Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. október 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/75/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200567
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200567.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek

senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: DUOCENTER Slovakia
s.r.o., Pribinova 23, 811 01 Bratislava, IČO: 35 832 126, proti žalovanému: Obvodný úrad v Bratislave,
odbor výstavby a bytovej politiky, Lamačská cesta 8, 845 14 Bratislava 45 o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. A/2013/479/PLJ zo dňa 18.01.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. A/2013/1980/PLJ zo dňa 18.01.2013 zrušuje podľa
ust. § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 70,- eur do troch dní od
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.03.2013 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného
č. A/2013/479/PLJ zo dňa 18.01.2013 ako aj stavebného úradu č. SU/CS 1448/2012/6/KOP-45 zo dňa
12.09.2012 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca uvádza, že napadnutým rozhodnutím žalovaného mu bola uložená pokuta vo výške 1.500,- eur
za spáchanie správneho deliktu podľa ust. § 106 ods. 1 písm. e/ Stavebného zákona za to, že žalobca
umiestnil v čase od 10.06.2011 do vydania rozhodnutia dňa 12.09.2012 a užíval reklamné zariadenie
umiestnené na pozemku č. XXXX/X kat. ú. I., lokalita B. ul. - L. dolina bez predpísaného povolenia
stavebného úradu. Napadnutým rozhodnutím žalovaného bolo zmenené rozhodnutie stavebného úradu

v časti uloženej pokuty z X.XXX,- eur na X.XXX,- eur.

Žalobca uvádza, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím a postupom tak stavebného úradu
ako aj rozhodnutím žalovaného a namietal, že rozhodnutie a celý postup správnych orgánov, ktoré
predchádzali vydaným rozhodnutiam sú v rozpore so zákonom.

Žalobca uvádza, že nie je vlastníkom žiadneho informačno-reklamného zariadenia umiestneného
na Prievozskej ul. v Bratislave, ktorý by bol pevne spojený so zemou spôsobom popísaným v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného (str. 6 ods. 2) vyplýva: „Z
vyhotovenej fotodokumentácie, ktorá je súčasťou spisového materiálu možno jednoznačne konštatovať,

že predmetné reklamné zariadenie je pevne spojené so zemou, nakoľko je umiestnené na betónových
základoch, ktoré sú pevne spojené so zemou a samotné reklamné zariadenie je na týchto betónových
základoch pripevnené skrutkami.“Žalobca nesúhlasí s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a tiež z odôvodnením rozhodnutia
stavebného úradu, pretože nie je vlastníkom ani užívateľom žiadneho informačno-reklamného
zariadenia uvedeného podľa popisu v odôvodnení, ktorý by bol príčinou spáchania správneho deliktu.

Predpokladá, že sporné reklamné zariadenie patrí inému podnikateľskému subjektu, ktorý vo svojej
podnikateľskej činnosti, rovnako ako žalobca, sa venuje outdoorovej reklame, teda zo strany správneho
orgánu došlo k omylu pri stotožnení vlastníka sporného reklamného zariadenia. Žalobcove reklamné
zariadenia sú prenosného charakteru na nožičkách v tvare „A“ - tzv. roznožkách, voľne stojace na
zemi, nestoja na žiadnom betónovom základe a nie sú k nemu pripevnené skrutkami, na ktoré podľa

stanoviska Ministerstva dopravy , výstavby a regionálneho rozvoja SR (ďalej iba MDV a RR SR)
nie je potrebné stavebné povolenie. Žalobca kým začal vykonávať predmetnú podnikateľskú činnosť
si vyžiadal stanovisko MDV a RR SR, ako autora a gestora Stavebného zákona, či zamýšľaný typ
žalobcovho prenosného reklamného zariadenia podlieha stavebnému režimu v zmysle § 71 ods. 1 písm.
c/ Stavebného zákona, teda či je potrebné stavebné povolenie. Z odpovede uvedeného MDV a RR SR
vyplýva, že: „V prípade, ak reklamné zariadenie stojí na nohách v tvare A voľne postavené na pozemku,

teda nie je pevne spojené s pozemkom má, prenosný charakter nepodlieha povoleniu podľa § 71 ods.
1 písm. c/ Stavebného zákona.“

Žalobca ďalej poukazuje na procesné pochybenia oboch správnych orgánov, ktorých sa dopustili pri
vydaní rozhodnutí a uvádza, že žalovaný neprizval žalobcu, ako účastníka konania, k obhliadke miesta
umiestnenia reklamného zariadenia v deň uskutočnenia štátneho stavebného dozoru 10.06.2011, čím

porušil § 38 ods. 3 Správneho poriadku. Rovnako žalobcu neprizval a dokonca ani neoznámil určený
dátum ústneho pojednávania, údajne zaslaný listom zo dňa 15.12.2011, č. SÚ/SC 8661/2011/6/KAR, na
deň 10.01.2012, ktorým svoje rozhodnutie o odstránení informačno-reklamného zariadenia odôvodňuje.
Zdôrazňuje, že žiadna zásielka o ústnom pojednávaní ani o ohliadke na mieste zisťovania nebola
žalobcovi doručená a nemal o nej vedomosť. Po celú dobu vedeného správneho konania a ani pred

samotným vydaním napadnutého rozhodnutia sa správne orgány nevysporiadali, v súlade so správnym
poriadkom, s námietkou, že žalobcove prenosné reklamné zariadenie je postavené na nohách v tvare A
a je voľne postavené na zemi. Tiež uviedol, že aj stanovisko MDV a RR SR jeho reklamné a propagačno-
informačné zariadenia je prenosné a nepodlieha stavebnému konaniu v zmysle Stavebného zákona.

Žalobca uvádza, že prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím zo dňa 12.09.2012 žalobcovi uložil

za spáchanie správneho deliktu podľa § 106 ods. 1 písm. e/ Stavebného zákona pokutu vo výške 3.000,-
eur a žalovaný rozhodnutím zo dňa 13.01.2013 zmenil výšku uloženej pokuty o čiastku 1.500,- eur.

Žalobca uvádza, že okrem množstva neprávd, množstva procesných vád v súvislosti s uvedeným
správnym konaním, ktoré je v rozpore so Správnym poriadkom, nedostatočne zisteného skutkového
stavu, z ktorého vyplýva omyl správneho orgánu v totožnosti účastníka konania, poukazuje na

skutočnosť, že reklamné zariadenie na Prievozskej ulici stojí od 01.08.2012 a nie od 10.06.2011 ako je
v rozhodnutí uvedené a stojí tam stále.

Žalobca Stavebný zákon neporušil, navyše v zmysle ust. § 107 ods. 1 Stavebného zákona zastáva
názor, že ide o zmeškanie lehoty na uloženie pokuty. V danom prípade sa nestotožňuje s právnym
názorom správnych orgánov, že ide o trvajúci správny delikt a vymedzením času protiprávneho konania

v nadväznosti na ust. § 107 ods. 1 Stavebného zákona v prípade užívania reklamného zariadenia možno
uložiť pokutu viackrát, vždy však za určité obdobie. Podľa jeho názoru ide o svojvoľný výklad uvedeného
ustanovenia. Žalobcove reklamné zariadenie stojí na mieste od 01.08.2009 stále, z čoho vyplýva, že
ani v tomto prípade by nebola splnená zákonná podmienka na uloženie pokuty za spáchanie správneho
deliktu. Vzhľadom na uvedené poukazuje na skutočnosť, že žalobca sa dopustil procesných vád a to

najmä porušenia ust. § 3 ods. 1 a 2, § 21 ods. 1 a 2, § 25 ods. 1, 2, § 32 ods. 1 a 2, §33 ods. 1 a 2, § 34
ods. 1, 2 a 3, § 38 ods. 3, § 41 ods. 1, 2, § 46 a § 47 ods. 3, § 49 ods. 2 a § 59 ods. 1 Správneho poriadku.

Vzhľadomnauvedenéžalobcažiada,aabysúdspoukazomnaust.§250jods.5O.s.p.priznalžalobcovi
náhradu škody z titulu nemajetkovej ujmy z dôvodu ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej
správy, za poškodzovanie dobrého mena vo výške rovnajúcej sa vymáhanej neoprávnenej pokuty 3000,-

eur a taktiež priznal žalobcovi náhradu trov konania.Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádza, že žalobca vo svojom návrhu sa domáhal, že bol na svojich
právach rozhodnutím oboch správnych orgánov ukrátený a to predovšetkým tým, že nie je vlastníkom
žiadneho informačno-reklamného zariadenia umiestneného na Prievozskej ulici v Bratislave a má za

to, že predmetné reklamné zariadenie patrí inému podnikateľskému subjektu, ktorý sa v rámci svojej
podnikateľskej činnosti venuje reklame, teda zo strany správneho orgánu došlo k omylu pri stotožnení
vlastníka sporného zariadenia. Žalovaný uvádza, že má zato, že žalobca sa dopustil porušenia zákona
na úseku stavebného poriadku, nakoľko predmetné reklamné zariadenia podlieha povoleniu stavebného
úradu a teda jeho umiestnenie ako aj užívanie bez takéhoto povolenia zakladá skutkovú podstatu

správneho deliktu s následným sankčným postupom.

Žalobca sa v žalobe odvolával na stanovisko MDV a RR SR zo dňa 20.02.2009, ktoré uvádza, že
predmetné reklamné zariadenie je takého charakteru, že nepodlieha povoleniu stavebného úradu.
Napadnutým rozhodnutím žalovaný upravil výšku uloženej pokuty stavebný úradom, pretože bola
neprimerane vysoká a nebola v súlade so zásadou vyjadrenou v ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku.

Žalovaný má za to, že predmetné rozhodnutie vydal na základe dostatočne zisteného skutkového stavu,

vyčerpávajúco ho odôvodnil, protiprávne konanie žalobcu mal dostatočne preukázané, výška pokuty
zodpovedá výškam pokút ukladaných skutkovo podobných prípadoch, a teda napadnuté rozhodnutie je
v súlade so zákonom a preskúmateľné.

Žalovaný uvádza, že v zmysle ust. § 71 ods. 1 písm. c/ Stavebného zákona, povolenie stavebného úradu
vyžadujú, pokiaľ na to nie sú príslušné podľa osobitných predpisov iné orgány, informačné, reklamné a

propagačné zariadenia, pokiaľ sa umiestňujú na miestach viditeľných z verejných priestorov a pokiaľ sú
spojené so stavbou alebo pozemkom.

Ďalej poukazuje na ust. § 106 ods. 1 písm. e/ a § 107 ods. 1 Stavebného zákona a podľa ust. § 12 ods. 1
zákona o priestupkoch, že pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku
najmä na spôsob jeho spáchania na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru

zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok
postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

Žalovaný ďalej uvádza, že postupoval pri vybavení odvolania žalobcu proti rozhodnutiu stavebného
úradu v súlade so zákonom, nakoľko protiprávne konanie žalobcu mal za dostatočne preukázané,
stavebný úrad vydal rozhodnutie, ktoré vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu. Vzhľadom

na uvedené žiada, aby súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 244 a nasl.
O.s.p.), na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov
uvedených v žalobe vychádzajúcich z dispozičnej zásady (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve na základe žalôb alebo opravných prostriedkov súd
preskúmava zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy, ktoré zakladajú, menia alebo
zrušujú práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Pri preskúmavaní
zákonnosti rozhodnutia súd skúmal či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom

SR a to najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 244
ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti
rozumieaktívnačinnosťsprávnehoorgánupodľaprocesnýchshmotnoprávnychnoriem,ktorourealizuje
právomocstanovenúvzákone.Vzákonompredpísanompostupejesprávnyorgánoprávnenýasúčasne
je aj povinný vykonávať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom

predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti
druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či
obsahovalozákonompredpísanénáležitosti,tedačirozhodnutiesprávnehoorgánubolovydanévsúlade

s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia.

V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené
procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla
mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Predmetom preskúmacieho konania v danom prípade je rozhodnutie a postup žalovaného správneho
orgánu, ktorým rozhodnutím s konečnou platnosťou rozhodol o pokute uloženej žalobcovi podľa § 106
ods. 1 písm. e/ Stavebného zákona.

Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že dňa 12.05.2011 obdržal stavebný úrad podnet na
vykonanie štátneho stavebného dozoru v ktorom sa uvádza, že reklamné zariadenie na Prievozskej

ulici - Ružová dolina je umiestnené bez príslušného povolenia Mestskej časti Bratislava - Ružinov
ako príslušného stavebného úradu, pričom vlastníkom reklamného zariadenia by mala byť buď
spoločnosť WESTWOOD Slovakia s.r.o. alebo spoločnosť DUO CENTER Slovakia s.r.o. Bratislava.
Ide o spoločnosti, ktoré sú personálne prepojené. Z dostupných informácií je zrejmé, že predmetné
reklamné zariadenie bolo na pozemku parc. č. XXXX/X, v kat. úz. I. umiestnené v rozpore s § 7X ods. 1

písm. c/ Stavebného zákona, nakoľko na jeho umiestnenie nebolo vydané potrebné povolenie hoci ide
o reklamné zariadenie spojené s pozemkom, ktoré je viditeľné z verejných priestorov.

Dňa 17.05.2011 bolo oznamovateľ upovedomený o výkone štátneho stavebného dozoru, ktorý sa mal
uskutočniť v zmysle § 98 Stavebného zákona. Štátny stavebný dohľad sa uskutočnil dňa 10.06.2011.
Oznámenie bolo doručované aj spoločnosti WESTWOOD Slovakia, DUO CENTER Slovakia a BigBoard

Slovenskoa.s., MiestnemuúradumestskejčastiBratislava-Ružinov.Vspiseniesúzaloženédoručenky
uvedených spoločností, ktoré potvrdzujú prevzatie zásielky.

Dňa 18.07.2011 vyzval stavebný úrad žalobcu na predloženie dokladov, ktoré žalobcu oprávňujú k
umiestneniu predmetného zariadenia. Dňa 30.08.2011 oznámil Miestny úrad mestskej časti Bratislava
- Ružinov stavebnému úradu, že došlo k správnemu deliktu podľa § 106 ods. 1 písm. e/ Stavebného

zákona stavebníkom DUO CENTER Slovakia, s.r.o. Bratislava.

Dňa 13.10.2011 stavebný úrad žalobcovi zaslal oznámenie o začatí konania o správnom delikte a
konanie ústneho pojednávania stanovil na deň 09.11.2011 vo veci užívania reklamného zariadenia bez
predpísaného stavebného povolenia. Zásielka bola žalobcovi doručovaná na adresu podľa výpisu z
obchodného registra, vrátila sa však stavebnému úradu neprevzatá (adresát neznámy).

Žalobcovi bolo doručené dňa 23.11.2011 oznámenie o začatí konania o správnom delikte, z ktorého
vyplýva: „že v predmetnej veci Mestská časť Bratislava - Ružinov ako príslušný stavebný úrad podľa
stanovenia § 117 Stavebného zákona v spojení s uznesením Mestského zastupiteľstva Hlavného mesta
SR Bratislavy č. 23/2003, ktorým bol schválený dodatok Štatútu Hlavného mesta SR Bratislavy zvolal
vo veci ústne pojednávanie správneho deliktu podľa § 21 správneho poriadku v spojení s § 106 ods. 1

písm. e/ Stavebného zákona na deň 05.12.2011 o 9,00 hod. Pri tomto ústnom konaní si uplatnite svojepripomienky a námety k predmetnému konaniu, predložte výpis z obchodného registra Vašej spoločnosti
avprípadezastupovaniaVašejspoločnostidoložísplnomocnenýplnomocenstvokzastupovaniuvtomto
konaní. Podľa § 41 Správneho poriadku, v neprítomnosti obvineného zo správneho deliktu možno vec

prejednať vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa
nedostaví bez závažného dôvodu.“

Dňa 06.12.2011 obdržal stavebný úrad oznámenie od žalobcu v ktorom uvádzal, že dňa 26.08.2011
bolo zaslané žalobcom stanovisko, na základe ktorého podľa charakteru jeho reklamného zariadenia
nepodlieha režimu Stavebného zákona. Podľa stanoviska Krajského stavebného úradu v Bratislave

žalobcove prenosné reklamné zariadenia nepodliehajú stavebnému konaniu v zmysle Stavebného
zákona. Toto stanovisko - výklad k Stavebnému zákonu Krajským stavebným úradom v Bratislave je
stavebnými úradmi v rámci celej Slovenskej republiky akceptované. Súd uvádza, že toto stanovisko
Krajského stavebného úradu sa v administratívnom spise nenachádza a taktiež nie je žalobcom
preukázané, že bolo stavebnému úradu doručované v prílohách k jeho podaniam zo dňa 25.11.2011,
10.02.2012 taktiež k odvolaniu zo dňa 30.10.2012 a dodatku k podanému odvolaniu zo dňa 21.11.2012.

Dňa 02.02.2012 obdržal žalobca predvolanie na ústne pojednávanie na deň 20.02.2012 o 10,00 hod.
na Mierovej ulici č. 21, Bratislava, č. A 108. Žalobca opätovne listom doručeným Miestnemu úradu v
Bratislave - Ružinov zopakoval svoje stanovisko v oznámení tak, ako bolo uvedené v oznámení zo dňa
06.12.2011. Dňa 20.02.2012 bola spísaná zápisnica z ústneho pojednávania na ktoré sa nedostavil
žalobca.

Dňa 17.02.2012 bolo stavebnému úradu doručené oznámenie žalobcu v ktorom uvádza, že podľa
stanoviska Krajského stavebného úradu v Bratislave ako aj Ministerstva výstavby regionálneho rozvoja
SR predmetné prenosné zariadenie nepodlieha stavebnému konaniu v zmysle Stavebného zákona.

Dňa 20.08.20121 bola vykonaná ohliadka stavby o ktorú požiadal stavebný úrad Bratislava - Ružinov
na parc. č. XXXX/X kat. úz. I., lokalita B. - L. dolina vo veci správneho deliktu podľa § X06 ods. 1 písm.

e/ Stavebného zákona z ktorej bol spísaný záznam, ktorého súčasťou je aj pripojená fotodokumentácia
predmetného reklamného zariadenia.

Dňa 12.09.2012 vydal stavebný úrad rozhodnutie č. SÚ/CS XXXX/XXXX/X/KOP, ktorým uznal žalobcu
zodpovedným za spáchanie správneho deliktu pre porušenie ustanovenia § 106 ods. 1 písm. e/
Stavebného zákona, ktorého sa žalobca dopustil tým, že umiestnil v čase od 10.06.2011 do 12.09.2012

a užíval reklamné zariadenie, umiestnené na pozemku parc. č. XXXX/X, kat. úz. I. v Z., lokalita B. ulica
- L. dolina bez predpísaného povolenia stavebného úradu. Za toto protiprávne konanie bola uložená
žalobcovi pokuta podľa ust. § X06 ods. 1 písm. e/ Stavebného zákona vo výške 3.000,- eur.

Dňa 07.11.2012 obdržal žalovaný odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu stavebného úradu, v ktorom
namietal,žepredmetnéreklamnézariadeniestálood01.08.2009anieod10.06.2011akojevrozhodnutí

uvedené. V zmysle § 107 ods. 1 Stavebného zákona pokutu možno uložiť do 2 rokov odo dňa, keď sa
orgán oprávnený na uloženie pokuty dozvedel o tom, že právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená
na podnikanie porušila alebo nesplnila povinnosť najneskôr však do 3 rokov odo dňa, keď došlo k
porušeniu povinnosti, alebo keď mala byť splnená. Ďalej namietal, že neporušil Stavebný zákon, pretože
jeho zariadenie je prenosné a na takéto zariadenie nie je potrebné stavebné povolenia. Žalobca nikdy

neporušil Stavebný zákona a navyše ide o zmeškanie lehoty na uloženie pokuty. Dňa 21.11.2012
žalobcadoručilžalovanémudodatokkpodanémuodvolaniu,vktoromnamietalokreminéhoajporušenie
Správneho poriadku v ustanoveniach § 3 ods. 1 a 2, § 32 ods. 1 a 2, § 33 ods. 1 a 2, § 34 ods. 1, 2 a 3,
§ 38 ods. 3, § 41 ods. 1 a 2, § 46 a § 47 ods. 3, § 49 ods. 2. Vzhľadom na uvedené žiada, aby odvolací
orgán napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil.

Žalovaný na základe odvolania žalobcu preskúmal napadnuté prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutím
zo dňa 18.01.2013 č. A/2013/479/PLJ-3 zmenil rozhodnutie stavebného úradu tak, že znížil výškuuloženej pokuty z pôvodných 3.000,- eur na čiastku 1.500,- eur a ponechal v ostatných častiach
rozhodnutie nezmenené a v platnosti. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že opätovne preskúmal
dôvody, na základe ktorých bolo vydané prvostupňové rozhodnutie s tým, že s odvolaním žalobcu

ohľadneporušenia§3ods.1a2,§32ods.1a2,§33ods.1a2,§34ods.1,2a3,§41ods.1a2,§46a§
47 ods. 3 Správneho poriadku sa vysporiadal tak, že „Obvodný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej
politiky ako príslušný odvolací orgán podrobne a v celom rozsahu preskúmal odvolaním napadnuté
rozhodnutie, spolu s predloženým spisovým materiálom ako aj dôvody uvádzané v podanom odvolaní.
Porovnal výrokovú časť aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia s príslušnými hmotnoprávnymi a

procesnoprávnymi predpismi, predovšetkým zo zákonom o Správnom konaní a Stavebným zákonom a
dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie je potrebné zmeniť, nakoľko stavebný úrad síce
vydal rozhodnutie, ktoré vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, avšak výšku pokuty
uložil neprimerane vysoko a táto nie je v súlade so zásadou vyjadrenou v ust. § 3 ods. 5 právneho
poriadku“.

Podľa § 140 Stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa

tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických
osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými

osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva
a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadrovať k podkladu rozhodnutia, uplatniť svoje návrhy.
Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne
orgány poskytnúť pomoc a poučenie, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

Podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje

povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa
má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste
ohliadky.

Podľa § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné poklady pre rozhodnutie. Pri- tom nie je viazaný len návrhmi

účastníkov konania.

Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podanie, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej
činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 33 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať

dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

Správny orgán je povinný dať účastníkovi konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred
vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho
doplnenie.

Podľa § 34 ods. 1, 2 a 3 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými

možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.

Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.Podľa § 38 ods. 3 Správneho poriadku, na miestnu ohliadku správny orgán prizve účastníkov konania
a toho, kto je oprávnený predmetom ohliadky nakladať.

Podľa § 41 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, správny orgán predvolá osoby, osobná účasť ktorých pri

prejednávaní veci je nevyhnutná.

V predvolaní správny orgán upozorní na právne následky nedostavenia sa.

Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade s zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol, a ako sa vyrovnal s návrhmi
a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 49 ods. 2 Správneho poriadku, v ostatných prípadoch, ak osobitný zákona neustanovuje inak,
je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch

rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže
ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže
rozhodnúť do 30, prípadne 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť.

Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

Podľa § 71 ods. 1 Stavebného zákona, povolenia stavebného úradu vyžadujú, pokiaľ na to nie sú
príslušné podľa osobitných predpisov iné orgány,

a/ terénne úpravy, ktorými sa podstatne mení vzhľad prostredia alebo odtokové pomery,

b/ ťažobné a im podobné alebo s nimi súvisiace práce,

c/ informačné, reklamné a propagačné zariadenia, pokiaľ sa umiestňujú na miestach viditeľných z

verejných priestorov a pokiaľ sú spojené so stavbou alebo pozemkom.

Podľa§106od.1písm.e/Stavebnéhozákona,stavebnýúradaleboinšpekciauložípokutudo13.277,57
eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá uskutočňuje alebo užíva
informačné, reklamné alebo propagačné zariadenia bez predpísaného povolenia alebo v rozpore s ním.

Podľa § 107 ods. 1 Stavebného zákona, pokutu možno uložiť iba do dvoch rokov odo dňa, keď sa orgán

oprávnený na uloženie pokuty dozvedel o tom, že právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na
podnikanie porušila alebo nesplnila povinnosť (§ 106), najneskôr však do 3 rokov odo dňa, keď došlo k
porušeniu povinnosti alebo keď povinnosť mala byť splnená.

K námietke žalobcu uvedenej v žalobe, že zo strany stavebného úradu došlo k porušeniu ust. §
21 ods. 1 a § 41 ods. 1 a 2 Správneho poriadku súd uvádza, že toto tvrdenie žalobcu neobstojí.

V administratívnom spise sú založené písomnosti označené stavebným úradom ako Oznámenie o
začatí konania o správnom delikte, predvolanie na ústne pojednávanie vo veci užívania reklamného
zariadenia bez predpísaného povolenia stavebného úradu zo dňa 13.10.2011 kde bol stanovený termín
pojednávaniana09.11.2011o11.00hod.azodňa09.11.2011kdebolstanovenýtermínpojednávaniana
05.12.2011 o 9.00 hod.. Zápisnice s týchto pojednávaní sa však v administratívnom spise nenachádzajú.

Z administratívneho spisu vyplýva, že stavebný úrad predvolal žalobcu na ústne pojednávanie nadeň 20.02.2012, ktoré predvolanie žalobca prevzal dňa 02.02.2012, ale sa ho nezúčastnil a z termínu
pojednávania sa neospravedlnil. V predvolaní na ústne pojednávanie bol žalobca upozornený na právne
následky nedostavenia sa.

K námietke žalobcu, že zo strany stavebného úradu došlo k porušeniu ust. § 38 ods. 3 Správneho
poriadku, že žalobca nebol prizvaný na miestnu ohliadku a tým zo strany stavebného úradu
nedošlo k možnosti žalobcu účinne obhajovať svoje práva, súd uvádza, že táto námietka nie je
právne opodstatnená, pretože v danom prípade nebola potrebná súčinnosť účastníkov konania,
najmä stavebníka, keďže reklamné zariadenie je určené širokej verejnosti a je viditeľné z verejných

priestranstiev. V zmysle uvedeného sa teda nejednalo o ohliadku podľa § 38 Správneho poriadku,
ktorá je typickým dôkazným prostriedkom, pomocou ktorého správny orgán získava poznatok o dôležitej
skutočnosti, ktorá má byť podkladom pre vydanie správneho rozhodnutia. Správny orgán nariadi
ohliadku spravidla vtedy, ak predložené dôkazy neposkytujú spoľahlivý základ pre vydanie rozhodnutia
alebo ak niektoré skutočnosti sú medzi účastníkmi sporné.

K námietke žalobcu, že zo strany stavebného úradu a žalovaného došlo k porušeniu ust. § 49 ods. 2

Správneho poriadku tak, že správneho konanie začal stavebný úrad dňa 17.05.2011, stavebný úrad
vydal prvostupňové rozhodnutie dňa 19.01.2012, platne žalobcovi bolo doručené až 12.03.2012 (po
242 dňoch) a napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané až dňa 28.06.2012 ( po 95 dňoch). Súd
uvádza, že dňa 13.10.2011 začalo správneho konanie, rozhodnutie stavebného úradu bolo vydané dňa
12.09.2012 č.j. SU/CS/148/2012/6/KOP, žalobcovi doručené dňa 22.10.2012, rozhodnutie žalované bolo

vydané dňa 18.01.2013 č. A/2013/479/PLJ, stavebný úrad predložil odvolanie žalobcu žalovanému dňa
16.11.2012, oznámenie stavebného úradu o predložení odvolania žalovanému žalobca prevzal dňa
19.11.2012. Súd k uvedenej námietke žalobcu uvádza, že lehota uvedená v ust. § 49 ods. 2 Správneho
poriadku a to 30-dňová vo zvlášť zložitých prípadoch 60-dňová sa uplatňuje nielen v konaní v prvom
stupni,aleajvodvolacomkonaní.Vobochprípadochjespoločnéto,žezákonnúlehotunemôžekonajúci

správny orgán predĺžiť (lehota vyplýva totiž zo zákona a ten je záväzný aj pre správny orgán) a daná
lehota plynie od začatia konania, v prípade odvolacieho konania zákonná lehota pre rozhodnutie začína
plynúť až dňom predloženia spisového materiálu na odvolací orgán (§ 57 od. 2). Správny poriadok
upravil možnosť predĺženia zákonnej lehoty, na ktoré predĺženie lehoty nie je zákonný nárok (§ 49 ods.
2 posledná veta). Z administratívneho spisu žalovaného nevyplýva, že stavebný úrad a tiež žalovaný

požiadali o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia a taktiež neoznámili žalobcovi, že rozhodnutia
nevydajú v zákonnej lehote. Súd s poukazom na ust. 250i ods. 3 O.s.p. uvádza, že nedodržanie lehôt
na rozhodnutie správnymi orgánmi nie je takou vadou konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
rozhodnutia.

K námietke žalobcu uvedenej v žalobe, že zo strany stavebného úradu došlo k porušeniu ust. § 3 ods.

1 a 2, § 32 ods. 1 a 2, § 33 ods. 1 a 2, § 34 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku súd dospel k záveru,
že správne orgány v predmetnej veci nepostupovali v intenciách § 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 2
Správneho poriadku a zásady č. 6 Odporúčania Výboru ministrov č. (91)1 zo dňa 13.02.1991, z ktorých
dôvodov sa postupom a následne rozhodnutiami dopustili takej vady konania, ktorá má za následok
nezákonnosť napadnutých rozhodnutí.

V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané
v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Povinnosťou súdu v preskúmavacom konaní je posudzovať zákonnosť napadnutého rozhodnutia
správneho orgánu, predmetom ktorého je uloženie administratívnej sankcie, súčasne aj v zmysle zásada

č. 6 Odporúčania Výboru ministrov č. (91)1 o správnych sankciách zo dňa 13.02.1991, podľa ktorej vo
vzťahu k ukladaniu správnych sankcií je potrebné aplikovať aj následné zásady; každá osoba, ktorá
čelí správnej sankcii má byť informovaná o obvinení proti nej, mal by jej byť daný dostatočný čas na
prípravu prípadu, s tým, že do úvahy sa vezme zložitosť veci ako aj tvrdosť sankcie, ktorá by mohla
byť uložená, osoba, prípadne jej zástupca, má byť informovaná o povahe dôkazov proti nej, má dostaťmožnosť vyjadriť sa (byť vypočutá) predtým ako sa prijme akékoľvek rozhodnutie, správny akt, ktorým
sa ukladá sankcia, má obsahovať dôvody, pre ktoré sa ukladá.

Z administratívneho spisu vyplýva, že stavebný úrad nepostupoval v súlade so s ust. § 33 ods. 2

Správnym poriadkom, pretože žalobcovi bolo odňaté právo vyjadriť sa k podkladom a k spôsobu
ich zisťovania pred vydaným rozhodnutím. Žalobca napriek riadne vykázanému doručeniu na ústne
pojednávanie sa ho bez ospravedlnenia nezúčastnil. Žalobca v priebehu správneho konania oznamoval
stavebnému úradu, že mu bolo doručené stanovisko Krajského stavebného úradu a stanovisko MDV a
RR SR podľa ktorého jeho reklamné zariadenie nepodlieha stavebnému konaniu v zmysle Stavebného

zákona. Je potrebné uviesť, že tieto dôkazy nedoručil stavebnému úradu počas celého správneho
konania ani ho nepriložil k odvolaniu proti rozhodnutiu stavebného úradu, založil až k podanej žalobe
iba stanovisko Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 20.02.2009.

V správnom konaní správny orgán konajúci podľa ustanovení Stavebného zákona (§ 140) postupuje
podľa ustanovení správneho poriadku, a preto povinnosťou žalovaného správneho orgánu bolo v
predmetnomkonanípostupovaťvsúčinnostisúčastníkomtohtokonania-žalobcom.Inštitútsúčinnostije

ustanovený na viacerých miestach správneho poriadku a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností.
Účastník správneho konania má nielen právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie správnosti svojho
tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať, nesplnenie tejto povinnosti má
za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti podmieňujúcej výsledok konania (z administratívneho
spisu je preukázané, že žalobca si uvedené povinnosti nesplnil). Nesplnenie si tejto povinnosti však

nezbavuje správny orgán zistiť vo veci skutočný stav, keďže túto povinnosť správnemu orgánu
zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti a postupuje v súlade so Správnym
poriadkom, aj keď účastník správneho orgánu je nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje alebo
nepredkladá žiadne dôkazy a k veci samej sa žiadnym spôsobom nevyjadruje. Treba však rozlišovať od
práva účastníka na vyjadrenie sa k začatiu správneho konania, ako aj jeho práva na predkladanie alebo

navrhovanie dôkazov, od jeho práva vyjadriť sa k podkladom alebo dôkazom zabezpečeným v konaní
správnych orgánov, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu vo veci samej, ktoré právo
účastníkovi správneho konania zákonodarca ustanovil v § 33 správneho poriadku. Účastník má právo
vyjadrovať sa k podkladom v ktoromkoľvek štádiu konania. Môže sa vyjadriť k jednotlivým dôkazom i
k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môže sa vyjadriť k otázkam skutkovým i právnym. Zmyslom

takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším možným námietkam účastníka, ktoré by
mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám, správne orgány v prípade žalobcu takto
nepostupovali.

Z uvedených dôvodov povinnosťou správneho orgánu je umožniť účastníkovi, aby sa pred vydaním
rozhodnutia oboznámil s dôkazmi ako aj so všetkými podkladmi, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie

vo veci, a za tým účelom oznámiť účastníkovi, že má možnosť sa vyjadriť pred vydaním rozhodnutia.
Správny orgán v konaní môže pokračovať a teda vydať rozhodnutie, ak účastník sa svojho práva na
vyjadrenie výslovne vzdá, alebo ostane nečinný. Pokiaľ správny orgán vydal rozhodnutie vo veci samej
bez toho, aby umožnil účastníkovi vyjadriť sa pred rozhodnutím, ide o procesné pochybenie správneho
orgánu a teda o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Posúdenie súdu v

preskúmacomkonaní,čitakétoprocesnépochybeniesprávnehoorgánujetakouvadou,ktoráspôsobuje
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, je individuálne a je podmienené konkrétnymi okolnosťami toho
ktorého prípadu. Posúdenie takéhoto procesného pochybenia správneho orgánu v administratívnom
konaní, predmetom ktorého je administratívne trestanie, je však povinnosťou súdu aj v zmysle zásady
č. 6 Odporúčania Výboru ministrov č. (91)1 o správnych sankciách zo dňa 13.02.1991, podľa ktorej vo

vzťahu k ukladaniu správnych sankcií je potrebné aplikovať aj zásady v nej uvedené, ktoré vo vzťahu
k správnemu poriadku sú prísnejšie pokiaľ ide o postup trestajúceho správneho orgánu a obvinenému
účastníkovi správneho konania zaručujú práva na obranu vo väčšom rozsahu.

Z obsahu administratívneho spisu súd mal preukázané, že žalovaný síce žalobcovi oznámil začatie
správneho konania a správne ho aj vyzval na vyjadrenie sa k veci a na navrhnutie alebo predloženie

dôkazov bez poučenia o jeho procesných právach, avšak neumožnil mu, aby sa pred vydanímrozhodnutia vo veci samej vyjadril k jeho podkladom, ako aj k spôsobu ich zistenia, resp. z
administratívneho spisu táto skutočnosť nevyplýva.

Vzhľadomnauvedenésúdvpreskúmavanejvecidospelkzáveru,žežalovanýsprávnyorgánpostupoval

v správnom konaní v rozpore s právnou normou ustanovenou v § 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 2
Správneho poriadku, keďže neumožnil, aby sa žalobca mohol pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k jeho
podkladom i k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Uvedené procesné pochybenie
považuje súd za takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a preto
dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie je potrebné podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. zrušiť a

vec vrátiť na ďalšie konanie tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi súd
priznal náhradu trov konania predstavujúcu zaplatený súdny poplatok vo výške 70,- eur, ktorý mu zaplatí
žalovaný v lehote do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou podpísaného súdu na Najvyšší súd SR.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach

(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje sa nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha.