Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. október 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/42/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2013200659
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2013200659.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu

JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu: ATLANTIS Holding, a.s., so
sídlom Jilemnického 264/18, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 453 860 13, zastúpeného advokátom Mgr.
Štefanom Slováčikom, so sídlom AK Farská 34, 949 01 Nitra proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia č. 1100302/1/251720/2013/1042 zo dňa 24.05.2013 jednohlasne t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 30.08.2013 sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia napadnutého

rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Nitra č.
9400402/5/703034/2013 zo dňa 21.02.2013, ktorým správca dane na základe daňovej kontroly dane z
pridanej hodnoty (ďalej len DPH) za zdaňovacie obdobie október 2010 vyrubil žalobcovi rozdiel DPH v
sume 36 613,92 eur ako súhrn neuznaného odpočtu DPH - daň uvedená v daňovom priznaní v sume -
37 462,33 eur a dane zistenej daňovým úradom v sume 848,41 eur. Dôvodom vyrubenia rozdielu dane
bolo neuznanie uplatneného práva na odpočítanie dane podľa § 51 - § 54 zák. č. 222/2004 Z.z. (ďalej
len zákona o DPH), nakoľko bolo zistené, že zdaniteľné plnenia tak ako boli deklarované v rozporných
faktúrach sa neuskutočnili, čím nebola splnená podmienka nároku na odpočítanie dane. Správca dane

pri svojom rozhodovaní vychádzal z vykonaného dokazovania a s poukazom na judikatúry ESD a
povinnosť eurokonformného výkladu právnych predpisov v nadväznosti na právne predpisy Európskej
únie, skonštatoval, že v uvedených prípadoch došlo ku konaniu majúcemu za cieľ získanie daňovej
výhody bez toho, aby bol preukázaný reálny vznik práva na odpočítanie dane.

V žalobných dôvodoch žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, nakoľko napriek
splneniu podmienok pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH správca dane vychádzal z
dokladov poskytnutých vyšetrovateľom Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Prezídia PZ SR,

pričomzaisteniedokladovdaňovéhosubjektusauskutočnilobezvykonaniasúpisuzadržanýchdokladov
na mieste zaistenia, čo je v rozpore so základnými zásadami daňového konania v zmysle § 3 zák.
č. 563/2009 Z.z.. Oprávnenosť dane bola spochybnená na základe výpovedí obvinených v trestnom
konaní, čo nemôže mať dôveryhodný podklad, pričom namietal, že dôkazy boli získané v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi (nemožnosť daňového subjektu byť pri ich získavaní
ani vykonaní súpisu). Takýto postup spôsobuje, že takto získané dôkazy nemôžu byť použité v
daňovom konaní. Uviedol, že správca dane nevykonal daňovú kontrolu na všetkých nehnuteľnostiach,ktorých vlastníkom je žalobca a je preukázateľné, že fakturovaný materiál a služby sú zabudované v
nehnuteľnostiach, ktoré daňový subjekt vlastní. Zdôraznil, že daňovými kontrolami v roku 2010 bolo
skonštatované, že účtovná evidencia je v poriadku, v roku 2013 správca dane rozhodol o vydaní

dodatočného platobného výmeru, čo je v rozpore s princípom právnej istoty a spravodlivosti.

Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 28.10.2013 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal
na priebeh vykonania daňovej kontroly začatej na základe žiadosti Prezídia PZ, Úradu boja proti
organizovanej kriminalite Oznámením o výkone daňovej kontroly zo dňa 29.04.2011, v ktorom bola
vypočúvaná K. U.. Tá v súvislosti so žiadosťou o predloženie dokladov a dôkazov za kontrolované

zdaňovacie obdobie uviedla, že žiadne nemá. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie v súvislosti
s uplatnením žalobcu na odpočítanie dane z dokladov, ktoré mu boli postúpené orgánmi činnými v
trestnom konaní, pričom bolo zistené, že daňový subjekt - žalobca si odpočítal v podanom daňovom
priznaní daň z pridanej hodnoty v sume 44 677,49 eur. Zo súpisu kontrolovaných dokladov - došlé
faktúry (bez evidencie DPH), na ktorých bola vyčíslená daň v celkovej sume 15 739,27 eur, čím vznikol
rozdiel DPH v sume 28 938,22 eur. Okrem toho správca dane z postúpených dokladov ďalej zistil,

že daňový subjekt si uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr, ktoré boli vyhotovené spoločnosťou
CONFORT, s.r.o., IČO: 43 991 289 (jednalo sa o faktúry č. 2010/10/001 zo dňa 8.10.2010 za predaj
interiérových dverí komplet so zárubňami v celkovej cene 12 744,90 eur, z toho DPH v sume 2 034,90
eur, faktúru č. 2010/10/002 zo dňa 13.10.2010 za položenie dlažby na uloženie obkladu mozaika v
celkovej sume 2 184,46 eur, z toho DPH v sume 348,78 eur, ďalej faktúru č. 2010/10/003 zo dňa

18.10.2010 za obklad stien, špárovanie dlažby, obkladov a silikónovanie v celkovej sume 5 478,17 eur,
z toho DPH v sume 874,67 eur a faktúru č. 2010/10/004 zo dňa 19.10.2010 za zapucovanie schodiska
a dverí, vyrovnávanie podláh a stien v celkovej sume 856,80 eur, z toho DPH v sume 136,80 eur).
Ďalej bolo zistené, že žalobca vo svojom účtovníctve zaúčtoval a odpočítal daň z pridanej hodnoty z
deklarovaných zdaniteľných obchodov, v ktorých dodávateľom bola spoločnosť CONFORT, s.r.o., ktoré

však reálne daňovému subjektu neboli dodané (išlo o faktúry FV/10/10-002 zo dňa 6.10.2010 za predaj
tovaru interiérové dvere + zárubne (komplet) v celkovej sume 12 138 eur, pričom druh a množstvo
je identické s tovarom, ktorý je uvedený na faktúre č. 2010/10/001, ktorou bol následne tento tovar
spoločnosťou CONFORT, s.r.o., fakturovaný v prospech spoločnosti ATLANTIS Holding, s.r.o., ďalej
faktúru FV 10/10-003 zo dňa 11.10.2010 za uloženie dlažby a uloženie obkladu mozaika v celkovej

sume 2 080,12 eur, pričom druh práce je identický s prácou, ktorá je uvedená na faktúre č. 2010/10/002,
ktorou bola táto práca následne spoločnosťou CONFORT, s.r.o. fakturovaná v prospech spoločnosti
ATLANTIS Holding, s.r.o., ďalej faktúra FV 10/10-005 zo dňa 15.10.2010 za obklad stien, špárovanie
dlažby a obkladov, silikónovanie v celkovej sume 5 214,58 eur, pričom druh práce je identický s prácou,
ktorá je uvedená na faktúre č. 2010/10/003, ktorou bola táto práca následne spoločnosťou CONFORT,

s.r.o. fakturovaná v prospech spoločnosti ATLANTIS Holding, s.r.o., a faktúru č. FV 10/10-006 zo dňa
18.10.2010 za zapucovanie schodiska a dverí, vyrovnávanie podláh a stien v celkovej sume 821,10 eur,
pričom druh práce je identický s prácou, ktorá je uvedená na faktúre č. 2010/10/004, ktorou bola táto
práca následne spoločnosťou CONFORT, s.r.o. fakturovaná v prospech spoločnosti ATLANTIS Holding,
s.r.o., pričom všetky tieto faktúry boli vyhotovené spoločnosťou Pemo - Real s.r.o., IČO: 44 579 772. V

tejto súvislosti uviedol, že dodanie tovaru deklarovaného v reťazci obchodných spoločností Pemo - Real
s.r.o. - CONFORT, s.r.o. - ATLANTIS Holding, s.r.o. sa nepotvrdilo, pričom účelom týchto predstieraných
obchodných transakcií bolo získanie neoprávneného prospechu vo forme odčerpania nadmerných
odpočtov zo štátneho rozpočtu. V danom prípade išlo o fiktívne zdaniteľné obchody, ktoré sa reálne
deklarovanými dodávateľmi neuskutočnili. Ďalej bolo zistené, správcom dane, že daňový subjekt si

uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr, ktoré boli vyhotovené spoločnosťou HOLLEX SLOVAKIA
s.r.o., IČO: 357 059 31 (išlo o faktúry č. FV 100543 zo dňa 7.10.2010, na ktorej bol deklarovaný tovar
- konferenčný stolík SELVA v celkovej cene 2 547,20 eur, pričom po odpočítaní fakturovanej zálohy -
faktúra č. 100362 rozdiel sumy na úhradu celkom predstavuje 764,16 eur, z toho DPH v sume 122,01
eur, ďalej faktúru č. FV 100555 zo dňa 13.10.2010 - 70% preddavok za kuchynskú linku ERNESTO

MEDA na základe zmluvy č. 13102010 zo dňa 13.10.2010, pričom celková suma za kuchynskú linku
predstavovala 28 012,03 eur s DPH, pričom z fakturovanej sumy k úhrade bolo uvedených 19 608,42
eur, z toho DPH v sume 3 130,76 eur), pričom miestom odovzdania diela - kuchynskej linky bola
novostavba rodinného domu vo Svätoplukove a nie podnikateľské - prevádzkové priestory spoločnosti
ATLANTIS Holding, s.r.o. . Platiteľ si tiež uplatnil právo na odpočítanie dane v sume 1 673,66 eur za

tovar (závesný bidet, sprcha), ktorý je deklarovaný na faktúre č. 100756 zo dňa 8.10.2010 vyhotovenej
spoločnosťou ROKUR, s.r.o. . Za účelom preverenia vyššie deklarovaných zdaniteľných obchodovvykonali zamestnanci správcu dane dňa 24.5.2012, za účasti splnomocneného zástupcu žalobcu JUDr.
K. D. obhliadku priestorov vo Svätoplukove zapísaných na LV č. XXXX, o čom bola spísaná aj zápisnica
z miestneho zisťovania č. 9400402/5/523024/2012, pričom tovar deklarovaný na jednotlivých faktúrach

sa v priestoroch obhliadky nenachádzal. Poukázal tiež na výsledky dokazovania výsluchom osôb, ktoré
viedli účtovníctvo personálne prepojených na konateľku spoločnosti (Mgr. A. A. a R. J.), ktoré nepotvrdili
skutočnosť, že by zdaniteľné obchody deklarované na predmetných faktúrach boli reálne dodané.
Vzhľadom na dodržanie všetkých procesných náležitostí zák. č. 511/1992 Zb. boli zistené skutočnosti
vyhodnotené tak, že prijatie faktúr s formálne splnenými náležitosťami nezakladá podmienku možnosti

uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr ak tieto nesporne nepreukazujú zákonom
vyžadované podmienky pre odpočítanie dane. Zdôraznil, že výklad zákona o DPH zohľadňoval závery
rozsudkov Súdneho dvora ES obsahujúceho výklad Šiestej Smernice o DPH a aj napriek formálnemu
dodržaniu podmienok pri stanovených v príslušných ustanoveniach skonštatoval, že preukázaný postup
viedol len k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie bolo v rozpore so sledovanými cieľmi. V tejto
súvislosti poukázal na rozsudok C-255/02 a C-110/99, v zmysle ktorého Šiesta Smernica DPH bráni

právu platiteľa dane na odpočet tejto dane zaplatenej na vstupe, keď plnenia predstavujúce základ tohto
práva predstavujú zneužitie.

K poukazu na porušenie princípu právnej istoty zdôraznil, že kontrola bola začatá na základe žiadosti
OČTK, na základe ktorého boli zistené nové skutočnosti súvisiace s daňovými subjektami, ktoré boli
personálne a materiálne prepojené s kontrolovaným daňovým subjektom. Zdôraznil, že bola vykonaná

obhliadka prevádzkových priestorov a pracovníci žalobcu boli vyzvaní na ukázanie všetkých objektov
zapísaných na LV č. XXXX, napriek tomu sa nepreukázala existencia fakturovaných položiek. Zdôraznil,
že v daňovom konaní nesie daňovník daňové bremeno, súčasťou ktorého je preukázanie zdaniteľného
plnenia tak, ako bolo deklarované v sporných faktúrach. Správca dane vyhodnotil zistené skutočnosti v
zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, zohľadnil judikatúru týkajúcu sa definície zneužitia práva

(C-255/02 Halifax) , ako aj judikatúru týkajúcu sa preukazovania podmienky bezprostrednej súvislosti
plnenia na vstupe a na výstupe pre vznik práva na odpočítanie dane (C-37/95, C-268/83, C-98/98,
C-169/04, C-16/00) a s prihliadnutím na hodnotenie právnych úkonov podľa skutočného obsahu, t.j.
dodržanie zásady ekonomického dosahu právneho úkonu na daň skonštatoval, že žalobca nepreukázal
splnenie podmienok na odpočítanie dane.

Vzhľadom na splnenie zákonných podmienok v zmysle ust. § 250f O.s.p. bolo vo veci postupom podľa
§ 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásené rozhodnutie bez nariadenia pojednávania. Vyhlásenie rozhodnutie bolo
zákonom stanoveným spôsobom oznámené najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v
Trnave ako aj na internetovej stránke MS SR.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom

v zmysle Druhej hlavy Piatej časti O.s.p. v rozsahu žalobných dôvodov a dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná.

Podľa § 244 O.s.p.

(1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánovúzemnejsamosprávy,akoajorgánovzáujmovejsamosprávyaďalšíchprávnickýchosôb,akoaj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").

Podľa § 247 O.s.p.(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba
tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 2 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní

(1) V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa
záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových

subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

(2) Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní
plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a
umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

(4) Daňové konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje.

(5) Správca dane je povinný začať daňové konanie aj na vlastný podnet vždy, ak sú splnené zákonné
podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj v prípade, že daňový subjekt v tomto
smere nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

(6) Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah
právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

(7) Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti.

(8) Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v
daňovom konaní.

Podľa § 15 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní

(1) Daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste,
kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom
daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j) prvého alebo druhého bodu

na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu,
ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.
6ea) Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, 6eb) alebo
kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, 6ee) alebo kontrola použitia tovaru

oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov. 1b)(2) Správca dane doručí daňovému subjektu písomné oznámenie o výkone daňovej kontroly. Toto
oznámenie musí obsahovať miesto a deň začatia daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a
kontrolované zdaňovacie obdobie. Ak z dôvodov na strane daňového subjektu nemožno začať daňovú

kontroluvdeňuvedenývoznámeníovýkonedaňovejkontroly,daňovýsubjektjepovinnýtútoskutočnosť
do 8 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly oznámiť správcovi dane a dohodnúť so
správcom dane iný deň začatia daňovej kontroly, pričom daňová kontrola sa nesmie začať neskôr ako 40
dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly. Ak nedôjde k dohode medzi daňovým subjektom
a správcom dane o začatí daňovej kontroly, považuje sa štyridsiaty deň za deň začatia daňovej kontroly.

Ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu, správca dane je oprávnený zistiť základ dane
a určiť daň podľa § 29 ods. 6; o tomto postupe je správca dane povinný vyhotoviť protokol o určení
dane podľa pomôcok, pričom sa postupuje podľa odsekov 10, 12 a 13 a primerane podľa odseku 11; v
takom prípade správca dane uvedie pomôcky, ktoré použil. Ak daňový subjekt v priebehu určenia dane
správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť
ako pomôcky. Tieto doklady daňový subjekt môže predkladať len do doručenia protokolu o určení dane

podľa pomôcok (§ 15 ods. 10).

(3) Správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 2, ak tak
ustanovuje osobitný zákon 1b) alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom
konaní, alebo ak hrozí, že účtovné alebo iné doklady budú znehodnotené, zničené alebo pozmenené. V
týchto prípadoch, v deň začatia daňovej kontroly, zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí

daňovej kontroly; okrem náležitostí ustanovených v § 11 v zápisnici o začatí daňovej kontroly musí byť
uvedený deň začatia, miesto vykonávania daňovej kontroly, dôvod začatia daňovej kontroly, predmet
daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie. Zápisnica o začatí daňovej kontroly je súčasťou
protokolu z daňovej kontroly alebo protokolu o určení dane podľa pomôcok.

(4) Ak správca dane v priebehu daňovej kontroly zistí skutočnosti odôvodňujúce vykonanie daňovej

kontroly aj iného zdaňovacieho obdobia alebo inej dane, ktoré neboli uvedené v oznámení o výkone
daňovej kontroly podľa odseku 2, správca dane je oprávnený rozšíriť výkon daňovej kontroly aj o iné
zdaňovacie obdobie alebo o inú daň; túto skutočnosť je správca dane povinný písomne oznámiť bez
zbytočného odkladu kontrolovanému daňovému subjektu.

(5) Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"),

má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo

a) na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia
zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,

b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,

c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa

odseku 10 druhej vety,

d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti
s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,

e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,

f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť,

aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,

g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

(6) Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:

a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,

b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,

d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v
písomnej forme alebo v technickej forme 6ed) vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo

správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,

e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia
najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety,

f) umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a
umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom,

g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového

subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3).

(7) Ustanovenia odseku 6 písm. a), c), d), e) a g) sa vzťahujú na fyzickú osobu, ktorá nepodniká, ak
dosahuje príjmy podľa osobitného zákona. 6ec)

(8) Kontrolovaný daňový subjekt môže do dňa doručenia výzvy podľa odseku 10 uplatniť u správcu dane
námietku proti postupu zamestnanca správcu dane pri výkone daňovej kontroly. Námietky vybavuje

zamestnanec správcu dane najbližšie nadriadený tomu zamestnancovi, voči ktorému smerujú. Tento
nadriadený zamestnanec námietke vyhovie a zabezpečí nápravu alebo kontrolovanému daňovému
subjektu oznámi písomne dôvody, pre ktoré nemožno námietke vyhovieť. Proti tomuto rozhodnutiu nie
je prípustné odvolanie.

(9) Prevzatie dokladov a iných vecí podľa odseku 6 písm. g) potvrdí zamestnanec správcu dane osobitne

pri prevzatí. Zapožičané doklady a iné veci vráti správca dane kontrolovanému daňovému subjektu
najneskôr do 30 dní od predloženia posledného dokladu alebo inej veci. V osobitne zložitých prípadoch,
najmä ak je nevyhnutné vykonať vonkajšiu expertízu alebo zapožičané doklady a iné veci poskytnúť na
účely trestného konania, môže túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní odvolací orgán (§ 48 ods. 1). O tejto
skutočnosti správca dane písomne upovedomí kontrolovaný daňový subjekt.

(10) O výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec
správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu
s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania
protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie
kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený

písomnesavyjadriťkprotokolunajneskôrdoôsmichpracovnýchdníododňajehodoručenia.Zmeškanie
lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k
protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve
na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu dane na požiadanie kontrolovaného daňového
subjektuprerokovaťprotokolajvkratšejlehote.Aksakontrolovanýdaňovýsubjektvdeňurčenývovýzve

nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane
je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného
podnetuvprotokoleopraviťchybyainénesprávnostinajneskôrvdeňjehoprerokovaniaskontrolovaným
daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu
podľa druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k

protokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.

(11) Protokol musí obsahovať

a) názov a sídlo správcu dane,

b) číslo konania,c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné meno
a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo
kontrolovaného daňového subjektu (§ 31 ods. 11), ak mu bolo pridelené,

d) predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie,

e) meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu,

f) miesto vykonávania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej kontroly,

g) súpis kontrolovaných dokladov,

h) preukázané kontrolné zistenia,

i) dátum vypracovania protokolu,

j) dátum prerokovania protokolu,

k) vlastnoručný podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu,

l) vlastnoručný podpis kontrolovaného daňového subjektu alebo ním povereného zástupcu.

(12) Po prerokovaní protokolu protokol podpisuje kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca
a zamestnanec správcu dane. Odmietnutie podpisu kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho

zástupcom zamestnanec správcu dane v protokole zaznamená spolu s dôvodom odmietnutia, ak je mu
známy. Jedno vyhotovenie protokolu odovzdá zamestnanec správcu dane kontrolovanému daňovému
subjektu alebo jeho zástupcovi. Deň prerokovania protokolu sa považuje za deň jeho doručenia. Ak
kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca odmietne protokol podpísať alebo prevziať, alebo sa
sám alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní protokolu v deň určený vo výzve, považuje sa za

deň prerokovania a doručenia protokolu deň, ktorý je určený vo výzve na prerokovanie tohto protokolu.

(13) Daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom
alebo jeho zástupcom. Určenie dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6) je ukončené dňom prerokovania
protokolu s daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane dohodou je ukončené dňom
spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5). Dňom nasledujúcim po dni prerokovania

protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa
začína vyrubovacie konanie (§ 44); to neplatí, ak správca dane, ktorým je colný úrad, daňovou kontrolou
zistí,žedaňovémusubjektu,ktorýnemápovinnosťpodávaťdaňovépriznaniepodľaosobitnýchzákonov,
1b) za kontrolované zdaňovacie obdobie daňová povinnosť nevznikla. Doručenie protokolu podľa
odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa považuje za úkon smerujúci

na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2). Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie
orgánov činných v trestnom konaní (odsek 3), za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane
(§ 45 ods. 2) sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly.

(14) Ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola oprávnenosti vrátenia dane, kontrola je začatá v deň
spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. Na vykonanie tejto kontroly sa nevzťahujú ustanovenia

odsekov 2, 7 a 13 štvrtej vety. Rovnako sa postupuje, ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola
uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona. 6ee) O výsledku daňovej kontroly podľa prvej
vety a tretej vety vydá správca dane rozhodnutie do desiatich dní odo dňa ukončenia daňovej kontroly.
Ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu podľa osobitného zákona, 6eb) daňová kontrola je začatá v deň uvedený v upovedomení o

vykonaní daňovej kontroly alebo v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. Správca dane v
upovedomení o vykonaní daňovej kontroly uvedie aj miesto výkonu daňovej kontroly a kontrolované
zdaňovacie obdobie a určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej
kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Na vykonanie tejto daňovej kontroly sa nevzťahujú
ustanovenia odsekov 2 a 7. O výsledku tejto daňovej kontroly vydá správca dane platobný výmer alebododatočný platobný výmer podľa § 44 ods. 6 v lehote do desiatich dní odo dňa ukončenia daňovej
kontroly; lehota ustanovená v § 44 ods. 6 sa nepoužije.

(15) Ustanovenia o výkone daňovej kontroly sa vzťahujú rovnako aj na orgány oprávnené vykonávať

daňovú kontrolu podľa osobitných predpisov. 6ef)

(16) Ustanovenia prvej časti a § 32, 34 a 41 sa primerane použijú aj na daňovú kontrolu.

(17) Správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie
nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím
primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých
osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, 6eg) najviac o 12 mesiacov.

Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je
ministerstvo.

(18) Ak správca dane alebo orgán podľa odseku 15 nemôže daňovú kontrolu ukončiť do šiestich
mesiacov odo dňa jej začatia, a ak bola lehota predĺžená podľa odseku 17, je povinný o tom s uvedením
dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt.

(19) Lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa odsekov 17 a 18 neplatia, ak sa daňová kontrola
vykonáva na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní.

Podľa § 49 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z. o dani z priadnej hodnoty v znení neskorších predpisov právo
odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla
daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ, s výnimkou odseku 3 a 7. Platiteľ
môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb,
ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,

ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Z predloženého administratívneho spisu vyplynulo, že predmetná daňová kontrola za zdaňovacie
obdobie február až november 2010, ktorej oznámenie pod č. 827/320/23244/2011/MAT4 zo dňa
29.04.2011 bolo doručené žalobcovi dňa 03.05.2011, bola začatá na základe žiadosti Prezídia PZ
SR, Úradu bola proti organizovanej kriminalite, Odbor Západ č. ČVS:PPZ-327/BOK-Z-2010 zo dňa

11.04.2011. Žiadosť bola odôvodnená tým, že konateľka spoločnosti K. U. bola obvinená z trestného
činu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1,2 písm. a), ods. 4 Trestného zákona, s poukazom
na § 138 písm. i) Trestného zákona, pričom je dôvodný predpoklad, že uvedenú trestnú činnosť páchala i
prostredníctvom uvedeného daňového subjektu. S podaním žiadosti súhlasil krajský prokurátor Krajskej
prokuratúry Nitra.

V priebehu dokazovania správca dane v prvom rade vyzval K. U. ako štatutárnu zástupkyňu na
predloženierelevantnýchdokladov,pričomtátosapoprepustenízÚVTOSdostavilanapríslušnýdaňový
úrad a oznámila, že nemá k dispozícii žiadne relevantné doklady. Správcovi dane boli poskytnuté
účtovné doklady zaistené príslušnými policajnými orgánmi. V ďalšom konaní vykonával správca dane
dokazovanie ohľadne dôvodnosti vystavenia predmetných faktúr, ich preukaznosti vo vzťahu k reálnemu

vzniku nároku na uplatnené odpočítanie dane.Výsledky daňovej kontroly boli obsiahnuté v Protokole č. 9400402/5/117480/2013 zo dňa 10.01.2013,
ktorý bol zákonom predvídaným spôsobom zaslaný žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k
Protokolu a stanovením termínu prerokovania Protokolu na 15.02.2013. Protokol bol žalobcom prevzatý

dňa 16.01.2013. Na určenom termínu prerokovania Protokolu sa žalobca nezúčastnil, ani nezaslal
vyjadrenie k obsahu Protokolu.

Prvostupňovým rozhodnutím, Dodatočným Platobným výmerom č. 9400402/5/703034/2013 zo dňa
21.02.2013 Daňový úrad Nitra ako správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly platenia DPH
za zdaňovacie obdobie október 2010 vyrubil žalobcovi rozdiel DPH v sume 36 613,92 eur ako súhrn

neuznaného odpočtu DPH - daň uvedená v daňovom priznaní v sume - 37 462,33 eur a dane zistenej
daňovým úradom v sume 848,41 eur.

Dôvodom vyrubenia rozdielu dane bolo neuznanie uplatneného práva na odpočítanie dane podľa §
51 - § 54 zák. č. 222/2004 Z.z. (ďalej len zákona o DPH) z titulu vyššie spomínaných faktúr, pričom
nestačí, že tieto doklady obsahujú po formálnej stránke všetky predpísané náležitosti, ale pre daňové
účely musia byť skutočnosti na nich deklarované aj preukázateľné inými dôkazmi a nesmú byť v rozpore

so skutočnosťou. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ak si žalobca ako daňový subjekt uplatní
do výdavkov určité doklady (faktúry), musí byť schopný preukázať, že tvrdené skutočnosti existujú na
materiálnom podklade tak, ako ich deklaroval v daňovom priznaní, alebo na predložených faktúrach, a
to aj subjektom uvedeným na týchto faktúrach. Nesplnenie čo len jednej z hmotnoprávnych zákonných
podmienok má za následok nesplnenie nároku na odpočítanie dane. Na daňové konanie po odpočte

dane z pridanej hodnoty sú na preukázanie nároku na odpočet DPH kladené prísnejšie podmienky ako
u iných druhov daní. Zo zákona o správe daní vyplýva, že dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý
vedie daňové konanie, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať
v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu
daňového konania.

Správca dane podrobne odôvodnil ako pri svojom rozhodovaní vychádzal z vykonaného dokazovania a
s poukazom na judikatúry ESD a povinnosť eurokonformného výkladu právnych predpisov v nadväznosti
na právne predpisy Európskej únie, skonštatoval, že v oboch uvedených prípadoch došlo ku konaniu
majúcemu za cieľ získanie daňovej výhody bez toho, aby bol preukázaný reálny vznik práva na
odpočítanie dane. Zdôraznil význam svedeckých výpovedí Mgr. A. a R. J., ktoré ako osoby poverené

vedením účtovníctva ozrejmili okolnosti vystavovania faktúr v spoločnosti žalobcu, ako aj v prepojených
obchodných spoločnostiach na základe pokynov K. U., K. U. alebo ďalších osôb bez toho, aby
bolo skúmané, či reálne došlo k zdaniteľnému plneniu. Zistené skutočnosti vyhodnotil tak, že nebol
preukázaný vznik práva na odpočítanie dane.

V odvolaní podanému proti Dodatočnému platobnému výmeru žalobca uviedol dôvody zhodné so

žalobnými dôvodmi a spochybnil správnosť použitého výkladu judikatúry ESD s tým, že vytkol správcovi
dane,žesiprivlastnilprávo,ktoréprináležívnútroštátnemusúduvzmyslerozsudkuC-440/04azdôraznil
rozpor medzi výsledkami predchádzajúcej daňovej kontroly z roku 2010, kedy boli predložené doklady
vyhodnotené ako dostatočné.

Napadnutým rozhodnutím č. 1100302/1/251720/2013/1042 zo dňa 24.05.2013 žalovaný potvrdil

rozhodnutie správcu dane ako vecne správne s poukazom na judikatúru Súdneho dvora Európskej
únie, vyslovené závery správcu dane vyhodnotil ako zodpovedajúce zásadám správneho uváženia,
vychádzajúce zo skutočností, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, keď sa právne
relevantným spôsobom nepodarilo preukázať prijatie zdaniteľných obchodov deklarovaných na
faktúrach, ktorých vieryhodnosť a pravdivosť bola správcom dane spochybnená. Pri dodržaní zásady

ekonomického dosahu právneho úkonu na daň boli jednotlivé právne úkony hodnotené podľa
skutočnéhoobsahu,ktorýmboloibaprofitovaťnaodpočítaníDPHzazdaniteľnéobchodyscieľomzískať
daňovú výhodu. Napadnuté rozhodnutie považuje za dostatočne odôvodnené, nakoľko správca dane savysporiadal so všetkými skutkovými aj právnymi otázkami majúcimi význam pre posúdenie rozporných
zdaniteľných obchodov.

Na základe vyššie uvedeného krajský súd skonštatoval, že žalobu nie je možné považovať za dôvodnú,

nakoľko preukázanie splnenia podmienok na uplatnenie odpočítania dane v stanovenom rozsahu.

Postup, v rámci ktorého orgány činné v trestnom konaní zabezpečili v súvislosti s trestným konaním
účtovné doklady žalovaného a tieto následne boli odovzdané správcovi dane, nie je možné považovať
za porušenie povinnosti správcu dane rozhodovať v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a použiť
najvhodnejšie prostriedky vedúce k určeniu a vyrubeniu dane. Ak žalobca tvrdí, že správca dane nemal
k dispozícii všetky potrebné doklady, treba pripomenúť, že v priebehu riadne vedeného konania bolo

tak štatutárnej zástupkyni K. U., neskoršiemu štatutárnemu zástupcovi JUDr. K. D. ako aj pracovníkom
žalobcu na základe výzvy umožnené predkladať všetky relevantné podklady. Rovnako bol žalobcovi
riadne doručený Protokol o výsledku daňovej kontroly s výzvou na podanie námietok, preukázateľne
žiadne nepodal, ani sa nedostavil na prejednanie Protokolu. Zákon nevylučuje použitie výpovede z
výsluchov získaných v rámci trestného konania ako dôkazu v zmysle § 24 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z.

(ale ani zákona 511/1992 Zb., ktorým sa riadilo predmetné konanie. Vo vzťahu k akceptácii dôkazu v
daňovom konaní je irelevantné, že daňový subjekt vzhľadom na charakter trestného konania nemal
možnosť byť pri získavaní, ani vykonávaní súpisu zaistenej účtovnej dokumentácie.

Dôvodom neuznania sporných faktúr bol však celý komplex obchodných vzťahov, ktoré sa v skutočnosti
nezrealizovali, pričom správne orgány správne vyhodnotili tieto obchodné vzťahy ako účelové,

smerujúce iba k splneniu formálnych podmienok na odpočítanie DPH. Správca dane ako aj žalovaný
podrobnevyhodnotilivšetkyokolnosti,pričomzozisteného skutkovéhostavu jednoznačnevyplýva,žev
danom prípade žalobca neuniesol tak v daňovom ako aj v súdnom konaní dôkazné bremeno. Neuviedol
žiadne také skutočnosti, s ktorými by sa daňové orgány nevysporiadali. V tejto súvislosti je potrebné
zdôrazniť, že dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte a dokazovanie zo strany správcu dane

slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predložených daňovým subjektom, a preto na
to, aby mohli byť výdavky považované za daňové výdavky nepostačuje len formálne deklarovať určité
skutočnosti, ale tieto musia byť založené na materiálnom základe. Za dôvod na zrušenie napadnutého
rozhodnutia nie je možné považovať ani tvrdený zásah do princípu právnej istoty ako základného
princípu právneho štátu. Zákon, ani Ústava nevylučujú, aby na základe novozistených skutočností,

vrátane tých, ktoré boli zistené v neskoršom trestnom stíhaní osôb zúčastnených na podnikaní žalobcu
boli na základe týchto skutočností vyslovené závery odlišné od záverov vo veci predchádzajúcej daňovej
kontroly.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania súd postupom v zmysle § 250k O.s.p. rozhodol tak, že procesne neúspešnému

žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd SR prostredníctvom Krajského súdu v Trnave.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.