Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 15, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16C/94/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114208482
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tomáš
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6114208482.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Tomášom, v právnej veci žalobcu
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, v konaní právne
zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava,
IČO: 47 233 516, proti žalovanému R. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. cesta XXXX/XX, F. F., o zaplatenie
529,54 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 158,22 Eur s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne
od 28. 09. 2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 31,50 Eur, všetko v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a .

Súd žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 11. 04. 2014 domáhal zaplatenia sumy 529,54 Eur s
príslušenstvom.

Navrhovateľ v návrhu uviedol, že dňa 11. 12. 2008 uzavrel s odporcom zmluvu o revolvingovom úvere, na
základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 199,12 Eur. Poskytnutý úver mal odporca
splatiť v 30. splátkach vo výške po 18,26 Eur mesačne v termínoch splatnosti podľa splátkového
kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Odporca sa dostal do omeškania s úhradou splátok už pri
splátke č. 1. Do okamžitej splatnosti úveru odporca zaplatil sumu vo výške 18,26 Eur. Navrhovateľ
vyhlásil okamžitú splatnosť úveru, pretože odporca bol v omeškaní s úhradou už 1. splátky. Do okamžitej
splatnosti úveru odporca splatil sumu 18,26 Eur a navrhovateľovi ostal dlžný ešte sumu 529,54 Eur ku
dňu splatnosti celého úveru 27. 09. 2009.

Odporca sa k návrhu nevyjadril.

Postupom podľa § 101 ods. 2 O. s. p. súd vec prejednal, vykonal dokazovanie oboznámením sa s
listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom a zistil tento skutkový stav:

Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že navrhovateľ uzavrel s odporcom zmluvu o revolvingovom
úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 199,16 Eur.

Poskytnutý úver mal odporca splatiť v 30. splátkach vo výške po 18,26 Eur mesačne v termínoch
splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Odporca sa dostal do omeškania
s úhradou splátok už pri splátke č. 1. Do okamžitej splatnosti úveru odporca zaplatil sumu vo výške 40,94
Eur. Navrhovateľ vyhlásil okamžitú splatnosť úveru, pretože odporca bol v omeškaní s úhradou už 1.
splátky. Do okamžitej splatnosti úveru odporca splatil sumu 40,94 Eur.

Ďalej bola v žiadosti uvedená zmluvná odmena vo výške 348,54 Eur, ročná úroková sadzba úveru vo
výške 161,41 % a revolvingu 107,67%, v zmluve chýbala priemerná ročná percentuálna miera nákladov
a výška RPMN.

Zmluva medzi účastníkmi bola uzavretá spôsobom uvedeným v zmluvných podmienkach, t. j. prijatím
žiadosti dlžníka a zaslaním oznámenia o schválení úveru zo strany veriteľa. Uzavretie zmluvy o
revolvingovom úvere nebolo medzi účastníkmi sporné.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 533 Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za
dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní
spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 369 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť
úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 786k ods. 2 Obchodného zákonníka práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov
zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.

V zmysle bodu 2. 1 zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere sa zmluva o revolvingovom
úvere uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa. Vyplnená žiadosť je návrhom na uzatvorenie zmluvy
o revolvingovom úvere. V zmysle bodu 2. 2 zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere je
veriteľ povinný odoslať dlžníkovi oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať:

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, druhá veta, ak však zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci konania uzavreli zmluvu dňa 11. 12. 2008
v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“). Účelom predmetnej zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov. Navrhovateľ poskytol
odporcovi finančné prostriedky, ktoré sa odporca zaviazal splácať v dohodnutých mesačných splátkach.
Na základe zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi revolvingový úver vo výške 199,16 Eur.

Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že na strane poskytovateľa (navrhovateľa) je
podnikateľ a na strane príjemcu služieb (odporcu) ide o fyzickú osobu. Z hľadiska povahy subjektov
ide však o vzťah obchodnoprávny, pretože v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka
je zmluva o úvere absolútnym obchodom. To znamená, že záväzkové vzťahy z takej zmluvy sa
bez ohľadu na povahu účastníkov spravujú Obchodným zákonníkom. Preto súd na záväzkový vzťah
medzi navrhovateľom a odporcom založený zmluvou o úvere použil príslušné ustanovenia Obchodného
zákonníka.

Súd konštatuje, že zmluva má písomnú formu, ale v zmluve chýbajú obligatórne náležitosti alebo sú
údaje o týchto podstatných náležitostiach zavádzajúce, nepresné a spôsobujúce pochybnosti o ich
pravdivosti.

Ad 1)

V zmluve absentuje výška priemernej RPMN a výška RPMN, tiež údaj o konečnej splatnosti
revolvingového úveru (§ 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch), pretože údaje o splatnosti
sú v oznámení veriteľa uvedené len pre úver (nie revolvingový úver). V dôsledku týchto chýbajúcich
údajov súd považuje poskytnutý revolvingový úver za bezúročný a bez poplatkov.

Ad 3)

Rovnako súdu nie je známa celková výška poskytnutého revolvingového úveru (§ 4 ods. 2 písm. e)
zákona o spotrebiteľských úveroch), pretože v oznámení veriteľa je jednak uvedená suma 164,31 Eur
ako schválená výška revolvingu a tiež schválená výška úveru 199,16 Eur. Zmluva si v danom údaji
rozporuje.

Ad 4)

Súd považuje za nevyhnutné uviesť, že konanie navrhovateľa pri poskytovaní úverov (resp.
revolvingových úveroch) je v rozpore s dobrými mravmi.

Čo sa týka dohody o výške úrokovej sadzby za poskytnutý úver už Najvyšší súd Slovenskej republiky,
ale aj Najvyšší súd Českej republiky uzavreli, že nie každá dohoda o úrokoch pri úvere je akceptovateľná
(porov. uznesenie NS SR 1MCdo 1/09, rozsudok NS ČR 21Cdo 1484/2004). Tunajší súd nemá dôvod
na odklon od uvedenej judikatúry najvyšších súdov, ktoré okrem iného uvádzajú:, „Nemohou byt žádné
pochybnosti o tom, že nepřiměřeně vysoké úroky sjednané při peněžité půjčce sou považovaný za
odporující obecně uznávaným pravidlům chování (NS ČR 21Cdo 1484/04).“ V predmetnej veci ide o
cenu úveru 161,41 % p. a.a revolvingu 107,67% a súd túto neprimeranú až úžernú odplatu za úver
považuje za dôvod absolútnej neplatnosti bez ďalšieho. Tak neprimeraná odplata za úver ohrozuje
najmä sociálne slabšie obyvateľstvo a úverový právny úkon za takéto úžerné protiplnenie je ťažko
možné podrobiť moderácii. Z celospoločenského hľadiska sú takéto úverové praktiky nebezpečné
v súvislosti s neprimeraným úverovým zaťažením obyvateľstva. Pre porovnanie nemecká judikatúra
stabilizovala závery o úplnej neplatnosti úveru, ak boli dohodnuté úroky vyššie ako 12 % nad priemer
na trhu (BGR AZ: XI. ZR 252/89).

Už len samotná skutočnosť, že cenu úveru vyjadruje bez mála 100 % navýšenie úveru je zarážajúca
a odôvodňujúca zvýšenú pozornosť z hľadiska prvkov úžery a vadnosti právneho úkonu. V súlade s
dobrými mravmi je taká výška úrokov, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny) za užívanie
požičanej istiny, teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným (obvyklým)

spôsobom. V rozpore s dobrými mravmi, podľa súdnej praxe, je spravidla taká výška úrokov dojednaná
v zmysle § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase
ich dojednania, stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri
poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

Súd na internetovej stránke Národnej banky Slovenska zistil, že v čase poskytnutia úveru boli
spotrebiteľské úvery poskytované za úrok vo výške okolo 8 % (ak išlo o domácnosti). Ročná úroková
sadzba v predmetnom konaní vo výške 161,41 % je niekoľkonásobne vyššia, čo je nepochybne v hrubom
rozpore s dobrými mravmi a táto časť zmluvy v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.

Na základe vyššie uvedeného súd považuje poskytnutý revolvingový úver za bezúročný a bez poplatkov,
pričom dohodu o výške úrokovej sadzby považuje za absolútne neplatnú pre jej rozpor s dobrými mravmi.
Z uvedeného potom navrhovateľ má nárok v konaní iba na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle
§ 451 OZ.

Zo splátkového kalendára súd zistil, že odporcovi bolo vyplatených 199,16 Eur a celkom odporca
zaplatil sumu vo výške 40,94 Eur. Súd má potom za to, že zo strany odporcu došlo k bezdôvodnému
obohateniu, nakoľko zaplatil navrhovateľovi menej ako mu bolo vyplatené. Z uvedených dôvodov súd
priznal navrhovateľovi zaplatenie rozdielu medzi poskytnutnou istinou a splateným úverom a vo zvyšnej
časti návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p..

Navrhovateľ bol neúspešný (požadovaných 529,54 Eur, úspech 158,22 Eur a neúspech 371,32 Eur čo
predstavuje čistý úspech odporcu 213 Eur). Vzhľadom na čiastočnosť úspechu navrhovateľa, súd mu
priznal náhradu za zaplatený súdny poplatok 31,50 Eur, nakoľko odporca svojím správaním zapríčinil
súdne konanie. Nakoľko odporca ako úspešný účastník si trovy konania neuplatnil, súd mu náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu
považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a
podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§
205 ods. 1 O. s. p.)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., ak

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

- bol odvolacím súdom schválený zmier.

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení neskorších zákonov.