Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. september 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/73/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714204083
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5714204083.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v právnej veci žalobkyne: P. X., A..

XX.X.XXXX, W. M. X/XX, XXX XX P. proti žalovanej: U. W., A.. XX.X.XXXX, W. S. XX, XXX XX, Č. H.,
v konaní o zaplatenie 20.000,- Kč spolu s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.3.2014 sa žalobkyňa domáhala, aby súd rozhodol, že
žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 20.000,- Kč. V dôvodoch návrhu uviedla, že
v októbri 2007 poskytla svojej dcére - žalovanej a jej manželovi v hotovosti uvedenú sumu, ktorú sa
žalovaná s manželom zaviazali vrátiť, keď budú mať. Do podania žaloby sa tak nestalo, preto podáva

žalobu na súd.

K žalobe sa vyjadrila žalovaná podaním zo dňa 23.6.2014 (č.l. 19 súdneho spisu), ktorá uviedla, že
žalobkyňa jej žiadne peniaze nepožičala, požičal jej ich priateľ žalobkyne T. W., ktorý v tom čase so
žalobkyňou žil. Prostriedky boli určené na opravu domu, nakoľko žalobkyňa s priateľom k nim chodievali
na dovolenky. Vždy žalobkyni aj nakúpila potraviny a oblečenie. V uvedenom čase jej bolo zo strany
T.Y. W. povedané, že peniaze vrátiť nemusí, pretože aj tak k nim chodievajú na dovolenku. Žalobkyňa
mala aj zdravotné problémy, dostávala lieky od lekárky z psychiatrie, ktoré však neužívala. Na poslednej
dovolenke sa s žalobkyňou pohádala a po tom, ako ju odviezla späť do Martina sa s ňou prestala

stretávať. Žalobkyňa jej nadávala a vyhrážala sa, že sa pomstí. Žalovaná preto celé obvinenie popiera
a nesúhlasí so žalobou ako nepravdivou.

Dňa8.9.2014doplnilažalovanásvojevyjadrenie,kdeznovazdôraznila,žežalobkyňaneuniesladôkazné
bremeno na preukázanie predmetnej pôžičky, preto navrhuje žalobu zamietnuť. Tvrdenia žalobkyne sa
podľa nej nezakladajú na pravde. Nikdy od nej žiadnu čiastku 20.000 Kč neobdržala. Ďalej vo vyjadrení
uviedla, že v roku 1998 obdržala ako dar čiastku 20.000 Kč od priateľa žalobkyne T. W., tak ako to uviedla
už v predchádzajúcom vyjadrení. Znovu zopakovala, že uvedenú sumu jej daroval p. W. z finančnýchprostriedkov, ktoré dostal ako odškodnenie a táto suma bola od neho darom nie pôžičkou. Ak by aj
žalobkyňa mala na mysli túto pôžičku, potom ale nie je v konaní vecne legitimovaná na podanie žaloby.
Preto tento prípad žalobkyňa vzniesla námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne k podaniu žaloby.

Súčasne vzniesla aj námietku premlčania.

Súd vytýčil vo veci pojednávanie na deň 17.9.2012, ktoré vykonal za účasti žalobkyne a žalovanej.

Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že trvá na podanej žalobe a skutkových okolnostiach uvedených v
návrhu. Hotovosť odovzdala žalovanej osobne do rúk.

Žalovaná uviedla, že rovnako trvá na svojich vyjadreniach. Poprela, že by od žalobkyne obdržala nejaké
finančné prostriedky. Sumu 20.000 Kč jej ako finančný dar poskytol priateľ žalobkyne. Súčasne vzniesla

námietku premlčania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi najmä vyjadreniami účastníkov
obsiahnutými v súdnom spise.

Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase poskytnutia pôžičky, zmluvou o
pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť

po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa ust. § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

Súd posudzoval nárok žalobkyne na základe skutočností uvedených v žalobe a predložených listinných

dôkazov.Zožaloby,akoajzvyjadreniažalobkynenapojednávanívyplynulo,žekpožičaniusumy20.000
Kč malo dôjsť v októbri 2007. Žalovaná na pojednávaní vzniesla námietku premlčania. Súd sa preto
prednostne zaoberal zistením, či pohľadávka uplatnená žalobkyňou nebola premlčaná.

Pri skúmaní lehoty súd konštatuje, že bolo povinnosťou žalobkyne uplatniť nárok na súde v trojročnej
premlčacej dobe. Lehota na uplatnenie práva začala plynúť najneskôr 1.11.2007 (vzhľadom na tvrdenie

žalobkyne, že k pôžičke došlo v októbri 2007 a uplynula 1.11.2010, pričom žaloba bola podaná dňa
28.3.2014, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. V ďalšom sa už súd nezaoberal preukazovaním,
či došlo, resp. nedošlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke a odovzdaniu dlžnej sumy, keďže žalovaná účinne
vzniesla námietku premlčania.

Súd preto žalobu žalobkyne zamietol v celom rozsahu.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „OSP“), podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov, potrebných
na účelne uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaná
ako úspešný účastník by v konaní mala právo na náhradu trov konania, tieto si však neuplatnila, a preto
súd rozhodol, že žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.Poučenie:

P o u č e n i e :

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský

súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.