Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. október 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17C/66/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114208355
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2114208355.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou, v právnej veci navrhovateľa: F. Y., narodený
XX.XX.XXXX, bytom F. N. XX, V., t. č. Detský domov Trnava, Botanická 46, proti odporcom: 1. E. Y.,
narodený X.X.XXXX, naposledy bytom Y. L. č. XXXX, v konaní zastúpený opatrovníčkou Mgr. H. N.,
vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Piešťany a 2. B. H., narodená XX.X.XXXX, bytom P. XXX/
X, V. V., o výživné pre dospelé dieťa, t a k t o

r o z h o d o l :

Odporca v 1. rade je povinný s účinnosťou od 24.3.2014 platiť výživné pre navrhovateľa v sume 30 eur
mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa.

Nedoplatok odporcu v 1. rade na zročnom výživnom pre navrhovateľa za obdobie od 24.3.2014 do
31.10.2014 v sume 217,74 eura, sa odporcovi v 1. rade povoľuje zaplatiť v mesačných splátkach po 7
eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.

Súd s účinnosťou od 24.3.2014 zvyšuje výživné odporkyni v 2. rade pre navrhovateľa zo sumy 25,36
eura mesačne na výživné mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa
podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, ktoré výživné je odporkyňa v 2. rade povinná platiť
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa.

Nedoplatok odporkyne v 2. rade na zročnom výživnom pre navrhovateľa za obdobie od 24.3.2014 do
31.10.2014 v sume 196,91 eura, sa odporkyni v 2. rade povoľuje zaplatiť v mesačných splátkach po 6
eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.

Vo zvyšku sa návrh navrhovateľa zamieta.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 20P/155/2009-48 zo dňa 7.12.2009 v časti výšky
vyživovacej povinnosti odporkyne v 2. rade pre navrhovateľa a v časti platobného miesta.

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 24.3.2014 sa navrhovateľ domáhal, aby bol odporca v 1. rade počnúc
dňom podania návrhu zaviazaný platiť mu výživné vo výške 30 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám navrhovateľa, zároveň žiadal, aby bola odporkyňa v 2. rade počnúc dňom podania

návrhu zaviazaná platiť mu výživné vo výške 30 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
navrhovateľa. Uviedol, že sa narodil zo vzťahu odporcu v 1. rade s odporkyňou v 2. rade. Uznesením
Okresného súdu Senica č. k. 10PPOm/2/2012 zo dňa 30.8.2012 boli navrhovateľ spolu so sestrou F.
umiestnení do Detského domova Trnava. Navrhovateľ je študentom 2. ročníka Strednej odbornej školy
automobilovej Trnava. Bývanie mu poskytuje detský domov, musí si však platiť stravu. Okrem prídavku
na dieťa, nemá žiadny príjem, preto žiada o určenie výživného od rodičov, otca E. Y. a matky B. H..

Odporca v 1. rade s návrhom navrhovateľa na určenie výživného súhlasil, odporkyňa v 2. rade s jeho
návrhom nesúhlasila, pretože nemá z čoho platiť požadované výživné.

V priebehu konania sa pobyt odporcu v 1. rade stal neznámy, zásielky súdu sa z adresy jeho trvalého
bydliska vracali s poznámkou adresát neznámy. Lustráciou v Registri obyvateľov, databáze ZVJS a v
Sociálnej poisťovni sa súdu nepodarilo zistiť aktuálnu adresu bydliska odporcu v 1. rade. Obecný úrad
Valaská Belá súdu oznámil, že odporca v 1. rade je prihlásený k trvalému pobytu v obci, avšak v mieste
bydliska sa dlhú dobu nezdržiava. Navrhovateľ nevedel uviesť adresu, na ktorej sa odporca v 1. rade
toho času zdržiava, oznámil súdu jeho posledné známe telefónne číslo, pričom súd zistil, že hovory na
toto číslo sú blokované. Vzhľadom na uvedené bola odporcovi v 1. rade uznesením č. k. 17C/66/2014-75
zo dňa 8.9.2014 ustanovená opatrovníčka pre konanie Mgr. H. N., vyššia súdna úradníčka Okresného
súdu Piešťany, na ochranu jeho práv a záujmom v tomto konaní.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomným návrhom, vyjadreniami odporcov v 1.
a 2. rade, s vyjadrením opatrovníčky odporcu v 1. rade, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to
rodným listom navrhovateľa, potvrdením o návšteve školy, uznesením Okresného súdu Senica č. k.
10PPOm/2/2012 zo dňa 30.8.2012, rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 16P/29/2013-15 zo dňa
11.6.2014, rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 20P/155/2009-48 zo dňa 7.12.2009, potvrdením
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odbor sociálnych vecí a rodiny zo dňa 12.5.2014,
rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odbor sociálnych vecí a rodiny č. TN1/
OPHN/SOC/2013/30432-004 zo dňa 25.4.2013, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Trenčín, odbor služieb zamestnanosti zo dňa 13.5.2014, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Prievidza, agenda sprostredkovania zamestnania zo dňa 13.5.2014, potvrdením Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Prievidza, pracovisko Nováky odbor sociálnych vecí a rodiny zo dňa 13.5.2014,
správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odbor sociálnych vecí a rodiny - oddelenie
štátnych sociálnych dávok zo dňa 12.8.2014, vyjadrením Úradu práce sociálnych vecí a rodiny,
oddelenie sprostredkovania zamestnania a poradenstva zo dňa 13.8.2014, lustráciami v Sociálnej
poisťovni, ako aj s obsahom celého spisového materiálu a obsahom pripojených spisov tunajšieho
súdu sp. zn. 16P/29/2013, sp. zn. 15P/41/2012, sp. zn. 10P/60/2012, sp. zn. 20P/155/2009, sp. zn.
20P/97/2009 a spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. P16/00, keď vec prejednal v neprítomnosti
účastníkov konania v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a zistil
nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ sa domáhal určenia vyživovacej povinnosti voči odporcom v 1. a 2. rade, jeho rodičom, a
to voči každému vo výške 30 eur mesačne. Uviedol, že v čase keď bol ešte maloletý, bol predbežným
opatrením Okresného súdu Senica, umiestnený v Detskom domove Trnava na Botanickej ulici, kde sa
nachádza dodnes. V čase podania návrhu (marec r. 2013) bol študentom 2. ročníka Strednej odbornej
školy automobilovej Trnava. Bývanie mu zatiaľ poskytuje detský domov, musí si však platiť stravu. Okrem
prídavku na dieťa, nemá žiadny iný príjem.

Odporca v 1. rade v písomnom vyjadrení k návrhu navrhovateľa uviedol, že súhlasí s návrhom
navrhovateľa na určenie výživného v sume 30 eur mesačne. Uviedol, že býva v Bratislave na ubytovniach
a má problém s doručovaním pošty. Má príjem z príležitostných brigád, platí 260 eur mesačne za
ubytovanie, výživné na dcéru F.. Ďalej uviedol, že súhlasí s pojednávaním v jeho neprítomnosti.

Opatrovníčka odporcu v 1. rade v písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že žiada, aby súd vo veci
rozhodol na základe zisteného skutkového stavu.

Odporkyňa v 2. rade s návrhom navrhovateľa nesúhlasila, uviedla, že výška výživného 30 eur je pre
ňu neprijateľná, pretože poberá dávky v hmotnej núdzi spoločne s priateľom (druhom), s ktorým žije v
jednej domácnosti a nezaopatreným dieťaťom (syn J.), spoločne vo výške 163,60 eura. Rada by na
navrhovateľa prispievala, ale 30 eur je pre ňu veľká suma, nakoľko z peňazí, ktoré dostane musí zaplatiť
elektrinu, škôlku - obedy pre syna J., ktorý pôjde od septembra do školy. Rada by išla pracovať, ale
nemá kde, preto nemá výživné z čoho zaplatiť. Poukazovala na to, že otec E. Y. deťom predal rodinný
dom, mal im dať peniaze na knižku, odkiaľ by si mohli čerpať peniaze. V r. 2012 sa otec navrhovateľa
chválil, že im dal na účet 33.000 eur. Namiesto toho peniaze minul po krčmách, baroch, na herných
automatoch. Ona sama nemá z čoho žiť, ledva vyžije z toho, čo dostanú od štátu. Ďalej uviedla, že na
pojednávanie nepríde, jednak nemá peniaze na cestu a okrem toho sa jej odporca v 1. rade vyhrážal.

Z uznesenia Okresného súdu Senica č. k. 10PPOm/2/2012 zo dňa 30.8.2012, právoplatného dňa
30.8.2012 vyplýva, že bolo nariadené dočasné zverenie maloletých detí F. Y. a F. Y. do starostlivosti
nahrádzajúcej starostlivosť rodičov do Detského domova v Trnave, Botanická 46, Trnava.

Z rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 16P/29/2013-95 zo dňa 11.6.2014, právoplatného dňa
25.7.2014 vyplýva, že nad maloletou F. Y. (sestrou navrhovateľa) bola nariadená ústavná starostlivosť
a bola umiestnená do Detského domova Trnava, Botanická č. 46. Matka maloletej a otec maloletej
boli zaviazaní platiť na maloletú minimálne výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené maloleté dieťa podľa zákona č. 601/2003 Zb. o životnom minime a o zmene a doplnení
niektorých zákonov a príslušného opatrenia MPSVaR, a to pravidelne vždy do 15. dňa toho ktorého
mesiaca vopred na účet Detského domova Trnava, Botanická č. 46.

Z rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 20P/155/2009-48 zo dňa 7.12.2009 vyplýva, že maloletý F.
Y. a maloletá F. Y. boli s účinnosťou odo dňa právoplatnosti rozsudku zverení do osobnej starostlivosti
otca E. Y., ktorý bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. S účinnosťou od právoplatnosti
rozsudku bola zaviazaná matka maloletých B. H., platiť na maloletého F. a maloletú F. na každého
jedného mesačne výživné vo výške 25,36 eura mesačne, ktoré výživné predstavuje 30% zo sumy
súčasného životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, ktoré výživné bude matka platiť vždy do
15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca. Uvedeným rozsudkom sa zároveň zmenil rozsudok
Okresného súdu Trenčín č.k. 14Nc 667/99-58 /Sen 31/99/ zo dňa 27.8.99 právoplatného dňa 16.11.1999
v časti o zverení maloletých detí F. a F. Y. do spoločnej osobnej starostlivosti E. Y. a P. Y. a v časti platenia
výživného na maloleté deti zo strany matky. Z odôvodnia tohto rozhodnutia vyplýva, že matka B. H., v
čase rozhodnutia súdu nemala žiadny príjem a mala ďalšiu novú vyživovaciu povinnosť, vzhľadom na
čo jej bola stanovená vyživovacia povinnosť v najnižšej zákonom prípustnej výške.

Z potvrdenia o návšteve školy vyplýva, že navrhovateľ bol v školskom toku 2013/2014 žiakom II.A triedy
Strednej odbornej školy automobilovej, na ul. Coburgova 7859/39, Trnava.

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odbor sociálnych vecí a rodiny, zo dňa
12.5.2014 vyplýva, že odporkyňa v 2. rade je posudzovaná spolu s členmi domácnosti: p. J. P., nar.
XXXX a syn J. P., nar. XXXX ako poberateľka pomoci v hmotnej núdzi. Rozhodnutím č. TN1/OPHN/
SOC/2013/30432-004 zo dňa 25.4.2013 bola odporkyni v 2. rade priznaná dávka a príspevky v hmotnej
núdzi v sume 163,60 eura mesačne od 1.4.2013.

Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odbor sociálnych vecí a rodiny č. TN1/
OPHN/SOC/2013/30432-004 zo dňa 25.4.2013 vyplýva, že odporkyňa v 2. rade je občanom v hmotnej
núdzi, spĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a priznáva sa jej dávka a príspevky v sume 163,60 eura
mesačne od 1.4.2013.

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odbor sociálnych vecí a rodiny - oddelenie
štátnych sociálnych dávok zo dňa 12.8.2014 vyplýva, že odporkyňa v 2. rade je poberateľkou pomoci

v hmotnej núdzi, spoločne posudzované osoby sú: partner J. P., nar. XX.X.XXXX a syn J. P., nar.
X.XX.XXXX. Pomoc v hmotnej núdzi jej bola poskytovaná nasledovne: od 1.1.2010 do 31.3.2011 v sume
119,10 eura mesačne, od 1.4.2011 do 30.4.2011 v sume 153,79 eura mesačne, od 1.5.2011 do 31.3.2013
v sume 119,10 eura mesačne, od 1.4.2013 do 30.6.2014 v sume 163,60 eura mesačne a od 1.7.2014 v
sume 160,40 eura mesačne, vyplácanie ktorej dávky trvá. Odporkyňa v 2. rade poberá taktiež prídavok
na dieťa J. nar. X.XX.XXXX od 1.1.2013 do 31.12.2013 v sume 23,10 eura mesačne a od 1.1.2014 v
sume 23,52 eura mesačne, vyplácanie ktorého prídavku trvá. Iné sociálne dávky a príspevky odporkyni
v 2. rade vyplácané nie sú.

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odbor služieb zamestnanosti zo dňa
13.8.2014, vyplýva, že odporkyňa v 2. rade nie je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, naposledy
bola evidovaná od 30.5.2005 do 12.6.2005.

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí s rodiny Prievidza, agenda sprostredkovania a poradenstva
zo dňa 13.5.2014 vyplýva, že odporca v 1. rade v súčasnej dobe v evidencii uchádzačov o zamestnanie
nie je, v evidencii bol naposledy vedený od 15.5.2000 do 25.9.2000.

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, odbor sociálnych vecí a rodiny zo dňa
13.5.2014 vyplýva, že odporca v 1. rade nie je evidovaný ako poberateľ pomoci v hmotnej núdzi.

Predmetom konania je jednak určenie vyživovacej povinnosti odporcu v 1. rade k navrhovateľovi a
jednak rozhodovanie o zvýšení vyživovacej povinnosti odporkyne v 2. rade, voči navrhovateľovi, ako
ich plnoletému dieťaťu.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 2 písm. c) z. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom od 1.7.2013, za životné minimum fyzickej osoby sa považuje suma 90,42 eura mesačne,
ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať
len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 163 ods. 2 O.s.p., rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o
pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu,
ak sa zmenia pomery.

Podľa ustanovenia § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je
potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že
peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.

Na základe výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre úpravu
vyživovacej povinnosti odporcov v 1. a 2. rade k navrhovateľovi. Navrhovateľ sa narodil zo vzťahu
odporcov, ktorí spolu t. č. už nežijú. Navrhovateľ bol ešte ako maloleté dieťa umiestnený v Detskom
domove Trnava na Botanickej ulici. Medzitým nadobudol plnoletosť, študuje na Strednej odbornej škole
automobilovej v Trnave. Býva naďalej v detskom domove, avšak musí si hradiť náklady na stravu, pričom
jediným jeho príjmom sú prídavky na dieťa. Navrhovateľ teda ešte nenadobudol schopnosť sám sa živiť,
študuje na strednej škole, má teda náklady na štúdium, bývanie, stravu, samozrejme aj na oblečenie,
hygienu a ostatné životne nevyhnutné výdavky (napr. náklady na zdravotnú starostlivosť) ako aj výdavky
súvisiace s trávením jeho voľného času. Vyživovacia povinnosť rodičov navrhovateľa - odporcov v 1. a
2. rade teda stále trvá.

Pri rozhodovaní o výživnom sa súd riadi zásadami v ustanovení § 62 a nasl. Zákona o rodine,
teda prihliada na schopnosti, možnosti, majetkové a príjmové pomery oboch rodičov ako aj potreby
maloletého dieťaťa. Súd zohľadnil skutočnosť, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov, pričom plnenie vyživovacej povinnosti rodičov je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
dieťa nie je schopné sa samé živiť.

Vyživovacia povinnosť odporcu v 1. rade voči navrhovateľovi dosiaľ rozhodnutím súdu stanovená
nebola. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že odporca v 1. rade nie je toho času zamestnaný,
ďalej súd zistil, že nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nie je ani poberateľom
pomoci v hmotnej núdzi ani iných štátnych sociálnych dávok. Odporca v 1. rade má okrem navrhovateľa
vyživovaciu povinnosť k dcére F.. Odporca v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol,
že súhlasí s návrhom navrhovateľa na určenie výživného v sume 30 eur mesačne. Uviedol, že býva v L.
na ubytovniach, má príjem z príležitostných brigád, platí 260 eur mesačne za ubytovanie a výživné na
dcéru F.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že je dôvodné upraviť odporcovi v 1. rade
vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi vo výške 30 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám navrhovateľa a to s účinnosťou odo dňa podania návrhu na súd, teda odo dňa 24.3.2014. Súd
pri svojom rozhodovaní prihliadol na odôvodnené potreby navrhovateľa, ktorý toho času nie schopný
sám sa živiť, napriek tomu musí ako plnoletý znášať sám všetky svoje životné náklady a tiež prihliadol na
možnosti a majetkové pomery odporcu v 1. rade, so zohľadnením podielu jeho vyživovacej povinnosti
k navrhovateľovi, ako aj na písomné vyjadrenie odporcu v 1. rade, ktorý s určením výživného vo výške
30 eur mesačne súhlasil.

Určením výživného odo dňa podania návrhu, t. j. odo dňa 24.3.2014 vznikol odporcovi v 1. rade
nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 24.3.2014 do 31.10.2014 v sume 217,74 eura ( t. j.
pomerná časť výživného za osem dní mesiaca marec 2014 - 30 eur : 31 dní x 8 dní = 7,74 eura, plus
výživné za sedem mesiacov - apríl 2014 až október 2014 po 30 eur = 210 eur, teda spolu 217,74 eura).
Súd povolil odporcovi v 1. rade nedoplatok na zročnom výživnom pre navrhovateľa zaplatiť v mesačných
splátkach po 7 eur v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Odporca v 1.
rade je povinný zaplatiť pohľadávku na výživnom v pravidelných mesačných splátkach spolu s bežným
výživným pod hrozbou straty výhody splátok, čo znamená, že ak zmešká čo i len jednu splátku, stane
sa splatným celý dlh.

Vyživovacia povinnosť odporkyne v 2. rade voči navrhovateľovi bola naposledy upravená rozsudkom
Okresného súdu Trnava č. k. 20P/155/2009-48 zo dňa 7.12.2009, ktorým bola odporkyňa v 2. rade
zaviazaná platiť na v tom čase ešte maloletého F. Y. mesačne výživné vo výške 25,36 eura, vždy do
15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca, t.j. odporcu v 1. rade, nakoľko maloleté deti boli v
tom čase zverené do osobnej starostlivosti otca. Odvtedy k zmene vyživovacej povinnosti odporkyne v
2. rade ani k jej zrušeniu nedošlo.

Pri úprave vyživovacej povinnosti odporkyne v 2. rade tak súd rozhodoval o návrhu navrhovateľa na
zvýšenie výživného zo sumy 25,36 eura na navrhovateľom požadovanú sumu 30 eur mesačne. Preto
sa súd musel zaoberať otázkou, či v danom prípade došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie
výživného pre navrhovateľa. Zmenou pomerov sa pritom rozumie závažná a trvalá zmena pomerov
jednak z hľadiska odôvodnených potrieb oprávneného a jednak z hľadiska možností a schopností
povinného prispievať na výživu navrhovateľa, ako aj uplynutím doby od posledného rozhodovania
o výživnom. Zmenou pomerov sa rozumie aj výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné
porovnať okolnosti dôležité pri určovaní výživného tak v dobe staršieho ako aj nového rozhodovania, a
to na základe výsledkov vykonaného dokazovania.

Súd zistil, že odporkyňa v 2. rade - matka navrhovateľa toho času žije so svojím druhom J. P.,
nar. XX.X.XXXX a ich spoločným maloletým dieťaťom J. P., nar. X.XX.XXXX, pričom od 1.4.2013 do
30.6.2014 jej boli vyplácané dávky v hmotnej núdzi v sume 163,60 eura mesačne a od 1.7.2014 sú jej
vyplácané dávky v hmotnej núdzi v sume 160,40 eura mesačne, vyplácanie ktorej dávky trvá. Odporkyňa
v 2. rade poberá taktiež prídavok na dieťa J. P., nar. X.XX.XXXX od 1.1.2014 v sume 23,52 eura
mesačne, vyplácanie ktorého prídavku trvá. Iné sociálne dávky a príspevky odporkyni v 2. rade
vyplácané nie sú. Odporkyňa v 2. rade nie je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Uviedla, že
výška výživného 30 eur je pre ňu neprijateľná, pretože z peňazí, ktoré dostane musí zaplatiť elektrinu,
škôlku - obedy pre syna J., ktorý pôjde od septembra do školy. V čase posledného určenia výživného
odporkyňa v 2. rade rovnako nemala žiadny príjem z práce a mala rovnaký počet vyživovacích povinností
- okrem navrhovateľa mala vyživovaciu povinnosť k dcére F. Y., synovi J. P. ako aj k mal. Z. H., nar. XXXX.

Vzhľadom na takto ustálené osobné, majetkové a zárobkové pomery odporkyne v 2. rade, súd
dospel k záveru, že jej súčasné pomery nie sú dostatočné na to, aby súd mohol pristúpiť k zvýšeniu
jej vyživovacej povinnosti k navrhovateľovi na ním požadovanú sumu 30 eur mesačne, avšak súd
musel zohľadniť skutočnosť, že odporkyňa je povinná plniť si vyživovaciu povinnosť k navrhovateľovi
minimálne v najnižšej prípustnej výške stanovenej zákonom. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona
o rodine je totiž každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, povinný
plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima
na nezaopatrené dieťa podľa z. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Podľa § 2 písm. c) z. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení účinnom od 1.7.2013, za
životné minimum fyzickej osoby sa považuje suma 90,42 eura mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa. Z
toho vyplýva, že minimálna vyživovacia povinnosť povinného rodiča od 1.7.2013 je vo výške 27,13 eura.
Pretože posledným rozhodnutím, ktorým bola upravovaná vyživovacia povinnosť odporkyne v 2. rade k
navrhovateľovi bola vyživovacia povinnosť stanovená na sumu 25,36 eura mesačne, bolo nevyhnutné
zvýšiť vyživovaciu povinnosť odporkyne v 2. rade voči navrhovateľovi na najnižšiu zákonom prípustnú
výšku. Preto súd vyživovaciu povinnosť odporkyne s účinnosťou od podania návrhu na súd, t. j. od

24.3.2014 zvýšil zo sumy 25,36 eura mesačne na výživné mesačne vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime (čo je aktuálne suma
27,13 eura), ktoré výživné je odporkyňa v 2. rade povinná platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k
rukám navrhovateľa.

Pretože v konaní nebolo preukázané, že by odporkyňa v 2. rade plnoletému navrhovateľovi platila
akékoľvek výživné, vznikol jej odo dňa podania návrhu t. j. za obdobie

od 24.3.2014 do 31.10.2014 nedoplatok na zročnom výživnom pre navrhovateľa v sume 196,91 eura
( t. j. pomerná časť výživného za osem dní mesiaca marec 2014 - 27,13 eura : 31 dní x 8 dní = 7 eur,
plus výživné za sedem mesiacov - apríl 2014 až október 2014 po 27,13 eura = 189,91 eura, teda spolu
196,91 eura). Súd povolil odporkyni v 2. rade tento nedoplatok zaplatiť v mesačných splátkach po 6 eur
v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Odporkyňa v 2. rade je povinná
zaplatiť pohľadávku na výživnom v pravidelných mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod
hrozbou straty výhody splátok, čo znamená, že ak zmešká čo i len jednu splátku, stane sa splatným
celý dlh.

Pretože súd nezistil schopnosť odporkyne v 2. rade platiť navrhovateľovi výživné v ním požadovanej
výške 30 eur, ale jej vyživovaciu povinnosť zvýšil len na sumu rovnajúcu sa 30% zo sumy životného
minima, vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol.

V súlade s ustanovením § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, súd zároveň zmenil rozsudok
Okresného súdu Trnava č. k. 20P/155/2009-48 zo dňa 7.12.2009, ktorým rozsudkom bola naposledy
upravená vyživovacia povinnosť odporkyne v 2. rade k navrhovateľovi, a to v časti výšky vyživovacej
povinnosti odporkyne v 2. rade pre navrhovateľa a v časti platobného miesta,

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, avšak v konaní
prevažne úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľ si v konaní
náhradu trov konania neuplatnil, pričom súd ani nezistil, že by mu nejaké trovy konania vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.