskytnutom spotrebiteľskom Úvere v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľov
129/2010 Z.z., harmonogram splátok - mPÔŽIČKA, kópia doručenky ako dokladu o odoslaní odstúpenia
od zmluvy o úvere, odstúpenie od zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru mPÔŽIČKA, obchodné

podmienky poskytovania hotovostného úveru mPÔŽIČKA.

Na základe výzvy súdu zaplatil navrhovateľ 18.03.2013 súdny poplatok za návrh vo výške 59,- Eur.

Odporkyňa sa podaním doručeným dňa 22.10.2013 vyjadrila k uplatnenému nároku navrhovateľa. V

podaní uviedla, že žalobný návrh je nesprávny, keďže navrhovateľ žaluje nielen istinu, ale aj úroky
napočítané v priebehu splácania pôžičky a opätovne žiada v petite návrhu priznať úroky, a teda úroky z
úrokov, čo je neprípustné. Tiež žiada priznať úroky vo výške 25% ročne a znovu duplicitne aj úroky vo
výške 8,75% ročne. Pritom úroky vo výške 25% sú podľa odporkyne úžerou. Taktiež tvrdí, že neobdržala
v priebehu konania žiadnu upomienku a žiadny telefonický hovor zo strany navrhovateľa, a teda jej nie je

zrejmé, prečo si v rámci predmetného návrhu uplatňuje aj poplatky za vyššie uvedené služby. Záverom
uviedla, že je ochotná zaplatiť len istinu, t.j. dlhovanú sumu pôžičky s úrokom podľa Európskej centrálnej
banky, t.j. v súlade s nariadením 286/2008 Z.z.

Podaním doručeným na tunajší súd dňa 06.12.2013 navrhovateľ uviedol, že v dôsledku chyby v písaní

bol v návrhu uvedený nesprávny dátum omeškania, do ktorého sa dostala odporkyňa. Ďalej požiadal
súd, aby v zmysle § 95 ods. 1 O.s.p. opravil petit návrhu a vydal rozhodnutie, ktorým zaviaže odporkyňu
povinnosťouzaplatiťmusumu986,48Eur,úrokyzomeškaniavovýške8,75%ročnezosumy986,48Eur
od 10.10.2011 do zaplatenia, zmluvné úroky vo výške 25% ročne zo sumy 986,48 Eur od 10.10.2011 do
zaplatenia a súčasne ju zaviaže nahradiť mu trovy konania spočívajúce v súdnom poplatku zaplatenom

za návrh na začatie konania a v trovách právneho zastúpenia.

Na základe výzva súdu doložil navrhovateľ podaním doručeným dňa 03.02.2014 Sadzobník poplatkov
mBank v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere uzavretej medzi ním a odporkyňou.

Podaním doručeným na tunajší súd dňa 28.03.2014 vzal navrhovateľ návrh na začatie konania späť v
časti úrokov vo výške 140,31 Eur a poplatkov vo výške 54,78 Eur, ktoré sú súčasťou istiny a požiadal
súd, aby zaviazal odporkyňu povinnosťou zaplatiť mu sumu 596,30 Eur (ako nesplatený zostatok istiny,
pričom výpočet zostatku istiny je uvedený vo výpise z účtu, dlžná istina pozostáva z výšky pôžičky -
996,- Eur - bez poplatkov a poplatkov, voči ktorej sú započítané celkové platby odporkyne vo výške

204,61 Eur) spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 596,30 Eur od 10.10.2011 do
zaplatenia, zmluvné úroky vo výške 25% ročne zo sumy 596,30 Eur od 10.10.2011 do zaplatenia, ako
aj nahradiť mu trovy konania.

V rámci podania taktiež uviedol, že nesúhlasí s tvrdením odporkyne ohľadom úžerníckeho charakteru

zmluvného úroku vo výške 25% ročne. Zmluvný úrok vo výške 25% ročne je riadne uvedený v Zmluve
o poskytnutí hotovostného úveru a predstavuje štandardnú výšku úroku, ktorého výška je porovnateľná
s úrokmi, ktoré v čase uzatvorenia zmluvy za poskytnutie úverov požadovali aj iné banky. Zároveň
poukázal na ustanovenie § 505, §506 a § 507 zákona č. 513/1991 Zb., v zmysle ktorých je veriteľ
oprávnenýpožadovaťvráteniedlžnejsumyajsúrokmi.Požiadavkanavrátenieposkytnutýchpeňažných

prostriedkov vyplýva zo zmluvy o úvere a trvá, resp. pokračuje aj po účinnosti odstúpenia od zmluvy.

Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na 31.03.2014, na ktoré predvolal účastníkov.Na pojednávaní dňa 31.03.2014 právna zástupkyňa odporkyne uviedla, že s podaným návrhom ani po
jeho úprave uvedenej v podaní navrhovateľa doručenému súdu dňa 28.03.2013 nesúhlasí; poukázala
na to, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať príslušné ustanovenie zákona o

ochrane spotrebiteľa, ako aj príslušné ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Vzniesla námietku premlčania
proti uplatnenému nároku.

Podaním doručeným na tunajší súd dňa 16.04.2014 sa odporkyňa vyjadrila k podaniu navrhovateľa
doručeného na tunajší súd dňa 28.03.2014. V podaní uviedla, že navrhovateľ na základe jej vyjadrenia

upravil návrh tak, že znížil žalovanú istinu o úroky, ktoré odporkyňa namietala a tiež o poplatky za
upomienky, ktoré rovnako namietala. Navrhovateľ sa upraveným návrhom od nej domáha zaplatenia
istiny vo výške 596,30 Eur. Taktiež žaluje zákonný úrok z omeškania od 10.10.2011 vo výške 8,75%
spolusozmluvnýmúrokomvovýške25%od10.10.2011dozaplatenia.Sumu596,30Eurspolusúrokom
8,75% ročne počítaným od 11.10.2011 do 10.04.2014 uhradila na účet navrhovateľa. Tým považuje
pohľadávku navrhovateľa za uspokojenú. Úrok z omeškania má byť počítaný od nasledujúceho dňa,

kedy došlo k odstúpeniu od zmluvy, a teda k zrušeniu zmluvy ex tunc, t.j. od 11.10.2011.

Navrhovateľ odstúpil od úverovej zmluvy dňa 10.10.2011. Zo skutkových zistení je evidentné, že
posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným
spotrebiteľskou zmluvou. Navrhovateľ účinne odstúpil od predmetnej zmluvy dňa 10.10.2011, čím bola

zmluva od začiatku zrušená a každý z účastníkov bol povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 48 zákona č. 40/1964 Zb., odstúpením bola zmluva zrušená od začiatku (ex tunc) a momentom
odstúpenia zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy (nález Ústavného súdu SR I. ÚS 402/2013-10)

Z vyššie uvedených dôvodov so zánikom zmluvy ex tunc zanikli aj nároky z takejto zmluvy, a teda

aj zmluvný úrok 25%, ktorý si navrhovateľ uplatňuje od zániku zmluvy (10.10.2011) až do zaplatenia.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti si odporkyňa uplatňuje trovy konania, trovy právneho zastúpenia
odporkyne, keďže pôvodne žalovaná suma 986,48 Eur bola na základe vyjadrenia odporkyne znížená
na sumu 596,30 Eur a taktiež je žalovaný zmluvný úrok 25%, ktorý zánikom zmluvy ex tunc tiež zanikol.
Odporkyňa alternatívne navrhla, aby súd rozhodol, že žiadnemu účastníkov náhradu trov konania

neprizná.

Podaním doručeným na tunajší súd dňa 26.06.2014 sa navrhovateľ vyjadril k podaniu odporkyne
doručenom súdu dňa 16.04.2014. V podaní uviedol, že potvrdzuje úhradu sumy 596,30 Eur spolu s
úrokom z omeškania vyčísleným od 11.10.2011 do 10.04.2014. Vzhľadom na túto skutočnosť požiadal

tunajší súd, aby v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil konanie v časti istiny vo výške 596,30 Eur a úrokov
z omeškania od 10.10.2011 do 10.04.2014 vo výške 126,07 Eur.

S ohľadom na tvrdenia odporkyne uviedol, že vzťah medzi ním a odporkyňou predstavuje v zmysle §
261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. tzv. absolútny obchod, t.j. záväzkovo-právny vzťah, ktorý sa

bez ohľadu na povahu zmluvných strán vždy spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. V tejto
súvislosti ďalej uviedol, že zmluvný úrok vo výške 25% ročne popri výške ročnej percentuálnej miery
nákladov je riadne uvedený v úverovej zmluve a predstavuje štandardnú výšku úroku, ktorého výška je
porovnateľná s úrokmi, ktoré v čase uzatvorenia zmluvy za poskytnutie úveru požadovali aj iné banky.

Navrhovateľ poukázal aj na ustanovenie § 506, § 507 zákona č. 513/1991 Zb., v zmysle ktorých
dôsledkom odstúpenia od zmluvy je oprávnenie veriteľa požadovať vrátenie dlžnej sumy aj s úrokmi.
Požiadavka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky (dlžnú sumu) vyplýva zo zmluvy o úvere. Aj povinnosť
vrátiť úrok z nevrátenej časti úveru vyplýva zo zmluvy o úvere a trvá, resp. pokračuje aj po účinnosti
odstúpenia od zmluvy.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že jednou z náležitostí zmluvy o úvere v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona
č. 258/2001 Z.z. je údaj o výške ročnej percentuálnej miery nákladov. Podľa zmluvy bola výška RPMN
28,07%. RPMN predstavuje celkové náklady spojené s úverom alebo pôžičkou a do jej výpočtu sa
zahŕňajú nielen výška úrokovej sadzby, ale aj poplatky, ktoré sú spojené s úverom, do ktorých patria aj

úroky z úveru, čo vyplýva priamo z § 2 písm. b), c) zákona 258/2001 Z.z.

Na základe vyššie uvedených skutočností vznikol navrhovateľovi nárok požadovať od odporkyne
zostatok pohľadávky, ktorá pozostáva z kapitalizovaného úroku z úveru vo výške 25% ročne zo zostatkuistiny vo výške 596,30 Eur od 10.10.2011 do 10.04.2014, čo predstavuje sumu 372,89 Eur a z trov
konania spočívajúcich v súdnom poplatku za návrh vo výške 59,- Eur a v trovách právneho zastúpenia
vo výške 142,22 Eur. V zmysle vyššie uvedeného navrhovateľ požiadal súd, aby zaviazal odporkyňu

povinnosťou zaplatiť mu sumu 372,89 Eur a nahradiť trovy konania.

Podaním doručeným súdu dňa 10.09.2014 odporkyňa prejavila svoj súhlas so späťvzatím návrhu tak,
ako ho uviedol vo svojom podaním doručenom súdu dňa 26.06.2014, navrhovateľ. Nesúhlasila však s
petitom, ako ho v predmetnom podaní uviedol navrhovateľ.

Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na 09.10.2014, na ktoré predvolal účastníkov.

Na pojednávaní dňa 09.10.2014 právna zástupkyňa odporkyne opätovne poukázala na svoje predošlé
vyjadrenia. Navrhovateľ uviedol, že trvá na podanom návrhu s tým, že sa pridržiava svojho písomného
vyjadrenia, ktoré bolo súdu doručené dňa 26.06.2014, a teda trvá na tom, aby bola odporkyňa súdom

zaviazaná zaplatiť mu sumu 372,89 Eur, ako aj nahradiť trovy konania.

Sudca po oboznámení dokladov uvedených v spise, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ čiastočne upravil
návrh späťvzatiami v priebehu konania vyhlásil uznesenie, ktorým zastavil konanie v časti týkajúcej
sa istiny vo výške 986,48 Eur a úrokov z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 986,48 Eur od

02.11.2009 do zaplatenia, zmluvných úrokov vo výške 25% ročne zo sumy 986,48 Eur od 02.11.2009 do
09.10.2011, zmluvných úrokov vo výške 25% ročne zo sumy 390,18 Eur od 10.10.2011 do 10.04.2014
a zmluvných úrokov vo výške 25% ročne zo sumy 986,48 Eur od 11.04.2014 do zaplatenia.

Navrhovateľ si vo vyjadrení doručenom dňa 23.10.2014 vyčíslil trovy konania, ktoré pozostávajú zo

súdneho poplatku zaplateného za návrh na začatie konania vo výške 59,- Eur a z trov jeho právneho
zastúpenia vo výške 553,33 Eur.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, ako aj listinných dokladov pripojených k návrhu tak,
ako sú uvedené vyššie, výpisu z účtu - História operácii na účte, zmluvy o poskytnutí hotovostného
úveru mPÔŽIČKA č. 4201137490, žiadosti o poskytnutie hotovostného úveru mPÔŽIČKA, informácii

o poskytnutom spotrebiteľskom Úvere v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľov 129/2010 Z.z.,
harmonogramu splátok - mPÔŽIČKA, kópie doručenky ako dokladu o odoslaní odstúpenia od zmluvy
o úvere, odstúpenia od zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru mPÔŽIČKA, obchodných podmienok
poskytovania hotovostného úveru mPÔŽIČKA, sadzobníkom poplatkov mBank v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy o úvere medzi navrhovateľom a odporkyňou, ako aj vyjadreniami účastníkov konania.

Na základe vykonaného dokazovania zistil súd v podstatných okolnostiach tento skutkový stav :

Dňa 07.01.2009 uzavrela odporkyňa s navrhovateľom v zmysle § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. v
znení neskorších predpisov (Obchodný zákonník) Zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru mPÔŽIČKA

č. 4201137490 (ďalej aj Zmluva), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky
mBank a ktorej prílohou je Harmonogram splátok, Obchodné podmienky poskytovania hotovostných
úverov v mBank č. 4201137490, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 996,-
Eur prevodom na účet odporkyne č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX. Úver bol poskytnutý pri ročnej
percentuálnej miere nákladov vo výške 28,07%. Poskytnutý úver bol úročený úrokovou sadzbou vo

výške 25% ročne, pričom zmluvné strany sa v článku 6 dohodli, že dlžník je povinný platiť veriteľovi
úroky z rozdielu medzi zostatkom nesplateného úveru a zostatkom na účte pre mPôžičku, a to za
každý deň počnúc dňom poskytnutia úveru až do dňa jeho splatenia. Odporkyňa sa zaviazala splácať
poskytnutý úver v mesačných splátkach v súlade s výpočtom splátok stanovených harmonogramom
splátok. V zmysle harmonogramu splátok k zmluve č. 4201137490 sa odporkyňa zaviazala poskytnutý

úver splácať 60 pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 29,23 Eur so splatnosťou prvej splátky
úveru dňa 05.02.2009 a poslednej splátky úveru dňa 03.01.2014. Nakoľko odporkyňa neuhrádzala
pravidelné mesačné splátky tak, ako boli dohodnuté v harmonograme splátok, navrhovateľ podaním zo
dňa 04.10.2011 odstúpil od zmluvy o úvere s účinnosťou uvedeného podania odo dňa doručenia tohto
odstúpenia(10.10.2011takakotovyplývazpripojenejkópiedoporučenejzásielky)apožiadalodporkyňu

o vrátenie dlžnej čiastky úveru. Odporkyni tak vznikla povinnosť uhradiť navrhovateľovi sumu vo výške
986,48 Eur (vyčíslená ku dňu 07.09.2009) predstavujúcu výhradne zostatok istiny, úrokov a poplatkov s
príslušenstvom predstavujúcom úroky z omeškania a zmluvné úroky z vyššie uvedenej sumy.Súd pri rozhodovaní o návrhu vychádzal najmä z týchto ustanovení zákona :

Podľa § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku

alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 387 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb., právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

Podľa § 391 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb., pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa § 392 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb., pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo
dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku
spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť,
začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.

Podľa § 397 zákona č. 513/1991 Zb., ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa § 402 zákona č. 513/1991 Zb., premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom
uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu

upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 zákona č .513/1991 Zb., od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 506 zákona č. 513/1991 Zb., ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby

dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením

jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Na základe vykonaného dokazovania má súd preukázané, že dňa 07.01.2009 uzavrela odporkyňa s
navrhovateľom v zmysle § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (Obchodný
zákonník) Zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru mPÔŽIČKA č. 4201137490 (ďalej aj Zmluva), ktorej

neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky mBank a ktorej prílohou je Harmonogram
splátok, Obchodné podmienky poskytovania hotovostných úverov v mBank č. 4201137490, na základe
ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 996,- Eur prevodom na jej účet č. XXXXXX-
XXXXXXXXXX/XXXX.

Úver bol odporkyni poskytnutý pri ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 28,07 % a bol úročený
úrokovou sadzbou vo výške 25 % ročne. Zmluvné strany sa v čl. 6 dohodli, že dlžník je povinný platiť
veriteľovi úroky z rozdielu medzi zostatkom nesplateného úveru a zostatkom na účte pre mPôžičku, a
to za každý deň počnúc dňom poskytnutia úveru až do dňa jeho splatenia.Odporkyňa sa zaviazala splácať poskytnutý úver v mesačných splátkach v súlade s výpočtom splátok
stanovených harmonogramom splátok. V zmysle harmonogramu splátok k zmluve č. 4201137490 sa

odporkyňa zaviazala poskytnutý úver splácať 60-timi pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 29,23
Eur so splatnosťou prvej splátky úveru dňa 05.02.2009 a poslednej splátky úveru dňa 03.01.2014.

Vzhľadom na to, že odporkyňa neuhrádzala pravidelné mesačné splátky tak, ako boli dohodnuté
v harmonograme splátok, navrhovateľ podaním zo dňa 04.10.2011 odstúpil od zmluvy o úvere s

účinnosťou uvedeného podania odo dňa doručenia tohto odstúpenia (10.10.2011 tak, ako to vyplýva z
pripojenej kópie doporučenej zásielky) a požiadal odporkyňu o vrátenie dlžnej čiastky úveru. Odporkyni
tak vznikla povinnosť uhradiť navrhovateľovi sumu vo výške 986,48 Eur (vyčíslená ku dňu 07.09.2009)
predstavujúcu výhradne zostatok istiny, úrokov a poplatkov s príslušenstvom predstavujúcom úroky z
omeškania a zmluvné úroky z vyššie uvedenej sumy.

Podaním doručeným na tunajší súd dňa 28.03.2014 vzal navrhovateľ návrh na začatie konania späť v
časti úrokov vo výške 140,31 Eur a poplatkov vo výške 54,78 Eur, ktoré sú súčasťou istiny a požiadal
súd, aby zaviazal odporkyňu povinnosťou zaplatiť mu sumu 596,30 Eur (ako nesplatený zostatok istiny,
pričom výpočet zostatku istiny je uvedený vo výpise z účtu, dlžná istina pozostáva z výšky pôžičky -
996,- Eur - bez poplatkov a poplatkov, voči ktorej sú započítané celkové platby odporkyne vo výške

204,61 Eur) spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 596,30 Eur od 10.10.2011 do
zaplatenia, zmluvné úroky vo výške 25 % ročne zo sumy 596,30 Eur od 10.10.2011 do zaplatenia, ako
aj nahradiť trovy konania.

Dňa 10.04.2014, ako to zhodne vyplýva z vyjadrení navrhovateľa a odporkyne, uhradila odporkyňa na

účet navrhovateľa sumu 596,30 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 596,30
Eur od 10.10.2011 do 10.04.2014. Predmetom konania tak ostal zvyšok pohľadávky, ktorá pozostáva
z kapitalizovaného úroku z úveru vo výške 25 % ročne zo zostatku istiny vo výške 596,30 Eur za
obdobie od 10.10.2011 do 10.04.2014, čo predstavuje sumu 372,89 Eur, na zaplatení ktorej navrhovateľ
zotrval. Vzhľadom na to, že odporkyňa túto dlžnú sumu navrhovateľovi neuhradila, súd ju zaviazal, aby

mu ju zaplatila.

Preverením zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 4201137490 bolo zistené, že typovo sa uvedená zmluva
zaraďuje medzi tzv. absolútne obchody v súlade s ustanovením § 261 ods. 3 písm. d) zákona č.
513/1991 Zb (v súčasnosti § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb.), čo znamená, že tento

právny vzťah bez ohľadu na povahu zmluvných strán, t.j. či na jednej strane vystupuje spotrebiteľ
alebo nie, podlieha právnej úprave obsiahnutej v tretej časti Obchodného zákonníka, na ktorý sa
obligatórne uplatní právna úprava Obchodného zákonníka ako lex specialis k všeobecnej úprave
obsiahnutej v Občianskom zákonníku. Skutočnosť, že odporkyňa pri uzatvorení zmluvy o úvere mala
postavenie spotrebiteľa v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. nemá za následok, že by zmluvný vzťah stratil

charakter absolútneho obchodného záväzkového vzťahu a mal by sa následne spravovať výhradne iba
ustanoveniamiObčianskehozákonníka.PoužitieObčianskehozákonníkavdanomprípadeprichádzado
úvahylenvtomprípade,akurčitúotázkuzáväzkovo-právnehovzťahumedzinavrhovateľomaodporcom
Obchodný zákonník neupravuje.

Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku
pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné
právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a
naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.

Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch
a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môže mať zmluva
kúpna, zmluva o dielo, poistná zmluva, zmluva o obstaraní zájazdu, lízingová zmluva, (zmluva o úvere),
zmluva o dodávke plynu a elektriny, zmluva o pripojení, a ďalšie. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu
mať aj zmluvy uzatvárané podľa Obchodného zákonníka, ako aj ďalších osobitných predpisov.

Spotrebiteľská zmluva sa uzatvára medzi dodávateľom na strane jednej a spotrebiteľom na strane
druhej. Dodávateľ je ten, ktorý pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom bude vždy osoba (fyzická čiprávnická), ktorá pri uzavieraní tejto zmluvy nekoná ako podnikateľ, teda osoba, ktorá pri uzavieraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti, pričom nie je rozhodujúce, či spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy

(uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. apríla 2010, sp. zn. 5Co/140/10 - 67).

Súd teda v zmysle vyššie uvedených skutočností konštatuje, že aj napriek tomu, že predmetný
záväzkovo-právnyvzťahmedzinavrhovateľomaodporkyňoumožnohodnotiťakotzv.absolútnyobchod,
nevylučuje to samo osebe aplikáciu ustanovení § 52 - § 60 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník)

na danú zmluvu o úvere, keďže zmluva o úvere uzavretá medzi navrhovateľom (vystupujúcim v
zmysle § 52 ods. 3 zákona v postavení dodávateľa) a odporcom (vystupujúcim v zmysle § 52 ods. 4
zákona v postavení spotrebiteľa) ako zmluvný typ podliehala v čase uzavretia režimu právnej úpravy
spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka, keď spĺňala náležitosti vyžadované ust. § 52 ods.
1, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb.

Tunajší súd však považuje za potrebné uviesť, že znenie ustanovenia § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964
Zb. nie je možné považovať za akýsi materiálny korektív, ktorý by umožňoval považovať všetky
ustanovenia Občianskeho zákonníka za jednostranne kogentné, od ktorých by nebolo možné sa odchýliť
vneprospechspotrebiteľa.Kzáveru,žezákonodarcapočítallenskogentnosťouúpravyspotrebiteľských
zmlúv a nie s kogentnosťou celého Občianskeho zákonníka, možno dospieť logickým výkladom

ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. (napr. § 369 ods. 1 veta tretia, ktorý vo svojej úprave priamo
počíta so spotrebiteľom; v prípade jednostrannej kogentnosti Občianskeho zákonníka by uvedená veta
nemala žiadny právny význam). S uvedeným výkladom sa stotožnil aj Najvyšší súd SR, ktorý vo svojom
rozhodnutí sp.zn. 6MCdo/4/2012 zo dňa 27.03.2013 okrem iného uviedol :

"Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní správne uvádza, že zmluva o úvere upravená
ustanoveniami § 497 až § 507 Obchodného zákonníka je tzv. absolútnym obchodom, čo znamená, že
sa tento právny vzťah bez ohľadu na povahu jeho účastníkov spravuje Obchodným zákonníkom. V
zmysle § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka sa akcesorické záväzky spravujú režimom Obchodného
zákonníka, pokiaľ je tomuto režimu podriadený hlavný záväzok. Vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení

záväzkov z úverovej zmluvy sa preto spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka (porovnaj
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. mája 2000, sp.zn. 4 Obo 115/99). Generálny
prokurátor správne ďalej uvádza, že jedným zo spôsobov zabezpečenia záväzku z obchodnoprávneho
vzťahu je aj ručenie, ktorého komplexná, ucelená právna úprava sa nachádza v ustanoveniach
§ 303 až § 312 Obchodného zákonníka. Na záväzkové vzťahy vyplývajúce z ručenia v prípade

zabezpečenia plnenia z úverovej zmluvy, vrátane právneho vzťahu medzi ručiteľom a dlžníkom,
sa preto použijú ustanovenia Obchodného zákonníka a nie Občianskeho zákonníka. V takomto
prípade použitie ustanovení Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní otázok
premlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve, konkrétne
v ustanoveniach § 387 a nasl. Obchodného zákonníka".

S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti je teda potrebné konštatovať, že na predmetnú zmluvu o
úvere sa budú primárne aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka spolu s ustanoveniami § 52
až § 60 Občianskeho zákonníka a zákonom č. 258/2001 Z.z. ako lex specialis v pomere k zvyšným
ustanoveniam Občianskeho zákonníka ako lex generalis, ktorý sa použije len na vyplňovanie prípadných

medzier v zákone, t.j. keď niektoré otázky právnych vzťahov Obchodný zákonník alebo ustanovenia §
52 až § 60 Občianskeho zákonníka neupravujú.

Súd neakceptoval námietky odporkyne, že so zánikom zmluvy ex tunc zanikli aj nároky z takejto zmluvy,
a teda aj zmluvný úrok 25 %, ktorý od nej navrhovateľ uplatňuje. Bezvýhradná aplikácia ustanovenia §

48 zákona č. 40/1964 Zb., z ktorého vyplýva, že odstúpením by bola predmetná zmluva o úvere zrušená
od začiatku (ex tunc) a momentom odstúpenia by zanikli práva a povinnosti zo zmluvy, nie je v danom
prípade možná.

Ako už súd poukázal vyššie, záväzkovo-právny vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou sa spravuje

primárne ustanoveniami Obchodného zákonníka spolu s ustanoveniami § 52 až § 60 Občianskeho
zákonníka a zákonom č. 258/2001 Z.z. ako lex specialis v pomere k zvyšným ustanoveniam
Občianskeho zákonníka ako lex generalis. Keďže Obchodný zákonník a príslušný zmluvný typ obsahujekomplexnú úpravu účinkov odstúpenia od zmluvy, je pri posudzovaní tohto prípadu potrebné aplikovať
ustanovenia Obchodného zákonníka.

V ustanovení § 502 zákona č. 513/1991 Zb. je upravené, od kedy je dlžník povinný platiť úroky z úveru;
chýba v ňom však výslovné ustanovenie, ktoré by určovalo, dokedy táto povinnosť dlžníka trvá. Niet
pochybnosti o tom, že táto doba môže byť dohodnutá v zmluve o úvere. Úrok z úveru je vlastne cena
(odplata) za užívanie poskytnutých peňažných prostriedkov, a preto má dlžník zásadne platiť tento
úrok za skutočnú dobu užívania, t.j. do doby skutočného vrátenia úveru veriteľovi. Tunajší súd v tejto

súvislosti zdôrazňuje, že rozhodujúce je dojednanie v úverovej zmluve. Z predmetnej úverovej zmluvy
z čl. V, VI. a VII. vyslovene vyplýva, že odporkyňa je povinná platiť navrhovateľovi úroky vo výške 25 %
ročne z rozdielu medzi zostatkom nesplateného úveru a zostatkom na účte pre mPôžičku počnúc dňom
poskytnutia úveru až do dňa jeho celkového zaplatenia. Zmluvné strany sa teda nedohodli, že dlžník
bude povinný platiť úroky len do dohodnutej doby splatnosti, ale až do skutočného vrátenia poskytnutých
peňažnýchprostriedkov.Ztýchtodôvodovsúdpovažujeuplatnenýkapitalizovanýzmluvnýúrokvovýške

25 % ročne zo zostatku istiny vo výške 596,30 Eur od 10.10.2011 do 10.04.2014, čo predstavuje sumu
372,89 Eur, za dôvodný.
Súd tiež neakceptoval námietku odporkyne, že úroky vo výške 25 % sú úžerou. Preverením predmetnej
zmluvy o úvere č. 4201137490 možno konštatovať, že spĺňa všetky podmienky, ktoré na uvedené typ
zmlúv kladie § 4 a nasl. zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy. Ročná

percentuálna miera nákladov vo výške 28,07 % ročne (do ktorej sú okrem iného zahrnuté aj namietané
úroky v zmysle § 2 písm. c), d) zákona č. 258/2001 Z.z.) je vypočítaná (ako vyplýva z článku 8 definícii
a výkladových pravidiel) v súlade so vzorcom uvedeným v prílohe zákona č. 258/2001 Z.z. Jej výška
neprevyšuje štandardnú výšku dojednávanú v rámci úverových zmlúv uzatváraných v predmetnom
období. Z vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že neexistuje žiadny dôvod, pre ktorý by mal úrok

vo výške 25 % ročne predstavovať úžeru alebo byť v rozpore s dobrými mravmi, resp. v rozpore so zák.
č. 258/20001 Z.z.

Súd nemohol akceptovať ani námietku premlčania vznesenú odporkyňou ako voči pohľadávke
vyplývajúcej z úveru v celosti, ani voči jednotlivým splátkam úveru, keďže v súlade s právnym názorom

uvedenýmvrozhodnutíNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.4Obo/54/2007zodňa17.06.2008,
podľa ktorého splatnosť pohľadávky z úverovej zmluvy v prípade, ak bolo v zmluve o úvere dohodnuté
splácanie úveru v splátkach, nepredstavuje čiastkové plnenie podľa § 392 ods. 2 zákona č. 513/1991
Zb., ale jedno plnenie, ktorého úhrada bola dohodnutá v splátkach. Preto pri posudzovaní uplatňovanej
námietky premlčania pohľadávky bude súd vychádzať zo dňa splatnosti úveru ako celku a nie zo dňa

splatnosti jeho jednotlivých splátok.

Plynutie, resp. uplynutie všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty v zmysle § 387 v nadväznosti na §
397 zákona č. 513/1991 Zb. sa preto neposudzuje osobitne a samostatne od splatnosti každej jednej
splátky poskytnutého úveru, ale buď od jej konečnej splatnosti alebo od jej „zosplatnenia“ v zmysle §

506 zákona č. 513/1991 Zb. podľa toho, ktorá z uvedených možností nastane skôr. Keďže z návrhu,
ako aj z dokladov pripojených k návrhu nevyplýva, že došlo k „zosplatneniu“ predmetného úveru, pri
posudzovaní skutočnosti, či došlo k premlčaniu uplatnenej pohľadávky alebo jej časti treba vychádzať
zo dňa 10.10.2011 (deň zosplatnenia úverovej zmluvy, resp. deň odstúpenie od zmluvy zo strany
navrhovateľa) ako určujúceho dňa pre určenie začiatku plynutia premlčacej lehoty. Keďže navrhovateľ

si pohľadávku vzniknutú zo zmluvy o úvere č. 4201137490 uplatnil na tunajšom súde dňa 04.03.2013,
súd musí konštatovať, že v čase podania návrhu na tunajší súd (kedy začala premlčacia lehota spočívať
v zmysle ust. § 402 zákona č. 513/1991 Zb.) neuplynula štvorročná premlčacia lehota plynúca od
10.10.2011. Nárok navrhovateľa preto nie je premlčaný v celosti a ani v jeho časti.

Súd z vyššie uvedených dôvodov návrhu vyhovel, lebo ho považuje za dôvodný.

Podaním doručeným na tunajší súd dňa 23.10.2014 si navrhovateľ vyčíslil trovy konania spočívajúce
v zaplatenom súdnom poplatku za návrh na začatie konania vo výške 59,- Eur a v trovách právneho
zastúpenia vo výške 553,33 Eur.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky 655/2004 Z.z. ( ďalej Advokátskej tarify ), základná sadzba tarifnej odmeny sa
stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby,
ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 10 ods. 2 Advokátskej tarify, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška
peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí
poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a
hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

Podľa § 13a ods. 1 Advokátskej tarify, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto
úkony právnej služby:

a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,
b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu,

c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej,
d) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve
hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín;
ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve
skončené hodiny,

e) vypracovanie právneho rozboru veci,
f) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu,
g) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde pred začatím konania, odvolanie proti takémuto
rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, návrh na podanie
mimoriadneho dovolania,

h) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.

Podľa § 15 Advokátskej tarify, advokát má popri nároku na odmenu aj nárok
a)na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním
právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a

výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,
b)na náhradu za stratu času (§ 17).

Podľa § 16 ods. 3 Advokátskej tarify, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za

každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom
osobitne nedohodol.

Podľa § 16 ods. 4 Advokátskej tarify, na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú
osobitné predpisy, (zákon 283/2002 Z.z.) ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 1 Advokátskej tarify, pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je
sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času
vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

Podľa § 18 ods. 3 Advokátskej tarify, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa
odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 7 ods. 1 zákona 283/2002 Z.z., ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že

pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla poskytnutého
zamestnávateľom, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy (ďalej len "základná náhrada") a
náhrada za spotrebované pohonné látky; ak zamestnanec použije cestné motorové vozidlo na žiadosť
zamestnávateľa, odsek 10 sa nepoužije.

Podľa § 7 ods. 2 zákona 283/2002 Z.z., sumu základnej náhrady pre jednostopové vozidlá a trojkolky
a pre osobné cestné motorové vozidlá podľa odseku 1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo;
opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia. 6) Pri použití prívesu k osobnému cestnému
motorovému vozidlu sa základná náhrada zvýši o 15%.Podľa § 7 ods. 5 zákona 283/2002 Z.z., cenu pohonnej látky preukazuje zamestnanec dokladom o
kúpe pohonnej látky, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou (ďalej len "doklad o kúpe"). Ak

zamestnanec preukazuje cenu pohonnej látky viacerými dokladmi o kúpe, cena pohonnej látky sa môže
vypočítaťaritmetickýmpriemerompreukázanýchcien.Akzamestnanecnepreukážecenupohonnejlátky
dokladom o kúpe, na výpočet sa použije cena pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú
cestu zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len "štatistický úrad").

Podľa Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky 181/2008 Z.z., suma
základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá je 5,50 Sk (0,183 Eur).

Súd preskúmal uplatnený nárok navrhovateľa ohľadom náhrady trov konania a zistil tieto skutočnosti:

Tarifná hodnota veci, t.j. predmetu sporu, z ktorej navrhovateľ ako aj tunajší súd vychádzal predstavuje

sumu 986,48 Eur, t.j. pôvodne uplatnený nárok navrhovateľa, keďže aj napriek neskorším späťvzatiam z
jeho strany bola vyššie uvedená suma aj s príslušenstvom predmetom konania až do rozhodnutia súdu
o čiastočnom zastavení konania na pojednávaní dňa 09.10.2014.

Navrhovateľ si pri uplatnení režijného paušálu vo výške 7,81 Eur (1/100 výpočtového základu) v

zmysle § 16 ods. 3 adv. tarify za jeden úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia dňa
28.08.2012, uplatnil režijný paušál v nesprávnej výške. Výpočtovým základom v zmysle 1 ods. 3 adv.
tarify je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok
predchádzajúceho kalendárneho roka Podľa vyjadrenia Štatistického úradu Slovenskej republiky bola
priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva SR v prvom polroku 2011 vo výške 763,- Eur.

Navrhovateľ si teda v danom prípade môže uplatniť, resp. má nárok na režijný paušál vo výške 1/100
výpočtového základu, čo v danom prípade predstavuje len sumu 7,63 Eur a teda nie ním uvádzaných
7,81 Eur.
Po vykonaných úpravách odmena advokáta pozostáva z odmeny za jeden úkon právnej služby
(prevzatie a príprava zastúpenia dňa 28.08.2012) vo výške 51,45 Eur spolu s paušálnou náhradou

nákladov 7,63 Eur a uplatnenou 20 % sadzbou DPH (základ dane 51,45 + 7,63 = 59,08 Eur) vo výške
11,82 Eur, čo spolu predstavuje sumu 70,90 Eur v zmysle § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), § 15 písm.
a), § 16 ods. 3, a § 18 ods. 3 Advokátskej tarify.

Odmena advokáta ďalej pozostáva z odmeny za jeden úkon právnej služby (podanie návrhu na

začatie konania dňa 04.03.2013) vo výške 51,45 Eur spolu s paušálnou náhradou nákladov 7,63 Eur a
uplatnenou 20 % sadzbou DPH (základ dane 51,45 + 7,81 = 59,26 Eur) vo výške 11,85 Eur, čo spolu
predstavuje sumu 71,11 Eur v zmysle § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), § 15 písm. a), § 16 ods. 3,
a § 18 ods. 3 Advokátskej tarify.

Odmena advokáta pozostáva z odmeny za štyri úkony právnych služieb (písomné podanie na súd zo
dňa 26.03.2014, odpoveď na výzvu súdu zo dňa 16.06.2014, konanie pred súdom - pojednávanie dňa
31.03.2014, konanie pred súdom - pojednávanie dňa 09.10.2014), všetky štyri vo výške 51,45 Eur každý
osobitne spolu s paušálnou náhradou nákladov 4 x 8,04 Eur a uplatnenou 20 % sadzbou DPH (základ
dane 51,45*4 + 4*8,04 = 237,96 Eur) vo výške 47,59 Eur, čo spolu predstavuje sumu 285,55 Eur v

zmysle § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c), d), § 15 písm. a), § 16 ods. 3, a § 18 ods.3 Advokátskej tarify.

Tunajší súd nemohol navrhovateľovi priznať náhradu trov právneho zastúpenia spočívajúcu v náhrade
cestovných výdavkov za cestu na pojednávanie dňa 31.03.2014 a 09.10.2014 tak, ako si ich uplatnil
v podaní doručeným dňa 23.10.2014, keďže v súlade s ustanovením § 7 ods. 5 zákona č. 283/2002

Z.z. sa cena pohonnej látky preukazuje dokladom o kúpe pohonnej látky, z ktorého je zrejmá
súvislosť s vykonanou cestou, pričom ak právny zástupca nepreukáže cenu pohonnej látky dokladom
o kúpe, na výpočet sa použije cena pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú cestu
zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Navrhovateľ pri uplatňovaní náhrady trov právneho
zastúpenia spočívajúcej v náhrade cestovných výdavkov za cestu na pojednávanie dňa 31.03.2014

uvádza cenu za 1 liter 95 oktánového benzínu 1,426 Eur a za cestu na pojednávanie dňa 09.10.2014
uvádzacenuza1liter95oktánovéhobenzínu1,481Eur,pričomuvedenécenybenzínuvdanomprípade
nijako nepreukázal a cena za 1 liter 95 oktánového benzínu prevyšuje priemernú cenu za 1 liter 95
oktánovéhobenzínuuvádzanúŠtatistickýmúradomSlovenskejrepublikyvdanýchobdobiach.Súdpretos poukazom na ustanovenie § 7 ods. 5 zákona 283/2002 Z.z. bude pri priznávaní náhrad cestovných
výdavkov, konkrétne pri určovaní ceny za 1 liter 95 oktánového benzínu vychádzať z údajov uvádzaných
Štatistickým úradom SR k 31.03.2014 (cena za 1 liter 95 oktánového benzínu 1,420 Eur) a 09.10.2014

(cena za 1 liter 95 oktánového benzínu 1,480 Eur).

Po vykonaných úpravách súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia spočívajúcu v
náhrade cestovných výdavkov, ktorá pozostáva z náhrady, tzv. amortizácie za každý 1 km jazdy dňa
31.03.2014 na trase Banská Bystrica - Brezno a späť v dĺžke 84 km (84 x 0,183 Eur/1km = 15,37

Eur), ďalej z náhrady pohonných hmôt za použitie motorového vozidla evid. č. Q.-XXX R. na trase
Banská Bystrica - Brezno a späť v dĺžke 84 km pri priemernej spotrebe vozidla 5,90 l/100 km a cene 95
oktánového benzínu 1,420 Eur/1l (7,043 Eur zaokrúhlená v zmysle § 7 ods. 9 zákona 283/2002 Z.z. na
7,05 Eur), čo spolu predstavuje sumu 22,42 Eur (15,37 + 7,05) v zmysle § 7 ods. 1 zákona 283/2002
Z.z. a § 15 písm. a), Advokátskej tarify.

Po vykonaných úpravách súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia spočívajúcu v
náhrade cestovných výdavkov, ktorá pozostáva z náhrady, tzv. amortizácie za každý 1 km jazdy dňa
09.10.2014 na trase Banská Bystrica - Brezno a späť v dĺžke 84 km (84 x 0,183 Eur/1km = 15,37
Eur), ďalej z náhrady pohonných hmôt za použitie motorového vozidla evid. č. Q.-XXX R. na trase
Banská Bystrica - Brezno a späť v dĺžke 84 km pri priemernej spotrebe vozidla 5,90 l/100 km a cene

95 oktánového benzínu 1,480 Eur/1l (7,34 Eur), čo spolu predstavuje sumu 22,71 Eur (15,37 + 7,07) v
zmysle § 7 ods. 1 zákona 283/2002 Z.z. a § 15 písm. a), Advokátskej tarify.

Na základe vyúčtovania súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia spočívajúcich v
náhrade za stratu času za cesty dňa 31.03.2014 a 09.10.2014 na trase Banská Bystrica - Brezno a späť,

t.j. celkovo 6 polhodín v roku 2014 x 13,40 Eur, čo spolu predstavuje sumu 80,40 Eur, v zmysle § 15
písm. a), § 17 ods. 1 Advokátskej tarify.

Podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže
ich súd nepriznať alebo znížiť.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

V prípade drobných sporov podľa § 200ea O.s.p., t.j. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania

sumu 1000 eur (do 1. januára 2013 išlo o sumu 500 eur), často dochádza k situácii, že trovy konania
predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako sama pohľadávka, ktorá je predmetom sporu. Ak sú trovy
konania neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo ich náhradu znížiť.

Drobným sporom podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. sa rozumejú veci, v ktorých hodnota pohľadávky bez

príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1000 eur. Ak v priebehu konania dosiahne predmet
konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor. Ak je predmetom konania iba príslušenstvo
pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu 1000 eur, konanie sa považuje za drobný spor. Podľa
§ 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. príslušenstvo pohľadávky tvoria úroky, úroky z omeškania, poplatok
z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky, nie však zmluvná pokuta. Za drobné spory

sa nepovažujú veci taxatívne vymenované v § 200ea ods. 2 O.s.p..

V drobnom spore má súd možnosť znížiť alebo nepriznať náhradu trov konania, ak sú neprimerane
vysoké k uplatnenej pohľadávke (§ 150 ods. 2 O.s.p.). Neprimeranosť zásadne znamená, že náhrada
trov konania prevyšuje uplatnenú pohľadávku. Súd však môže (nemusí) znížiť alebo nepriznať túto

náhradu. Z toho možno vyvodiť, že tak neurobí, ak zvýšené trovy konania boli spôsobené neúspešným
účastníkom konania, najmä jeho nedisciplinovanosťou spočívajúcou v nerešpektovaní rozhodnutí,
predvolaní a iných úkonov procesného súdu.

Navrhovateľovi ako účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech v plnom rozsahu, vznikol po vykonaných

úpravách nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v súdnom poplatku zaplatenom za návrh na
začatie konania vo výške 59,- Eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške 533,09 Eur.Tunajší súd s ohľadom na predmet konania, ktorý od začatia konania vo veci samej spĺňa podmienku
vyžadovanú § 200ea ods. 1 O.s.p., teda sa jedná o drobný spor; nárok navrhovateľa na náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 553,09 Eur znížil na hodnotu jednej polovice nároku, ktorý by mu súd

inak priznal, teda na sumu vo výške 266,54 Eur (533,09 / 2 = 266,54 Eur). Súčasne mu priznal v plnom
rozsahu náhradu za súdny poplatok zaplatený za návrh na začatie konania.

Po vykonaných úpravách a vzhľadom na to, že navrhovateľ mal vo veci úspech v plnom rozsahu, súd
zaviazal odporcu v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. aplikujúc z vyššie uvedených dôvodov aj ustanovenie

§ 150 ods. 2 O.s.p., aby nahradil navrhovateľovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom
poplatku za uplatnený nárok vo výške 59,- Eur (teda v plnom rozsahu) a v trovách právneho zastúpenia
vo výške 266,54 Eur. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku súd navrhovateľovi náhradu trov právneho
zastúpenia nepriznal.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od

právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

S ohľadom na finančnú hodnotu povinností uložených odporkyni vo výroku tohto rozsudku, súd s

prihliadnutím na osobné a majetkové pomery odporkyne v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. povolil odporkyni,
aby splácala navrhovateľovi kapitalizovaný úrok z úveru, ako aj náhradu trov konania v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 58,20 Eur mesačne zročných vždy do 25.-teho dňa každého mesiaca
počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok s omeškaním čo i len
jednej splátky, čím sa jej poskytne možnosť uhrádzať svoj dlh voči navrhovateľovi v takej výške, aby

nebola existenčne ohrozená.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne v 2
vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô
ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).