Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 22, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/144/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112240539
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8112240539.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a

sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4,
Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanej Slovenskej republike - Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej
republiky, Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 16C 415/2012 - 51 zo dňa
10.04.2014 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým súd žaloby žalobcu v konaniach pôvodne vedených Okresným

súdom Humenné pod sp. zn. 5C 430/2012, sp. zn. 5C 432/2012, sp. zn. 5C 433/2012, sp. zn. 5C
434/2012, sp. zn. 5C 435/2012, sp. zn. 5C 436/2012, sp. zn. 5C 437/2012, sp. zn. 5C 438/2012 a sp.
zn. 5C 439/2012 zamietol a vo výroku o trovách konania.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žaloby žalobcu vo veciach pôvodne vedených na Okresnom
súde Humenné vedené pod sp. zn. 5C 430/2012, sp. zn. 5C 432/2012, sp. zn. 5C 433/2012, sp. zn. 5C
434/2012, sp. zn. 5C 435/2012, sp. zn. 5C 436/2012, sp. zn. 5C 437/2012, sp. zn. 5C 438/2012 a sp.

zn. 5C 439/2012 zamietol. Náhradu trov konania žalovanej nepriznal. Žalobu žalobcu vo veci, ktorá bola
pôvodne vedená na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 5C 431/2012 vylúčil na samostatné konanie.
V odôvodnení poukázal na obsah žaloby, ako aj dôvody uplatneného nároku žalobcu z titulu náhrady
majetkovej škody a náhrady nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu - Okresného súdu Humenné, ktorý nerozhodol v zákonnej lehote o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Uznesením
sp. zn. 5C 420/2012 zo dňa 05.10.2012, Okresný súd Humenné spojil na spoločné konanie veci vedené

na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 5C 430/2012, sp. zn. 5C 431/2012, sp. zn. 5C 432/2012, sp.
zn. 5C 433/2012, sp. zn. 5C 434/2012, sp. zn. 5C 435/2012, sp. zn. 5C 436/2012, sp. zn. 5C 437/2012,
sp. zn. 5C 438/2012 a sp. zn. 5C 439/2012 s tým, že konanie sa bude viesť pod spoločnou sp. zn.
5C 430/2012. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 11NcC 17/2012-12 z 18.10.2012, vylúčil sudcov
Okresného súdu Humenné z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 4C 430/2012 a
vec prikázal Okresnému súdu Prešov.
Ďalej súd poukázal na stanovisko účastníkov konania, obsah pripojených listinných dôkazov, spisov

Okresného súdu Humenné sp. zn. 5Er 849/2010, sp. zn. 6Er 843/2010, sp. zn. 10Er 907/2010, sp.
zn. 15Er 341/2011, sp. zn. 12Er 29/2011, sp. zn. 10Er 451/2009, sp. zn. 15Er 662/2009, sp. zn.
10Er 1/2010, sp. zn. 15Er 369/2010 uviedol, že vo veci, ktorá bola pôvodne vedená na Okresnom
súde Humenné pod sp. zn. 5C 430/2012, z exekučného spisu sp. zn. 5Er 849/2010 proti povinnejD. H. zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia doručená dňa 04.10.2010,
pričom pred rozhodnutím o vydaní poverenia súd realizoval úkony, účelom ktorých bolo zistenie
relevantnosti exekučného titulu. Z uvedeného dôvodu súd dňa 20.10.2010 vyzval oprávneného, ako

aj stály rozhodcovský súd k predloženiu listinných podkladov. Opakovaná výzva bola realizovaná
dňa 23.05.2011. Súd dňa 28.06.2011 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.08.2011. Vo veci, ktorá bola pôvodne vedená
Okresným súdom Humenné pod sp. zn. 5C 432/2012, z exekučného spisu sp. zn. 6Er 843/2010
proti povinnej O. K. zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia doručená

dňa 30.09.2010, pričom pred rozhodnutím o vydaní poverenia súd realizoval úkony, účelom ktorých
bolo zistenie relevantnosti exekučného titulu. Z uvedeného dôvodu dňa 22.10.2010 žiadal listinné
podklady. Súd dňa 21.06.2011 rozhodol o zamietnutí návrhu na udelenie poverenia, rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 15.07.2011. Vo veci, ktorá bola pôvodne Okresným súdom Humenné
vedená pod sp. zn. 5C 433/2012, z exekučného spisu sp. zn. 10Er 907/2010 proti povinnej M. Y.
zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia doručená dňa 20.10.2010, pričom

pred rozhodnutím o vydaní poverenia súd realizoval úkony, účelom ktorých bolo zistenie relevantnosti
exekučného titulu. Z uvedeného dôvodu dňa 18.11.2010 žiadal listinné podklady. Po ich doručení a
preskúmaní rozhodol dňa 15.06.2011 o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia; rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 12.08.2011. Vo veci, ktorá bola pôvodne Okresným súdom Humenné vedená pod
sp. zn. 5C 434/2012, z exekučného spisu sp. zn. 15Er 341/2011 proti povinnej S. K. zistil, že súdu bola

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia doručená dňa 17.05.2011, pričom pred rozhodnutím
o vydaní poverenia súd realizoval úkony, účelom ktorých bolo zistenie relevantnosti exekučného titulu.
Z uvedeného dôvodu dňa 02.06.2011 žiadal listinné podklady. Po ich doručení rozhodol dňa 16.11.2011
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.12.2011. Vo
veci, ktorá bola pôvodne Okresným súdom Humenné vedená pod sp. zn. 5C 435/2012, z exekučného

spisu sp. zn. 12Er 29/2011 proti povinnej O. X. zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia doručená dňa 17.01.2011, pričom pred rozhodnutím o vydaní poverenia súd
realizoval úkony, účelom ktorých bolo zistenie relevantnosti exekučného titulu. Z uvedeného dôvodu dňa
31.01.2011 vyzval oprávneného na predloženie listinných dokladov. Po ich doručení a zisťovaní pobytu
povinného rozhodol dňa 17.10.2011 o zastavení exekúcie; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa

12.11.2011. Vo veci, ktorá bola pôvodne Okresným súdom Humenné vedená pod sp. zn. 5C 436/2012,
z exekučného spisu sp. zn. 10Er 451/2009 proti povinnému I. F. zistil, že súdu bola žiadosť súdneho
exekútora doručená dňa 15.06.2009, pred rozhodnutím o vydaní poverenia súd realizoval úkony, účelom
ktorých bolo zistenie relevantnosti exekučného titulu. Z uvedeného dôvodu dňa 27.07.2009 žiadal
listinné podklady a dňa 18.04.2011 rozhodol o zastavení konania v časti a dňa 24.06.2011 rozhodol

o zamietnutí návrhu na udelenie poverenia; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.07.2011. V
predmetnej veci účastníkovi konania musel byť ustanovený opatrovník, čomu predchádzalo rozsiahle
šetrenie. Vo veci, ktorá bola pôvodne Okresným súdom Humenné vedená pod sp. zn. 5C 437/2012,
z exekučného spisu sp.zn. 15Er 662/2009 proti povinnej S. S. zistil, že súdu bola žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia doručená dňa 06.08.2009, pred rozhodnutím o vydaní poverenia súd

realizoval úkony, účelom ktorých bolo zistenie relevantnosti exekučného titulu. Z uvedeného dôvodu
preto dňa 03.11.2009 žiadal listinné podklady. Na žiadosť súdu nebolo reagované. Dňa 22.06.2011
súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol. Vo veci, ktorá bola pôvodne vedená Okresným súdom
Humenné pod sp. zn. 5C 438/2012, z exekučného spisu sp. zn. 10Er 1/2010 proti povinnému S.
H. zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia doručená dňa 04.01.2010,

pred rozhodnutím o vydaní poverenia súd realizoval úkony, účelom ktorých bolo zistenie relevantnosti
exekučného titulu. Z uvedeného dôvodu dňa 13.01.2010 žiadal listinné podklady. Po ich doručení
dňa 17.01.2011 sčasti zamietol žiadosť; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.02.2011. Dňa
06.06.2011 exekúciu sčasti zastavil; predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.04.2011
a dňa 19.08.2011, súd rozhodol o úplnom zastavení exekúcie, pričom toto rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňa 06.10.2011. Vo veci, ktorá bola pôvodne Okresným súdom Humenné vedená pod
sp. zn. 5C 439/2012, z exekučného spisu sp. zn. 15Er 369/2010 proti povinnému K. N. zistil, že súdu
bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia doručená dňa 28.04.2010, pred rozhodnutím o
vydaní poverenia súd realizoval úkony, účelom ktorých bolo zistenie relevantnosti exekučného titulu. Z
uvedeného dôvodu dňa 19.05.2010 žiadal listinné podklady. Na požiadavku súdu reagované nebolo.

Uznesením zo dňa 20.06.2011, súd zamietol návrh na udelenie poverenia; rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 23.07.2011.
Následne súd citoval ust. § 3 ods. 1 písm. d), § 4 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1 a 2, § 17 ods.
1-5 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a ozmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona č. 514/2003 Z. z.), ako
aj ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a uviedol, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť.

Žalobca žalobnými návrhmi uplatnil nárok na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle
zákona č. 514/2003 Z. z., argumentujúc nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Humenné
(zbytočnými prieťahmi, nerozhodnutím v zákonom stanovenej lehote) v konkrétnych exekučných
konaniach žalobcu ako oprávneného voči povinným - dlžníkom z úverových zmlúv, ktoré s nimi
uzavrel. Výšku majetkovej škody a nemajetkovej ujmy kvantifikoval ako následok toho, že exekučný

súd nedodržal zákonom stanovenú 15-dňovú lehotu, v ktorej mal buď vydať poverenie na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý o poverenie žiadal alebo jeho žiadosť o udelenie poverenia
zamietnuť. Uviedol, že predpokladom toho, aby bolo možné v konaní pred súdom rozhodovať o náhrade
škody a nemajetkovej ujmy ako dôsledku nesprávneho úradného postupu, pre nedodržanie zákonnej
lehoty alebo prieťahy v konaní je podanie sťažnosti na prieťahy v exekučnom konaní, resp. podanie
žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní (§ 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z.

z.), rozhodnutie o tom, že sa sudca dopustil disciplinárneho previnenia, následkom ktorého sú prieťahy
v súdnom konaní (§ 120 a nasl. zákona č. 385/2000 Z. z.), rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské
práva, z ktorého vyplýva, že porušené bolo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti konštatujúce porušenie
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca v žalobách ani netvrdil, že disponuje

rozhodnutím alebo konštatovaním kompetentného orgánu, že v namietaných exekučných konaniach
došlo k zbytočným prieťahom alebo, že by niektorý sudca rozhodujúci v exekučnej veci bol disciplinárne
zodpovedný za prieťahy v exekučnom konaní. Žalobca síce poukazoval na to, že v exekučných
konaniach podával žiadosti s cieľom získať informácie o stave exekučného konania, ktoré nie sú
sťažnosťami, aké právna úprava predpokladá. Pri absencii záväzného stanoviska, resp. rozhodnutia

kompetentného orgánu o tom, že exekučný súd spôsobil zbytočné prieťahy v konaní je možné
konštatovať absenciu podstatného predpokladu pre posúdenie relevantnosti žalobami uplatnených
nárokov. Ďalej zdôraznil, že aj pri neexistencii zmeny právnej úpravy, ustanovenia § 9 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z. z. účinnej od 01.01.2013, nároky uplatnené žalobcom by boli nedôvodné. Ako vyplýva
z exekučných spisov, vo všetkých prípadoch žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie na základe

exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok, pričom povinným v exekučnom konaní bol
spotrebiteľ. Slovenská právna úprava poskytuje subjektom majúcim v záväzkových vzťahoch postavenie
spotrebiteľa zvýšenú ochranu. Exekučný súd je v každom štádiu exekučného konania povinný skúmať,
či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je právom
nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom. V exekučných konaniach, z ktorých žalobca vyvodzoval

svoje nároky, exekučný súd postupoval v súlade s ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní,
preto po doručení žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia požiadal rozhodcovský súd o
predloženie listín, posúdenie ktorých považoval za potrebné v záujme skúmania, či sú splnené formálne
a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Z listinných dôkazov súd zistil, že postup exekučného
súdu nevykazoval také znaky konania, z ktorých bolo možné usúdiť, že súd postupoval nesústredene

a že by dôsledkom tejto jeho činnosti mala byť ujma či už majetková alebo nemajetková, ktorá mala
žalobcovi, ako tvrdil, na jeho strane vzniknúť. Z týchto dôvodov súd žaloby žalobcu v konaniach pôvodne
vedených Okresným súdom Humenné pod sp. zn. 5C 430/2012, sp. zn. 5C 432/2012, sp. zn. 5C
433/2012, sp. zn. 5C 434/2012, sp. zn. 5C 435/2012, sp. zn. 5C 436/2012, sp. zn. 5C 437/2012, sp. zn.
5C 438/2012 a sp. zn. 5C 439/2012 zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa zásady úspechu vo veci v zmysle ust. § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku tak, že úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, lebo si ich neuplatnila.
Vec, ktorá bola pôvodne vedená na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 5C 431/2012, súd vylúčil na
samostatné konanie z dôvodu, že do času, než súd o návrhu žalobcu rozhodoval, nebol súdu doručený
exekučný spis Okresného súdu Humenné, a preto súd nemohol zistiť relevantnosť tvrdení žalobcu,

ktorými bol jeho žalobný návrh v konaní pôvodne vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn.
5C 431/2012 odôvodnený.
V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal odňatie možnosti
konať pred súdom, vadu konania, ktorá má za následok nesprávne právne posúdenie z dôvodu
aplikácie nesprávneho ustanovenia právneho predpisu, ďalej nedostatočne zistený skutkový stav, ktorý

bol neúplne zistený, pretože neboli vykonané navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, v dôsledku čoho súd vec nesprávne právne posúdil. Zdôraznil, že súd nesprávne aplikoval
ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktoré ustanovenie nadobudlo účinnosť až od 01.01.2013
novelou vykonanou zákonom č. 412/2012 Z.z., a preto ust. § 9 ods. 2 v znení novely zákona č. 514/2003Z. z., nemohol aplikovať na merito veci. Ďalej namietal, že sa súd nevyjadril k otázke stavu právnej
neistoty účastníka exekučného konania. Poukázal na to, že nie je úlohou súdu polemizovať o vhodnosti
limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami, ale má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege

ferenda sú neprípustnými. Uviedol, že Európsky súd pre ľudské práva zdôraznil, že Dohovor o ochrane
ľudských práv a základných slobôd zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok takým
spôsobom, aby vyhovoval požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru, zahŕňajúci aj právo na rozhodnutie veci
v primeranej lehote. Ďalej poukázal na to, že súd posudzoval rozpor exekučného titulu so zákonom
a poukazoval na skutočnosti, ktoré vôbec nesúviseli s predmetom konania. Navrhol zrušiť napadnutý

rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalovaná sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
vzmyslezásadvyplývajúcichzust.§212Občianskehosúdnehoporiadku,beznariadeniapojednávania,
s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako

aj internetovej stránke (§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.
Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva

ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom
odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec

súd posúdil. Namietané nesprávne skutkové zistenia, vrátane nesprávneho právneho posúdenia nebolo
opodstatnené.

K odvolaniu žalobcu odvolací súd uvádza, že uplatnená námietka aplikácie ust. § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z. z., v znení účinnom od 01.01.2013 nebola v danom prípade opodstatnená, lebo súd prvého

stupňa na uplatnený nárok novelizované ust. § 9 ods. 2 v znení účinnom od 01.01.2013 na danú vec
neaplikoval. Súd prvého stupňa správne aplikoval ust. § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení
účinnom do 31.12.2012. Je pravdou, že v samostatnom odseku poukazuje aj na ust. § 9 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z. z., v znení účinnom od 01.01.2013, avšak odkaz len na toto ustanovenie v inej časti
odôvodnenia, nie v kontexte právneho posúdenia, nemožno považovať, že na rozhodnutie o merite veci

súd použil iné ustanovenie zákona.

Odvolacísúdvšaksúhlasísnázoromžalobcu,ženiejemožnéaplikovaťustanoveniehmotnéhoprávana
práva vyplývajúce zo zodpovednosti za škodu, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.
Retroaktivita v danom prípade je neprípustná.

V občianskom súdnom konaní posilnenom zásadou kontradiktórnosti majú účastníci dôkaznú povinnosť
vyplývajúcu im z ust. § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, t. j. povinnosť nielen tvrdenia, ale aj
preukázania nimi tvrdených skutočností. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok neunesenie
dôkazného bremena. Súd prvého stupňa správne uzavrel, že v danom prípade žalobca nepreukázal

zákonné podmienky pre zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Súd
vychádzal z konkrétnych okolností exekučných spisov, v ktorých exekučný súd - Okresný súd Humenné
mal nesprávnym úradným postupom spôsobiť žalobcovi škodu, pričom správne poukázal na to, že v
exekučných konaniach vedených na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 5Er 849/2010, sp. zn. 6Er
843/2010, sp. zn. 10Er 907/2010, sp. zn. 15Er 341/2011, sp. zn. 12Er 29/2011, sp. zn. 10Er 451/2009,

sp. zn. 15Er 662/2009, sp. zn. 10Er 1/2010 a sp. zn. 15Er 369/2010, nedošlo k nesprávnemu úradnému
postupu súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že 15 - dňová lehota sa vzťahuje
výlučne na prípad, keď súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie,
exekučného titulu so zákonom a poverenie v danej lehote vydá. V prípade zistenia rozporu žiadosti
o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie, exekučného titulu so zákonom, súd nie je

viazaný lehotou 15 dní. Uvedené je odôvodnené požiadavkou náležitého skúmania žiadosti o udelenie
poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom a vydaním rozhodnutia o
zamietnutížiadostioudeleniepoverenia,ktorémusíbyťpresvedčivoodôvodnené.Zuvedenéhovyplýva,
že postupom súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.Z tohto dôvodu namietané odňatie možnosti konať pred súdom, vrátane nesprávneho skutkového
zistenia z dôvodu nevykonania navrhnutých dôkazov nebolo opodstatnené. V sporovom konaní je vecou
súdu, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná. Prihliada pritom na hospodárnosť konania, ako aj zistené

skutkové okolnosti a účelnosť a rozsah dokazovania.
Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nevysporiadania sa so stavom právnej neistoty na strane žalobcu
v exekučnej veci, odvolací súd uvádza, že ani táto namietaná skutočnosť nebola opodstatnená. Je
nesporné,ževexekučnomkonanívedenomnazákladerozhodcovskéhorozsudku,súdposudzujenávrh
na vykonanie exekúcie, exekučný titul, či je súladný so zákonom. Táto povinnosť exekučného súdu

vyplýva priamo z ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Ide o súdnu kontrolu
zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách v zmysle judikatúry súdov, ako aj Súdneho dvora
Európskej únie.
Z tohto dôvodu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku o zamietnutí žalôb a v súvisiacom
výrokuotrováchkonaniaakovecnesprávnyvsúladesust.§219ods.1Občianskehosúdnehoporiadku.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a

zásadou úspechu žalovanej v odvolacom konaní, ktorej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
lebo návrh na priznanie predložený nebol (§ 151 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.