Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/134/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113225419
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2113225419.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľa Dopravný

podnik Mesta Košice, a.s., Bardejovská 6, Košice, zast. JUDr. Petrom Frajtom, advokátom, Garbiarska
5, Košice, proti odporcovi W. bytom L., t. č. na neznámom mieste, zast. pre toto konanie opatrovníčkou
V.u, tajomníčkou tunajšieho súdu, o zaplatenie 55,55 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 55,55 eur istiny s 8,75%-ným úrokom z omeškania
ročne od 28.10.2012 do zaplatenia, trovy konania 16,50 eur za súdny poplatok a náklady konania 1,70
eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd ruší Platobný rozkaz tunajšieho súdu zo dňa 21.11.2013 č.k. 19Ro/196/2013-10.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia žalovanej čiastky titulom

neuhradenia cestovného za MHD dňa 27. 10. 2012.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom opatrovníčky, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, v súlade s
ust. § 101 ods. 2 O.s p. konal v neprítomnosti navrhovateľa a zistil nasledovný skutkový stav:

Opatrovníčka navrhla rozhodnúť v zmysle vykonaného dokazovania.

Z Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 27. 10. 2012 vyplýva, že odporca v
tento deň použil v čase o 1X,XX hod. linku č. XX, č. voza XXXX bez zaplatenia cestovného. Toto spolu
so sankciou neuhradil ani po zaslanej výzve.

Podľa § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené
cestovnépoužijedopravnýprostriedokprávo,abyhodopravcaprepravildomiestaurčeniariadneavčas.

Podľa § 772, prvá veta Občianskeho zákonníka podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy
určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify.

Podľa § 14, ods. 1, písm. d) a ods. 2, prvá veta zák.č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave cestujúci je povinný
zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným
cestovným lístkom.Ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke
cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným
cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný

poskytnúťidentifikačnéúdajenavymáhaniecestovnéhoasankčnejúhradyvrozsahumenoapriezvisko,
dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti.

Podľa § 16, ods. 1, prvá veta, ods. 4 a ods. 5 zák.č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave potvrdením o
uzatvorení zmluvy o preprave osôb a o zaplatení cestovného je cestovný lístok v papierovej podobe
alebo v elektronickej podobe.

Cestujúci je povinný

a) mať platný cestovný lístok pri nastupovaní do autobusu, ak ho vydala výdajňa cestovných lístkov
mimo autobusu alebo ak ide o cestovný lístok vo forme aktivovaného elektronického média,

b) kúpiť si cestovný lístok bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak cestovný lístok vydáva vodič
alebo iný člen osádky autobusu,

c) označiť si cestovný lístok v označovacom zariadení autobusu bezprostredne po nastúpení do

autobusu, ak ide o cestovný lístok, ktorého platnosť sa začína až jeho označením.

Cestujúci je povinný mať cestovný lístok pri sebe po celý čas prepravy a bezprostredne pri vystupovaní
z autobusu a na výzvu sa ním preukázať osádke autobusu, revízorovi alebo osobe poverenej výkonom
odborného dozoru.

Podľa § 17, ods. 1 a ods. 2 zák.č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave tarifa upravuje

a) sadzby základného cestovného a príplatkov k nim,

b) sadzby cestovného pre všetky skupiny cestujúcich a psa so špeciálnym výcvikom,

c) ceny za prepravu cestovnej batožiny, živých spoločenských zvierat prepravovaných spolu s
cestujúcim,

d) ceny za prepravu autobusových zásielok,

e) sadzbu sankčnej úhrady podľa odseku 2 a

f) podmienky, za ktorých sa sadzby cestovného a ostatných cien uplatňujú.

Sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom určí dopravca najviac do stonásobku
základného cestovného bez príplatkov.

Podľa Článku 2, bod 1. Tarify je základné cestovné 0,70 €, podľa Článku 3 Tarify je úhrada za cestovanie

bez platného tarifného vybavenia 50,00 €.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že odporca si nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z citovaného
ustanovenia zákona, za čo okrem cestovného náleží navrhovateľovi aj sankcia v zmysle zák. č. 514/09
Zb. Preto súd návrhu vyhovel v celom rozsahu.

Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z

omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľaustanovenia§517ods.1vetaprváaods.2Občianskehozákonníka,dlžník,ktorýsvojdlhriadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1. 1. 2009 výška úrokov z omeškania je
o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcovi právo požadovať od
žalovaného ako dlžníka popri plnení, úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy, keďže ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu. Úroky z omeškania súd priznal v zmysle návrhu odo dňa omeškania odporcu
do zaplatenia pohľadávky vo výške určenej nar. vl. č. 87/95 Z. z.

Podľa § 142 ods. 1 O.s .p. úspešnému navrhovateľovi priznal súd náhradu trov konania za súdny

poplatok, ako aj náklady poštovného.

Pokiaľ ide o uplatňované trovy právneho zastúpenia k tomu súd uvádza: NS SR vo veci sp. zn. 4 M
Cdo 21/2009 uviedol, že „Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. je
povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania
v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza

svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto
potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na
právnupomocanárokomnanáhradutrovkonaniazaposkytnutúprávnupomoc.Trovykonaniapotrebné
na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník
má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať

samostatne.“

Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi (ktorý
mal v konaní plný úspech) v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku. Náhradu nákladov
konania spojených so zastupovaním advokátom procesný súd žalobcovi nepriznal, pretože sa nejednalo
o náklady účelne vynaložené. Procesný súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie

advokátom(§25O.s.p.)avpriebehukonaniahorešpektoval.Právoúčastníkanazastúpenieadvokátom
na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré
síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedeným v § 142 ods.1
O.s.p. je preto nevyhnutné pomerovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda
ajnákladyvynaloženéúčastníkomvsúvislostisjehozastúpenímadvokátom.Naposudzovanieúčelnosti

nákladov právneho zastúpenia nemožno rezignovať len preto, že účastník pri zastúpení advokátom
realizuje svoje právo na právnu pomoc.

Procesný súd náklady zastúpenia žalobcu advokátom považuje za neúčelné po zistení, že sa jednalo
o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov
žalobcom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa menia iba identifikačné údaje žalovanej strany, dátum

jazdy bez platného cestovného lístka, číslo dokladu o prepravnej kontrole, výška dlhu (súčet cestovného
a sankcie) a začiatok omeškania. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou
odborné znalosti. Ide o typovo jednu z najjednoduchších vecí, kde súd nemá poznatok, žeby takáto
žaloba bola niekedy zamietnutá, určite nie na OS Revúca.

Žalobca a právny zástupca sú si vyššie uvedených okolností vedomí, pretože aj keď súd vo veci nariadi

pojednávanie,títosahonikdynezúčastniavychádzajúcztoho,žesúdspravdepodobnosťouhraničiacou
s istotou rozhodne na základe predložených písomných podkladov v prospech žalobcu.

Procesný súd ďalej uvádza, že k rovnakému záveru k akému dospel aplikáciou § 142 ods.1 O.s.p.,
možno dospieť aj aplikáciou § 150 ods.2 O.s.p., podľa ktorého ak sú trovy konania v drobných
sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Predmetné ustanovenie

je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá ponecháva na súde zváženie, či trovy
konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané a čo vôbec pod neprimeranosťou treba rozumieť.
Neprimeranosťou podľa súdu nemožno rozumieť iba zjavný nepomer medzi výškou uplatnenej drobnej
pohľadávky a výškou trov konania ale vôbec aj vznik trov konania, ktorých vznik vo vzťahu k
jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný. Tak súd za neprimerané trovy konania vo veciach

nárokov dopravných podnikov na zaplatenie cestovného a sankcie považuje akékoľvek trovy právnehozastúpenia v spore, v ktorom žalovaný nárok žalobcu relevantne nepopiera (napr. okolnosťami
prepravnej kontroly a pod.) a teda žalobcom tvrdený skutkový stav je zjavne nesporný.

V rámci argumentácie týkajúcej sa náhrady trov konania súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu

ČR z 25. júla 2012, sp. zn. I.ÚS 988/2012, podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je
dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie
na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom
zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp.
dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci

samej úspešný.

V zmysle ust. § 173 ods. 2. O. s. p. súd zrušil platobný rozkaz.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa
§ 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania).

Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto
naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako
odvolanie odmietnuté.