Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 22, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/159/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812210230
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8812210230.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a
sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci

žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich
Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanej Slovenskej republike -
Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, o
náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa
č. k. 1C 422/2012 - 49 zo dňa 17.10.2013 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým súd žaloby v konaniach pôvodne vedených na Okresnom
súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 3Er/950/2010, 3Er/1344/2011, 9Er/46/2011, 11Er/1225/2011,
10Er/12/2011, 3Er/1241/2011, 3Er/912/2010, 12Er/348/2010, 3Er/591/2010, 10Er/512/2010 zamietol a
vo výroku o trovách konania.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa v celom rozsahu zamietol žaloby o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy uplatnené v súvislosti so zamietnutím žiadostí o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v konaniach vedených na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod
sp. zn. 3Er/950/2010, 3Er/1344/2011, 9Er/46/2011, 11Er/1225/2011, 10Er/12/2011, 3Er/1241/2011,
3Er/912/2010, 12Er/348/2010, 3Er/591/2010, 10Er/512/2010. V časti týkajúcej sa zamietnutých žalôb
žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V časti žalôb o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy uplatnených v súvislosti so zamietnutím žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
konaniach vedených na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 3Er/198/2011 a 10Er/628/2010,
súd vylúčil vec na samostatné konanie.

V odôvodnení poukázal na obsah žaloby, ako aj dôvody uplatneného nároku z titulu náhrady škody a
náhrady nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu - Okresného
súdu Vranov nad Topľou, ktorý nerozhodol v zákonnej lehote o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesením sp. zn. 4C 336/2012 zo dňa 08.10.2012, Okresný súd
Vranov nad Topľou spojil na spoločné konanie veci vedené na Okresnom súde Vranov nad Topľou
pod sp. zn. 4C 336/2012, sp. zn. 4C 338/2012, sp. zn. 4C 339/2012, sp. zn. 4C 340/2012, sp. zn. 4C
341/2012, sp. zn. 4C 342/2012, sp. zn. 4C 343/2012, sp. zn.4C 347/2012, sp. zn.4C 351/2012, sp. zn. 4C
353/2012, sp. zn. 4C 449/2012 a sp. zn. 4C 450/2012 s tým, že spoločné konanie v uvedených veciach
bude ďalej vedené pod sp. zn. 4C 336/2012. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 5NcC 51/2012

zo dňa 18.10.2012 vylúčil sudcov Okresného súdu Vranov nad Topľou z prejednávania a rozhodovania
veci vedenej pod sp. zn. 4C 336/2012 a vec prikázal Okresnému súdu Stará Ľubovňa.

Ďalej súd poukázal na stanovisko účastníkov konania, obsah pripojených listinných dôkazov, spisov
Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 3Er/950/2010, sp. zn. 3Er/1344/2011, sp. zn. 9Er/46/2011,
sp. zn. 11Er/1225/2011, sp. zn. 10Er/12/2011, sp. zn. 3Er/1241/2011, sp. zn. 3Er/912/2010, sp. zn.
12Er/348/2010, sp. zn. 3Er/591/2010, sp. zn. 10Er/512/2010 a uviedol, že v exekučnej veci vedenej
pod sp. zn. 3Er/950/2010 bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučnému súdu
doručená dňa 13.10.2010, pričom súd uznesením zo dňa 07.01.2011 žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol (právoplatné dňa 08.02.2011). Vo veci vedenej pod sp. zn. 3Er/1344/2011
bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučnému súdu doručená dňa 07.09.2011,
pričom uznesením zo dňa 19.09.2011, exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol (právoplatné 05.11.2011). Vo veci vedenej pod sp. zn. 9Er/46/2011 bola žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučnému súdu doručená dňa 09.09.2011, pričom
uznesením zo dňa 21.09.2011, exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol (právoplatné 04.11.2011). Vo veci vedenej pod sp. zn. 11Er/1225/2011 bola žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie exekučnému súdu doručená dňa 15.08.2011, pričom uznesením
zo dňa 31.08.2011, exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol
(právoplatné 07.10.2011). Vo veci vedenej pod sp. zn. 10Er/12/2011 bola žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie exekučnému súdu doručená dňa 21.01.2011, pričom uznesením zo dňa
28.02.2011, exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (právoplatné
23.3.2011). Vo veci vedenej pod sp. zn. 3Er/1241/2011 bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie exekučnému súdu doručená dňa 18.08.2011, pričom uznesením zo dňa 19.09.2011, exekučný
súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (právoplatné 05.11.2011). Vo veci
vedenej pod sp. zn. 3Er/912/2010 bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučnému
súdu doručená dňa 07.10.2010, pričom uznesením zo dňa 07.01.2011, exekučný súd žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (právoplatné 08.02.2011). Vo veci vedenej
pod sp. zn. 12Er/348/2010 bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému
súdu doručená dňa 26.04.2010, pričom uznesením zo dňa 22.12.2010, exekučný súd žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (právoplatné 21.01.2011). Vo veci vedenej pod sp.
zn. 3Er/591/2010 bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu
doručená dňa 26.04.2010, pričom uznesením zo dňa 03.12.2010 exekučný súd žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (právoplatné 19.01.2011). Vo veci vedenej pod sp. zn.
10Er/512/2010 bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučnému súdu doručená
dňa 25.08.2010, pričom uznesením zo dňa 28.01.2011, exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol (právoplatné 23.02.2011).

Následne súd citoval čl. 46 ods. 1, 2, 3, čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ust. § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm.
a/, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, 2, 3, § 19 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len zákona č. 514/2003 Z.z.), § 44 ods. 1, 2 Exekučného poriadku,
§ 45 ods. 1, 2, § 40 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 244/2004 Z.z. o rozhodcovskom konaní a uviedol,
že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal samotnú žalovateľnosť toho-ktorého uplatneného nároku,
lebo nepreukázal, že v čase podania žalôb bol už v zmysle zákona oprávnený uplatniť príslušné nároky
na súde, resp., že k zhojeniu prípadnej predčasnosti podaných žalôb došlo v priebehu konania uplynutím
príslušnej doby podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (za predpokladu, že skutočne požiadal o
predbežné prerokovanie toho-ktorého žalovaného nároku v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.).
Dôkazy o týchto skutočnostiach, najmä potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody pritom žalobca bol povinný predložiť k jednotlivým žalobám. Ďalej súd poukázal na
to, že nemôže relevantne posudzovať a neprináleží mu rozhodnúť o tom, či v príslušných exekučných
konaniach v dôsledku doby, po uplynutí ktorej bolo rozhodnuté o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, bolo alebo nebolo porušené právo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Túto otázku je kompetentný preskúmať iba ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou
judikatúrou preskúmava vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä
podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. sp.zn.
I. ÚS 41/02). Príslušné súdne konania v tomto smere nie je kompetentný preskúmavať všeobecný
súd v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti

(resp. predseda exekučného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy), žalobca však ani o takýchto
sťažnostiach vo vzťahu k vyššie uvedeným konaniam a výsledku ich vybavenia nepredložil súdu žiadne
dôkazy. Opačný výklad by pritom znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené
v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov.

Súd ďalej zdôraznil, že 15-dňová lehota v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v
každom jednotlivom období sa vzťahovala na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade, ak
by súd nezistil rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, a plynula až od doručenia tej-ktorej žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zo strany súdneho exekútora súdu. Uvedená 15-dňová lehota však,
vychádzajúc zo znenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa nevzťahovala na rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak súd zistil rozpor žiadosti, návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. K tomu súd poznamenal, že žalobcom zvolený súdny
exekútor iba v jednom prípade (exekučné konanie vedené pod sp. zn. 3Er/591/2010) splnil svoju
povinnosť podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku včas. V ostatných konaniach žiadosti o udelenie
poverenia (s návrhmi na vykonanie exekúcie a exekučnými titulmi) predkladal exekučnému súdu až po
viac než mesiaci a v niektorých prípadoch aj po viac než dvoch mesiacoch odo dňa, kedy bol pred
ním spísaný návrh na vykonanie exekúcie. Nečinnosť exekučného súdu teda nemožno posudzovať,
ako to robil žalobca v jednotlivých žalobách, už od momentu začatia exekučného konania podľa § 36
ods. 1 Exekučného poriadku, teda spísania návrhu na vykonanie exekúcie pred súdnym exekútorom,
ale až od momentu doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučnému súdu.
Zároveň súd nepovažoval doby, v ktorých o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia rozhodol, vôbec
za neprimerané vzhľadom na obsah posudzovaných exekučných titulov, súvisiacich zmlúv o úvere a
všeobecných podmienok, ako aj vzhľadom na príslušné úkony a výzvy exekučného súdu adresované
žalobcovi v súvislosti s riadnym preskúmaním exekučných titulov, na ktoré žalobca (až na jednu výnimku
- v konaní sp. zn. 3Er/591/2010) v príslušných konaniach ani len nereagoval. Z týchto dôvodov
súd zamietol žaloby v konaniach pôvodne vedených na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod
sp. zn. 3Er/950/2010, sp. zn. 3Er/1344/2011, sp. zn. 9Er/46/2011, sp. zn. 11Er/1225/2011, sp. zn.
10Er/12/2011, sp. zn. 3Er/1241/2011, sp. zn. 3Er/912/2010, sp. zn. 12Er/348/2010, sp. zn. 3Er/591/2010
a sp. zn. 10Er/512/2010.

Vzhľadom k tomu, že Okresný súd Vranov nad Topľou nepredložil na posúdenie exekučné spisy sp.
zn. 3Er/198/2011 a sp. zn. 10Er/628/2010 (t.j. žaloby pôvodne vedené na Okresnom súde Vranov nad
Topľou pod sp. zn. 4C/449/2012 a sp. zn. 4C/450/2012), súd nemohol posúdiť relevantnosť tvrdení
žalobcu o oneskorenom rozhodnutí o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto
predmetné veci vylúčil na samostatné konanie.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že úspešnej
žalovanej náhradu trov konania nepriznal, lebo si ich neuplatnila.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal odňatie možnosti konať
pred súdom, ďalej vady, ktoré mali za následok nesprávne právne posúdenie, ako aj nedostatočne
zistený skutkový stav veci z dôvodu nevykonania navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie
rozhodujúcich skutočností, ako aj nesprávne právne posúdenie. Poukázal na to, že súd prvého stupňa
nebol oprávnený o uplatnenom nároku rozhodnúť podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení
účinnom po 01.01.2013. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby
súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného
právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku
právnej skutočnosti, a to potom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Podľa
názoru žalobcu, súd založil svoje rozhodnutie na neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného
postupu, ktorý má za dôsledok nesprávnosť súdneho rozhodnutia. Ďalej poukázal na to, že súd vôbec
nevysvetlil prečo nevznikol účastníkom stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým
nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie
trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru, na
čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul tak trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska

ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Ďalej uviedol, že úlohou
súdu nie je polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Bolo povinnosťou súdu
aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na
ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Zdôraznil, že Štrasburský súd opakovane uviedol, že
zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania
ovplyvňujú mimosúdne faktory, ako napr. rozsah nevybavenej súdnej agendy. Ani vyjadrenie právneho
názoru súdu ohľadne rozporu exekučného titulu so zákonom nemohlo ovplyvniť dôvodnosť uplatneného
nároku, lebo s vecou samou nesúviselo. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaná sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania,
s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu,
ako aj na internetovej stránke (§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku)
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom
odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec súd
posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa.

K odvolaniu žalobcu uvádza, že uplatnená námietka aplikácie ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.
z. v znení účinnom od 01.01.2013 nebola v danom prípade opodstatnená, lebo súd prvého stupňa na
uplatnený nárok novelizované ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v znení účinnom od 01.01.2013
na danú vec neaplikoval, a ani ho v právnom posúdení vôbec necitoval.

V občianskom súdnom konaní posilnenom zásadou kontradiktórnosti majú účastníci dôkaznú povinnosť
vyplývajúcu im z ust. § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, t. j. povinnosť nielen tvrdenia, ale aj
preukázania nimi tvrdených skutočností. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok neunesenie
dôkazného bremena. Súd prvého stupňa správne uzavrel, že v danom prípade žalobca nepreukázal
zákonné podmienky pre zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Súd vychádzal z konkrétnych okolností exekučných spisov, v ktorých exekučný súd - Okresný súd
Vranov nad Topľou mal nesprávnym úradným postupom spôsobiť žalobcovi škodu, pričom správne
poukázal na to, že v exekučných konaniach vedených na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn.
3Er/950/2010, sp. zn. 3Er/1344/2011, sp. zn. 9Er/46/2011, sp. zn. 11Er/1225/2011, sp. zn. 10Er/12/2011,
sp. zn. 3Er/1241/2011, sp. zn. 3Er/912/2010, sp. zn. 12Er/348/2010, sp. zn. 3Er/591/2010, sp.
zn. 10Er/512/2010 nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu súdu. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na to, že 15 - dňová lehota sa vzťahuje výlučne na prípad, keď súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom a poverenie
v danej lehote vydá. V prípade zistenia rozporu žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie
exekúcie a exekučného titulu so zákonom, súd nie je viazaný lehotou 15 dní. Uvedené je odôvodnené
požiadavkou náležitého skúmania žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a
exekučného titulu so zákonom a vydaním rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, ktoré

musí byť presvedčivo odôvodnené. Z uvedeného vyplýva, že postupom súdu nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu.

Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nevysporiadania sa so stavom právnej neistoty na strane žalobcu
v exekučnej veci, odvolací súd uvádza, že ani táto namietaná skutočnosť nebola opodstatnená. Je
nesporné, že v exekučnom konaní vedenom na základe rozhodcovského rozsudku, súd posudzuje návrh
na vykonanie exekúcie, exekučný titul, či je súladný so zákonom. Táto povinnosť exekučného súdu
vyplýva priamo z ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Ide o súdnu kontrolu
zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách v zmysle judikatúry súdov, ako aj Súdneho dvora
Európskej únie.

Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ani v časti týkajúcej sa zachovania práv ochrany spotrebiteľa v
spotrebiteľských zmluvách nemožno považovať za nadbytočné, nesúvisiace s predmetom konania. Ani
táto namietaná skutočnosť nebola dôvodná. Navyše súd prvého stupňa správne o podanej žiadosti o
udelenie poverenia rozhodol v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že právoplatne žiadosť
o vydanie poverenia zamietol.

Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok
vo výroku, ktorým boli žalobné návrhy zamietnuté a v súvisiacom výroku o trovách konania, ako vecne
správny potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
a zásadou úspechu žalovanej v odvolacom konaní, ktorej náhrada trov odvolacieho konania priznaná
nebola, lebo návrh na priznanie predložený nebol (§ 151 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.