Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. október 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/164/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114211307
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114211307.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting

s.r.o., IČO: 26429705, K červenému dvoru 3269/25a, Nagano Office, Praha 3, právne zastúpený
advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti odporkyni: Š.
X., nar. XX.XX.XXXX, N., R. D. XXXX/XX, zast. opatrovníčkou O. S., súdnou tajomníčkou Okresného
súdu C. R. T., o zaplatenie 1.999,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 1.999,- eur, spolu so zmenkovým
úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.999,- eur od 1.6.2011 do zaplatenia, s úrokmi vo výške 6 %
ročne zo zmenkovej sumy 1.999,- eur od 6.7.2011 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 8,44

eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 357,90 eur pozostávajúce
z trov právneho zastúpenia vo výške 238,40 eur a súdneho poplatku vo výške 119,50 eur, na účet
právneho zástupcu žalobcu v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ tlačivom na uplatnenie pohľadávky, (vzoru - príloha nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady ( ES ) č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej len nariadenie) žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie zmenkovej sumy

1.999,- eur spolu s 0,25 % denným úrokom od 1.6.2011 do zaplatenia, so zákonnými úrokmi vo výške
6 % ročne zo zmenkovej sumy 1.999,- eur od 6.7.2011, a so zmenkovou odmenou vo výške 1/3 %
zmenkovej sumy vo výške 8,44 a eur a náhrady trov konania.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
ktorú vystavila odporkyňa dňa 9.4.2010 na zmenkovú sumu 2.531,22 eur, pričom do jej textu bol poňatý
záväzok odporkyne zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu

spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne od 1.6.2011. Za miesto splatenia bolo určené sídlo
prvotného zmenkového veriteľa. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou "na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia." Navrhovateľ vo svojom návrhu ďalej uviedol, že indosant
predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ nič nezaplatil. Keďže zmenková listina je
opatrená doložkou "bez protestu," indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.
Navrhovateľ k návrhu pripojil aj prvopis zmenky a výpis z Obchodného registra navrhovateľa.

Príslušnosť Okresného súdu Prešov na prejednanie a rozhodnutie danej veci ako cezhraničného sporu
navrhovateľ ako právnická osoba so sídlom v Českej republike v zmysle
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, v spojení s Nariadením Rady (ES) č. 44/2001 z22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach
odvodil od bydliska odporkyne na území Slovenskej republiky.

Odporkyňa je na neznámom mieste, preto jej v konaní bola ustanovená opatrovníčka.

Podľa § 115 ods. 1 O. s. p. ak tento zákon alebo osobitný predpis 13aa) neustanovuje inak, súd nariadi
na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť
je potrebná.

V poznámke pod čiarou pod bodom 13aa) je uvedené Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007 z 11. júla 2007 (ďalej len "Nariadenie"), ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu.

Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné.

Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno
samostatne podať opravný prostriedok.

S poukazom na vyššie citované ustanovenia súd pojednávanie nenariadil a dňa 16.10.2014 verejne
vyhlásil rozsudok.

Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri

cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v
čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje
2.000,- eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani
správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta jure
imperii").

Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom
má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu
alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I, a jeho podaním na príslušný súd
alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako je fax alebo
elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo návrhu na
uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku, a prípadne sa k nemu

pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.

Podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe
III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s

vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú
do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa článku 5 ods. 3 Nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade

potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v
lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:

a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.Podľa článku 7 ods. 3 Nariadenia ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo

protipohľadávke.

Podľa článku 19 Nariadenia pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie
vedie.

Súd konštatuje, že predmetná vec v zmysle citovaných ustanovení článku 2 ods. 1 a článku 3 ods.
1 Nariadenia patrí vzhľadom na výšku uplatňovanej pohľadávky a cezhraničný charakter sporu do
pôsobnosti Nariadenia. Nakoľko navrhovateľ uplatnil svoju pohľadávku podaním návrhu na uplatnenie
pohľadávky prostredníctvom Nariadením predpísaného vzorového tlačiva A, vo vzťahu ku ktorému má
súd za to, že bolo vyplnené v súlade s Nariadením, postupoval súd v konaní v zmysle Nariadenia ako

v európskom konaní vo veci s nízkou hodnotou sporu.
Zo spisového materiálu súd zistil, že navrhovateľ vyplnením vzorového tlačiva A v zmysle článku 4 ods. 1
Nariadenia titulom zmenky uplatnil svoju pohľadávku voči odporkyni. Odporkyňa dňa 9.4.2010 vystavila
vlastnú zmenku, obsahom ktorej je záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s. r. o. sumu 2.531,22 eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 1.6.2011. Predmetná

zmenka bola odporkyňou vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkami "bez protestu" a "na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia," pričom za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného
zmenkového veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala
zmenku na rad navrhovateľa.

Odporkyňa, ako mal súd zistené zo spisu tunajšieho súdu 74Er 278/2012, uzavrela predmetnú
zmluvu o úvere ako podnikateľ - živnostník, v zmluve bolo okrem identifikačných údajov uvedené
aj identifikačné číslo podnikateľa a odporkyňa prehlásila, že finančné prostriedky sú poskytnuté na
výkon podnikania. Podľa výpisu zo živnostenského registra odporkyňa bola živnostníčkou od 5.9.2003 s
miestom podnikania R. D. XX, N., zmluva bola podpísaná dňa 9.4.2010, teda aj reálne spĺňala definíciu

spotrebiteľky. Taktiež zmenka obsahuje identifikačný údaj odporkyne tzv. IČO, nie rodné číslo.

Keďže nárok na zaplatenie peňažnej sumy si navrhovateľ v predmetnom konaní uplatňuje titulom
predloženej zmenky, súd skúmal, či zmenka, zaplatenia ktorej sa navrhovateľ domáha, spĺňa zákonné
náležitosti. Aby určitá listina bola zmenkou, musí spĺňať náležitosti ustanovené zákonom a majetkom

prvého nadobúdateľa sa musí stať zákonom ustanoveným spôsobom. Náležitosti zmenky upravuje
zákon č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len Zmenkový zákon).

Podľa čl. I § 91 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení účinnom na území
Slovenskej republiky (ďalej aj „ZZŠ“) spôsobilosť osoby zmenečne sa zaväzovať spravuje sa právom

štátu, ktorého je príslušníkom. Ak vyhlasuje toto právo za rozhodujúce právo iného štátu, použije sa
právo onoho iného štátu.

Podľa čl. I § 91 ods. 2 ZZŠ kto nie je spôsobilý zmenečne sa zaväzovať podľa práva uvedeného v
predchádzajúcom odseku, je predsa platne zaviazaný, ak sa podpíše na zmenku v štáte, podľa práva

ktorého by bol spôsobilý zmenečne sa zaväzovať.

Podľa čl. I § 92 ods. 1 ZZŠ forma zmenkového vyhlásenia sa spravuje právom štátu, v ktorom bolo
vyhlásenie urobené.

Podľačl.I§93ZZŠúčinkyzáväznýchvyhláseníprijímateľacudzejzmenkyavystaviteľavlastnejzmenky
sa spravujú právom platobného miesta. Účinky ostatných zmenkových vyhlásení sa spravujú právom
štátu, v ktorom boli urobené.
Podľačl.I§94ZZŠlehotynavýkonpostihovýchprávsaspravujúprevšetkyosobyzmenečnezaviazané
právom miesta, kde bola zmenka vystavená.

Podľa čl. I § 96 ZZŠ právom platobného miesta sa spravuje, či možno obmedziť prijatie cudzej zmenky
na časť zmenkovej sumy a či majiteľ je povinný prijať čiastočné platenie. Rovnaká zásada platí pre
zaplatenie vlastnej zmenky.Podľa čl. I § 97 ZZŠ forma protestu a lehoty na protest, ako aj forma ostatných úkonov, ktoré sú potrebné
na uplatnenie alebo na zachovanie zmenečných práv, sa spravuje právom štátu, v ktorom treba urobiť
protest alebo iný úkon.

Podľa čl. III § 1 ZZŠ zmenečne alebo šekove sa môže zaväzovať každý, kto je spôsobilý vlastnými
úkonmi sa zaväzovať.

Podľa článku I, § 75 Zmenkového zákona vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa článku I, § 77 ods. 1 ZZŠ pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia
dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), zročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42),

postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a
68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní
odkladu (§§ 72 až 74).

Podľa článku I, § 77 ods. 2 ZZŠ pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách

splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke
(§ 5), o nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok
§ 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila
takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10).

Podľa článku I, § 5 ods. 1 ZZŠ v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ
ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa článku I, § 5 ods. 2 ZZŠ úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento odpisoch (§§ 67
a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní

odkladu (§§ 72 až 74).

Podľa článku I, § 5 ods. 3 ZZŠ úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa článku I, § 10 ZZŠ ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo

dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ
nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa článku I, § 11 ods. 1 ZZŠ, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).

Podľa článku I, § 13 ods. 1 ZZŠ indosament treba napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený
(prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

Podľa článku I, § 16 ods. 1, prvej vety ZZŠ o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je oprávneným

majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich
je blankoindosament.

Podľa článku I, § 17 Zmenkového zákona kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky,
ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak

majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I § 33 ods. 1 ZZŠ zmenku možno vystaviť:
na videnie,na určitý čas po videní,
na určitý čas po dáte vystavenia,
na určitý deň.

Podľa článku I, § 34 ods. 1 ZZŠ zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I § 39 ods. 1, 2, 3 v spojení s § 78 ods. 1 ZZŠ vystaviteľ vlastnej zmenky môže pri platení
zmenky žiadať, aby mu bola vydaná zmenka opatrená potvrdením majiteľa o platení. Majiteľ nesmie
odmietnuť čiastočné platenie. Pri čiastočnom platení môže sa vystaviteľ vlastnej zmenky domáhať, aby
sa toto platenie na zmenke vyznačilo a aby sa mu o ňom vydalo potvrdenie.

Podľa čl. I § 43 ods. 1 ZZŠ, ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri zročnosti zmenky vykonať

postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným. na určitý deň.

Podľa čl. I § 44 ods. 1 ZZŠ odopretie prijatia alebo platenia musí sa zistiť verejnou listinou (protestom
pre neprijatie alebo pre neplatenie).

Podľa čl. I § 53 ods. 1 zmeškaním lehôt určených na predloženie zmenky na videnie alebo na určitý
čas po videní, na protestáciu pre neprijatie alebo pre neplatenie, na predloženie zmenky na platenie pri
doložke "bez trov" stráca majiteľ svoje práva proti indosantom, vystaviteľovi a všetkým ostatným osobám
zmenečne zaviazaným okrem prijímateľa.

Podľa čl. I § 46 ods. 1, 2, 3 ZZŠ vystaviteľ, indosant alebo zmenečný ručiteľ môže doložkou "bez trov",
"bez protestu" alebo inou doložkou rovnakého významu na zmenku napísanou a podpísanou oslobodiť
majiteľa od povinnosti, aby na zachovanie postihových práv dal urobiť protest pre neprijatie alebo
pre neplatenie. Doložka neoslobodzuje majiteľa od povinnosti zmenku včas predložiť a dať potrebné
správy. Preukázať, že lehoty neboli dodržané, má ten, kto sa toho proti majiteľovi dovoláva. Doložka

pripojená vystaviteľom je účinná proti všetkým osobám, ktoré sa podpísali na zmenke; doložka pripojená
indosantom alebo zmenečným ručiteľom je účinná len proti nim. Ak dá majiteľ urobiť protest nehľadiac
na doložku pripojenú vystaviteľom, idú trovy na jeho vrub. Ak pripojí doložku indosant alebo
zmenečný ručiteľ, trovy protestu, ak bol predsa urobený, možno vymáhať od všetkých osôb, ktoré sa
na zmenku podpísali.

Podľa čl. I § 47 ods. 1 až 4 ZZŠ všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili,
sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou. Majiteľ môže žiadať plnenie od každého z
nich alebo od niekoľkých z nich alebo od všetkých dohromady a nie je viazaný poradím, v ktorom sa
zaviazali. Rovnaké právo má každá osoba, ktorá sa podpísala na zmenku a ju vyplatila. Uplatnenie

nárokuprotiniektorejosobezmenečnezaviazanejneprekážamajiteľovi,abysadomáhalsvojichnárokov
proti ostatným, hoci nasledujú za tým, proti komu bol najprv nárok uplatnený.

Podľa článku I, § 48 ods. 1 bod 2, 4 Zmenkového zákona majiteľ môže postihom žiadať šesťpercentné
úroky odo dňa zročnosti, odmenu vo výške jednej tretiny precenta zmenkovej sumy alebo v menšej

dohodnutej výške.

Keďže sa jedná o európske konanie vo veci s nízkou hodnotou sporu, vec s cudzím prvkom, nakoľko
navrhovateľ - majiteľ zmenky je právnická osoba so sídlom v Českej republike a odporkyňa je fyzickou
osobousbydliskomvSlovenskejrepublike,vysporiadalsasúdnajprvsotázkou,ktoréhmotnézmenkové

právo je potrebné aplikovať v tejto veci.

Keďže nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve
pre zmluvné záväzky (Rím I) z rozsahu jeho pôsobnosti v článku 1 ods. 2 písm. d) vylučuje záväzky
vyplývajúce zo zmeniek, kolízne normy v ňom obsiahnuté nemožno použiť pre určenie rozhodného

práva. To isté platí aj pre Dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z 19. júna 1980, ku
ktorému Slovenská republika pristúpila, v zmysle jeho v článku 1 ods. 2 písm. c). Nakoľko právo
Európskej únie a medzinárodné zmluvy neobsahujú kolízne normy pre oblasť zmeniek v zmysle §
2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „ZMPSP“),použijúsapreurčenierozhodnéhoprávakolíznenormyobsiahnutévovnútroštátnomprávnomporiadku,
predovšetkým samotný ZMPSP. Slovenský zákon zmenkový a šekový obsahuje v čl. I štvrtej časti
osobitné ustanovenia medzinárodného práva zmenkového, teda je lex specialis v postavení k ZMPSP

ako lex generalis, teda ustanovenia zákona zmenkového a šekového majú prednosť pred použitím
kolíznych noriem ZMPSP, ktoré sa použijú, len ak zákon zmenkový a šekový neustanovuje inak. Súd
na základe uvedených kolíznych noriem obsiahnutých v slovenskom zákone zmenkovom a šekovom
určil za rozhodné právo, ktoré sa aplikuje v tejto veci zákon č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový
v znení účinnom na území Slovenskej republiky z nasledovných dôvodov:

Osoby zmenečne zaviazané, a to odporkyňa je štátnym občanom Slovenskej republiky a indosant -
pôvodný majiteľ zmenky - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. má sídlo na území Slovenskej republiky
(navrhovateľ ako majiteľ zmenky je osobou zo zmenky oprávnenou - má nárok na vyplatenie zmenkovej
sumy s príslušenstvom, na zmenke nie je jeho podpis, teda nie je zmenečne zaviazanou osobou), teda
spôsobilosť odporcu a indosanta zmenečne sa zaväzovať sa spravuje slovenskou právnou úpravou.

Zmenkové vyhlásenie odporkyne ako vystaviteľa zmenky bolo urobené pred indosáciou zmenky v
Slovenskej republike v Prešove, teda jeho forma sa spravuje taktiež právom Slovenskej republiky,
ako platobné miesto je v zmenke uvedené: „POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 Bratislava“, iné
platobné miesto nebolo preukázané, teda aj účinky jeho zmenkového vyhlásenia ako vystaviteľa vlastnej

zmenky, možnosť obmedziť platenie vlastnej zmenky na časť zmenkovej sumy a či majiteľ je povinný
prijať čiastočné platenie sa spravujú slovenským právom,

Zmenka bola vystavená na území Slovenskej republiky v Prešove, iné miesto vystavenia nebolo
preukázané, teda aj lehoty na výkon postihových práv sa spravujú právom Slovenskej republiky, forma

úkonu, ktorá je potrebná na uplatnenie zmenečného práva na zaplatenie zmenkovej sumy s prísl. sa
spravuje právom Slovenskej republiky, pretože zmenku bolo potrebné predložiť na platenie v platobnom
mieste, t.j. na území Slovenskej republiky,

Pokiaľ ide o určenie, kolíznej normy zmenkového práva nakoľko medzi osobami zo zmenky zaviazanými

a oprávnenými nebola uzavretá v tomto prípade dohoda o voľbe práva, aplikácia § 9 ZMPSP je vylúčená.
§ 10 ods. 1 a 3 ZMPSP ustanovuje, že ak účastníci nezvolia rozhodujúce právo, ich záväzkové vzťahy
sa spravujú právnym poriadkom, použitie ktorého zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu.
Keďže všetky ostatné náležitosti a záväzkové vzťahy zo zmenky, zmenkové vyhlásenia sa spravujú
vzhľadom na vyššie uvedené slovenským zmenkovým právom, rozumnému usporiadaniu záväzkového

vzťahu založeného zmenkovým vyhlásením - indosamentom zodpovedá to, aby sa aj naň vzťahovalo
slovenské zmenkové právo. Miestom vystavenia zmenky (analógia s miestom uzavretia zmluvy) je
Slovenská republika. Zmenka ako abstraktný cenný papier, aj keď jej existencia a jej účinky sú nezávislé
od kauzálneho vzťahu, z ktorého vznikla, často vzniká ako zabezpečovací prostriedok kauzálneho
záväzkového vzťahu. Vzhľadom na uvedené súd aj na formu a účinky indosamentu aplikoval slovenské

zmenkové právo.

Z obsahu listiny predloženej navrhovateľom, na základe ktorej sa návrhom domáha svojich nárokov mal
súd preukázané, že sa jedná o vlastnú zmenku, pretože obsahuje všetky náležitosti požadované čl. I §
75 ZZŠ na to, aby táto listina bola platná ako zmenka vlastná.

Označenie zmenka je pojaté do vlastného textu listiny a je vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina
spísaná; nachádza sa v nej bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, je v nej uvedený údaj
zročnosti, údaj miesta, kde sa má platiť, meno toho, na rad koho sa má platiť, listina taktiež obsahuje
dátum a miesto vystavenia zmenky a napokon podpis vystaviteľa. Všetky ostatné údaje a doložky na

zmenke uvedené nie sú nevyhnutnými náležitosťami vlastnej zmenky a nemajú vplyv na jej platnosť,
vyvolávajú však iné právne účinky uvedené nižšie. Zmenka splatná pri predložení sa zvykne nazývať
aj vistazmenkou.

Zmenka bola prevedená indosamentom (rubopisom) z pôvodného majiteľa - - indosanta - zo spoločnosti

POHOTOVOSŤ, s.r.o. na navrhovateľa. Indosament spĺňa náležitosti vyžadované čl. I §§ 12 a 13 ZZŠ.
Je bezpodmienečný, nie je teda viazaný na žiadnu podmienku, je napísaný na zmenku, v tomto prípade
konkrétne na jej rub a je indosantom podpísaná. Indosament nie je len čiastočný, neprevádza sa ním
len časť práv zo zmenky, alebo len časť zmenkovej sumy. Preto týmto zmenkovým vyhlásením nastaliúčinky, ktoré čl. I § 14 ZZŠ s takýmto prejavom vôle spája, t.j. došlo k prevodu všetkých práv zo zmenky
na nového majiteľa - indosatára - navrhovateľa.

V tomto konaní nebolo jednoznačne a nepochybne za preukázané, že predložená zmenka bola pri jej
vystavení blankozmenkou (nevyplnenou zmenkou). Je síce pravdou, že údaje na zmenke v rozsahu:
dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, jeho podpis boli na zmenku napísané rukou
a údaje v rozsahu: zmenková suma vyjadrená číslom aj slovami a dátum začiatku úročenia dojednaného
zmenkového úroku sú v zmenke uvedené odlišným tlačeným písmom od zvyšku vzorového tlačiva, čo

môže indikovať, že boli do tlačiva zmenky zadané inokedy ako údaje napísané rukou, avšak nedá sa
bezpochyby povedať, že to bolo tak, nakoľko súdu nie sú známe a neboli preukázané okolnosti, za
ktorých bola zmenka napísaná, a ktoré ani nemajú vplyv na platnosť zmenky ako abstraktného cenného
papiera nezávislého od kauzy, z ktorej vzišla, ani kedy boli zmenková suma a dátum začiatku úročenia
dojednaného zmenkového úroku do zmenky vložené. Tieto údaje mohli, ale
nemuseli byť na zmenku ako do vzorového tlačiva napísané do prázdnych polí ako premenlivé údaje

závislé od konkrétneho vystaviteľa už v čase vystavenia zmenky iným písmom od zvyšku tlačiva a nie
rukou aj na ich odlíšenie a zvýraznenie od ostatného textu zmenky.

V prípade, že by sa pôvodne jednalo o blankozmenku, t.j. zmenku, ktorá bola pri vystavení neúplná,
neznamená, že nebola vyplnená tak, ako bolo dojednané a aj keby nebola, v zmysle čl. I § 10 ZZŠ,

by súd v tomto konaní na to mohol prihliadať len na námietku odporkyne ako vystaviteľky a táto by
nedodržanie dojednania o vyplnení zmenky mohla úspešne namietať proti navrhovateľovi - terajšiemu
majiteľovi zmenky len vtedy, ak by sa preukázalo, že terajší majiteľ zmenku nadobudol zlomyseľne alebo
sa pri jej nadobúdaní previnil hrubou nedbanlivosťou.

Vzhľadom na pasivitu odporkyne, ktorú súd neposudzoval ako spotrebiteľku z vyššie uvedených
dôvodov v tomto konaní žiadna takáto námietka vznesená nebola, a preto skutočnosť, či sa pôvodne
jednalo o blankozmenku alebo nie, nie je pre posúdenie prípadu a nárokov navrhovateľa z nej rozhodné.

V zmenke je pripojená doložka „bez protestu“, ktorá v zmysle čl. I § 46 ZZŠ zbavuje majiteľa zmenky

povinnosti, aby na zachovanie svojich postihových práv dal urobiť protest pre neplatenie, teda dal zistiť
verejnou listinou odopretie platenia. Nezbavuje ho síce povinnosti zmenku na platenie včas predložiť a
dať potrebné správy, avšak povinnosť preukázať, že lehoty na tieto zmenkové úkony neboli dodržané,
má ten, kto sa proti majiteľovi toho dovoláva, teda napr. vystaviteľ, indosant. V prípade doložky „bez
protestu“ sa predloženie zmenky na platenie, odopretie zaplatenia vystaviteľom a dodržanie lehôt na

podanie potrebných správ, napr. o odopretí platenia predpokladá, dokiaľ nie je na námietku preukázaný
opak. Z obsahu spisu vzhľadom na pasivitu odporkyne súd nepredloženie zmenky na platenie včas
nemá za preukázané.

Vzhľadom na uvedené sa predpokladá a súd má za to, že zmenka bola predložená na platenie vo

vystaviteľom určenej lehote štyroch rokoch odo dňa jej vystavenia (viď doložka na zmenke „na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“), čo je pri vistazmenke prípustné v zmysle čl. I § 34 ods. 1 ZZŠ
a teda včas. Navrhovateľ ako majiteľ zmenky má teda zachované právo postihu z nej.

Navrhovateľ žiada v návrhu na uplatnenie pohľadávky titulom postihového práva nároky, ktoré mu

priznáva čl. I § 48 ods. 1 ZZŠ, t.j. zmenkovú sumu, dojednané a zákonné úroky zo zmenkovej sumy
a zmenkovú odmenu. Tieto nároky boli uplatnené včas, riadne, keďže nebol namietaný a preukázaný
opak zo strany odporkyne a jednotlivé nároky, ktoré možno postihom žiadať sú uplatnené v správnej
výške. Keďže odporkyňa tieto nároky doteraz nezaplatila, súd návrhu na ich zaplatenie vyhovel v celom
rozsahu.

Súd nemal v tomto konaní žiadnym účastníkom deklarované a preukázané, že by zmenka vznikla ako
zabezpečovací záväzok v súvislosti s poskytnutím úveru spotrebiteľovi. Túto skutočnosť v konaní nikto
nenamietal a nepreukázal.
Podľa článku 16 nariadenia trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo

tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané
voči pohľadávke.Podľa § 149 ods. 1 O. s. p., ak advokát zastupoval účastníka konania, ktorému bola prisúdená náhrada
trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrad týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

O náhrade trov konania na návrh navrhovateľa súd rozhodol podľa článku 16 nariadenia, nakoľko
návrhu na uplatnenie pohľadávky bolo vyhovené v plnom rozsahu a uplatnené trovy konania nie sú
neprimerané voči priznanej pohľadávke. Úspešnému navrhovateľovi súd priznal náhradu trov konania
v ním požadovanej výške 357,90 eur pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo
výške 119,50 eur a z trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. 655/2004 Z. z. vo výške 238,40 a eur (2 úkony právnej služby - 1. prevzatie a príprava
zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a 2. písomné podanie na súd vo veci samej (návrh na
uplatnenie pohľadávky) po 91,29 eur a 2 x režijný paušál á 8,04 eur + 20 % DPH.

Povinnosť zaplatiť náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľa súd uložil odporkyni v
súlade s ust. § 149 ods. 1 O. s. p. Súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa na poukázanie náhrady súdneho

poplatku na účet navrhovateľa a trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa,
pretože to odporuje kogentnej úprave § 149 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorej sa celá náhrada trov konania
platí k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené vo

výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.