Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. október 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/566/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5414201190
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5414201190.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľa:
COFIDIS, a.s., so sídlom Suché mýto 1, Bratislava, IČO: 36 816 337, zastúpený Advokátskou
kanceláriou Antovszká, s.r.o., so sídlom Bárdošova 2/A, 831 01 Bratislava, IČO: 36 866 881 proti
odporkyni: I. V., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX L. A., o zaplatenie 274,82 Eur
s príslušenstvom, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k.
7C/46/2014-33 zo dňa 26. mája 2014, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa zamietol (výrok I.), odporkyni náhradu trov
konania nepriznal (výrok II.).

V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ uplatnil voči odporkyni peňažný nárok vo výške 274,82
Eur s príslušným úrokom z omeškania, ktorý mu vznikol z titulu Zmluvy o revolvingovom úvere č.
70114483, ktorú uzavrel s odporkyňou dňa 19.03.2008 (ďalej už len „zmluva“) a ktorou poskytol
odporkyni úverový limit vo výške 1.327,76 Eur. Odporkyňa v konaní namietala, že navrhovateľovi
zaplatila celkom 2.841,26 Eur, čo znamená, že na úrokoch a iných poplatkoch zaplatila sumu 1.513,55
Eur.

Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia citujúc viaceré ustanovenia zák. č. 258/2001 Z. z. v znení
platnom v čase uzavretia zmluvy i s poukazom na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých
obchodných praktikách (ďalej už len „Smernica“) konštatoval, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi
bola formulárovo pripravená navrhovateľom, ktorý ju používa v rámci svojej podnikateľskej činnosti v
prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu, pričom neobsahovala údaj o RPMN.
Naviac niektoré časti zmluvy boli vytlačené drobným až nečitateľným písmom rovnako ako Všeobecné
obchodné podmienky (ďalej už len „VOP“). Ďalej konštatoval, že z formulára vyplýva, že súčasťou

zmluvy sú len VOP, ktoré odkazujú na ďalšie prílohy, ako je to napríklad v prípade výpočtu RPMN v bode
5.4.VOP, kde sa odkazuje na Prílohu č. 4. Ďalej okresný súd konštatoval, že ust. § 4 ods. 2 písm. k/ zák.
č. 258/2001 Z. z. má kogentnú povahu a pokiaľ spotrebiteľská zmluva, ktorou nepochybne je i zmluva
uzavretá medzi účastníkmi, neobsahuje údaj o RPMN, je bezúročná a bez poplatkov. Navrhovateľ
nepreukázal, že zmluva uzavretá medzi ním a odporkyňou obsahuje jednu z podstatných náležitostí
spotrebiteľskej zmluvy, a to údaj o RPMN. Tento nedostatok nemôže navrhovateľ zhojiť odkazom na
VOP, prípadne tak, ako v danom prípade, až na ďalšie podmienky, na ktoré odkazujú VOP. Okresnýsúd ďalej uviedol, že i keď úver je absolútnym obchodom, nie je žiadnou prekážkou, aby na daný
prípad boli aplikované ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej už len „OZ“), medzi nimi aj ust.
§ 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Na základe týchto zistení potom navrhovateľ by mal

právo len na náhradu skutočne poskytnutej sumy odporkyni. Nakoľko táto zaplatila oveľa viac, žalobný
návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich
neuplatnila a iné trovy zo spisového materiálu nevyplývajú.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na
ďalšie konanie.

V dôvodoch odvolania uviedol, že i napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský úver, nie

je možné zmluvu, ktorú uzavrel s odporkyňou, považovať za občiansko-právnu zmluvu. V tomto smere
poukazoval na ust. § 2 písm. b/, c/ zák. č. 258/2001 Z. z.. Pokiaľ ide o VOP, navrhovateľ poukázal na
skutočnosť, že v zmluve je uvedené, že odporkyňa vzala na vedomie, že jej neoddeliteľnou súčasťou
sú i VOP. Zároveň potvrdila, že sa s nimi riadne oboznámila. V tomto smere poukázal na ust. § 275
Obchodného zákonníka (ďalej už len „ObZ“). V ďalšej časti odvolania poukázal na skutočnosť, že

odporkyňa podpisom zmluvy potvrdila, že sa so zmluvou oboznámila, že s ňou súhlasila a že ju uzatvára
v súlade so slobodnou a vážnou vôľou. Odporkyňa tiež podpisom vyhlásila, že je spôsobilá plniť svoje
záväzky zo zmluvy o úvere. Na základe týchto skutočností mal za to, že odporkyňa bola dostatočne
upozornená na nevyhnutnosť preštudovania si nielen zmluvy, ale i jej neoddeliteľných súčastí. Zmluva
uzavretá medzi účastníkmi spĺňa všetky náležitosti uvedené v zák. č. 258/2001 Z. z.. V zmluve je

tiež upravené, že priemerná ročná percentuálna miera nákladov sa určila podľa čl. 5.4 VOP, ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Výška RPMN je v Prílohe č. 4, ktorou je Formulár o zmluvných
podmienkach o spotrebiteľskom úvere, ktorý je taktiež neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. V
zmluve sú uvedené aj všetky náležitosti v zmysle ust. § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. pre prípad, ak nie
je možné určiť RPMN. S poukazom na uvedené skutočnosti považoval odvolateľ záver okresného súdu

o bezúročnosti úveru za príliš formalistický, čím mu odoprel právo na zaplatenie poskytnutého úveru
spolu s úrokom a poplatkami spojenými s jeho poskytnutím.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že sa stotožňuje s názorom vysloveným okresným súdom
v napadnutom rozsudku a navrhla ho potvrdiť.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok
okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O.s.p.), podľa § 219 ods.
1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil z nasledovných dôvodov:

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k

záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám v ust. § 157 ods. 2 O.s.p.,
odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a vo všetkých jeho

podstatných bodoch na ne odkazuje.

Odvolacie námietky navrhovateľa vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.

Odvolací súd považuje v prvom rade za potrebné uviesť, že obsahom odvolania sú námietky, na
ktoré okresný súd už v prevažnej miere odpovedal v podrobnom odôvodnení písomného vyhotovenia
napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa s týmito odpoveďami okresného súdu v celom rozsahu

stotožnil, ďalšie dôvody neuvádza, nakoľko by boli už len opakovaním toho, čo okresný súd uviedol
v odôvodnení svojho rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti záverov okresného súdu považuje za
potrebné už len dodať, že zo zmluvy sa nedá zistiť, či jej súčasťou boli VOP a tiež Prílohy č. 1, 2, 3,
4. Nedá sa zistiť ani to, či odporkyňa VOP a jej prílohy podpísala. Navrhovateľ naviac nepreukázal aniskutočnosť, že odporkyňa bola oboznámená s RPMN, resp. že by údaje o RPMN boli súčasťou zmluvy,
nakoľko zo spisového materiálu nevyplýva, že by jej obsahom bola Príloha č. 4, v ktorej podľa tvrdenia
navrhovateľa mali byť uvedené údaje o RPMN.

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zistenia rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdil, odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si ich neuplatnila, resp. v tomto
smere nepodala žiadny návrh (§ 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.