Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. október 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/421/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113210501
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2113210501.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci žalobcu: Lawyer Partners, a.s.,

IČO: 35 944 471, Prievozská 37, Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Chabadová, s.r.o.,
IČO 36 866 733, Pri starej prachárni č. 13, Bratislava, proti žalovanej: E. M., bytom A. C. XX, E., o
zaplatenie 34,52 €, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.

II. Súd žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojim návrhom domáhal zaplatenia sumy 1040,- Sk/34,52 € a náhrady trov konania
pozostávajúcich zo súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 1964,- Sk, t. j.
65,19 eur. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa

20.10.2005 mu bola postúpená pohľadávka Slovenského rozhlasu voči žalovanej vo výške 1430,- Sk.
S postúpením pohľadávky bola žalovaná oboznámená zo strany Slovenského rozhlasu oznámením o
postúpení pohľadávky a zároveň bola zo strany Slovenského rozhlasu vyzvaná na úhradu nedoplatku
z koncesionárskych poplatkov. Žalovaná na výzvu nereagovala.

Súdvpredmetnejvecinariadilpojednávanie.Riadnepredvolanásplnomocnenkyňažalobcusanasúdne
pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť ospravedlnila pracovnou vyťaženosťou a žiadala, aby súd
pojednával v jej neprítomnosti. Súd vec prejednal v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalobcu
a za prítomnosti žalovanej. Prihliadol pritom na návrh, predložené listinné dôkazy, výpoveď žalovanej

ako aj na ďalší obsah súdneho spisu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, najmä návrhom, výzvou
Slovenského rozhlasu zo dňa 20.10.2005 podpísanej v elektronickej podobe, potvrdením Slovenského
rozhlasu,ktoréjepodpísanévelektronickejpodobeotom,žedošlokpostúpeniupohľadávkyvovzťahuk
dlžníkovi - žalovanej a zároveň, že zo strany Slovenského rozhlasu došlo k výzve na úhradu nedoplatkov
prostredníctvom Slovenskej pošty, Výpisom nedoplatkov žalovanej evidenčné číslo 8120193525 a zistil
nasledovný skutkový stav.

Žalovaná uviedla, že návrh navrhuje zamietnuť. Zo strany Slovenského rozhlasu jej neboli doručené

žiadne výzvy, ani ona nekontaktovala Slovenský rozhlas.Z obsahu návrhu súd zistil, že predmetom konania je právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou
vzniknutom na základe zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch. V zmysle tohto
právnehopredpisuvznikámedzivymedzenýmifyzickýmiosobamičiprávnickýmiosobamiaSlovenským

rozhlasom právny vzťah. Obdobie, za ktoré žalovaná nezaplatila koncesionárske poplatky bolo v návrhu
vymedzené odkazom na výpis nedoplatkov žalovanej, podľa ktorého si túto povinnosť neplnila v január
až marec 2002 (3 x á 30 Sk), máj 2002 (á 30 Sk), júl 2002 až júl 2003 (13 x á 30 Sk), august 2003 až
jún 2005 (23 x á 40 Sk), pričom vo konaní si uplatňuje nepremlčanú časť za obdobie apríl až júl 2003 (4
x á 30 Sk),august 2003 až jún 2005 (23 x á 40 Sk) spolu vo výške 1040 Sk za koncesionárske poplatky,

ktoré žalovaná nezaplatila. Súd má za nesporné, že žalovaná bola vlastníčkou rozhlasového prijímača v
rozhodnomobdobí,tedamalabyťriadnymplatiteľomkoncesionárskehopoplatkuSlovenskéhorozhlasu.
Neboltvrdenýaanipreukázanýzánikpovinnostiplatiťkoncesionárskepoplatky,keďskutočnostitvoriace
podmienky na oslobodenie od povinnosti platiť Slovenskému rozhlasu ako príjemcovi neboli žalovanou
tvrdené. Žalovaná bola preto povinná riadne platiť koncesionársky poplatok Slovenskému rozhlasu.

Inštitút koncesionárskych poplatkov upravuje zákon č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch

a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení
neskorších predpisov (ďalej v texte len „ZKP“).

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1, 3, 6 zákona č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch v znení
neskoršíchpredpisovplatiteľompoplatkovjefyzickáosoba,ktoráprijímačvlastní,samostatnezárobková
činná osoba, ktorá prijímač eviduje v účtovníctve a právnická osoba, ktorá prijímač eviduje v účtovníctve.

Platiteľ poplatku je povinný zaplatiť poplatok za prijímač vyberateľovi poplatku vo výške ustanovenej
týmto zákonom do 15-teho dňa v mesiaci.

Povinnosť zaplatiť poplatok vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho potom, ako platiteľ poplatku
nadobudol prijímač a skončí sa posledným dňom mesiaca v ktorom zanikla povinnosť platiť poplatok.

Podľa ustanovenia § 8 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona, ak platiteľ poplatku nesplní povinnosť podľa § 3

ods. 3 a 8, alebo povinnosť podľa § 7 ods. 2 a 3, je v omeškaní so zaplatením poplatku.

Ak je platiteľ poplatku v omeškaní so zaplatením poplatku dlhšie ako jeden mesiac odo dňa splatnosti
poplatku (§ 3 ods. 3 až 6), vyberateľ poplatkov, Slovenská televízia, alebo Slovenský rozhlas písomne
vyzve platiteľa na splatenie povinnosti podľa tohto zákona.

Ak platiteľ poplatku nesplní povinnosť označenú vo výzve, Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas

poplatku po uplynutí určenej lehoty uplatní právo na úhradu nedoplatku na príslušnom súde.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 citovaného zákona, ak je platiteľ poplatku (§ 3) v omeškaní s platbou dlhšie
ako dva mesiace, a dodržal sa postup podľa § 8, Slovenská televízia, alebo Slovenský rozhlas požiada
platiteľa o zaplatenie úroku z omeškania.

V zmysle citovaných ustanovení je platiteľ koncesionárskeho poplatku povinný platiť poplatok do 15-

teho dňa v tom ktorom mesiaci. Ak koncesionársky poplatok nezaplatí, tak je v zmysle ustanovenia §
8 ods. 1 v omeškaní. Na postup pri vymáhaní nezaplatených koncesionárskych poplatkov sa vzťahuje
špeciálna úprava uvedená v § 8 a § 9 zákona.

Z tejto úpravy vyplýva, že ak je platiteľ poplatku v omeškaní so zaplatením poplatku dlhšie ako jeden
mesiac od jeho splatnosti, je Slovenský rozhlas, resp. iný vyberateľ povinný písomne ho vyzvať na

splneniepovinnostipodľatohtozákonaazároveňmuurčiťlehotunazaplatenienedoplatku.Ažvprípade,
ak platiteľ poplatku nesplní výzvu a v určenej lehote nedoplatok nezaplatí, môže Slovenský rozhlas
uplatniť právo na úhradu nedoplatku na príslušnom súde.Písomná výzva podľa § 8 ods. 2 zákona č. 212/1995 Z.z., je jednostranný adresný právny úkon, s ktorým
citovaný zákon spája pre platiteľa poplatku a i jeho vyberateľa presne určené právne následky. Právne
následky tohto právneho úkonu spočívajú v tom, že ak adresát tohto právneho úkonu (platiteľ poplatku)

neuhradí nedoplatok ani v priebehu v písomnej výzve určenej lehoty, je možné si právo na úhradu
nedoplatku koncesionárskych poplatkov uplatniť na príslušnom súde. Ďalším právnym následkom
označeného právneho úkonu je tá skutočnosť, že ak platiteľ poplatku poplatok neuhradí v určenej lehote,
vznikne mu podľa ust. § 9 ods. 1 cit. zákona povinnosť platiť poplatok z omeškania. Vzhľadom na to, že
sa jedná o jednostranný právny úkon, kde prejavuje vôľu Slovenský rozhlas, resp. iný vyberateľ poplatku,

ktorý je zároveň adresným právnym úkonom, logickým výkladom je možné dospieť k záveru, že právne
následky vyvolané týmto právnym úkonom môžu nastať iba jeho riadnym doručením platiteľovi poplatku.

V konaní žalobca nepredložil žiadny listinný dôkaz na preukázanie doručenia výzvy žalovanej. Súdu je
známe z úradnej činnosti, že žalobca preukazuje doručenie výzvy žalovanému poštovým hárkom zo dňa
20.10.2005, na ktorom nie je pečiatka pošty, ani podpis zamestnanca pošty. Pričom tento dôkaz nie je
hodnoverným dôkazom na preukázanie doručenia výzvy odporkyni. Ide len o snahu žalobcu preukázať,

že výzva mala byť žalovanej podaná na pošte na doručenie.

V tzv. sporovom konaní ovládanom dispozičným princípom musí mať neunesenie dôkazného bremena,
na preukázanie rozhodujúcich skutočností za následok procesný neúspech toho účastníka, na koho
strane problém s unesením dôkazného bremena nastal. Vzhľadom na to, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno, keď nebol schopný preukázať doručenie výzvy na zaplatenie koncesionárskych poplatkov v

zmysle § 8 cit. zákona, nebolo možné jeho návrhu vyhovieť a preto súd návrh zamietol.

Súd prihliadal i na to, že zánik povinnosti platiť a zaplatiť poplatok je v zákone upravené osobitne. K
zániku povinnosti platiť poplatok dochádzalo priamo zo zákona, a to v prípade ak sa prijímač zničil
alebo bol neopraviteľný, ak prijímač predal, daroval alebo zveril na dlhodobé používanie inej fyzickej
osobe. Na zánik povinnosti platiť poplatok zákon nevyžadoval ďalší úkon platiteľa, napr. oznámenie

o zániku tejto povinnosti. Ku skončeniu povinnosti zaplatiť poplatok došlo posledným dňom mesiaca,
v ktorom zanikla povinnosť platiť poplatok. Iba v prípade, ak by v rámci kontroly platenia poplatkov
Slovenský rozhlas vyzval fyzickú alebo právnickú osobu, ktoré neboli platiteľmi poplatkov, boli tieto
osoby povinné preukázať dôvod oslobodenia od povinnosti platiť poplatok podľa § 6 alebo čestným
vyhlásením preukázať skutočnosť, že nie sú vlastníkmi prijímačov alebo že nevykonávajú právo

hospodárenia k prijímačom vo vlastníctve štátu. Výzva sa však musela vzťahovať na preukázanie tejto
skutočnosti a nie na zaplatenie dlžného poplatku. Z uvedeného vyplýva, že ak by žalovaná prestala
platiť koncesionárske poplatky, Slovenský rozhlas mal právo skontrolovať z akého dôvodu sa tak stalo.
Mal právo vyzvať žalovanú na preukázanie dôvodu oslobodenia od povinnosti platiť poplatok alebo
preukázanie skutočnosti, že žalovaná už nie je vlastníkom prijímača. Žalovanej nevznikla automaticky

povinnosť preukazovať neexistenciu povinnosti alebo zánik povinnosti platiť poplatok. Takáto povinnosť
by žalovanej vznikla až na základe výzvy Slovenského rozhlasu.

Okrem výzvy na zaplatenie dlžných poplatkov nepreukázal žalobca, že Slovenský rozhlas žalovanú
vyzval aj na preukázanie dôvodu oslobodenia od povinnosti platiť poplatok alebo preukázanie
skutočnosti, že žalovaná už nie je (prípade nebola) vlastníkom prijímača. Keďže žalobca nepreukázal

súdu, že žalovaná mala prihlásený rozhlasový prijímač obdobie, za ktoré si uplatňuje dlh na
koncesionárskych poplatkoch, teda neuniesol dôkaznú povinnosť preukázať, že žalovanej vznikla
povinnosť platiť koncesionárske poplatky, súd preto druhotne z tohto dôvodu návrh zamietol.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalovanej
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne ani neuplatnila.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.