Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 9, 2014

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/55/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414010227
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2014:4414010227.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v konaní pred samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou, v trestnej veci

obžalovaného G. G. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, o obžalobe
prokurátora Okresnej prokuratúry Komárno sp.zn. 1Pv/157/2013 z 17.09.2013, na hlavnom pojednávaní
konanom v Nových Zámkoch dňa 09.10.2014 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný G. G., nar. XX.XX.XXXX O. N., trvale bytom
N., U. Č.. X,

je v i n n ý , ž e

dňa 12. februára 2013 v čase okolo 21.30. hod. v N. na ulici U. vo dvore rodinného domu číslo X fyzicky
napadol poškodeného W.. R. M., I. XX. V. XXXX tak, že ho bezdôvodne jedenkrát päsťou udrel do tváre
do oblasti pravého ústneho kútika, následkom čoho tento spadol na zem, kde ho ležiaceho na zemi
minimálne jedenkrát kopol do chrbta v ľavej bedrovej oblasti, pričom sa mu v útoku snažila zabrániť
poškodenáO.M.,narodenáX.M.XXXXsnažiacsahoodsotiťodpoškodenéhoW..R.M.,kedysvoj útok
zameral na ňu a jedenkrát ju kopol do oblasti brucha, ktorým konaním spôsobil poškodenému W.. R.

M. zranenia, a to otras mozgu ľahkého stupňa, 3 cm dlhú tržnú ranu pravého ústneho kútika pretínajúcu
hornú peru v ústnom kútiku a smerujúcu na vnútornú slizničnú stranu hornej pery, odreninu kože pod
dolnouperouvpravoapomliaždeniechrbtavľavejbedrovejoblastisdobouliečeniaapráceneschopnosti
2 až 3 týždne a poškodenej O. M. zranenia v podobe pomliaždenia brušnej steny v oblasti nadbruška
a pomliaždenia hrudníka v oblasti oboch reberných oblúkov s prevahou v pravo s dobou liečenia a
práceneschopnosti v trvaní 7 až 10 dní,

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví,
č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (za zistenia
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona a za nezistenia žiadnej priťažujúcej
okolnosti podľa § 37 Trestného zákona), § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona a § 57 odsek 1
Trestného zákona na peňažný trest 500,- (päťsto) Eur.

Podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona ustanovuje sa pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody 3 (tri) mesiace.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej
právnickej osobe Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., Bratislava, Einsteinova č. 25, IČO: 35 94 24 36
škodu vo výške 865,14 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Komárno podal na Okresnom súde Komárno dňa 17.09.2013 obžalobu
na obvineného G. G. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona na tom

skutkovom základe, že
dňa 12. februára 2013 v čase okolo 21.30. hod. v N. na ulici U. pred domom číslo X, vo dvore tohto
rodinného domu, fyzicky napadol W.. R. M., narodeného XX. V. XXXX tým spôsobom, že ho bezdôvodne
jedenkrát päsťou udrel do tváre do oblasti pravého ústneho kútika, následkom čoho tento spadol na zem
a keď poškodený W.. R. M. ležal na zemi, tak ho minimálne jedenkrát kopol do chrbta v ľavej bedrovej

oblasti, pričom tento svoj útok ukončil až po tom, ako sa ho O. M.H., narodená X. M. XXXX snažila
odsotiť od svojho otca W.. R. M. a svoj útok zameral na ňu, pričom ju jedenkrát kopol do oblasti brucha,
ktorým konaním W.. R. M. spôsobil podľa znaleckého posudku MUDr. Petra Stráňovského číslo 11/2013
z 24. marca 2013 zranenia a to otras mozgu ľahkého stupňa, 3 cm dlhú tržnú ranu pravého ústneho
kútika pretínajúcu hornú peru v ústnom kútiku a smerujúcu na vnútornú slizničnú stranu hornej pery,

odreninu kože pod dolnou perou vpravo a pomliaždenie chrbta v ľavej bedrovej oblasti s dobou liečenia
a práceneschopnosti 2 až 3 týždne od útoku a O. M. zranenia podľa odborného vyjadrenia MUDr. Petra
Stráňovskéhočíslo4/2013ato pomliaždeniebrušnejstenyvoblastinadbruškaapomliaždeniehrudníka
v oblasti oboch reberných oblúkov s prevahou v pravo s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní
7 až 10 dní od útoku.

Krajský súd v Nitre uznesením sp.zn. 1Nto/1/2014 z 19.02.2014 rozhodol podľa § 23 odsek 1 Trestného
poriadku o odňatí predmetnej trestnej veci obvineného G. G. Okresnému súdu Komárno a o jej prikázaní
na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Nové Zámky.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo skutku, uvedeného v obžalobe a súd
následne vykonal dokazovanie jeho výsluchom, výsluchom svedkov: W.. R. M., G. G., O. B., V. N., B.. R.
G., prečítaním výpovede svedka O. M. z prípravného konania, znaleckým dokazovaním a oboznámením
listinných dôkazov.

Obžalovaný sa vo svojej výpovedi bránil tým, že v uvedený deň vo večerných hodinách asi okolo 22.30.
hod. sa nachádzal vo svojom rodinnom dome, chystal sa spať, doma bola aj jeho priateľka G. G., ktorá
ale nebola s ním v jednej miestnosti, keď poškodený preskočil bránu do dvora jeho domu a ešte si tam
privolal dcéru. Obžalovaný podľa svojho vyjadrenia reagoval nato, že niekto búcha na pivničné dvere
a vykrikuje, jeho priateľka zbehla dole prvá, pretože sa nachádzala na prvom podlaží a on zbehol dole

až potom, pričom bol bosý, v boxerkách, maximálne v tričku, pretože nemal čas si čokoľvek na seba
dávať. Keď zišiel dole, poškodený vtedy napádal jeho priateľku , držal ju za ruky, lomcoval ňou až jej
vypadol telefón z ruky a keď k nim obžalovaný pristúpil, poškodený sa na neho zahnal päsťou, akoby
ho chcel napadnúť a preto ho obžalovaný udrel do úst, ale len raz. Poškodený spadol na zem a vtedy
začala kričať jeho dcéra, ktorú dovtedy ani nevnímal, pričom medzi ním a dcérou poškodeného nedošlo

k žiadnemu fyzickému kontaktu. Obžalovaný vypovedal, že poškodený s dcérou museli opustiť jeho
pozemok tak, že preskočili plot, pretože brána bola zamknutá. Obžalovaný vylúčil, aby svedkyňa G. bola
dole už v čase, keď on počul buchot na dvere, pretože ju vnímal v dome.
Súd na návrh prokurátora prečítal podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku časť výpovede obžalovaného
z prípravného konania, kedy tento rozdielne vypovedal, že dcéra poškodeného O.Ó. ho začala škriabať

nechtami rúk po tvári a kričala, že si ochráni otca. Obžalovaný zistený rozpor vysvetlil tak, že je pravdou,
že ho dcéra poškodeného škriabala po tvári, avšak ju neudrel ani nekopol.

Poškodený R. M. v procesnom postavení svedka na hlavnom pojednávaní vypovedal, že jeho v tom
čase manželka G. M.á sa dňa 02.02.2013 odsťahovala zo spoločnej domácnosti do podnájmu, pričom

dňa 12.02.2013 v čase asi o 21.00. hod. sa ich spoločná dcéra O. po príchode domov pýtala na matku,potom jej zatelefonovala a dcéra mu povedala, že manželka je neďaleko na ulici U. a že sa dohodli, že
za ňou prídu. Odišli preto s dcérou sa jej spýtať, či sa nevráti domov, jeho manželka ich čakala pred
uvedeným rodinným domom na ulici, kde sa začali rozprávať, potom im navrhla, aby vošli dovnútra, aby

ich nepočula celá ulica, pretože bolo asi 21.30. hod. a bolo nasnežené. Svedok vypovedal, že potom
vošli do dvora domu, prešli trochu dozadu, kde zaklopal na dvere a zavolal na obžalovaného, ktorého
dovtedy nepoznal, aby zišiel dole. Svedok uviedol, že o pár sekúnd videl utekať obžalovaného dole
schodmi z druhých dverí a tento ho hneď udrel zovretou päsťou pravej ruky do tvárovej časti vpravo,
načo spadol na zem, kde ho ešte obžalovaný, stojaci za ním, kopol dva až štyrikrát do bedrovej časti.

Podľa vyjadrenia svedka vtedy počul kričať svoju dcéru a videl obžalovaného čierne baganče a to, ako
kopol jeho dcéru, ktorá stála, do brucha. Dcéra potom vybehla pred bránu a on následne tiež na ulicu a
dcéra zavolala políciu. Svedok poprel, že by v tom čase svoju manželku trhal alebo ňou kmásal a tiež,
že by smerom k obžalovanému urobil pohyb, ktorý by nasvedčoval jeho snahe ho fyzicky napadnúť.

Poškodená O. M. (dcéra poškodeného R. M. a svedkyne G. G.) na hlavnom pojednávaní využila svoje

právo podľa § 130 odsek 2 Trestného poriadku odmietnuť k veci vypovedať vzhľadom na aktuálny pomer
k obžalovanému, ktorý je druhom jej matky a s ktorým má toho času veľmi dobré vzťahy.
Súd preto na návrh prokurátora podľa § 263 odsek 4 Trestného poriadku prečítal výpoveď svedkyne z
prípravného konania, kedy táto vypovedala, že v uvedený deň sa telefonicky dohodla so svojou matkou,
že za ňou aj s otcom prídu sa porozprávať, s čím ona súhlasila, preto prišli pred dom obžalovaného,

kde ich už matka čakala, potom sa chvíľu rozprávali, ale matka ich pozvala dovnútra do dvora, aby
ich nepočuli susedia. Svedkyňa vypovedala, že vošli do dvora domu viac dozadu, kde sa rozprávali,
potom jej otec zaklopal na drevené dvere a zavolal obžalovaného dole sa porozprávať, načo zbehol
zhora z balkóna obžalovaný, zozadu pristúpil k jej otcovi a keď sa tento k nemu otočil, udrel ho päsťou
ruky do tváre do oblasti líca, otec hneď spadol na zem, kde ho obžalovaný viackrát po sebe kopol do

chrbta. Svedkyňa uviedla ďalej, že chcela obžalovaného od otca odsotiť a vtedy ju obžalovaný kopol
do žalúdka, načo vybehla von na ulicu a zavolala políciu. Podľa vyjadrenia svedkyne jej otec neurobil
žiadny taký pohyb, z ktorého by obžalovaný mohol predpokladať napadnutie, nikto ich nevyzýval, aby
opustili pozemok a tvrdila, že keď vybehla na ulicu, jej otec ešte ležal na zemi.

Svedkyňa G. G. (predtým M., bývalá manželka poškodeného a súčasná družka obžalovaného) na
hlavnom pojednávaní vypovedala, že od poškodeného sa odsťahovala, pričom v uvedený večer sa
nachádzala v dome obžalovaného. Poškodený jej ale telefonoval, že sa s ňou chce stretnúť s tým,
že príde za ňou, ona ale nesúhlasila, potom mu nedvíhala telefón a následne jej zavolal z telefónu
dcéry O. a kedy mu povedala, že sa nachádza v dome obžalovaného a opakovane mu hovorila, aby za

ňou nechodil. Následne jej poškodený poslal 5 - 6 SMS správ a v poslednej písal, že sú už pri dome.
Svedkyňa vypovedala, že vyšla z domu a vtedy už poškodený a jej dcéra stáli vo dvore rodinného
domu, poškodený začal na ňu kričať, vulgárne jej nadávať, začal ju trhať, až jej vyrazil mobil z ruky,
potom začal búchať na pivničné dvere a vykrikovať na obžalovaného, aby zišiel dole. Uviedla, že za
niekoľko minút prišiel dole obžalovaný, videla, ako sa poškodený na neho zahnal, pretože zdvihol na

neho ruku a vtedy poškodeného obžalovaný udrel do tváre, poškodený spadol na zem, ona s dcérou
na nich vykrikovali, nech prestanú a volali na políciu. Svedkyňa následne na otázky odpovedala, že na
políciu čakali na chodníku pred bránou, von sa dostali tak, že bránu odomkol obžalovaný, obžalovaný
sa do domu už nevrátil, mal oblečené bežné domáce oblečenie, nevedela uviesť, či bol aj obutý, ale
usúdila, že keďže bol vonku sneh, asi nešiel von v ponožkách a s určitosťou tvrdila, že obžalovaný jej

dcéru ani nekopol, ani neudrel.

Svedok B.. R. G. pre súdom popísal, že v predmetný večer pozeral televízor, z vonku začul nejakú
hádku a z okna svojho domu videl pred domom č. X, ktorý sa nachádza presne oproti jeho domu, na
ulici stáť tri osoby, tieto hovorili zvýšeným hlasom, rozoznal dvoch mužov a jednu ženu, podľa hlasu

identifikoval pani G.Š. a suseda G.. Vypovedal, že registroval slová: „daj nám pokoj, choď domov“ a to,
aby sa volala polícia pričom následne prišlo policajné auto. Svedok vypovedal, že pred tým zvýšené
hlasy nezaregistroval a tiež uvádzal, že bránka do dvora obžalovaného bývala zamknutá, keď tento
odchádzal z domu a k tomu, či táto bývala zamknutá aj v čase, keď bol obžalovaný doma, sa nevedel
vyjadriť. Súd preto na návrh prokurátora prečítal podľa § 264 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku časť

výpovede svedka z prípravného konania, kedy tento vypovedal, že obžalovaný mal dvoch veľkých psov
a stávalo sa, že aj keď nebol doma a brána bola otvorená, psy sa dostali na ulicu, kedy ich svedok
voviedol naspäť do dvora obžalovaného. Po prečítaní tejto časti výpovede svedok pripustil že sa mohlo
stať, že bránička nebola zamknutá a uviedol, že na polícii vypovedal pravdu.Súd na hlavnom pojednávaní ako svedkov vypočul V. N. F. O. B., ktorí ako referenti OO PZ Komárno
boli vyslaní na miesto skutku, pričom títo opísali svoj postup v súvislosti s podaným oznámením s tým,

že v čase ich príchodu na miesto sa na ulici nachádzali obaja poškodení a obžalovaný s manželkou
poškodeného vyšli na ulicu až neskôr a že oboch poškodených následne odviezli na ošetrenie do
nemocnice. Svedok O. B. pritom uviedol i to, že na poškodenom M. si všimol krv v oblasti úst a
poškodená M. sa sťažovala, že bola kopnutá do brucha.

Súd za podmienok podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku prečítal znalecký posudok znalca z odboru
zdravotníctvo a farmácia MUDr. Petra Stráňovského, ktorý v závere znaleckého posudku skonštatoval,
že poškodený W.. R. M. utrpel otras mozgu ľahkého stupňa, potvrdený odborným neurologickým
vyšetrením, 3 cm dlhú tržnú ranu pravého ústneho kútika, pretínajúcu hornú peru v ústnom kútiku
a smerujúcu na vnútornú slizničnú stranu hornej pery, odreninu kože pod dolnou perou vpravo a
pomliaždenie chrbta v ľavej bedrovej oblasti, ktoré zranenia z medicínskeho hľadiska vyhodnotil ako

zranenia ľahké, vyžadujúce si dobu liečenia a práceneschopnosti 2 až 3 týždne od úrazu, pričom
poškodený bol obmedzený v obvyklom spôsobe života po dobu 14 dní od úrazu. Znalec v znaleckom
posudku skonštatoval, že poškodenému zostanú trvalé následky v zmysle viditeľnej jazvy v pravom
ústnom kútiku po utrpenej tržnej rane, ktorý následok je iba minimálnym kozmetickým defektom. Znalec
za najpravdepodobnejší mechanizmus vzniku zranení poškodeného označil mechanizmus, opísaný

samotným poškodeným, pričom intenzita útoku, vedeného proti poškodenému, nebola taká veľká, aby
tomuto hrozil vznik závažnejšieho poranenia.

Z odborného vyjadrenia MUDr. Petra Stráňovského, podaného k zraneniu poškodenej O. M., súd zistil,
že táto utrpela pomliaždenie brušnej steny v oblasti nadbruška a pomliaždenie hrudníka v oblasti oboch

reberných oblúkov s dobou liečenia a práceneschopnosti 7 až 10 dní, ktoré zranenie vzniklo s najväčšou
pravdepodobnosťou kopnutím inou osobou.

Z lekárskych správ k zraneniam oboch poškodených súd zistil, že títo boli ošetrení lekárom dňa
12.02.2012 o 22.30. hod., pričom poškodený R. M. bol i hospitalizovaný na chirurgickom oddelení od

13.02.2013 do 15.02.2013.

Z ostatných listinných dôkazov súd poukazuje na prepis telefonických oznámení na linku 158, z ktorých
vyplýva, že operačné stredisko OR PZ Komárno prijalo dňa 12.02.2013 v čase o 21.40,16 hod.
oznámenie O. M., v ktorom uviedla, že prišli za mamou na ulicu W.. U. Č.. X, kde jeden chalan udrel

jej otca a ju kopol do brucha s tým, že jej otec krváca. V uvedený deň v čase o 21.40,32 hod. na tú
istú tiesňovú linku oznámil obžalovaný, že do jeho domu prišiel poškodený M. a napadol ho, musel sa
brániť, lebo ho napadol, búchal na dvere.

Vykonaním vyššie uvedeného dokazovania a po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v

ich vzájomných súvislostiach a v zmysle zásady bezprostrednosti a ústnosti hlavného pojednávania,
ktoré zásady umožňujú konajúcemu súdu pozorovať vypovedajúce osoby a ich reakcie na položené
otázky, súd dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil obžalobou mu za vinu kladeného skutku tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obranu obžalovaného mal súd vyvrátenú predovšetkým
výpoveďou poškodených R. M. F. O. M., ktorí vo všetkých významných detailoch vypovedali zhodne,

zhodne popisovali žiadnym konaním poškodeného nevyvolaný útok obžalovaného na jeho osobu nielen
v podobe úderu päsťou do tváre, ale aj následným kopaním do chrbta a tiež jeho kopnutie do brucha
poškodenej a ktoré výpovede korešpondujú s lekárskymi správami o bezprostredne po skutku im
zistených zraneniach, a nimi uvádzaný mechanizmus vzniku týchto zranení tiež so závermi znaleckého
posudku z odboru zdravotníctva. Súd tiež poukazuje na písomný prepis telefonického oznámenia

poškodenej O. M. na tiesňovú linku polície 158, ktoré bezprostredne predchádzalo telefonickému
oznámeniu samotného obžalovaného, pričom táto v uvedenom oznámení opisovala (zjavne rozrušená
s poukazom na formuláciu viet) nielen útok obžalovaného na osobu poškodeného Ivana M., ale aj na
jej osobu v podobe kopnutia do brucha. Z tohto hľadiska je preto vylúčená domnienka obžalovaného o
vykonštruovanízranenípoškodenýchajehoobrana,žepoškodenéhoudrelibarazdotváreapoškodenú

fyzicky neatakoval vôbec. Pokiaľ ide o obranu obžalovaného, tejto nezodpovedá vo významných
detailoch ani výpoveď svedkyne G. G.. Tá nielenže nepotvrdila tvrdenie obžalovaného, že i ona vyšla
von z domu na dvor až na búchanie na dvere, ale rozdielne tvrdila, že s oboma poškodenými stála vo
dvore rodinného domu a až následne poškodený zabúchal na pivničné dvere (čo bolo dokonca podľajej vyjadrenia až potom, ako jej poškodený mal vyraziť mobil z ruky), načo obžalovaný vybehol von.
Súd mal preto za vylúčené tvrdenie obžalovaného, že von vybehol náhle, nepripravený, iba v ľahkom
oblečení a už vôbec nie bosý, keďže túto alternatívu vylúčila i svedkyňa G.Š. vzhľadom na počasie a

fakt, že po celom incidente obžalovaný už do domu nevošiel a spoločne s poškodenými čakali na ulici
políciu. Z hľadiska záveru o vine obžalovaného zo žalovaného skutku súd (súc viazaný obžalobným
návrhom prokurátora) nepovažoval za významné zisťovať spôsob, akým poškodení vošli a následne
odišli z pozemku obžalovaného, avšak pozornosti súdu ani v tomto smere neunikli rozdielnosti vo
významných detailoch popisovaných obžalovaným na jednej strane a svedkyňou G. na strane druhej

(ktorá rozdielne od obžalovaného tvrdila, že obžalovaný poškodeným odomkol bránu po incidente a
obžalovaný dokonca to, že títo bránu preskočili a ktorá v konečnom dôsledku nevedela uviesť ani to, či
poškodených vyzývala na odchod z dvora rodinného domu). S poukazom na tieto skutočnosti súd uznal
obžalovaného vinným na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný uvedeným protiprávnym konaným naplnil všetky formálne zákonné znaky skutkovej

podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona tak z hľadiska objektu,
objektívnej stránky, subjektu i subjektívnej stránky, pretože úmyselne (§ 15 písmeno a) Trestného
zákona) zasiahol do záujmu chráneného Trestným zákonom, ktorým je v konkrétnom prípade záujem
na ochrane života a zdravia jednotlivca tým, že inému úmyselne ublížil na zdraví. Súd nemal
žiadne pochybnosti ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym konaním

obžalovaného a následkom jeho činu na jednej strane a jeho úmyselným zavinením na strane druhej.
Obžalovaný naplnil zákonné znaky uvedeného prečinu aj po stránke materiálnej, pretože stupeň jeho
závažnosti rozhodne nie je nepatrný (§ 10 odsek 2 Trestného zákona). V konkrétnom prípade je určený
predovšetkým okolnosťami a spôsobom spáchania činu, jeho následkami vo sfére narušenia zdravia
dvoch poškodených osôb, mierou zavinenia obžalovaného a jeho pohnútkou.

Zo správa a charakteristík k osobe obžalovaného súd zistil, že tento je živnostníkom, z miesta bydliska
nie sú o ňom uvádzané žiadne negatívne poznatky o jeho osobe a správaní. Obžalovaný dosiaľ nebol
súdom trestaný a doteraz bol priestupkovo riešený výlučne za spáchanie iba troch priestupkov na úseku
cestnej premávky.

Súd pri rozhodovaní o treste postupoval podľa zásad uvedených v § 34 Trestného zákona, zisťoval
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona (viedol pred spáchaním trestného činu riadny život), priťažujúcu

okolnosť podľa § 37 Trestného zákona u neho nezistil žiadnu. Základná sadzba trestu odňatia slobody
podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona je 6 mesiacov až 2 roky. Súd podľa § 38 odsek 2 Trestného
zákona posúdil mieru závažnosti zistenej poľahčujúcej okolnosti a pri absencii okolností priťažujúcich
znížil podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona hornú hranicu trestu odňatia slobody postupom podľa § 38
odsek 8 Trestného zákona o jednu tretinu a pri ukladaní trestu obžalovanému sa tak pohyboval v sadzbe

6 mesiacov až 18 mesiacov trestu odňatia slobody. Súd však mal za splnené podmienky na uloženie
peňažného trestu ako trestu samostatného podľa § 56 odsek 2 Trestného zákona, keďže trest ukladal
za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy obžalovaného nepovažoval
za potrebné ukladať trest odňatia slobody. V tomto smere súd prihliadol na doterajšiu bezúhonnosť
obžalovaného a ním riadne vedený život a predovšetkým na okolnosti, za ktorých sa prečinu dopustil,

a ktoré sa podľa názoru súdu významnou mierou podieľali na ním spáchanom čine ( súvislosť s jeho
partnerským vzťahom k vtedajšej manželke poškodeného R. M. a ktorá je súčasne matkou poškodenej
O. M.). Súd tak obžalovanému uložil peňažný trest v rámci výmery tohto trestu podľa § 56 odsek 1
Trestného zákona, a to vo výške 500,- Eur, prihliadnuc podľa § 57 odsek 1 Trestného zákona na jeho
príjmové a majetkové pomery a zohľadniac aj následok činu vo sfére poškodenia zdravia poškodených.

Pre prípad úmyselného zmarenia výkonu uloženého peňažného trestu súd ustanovil náhradný trest
odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov.

V prípravnom konaní uplatnila včas nárok na náhradu škody Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. Bratislava
vo výške 865,14 Eur v súvislosti s nákladmi, vynaloženými na poskytnutie zdravotnej starostlivosti

poškodeným a svoj nárok riadne podložila listinnými dokladmi. Z tohto dôvodu súd uložil obžalovanému
podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku túto škodu poškodenej právnickej osobe uhradiť.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).