Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. september 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/27/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113218328
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2113218328.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná

sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1. E. F., narodený X. X.
XXXX, bytom H. XX/XXX, Y. K., toho času, J. XX, B., 2. B. F., narodená XX. X. XXXX, bytom J. XX,
B., toho času J. XX, B., 3. R. L., narodený X. XX. XXXX, bytom E. XX/XX, X., o zaplatenie 11 076,13
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v rade 1/ a žalovaný v rade 3/ sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 5267,77 eur, úrok z
omeškania 5 % ročne zo sumy 5.252,85 eur od 1.7.2013 do zaplatenia s tým, že plnením jedného
žalovanéhozanikávrozsahupovinnosťdruhéhožalovaného,súdpovoľuježalovanémuvrade1/zaplatiť

dlžnú sumu v splátkach po 160,- eur mesačne vždy do 21 dňa toho ktorého mesiaca pod následkom
straty výhody splátok pri nezaplatení jedinej splátky a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaná v rade 2/ a žalovaný v rade 3/ sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 5267,77 eur, úrok z
omeškania 5 % ročne zo sumy 5.252,85 eur od 1.7.2013 do zaplatenia s tým, že plnením jedného
žalovaného zaniká v rozsahu povinnosť druhého žalovaného, súd povoľuje žalovanej v rade 2/ zaplatiť
dlžnú sumu v splátkach po 160,- eur mesačne vždy do 21 dňa toho ktorého mesiaca pod následkom
straty výhody splátok pri nezaplatení jedinej splátky a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 10. 7. 2013 sa žalobca voči žalovaným v rade 1 až v rade 3 domáha

zaplatenia sumy 11 076,13 eur, úroku 7,79 % ročne zo sumy 11 006,71 eur od 1. 7. 2013 do zaplatenia,
úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 11 006,71 eur od 1. 7. 2013 do zaplatenia s tým, že plnením
jedného žalovaného zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných a náhrady trov konania.

Návrhodôvodniltým,ženazákladezmluvyostavebnomsporeníč.2530269bolasožalovanýmivrade1
až 3 uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 9. 6. 2004, v súlade
s ktorou poskytol žalovaným v 1. a 2. rade mimoriadny medziúver vo výške 9958,17 eur. Žalovaný v 1 a
v rade 2 sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 7,79 % ročne
pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 64,66 eur a do nasporenia 30 % cieľovej sumy vkladať na

účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 29,87 eur. Po pridelení cieľovej sumy
zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaný v rade 1 a v rade 2 zaviazali splácať stavebný úver vrátane
úrokov vo výške 4,70 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 116,18 eur. Žalovaný v rade
3 prevzal ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokoja odporcovia žalovaný vrade 1 a v rade 2. Z dôvodu podstatného porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným v rade 1 a v rade 2,
žalobcaodstúpilodúverovejzmluvylistomzodňa28.5.2013avyzvalžalovanýchvrade1avrade2v7-
dňovej lehote na vrátenie zostatku úveru. Žalovaný v rade 1 a v rade 2 finančné prostriedky v tejto lehote

nevrátili. O odstúpení bol upovedomený aj žalovaný v rade 3. Žalovaná suma 11 076,13 eur pozostáva z
istiny 11 006,71 eur (10 976,11 + 4,28 + 25,66), z nezaplatených 7,79 % ročných úrokov a z 5 % ročných
úrokov z omeškania zo sumy 11 0006,71 eur od 13. 6. 2013 do 30. 6. 2013 vo výške 69,42 eur. K návrhu
predložil zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, všeobecné obchodné podmienky pre
stavebné sporenie pre fyzické osoby, odstúpenie od zmluvy, špecifikáciu žalovanej pohľadávky, výpis

z účtu odstúpeného medziúveru.

Dňa 7. 8. 2013 súd vydal platobný rozkaz č. k. 37Ro/134/2013-25, ktorým návrhu vyhovel.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných v rade 1 a v rade 2, oboznámením sa s
obsahom spisového materiálu najmä návrhom zo dňa 3.7.2013, vyjadrením žalobcu zo dňa 27. 5. 2014,
Zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 4.6.2004, odstúpením od zmluvy,
Všeobecnými podmienkami žalobcu, výpisom z účtu odstúpeného medziúveru na č.l. 22-24, s obsahom

celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav, keď pojednával v neprítomnosti žalobcu a
žalovaného v rade 3 v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keď žalobca
svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil.

Žalovaný v rade 1 uviedol, že zmluvu so žalobcom uzavrel, splácal. V rokoch 2009 - 2010 mal
zdravotné problémy, odišiel z práce, z dôvodu zdravotných problémov odišiel do invalidného dôchodku.

Odstúpenie mu bolo doručené. Po odstúpení, žiadne splátky už nesplácal. Žiada povoliť splátky. Poberá
dôchodok výške 225,90 eur, z ktorého sú mu strhávané zrážky pre exekútora. Na dohodu si privyrába,
mesačne asi 100,- eur. Z príjmu uhrádzajú výdavky na bývanie. So žalovanou v rade 2 sú rozvedení,
ale žijú spolu v byte spolu s maloletým synom a plnoletým synom, ktorý navštevuje strednú školu.
Vyporiadané BSM súdom nemajú a nedohodli sa ani na tom, komu by mal pripadnúť na splácanie dlh

voči žalobcovi.

Žalovaná v rade 2 uviedla, že zmluvu so žalobcom uzavreli. So žalovaným v rade 1 sú rozvedení štyri,
päť rokov dozadu. Nemajú vyporiadané BSM súdom a ani sa nedohodli na tom, komu by mal pripadnúť
dlh voči žalobcovi. Aj po rozvode manželstva, splátky uhrádzal žalovaný v rade 1. Žiada povoliť splátky,
je zamestnaná a má mesačne príjem asi 600,- eur. Z príjmu sú jej strhávané exekúcie , zostane jej asi

160,- eur.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný v rade 1 ako dlžník, žalovaná v rade 2 ako spoludlžníci,
žalovaný v rade 3 ručiteľ uzavreli so žalobcom dňa 4. 6. 2004 zmluvu o mimoriadnom medziúvere
č. 2530269102 a uzavreli zmluvu o stavebnom úvere číslo 2530269401. Zmluvu o stavebnom úvere a
medziúvere upravuje zákon č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení. Podľa § 12 ods. 2 písm.

a/ cit. zákona o stavebnom sporení dočasne voľné zdroje fondu stavebného sporenia môže stavebná
sporiteľňa použiť len na poskytovanie stavebných úverov za komerčných podmienok na stavebné účely
stavebným sporiteľom, ktorí splnili podmienky sporenia svojich vkladov, ale ďalšie zmluvne dohodnuté
podmienky na pridelenie stavebného úveru ešte nespĺňajú alebo stavebným sporiteľom, ktorí ešte len
sporia.

V prejednávanom prípade žalobca poskytol tieto dočasne voľné zdroje fondu stavebného sporenia
žalovaným v rade 1 a v rade 2 ako úver za komerčných podmienok, ide medzi nimi o úverový
právny vzťah a teda absolútny obchod. Na predmetný vzťah z tohto dôvodu dopadajú aj ustanovenia
Obchodného zákonníka, ale je potrebné naňho aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka,
pretože v prejednávanom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Obč. zákona. Tou sa

rozumie každá zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Predmetom činnosti žalobcu (v zmysle citovaného zákona) je prijímať vklady od stavebných sporiteľov,
poskytovať úvery stavebným sporiteľom, vykonávať platobný styk a zúčtovania so stavebným sporením,
poskytovať stavebné úvery na stavebné účely zo zdrojov mimo fondu stavebného sporenia a tiež
stavebné úvery z dočasných voľných zdrojov fondu stavebného sporenia za komerčných podmienokstavebným sporiteľom. Žalovaným v rade 1 a v rade 2 ako stavebným sporiteľom žalobca poskytol
stavebný účelový medziúver za komerčných podmienok a títo nemali v úmysle ho použiť na obchodnú
alebo inú podnikateľskú činnosť.

Z predloženej úverovej zmluvy o mimoriadnom medziúvere, ako aj z obsahu spisu, je možné urobiť
záver, že išlo o typovú zmluvu, ktorá nie je zložená z individuálne vyjednaných zmluvných podmienok.
Za typovú zmluvu, ktorá sa používa vo viacerých prípadoch (štandardná, formulárová) treba považovať
nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp.
zmluvných ustanovení (interná štandardizácia, resp. vytvorenie vzorov; (K.Csach, Štandardné zmluvy,

Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, s.r.o., Plzeň 2009, str. 30). Záver, že ide o formulárovú
zmluvu umocňuje aj jej číselné označenie 2530269 1 02 Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a číselné
označenie 2530269 4 01 Zmluvy o stavebnom úvere. Je problematické individuálne vyjednávanie
zmluvných podmienok u zmlúv, ktoré sa dojednávajú vo veľkom počte. Toto potvrdzujú aj poznatky
z vlastnej činnosti súdu. Keďže išlo o typovú - formulárovú zmluvu a s prihliadnutím na to, že neboli
zistené prekážky na vykonanie súdnej kontroly zmluvných podmienok podľa § 53 ods. 1 Občianskeho

zákonníka,pretože žalobcanepreukázal,abyzmluvnépodmienkyboliindividuálnevyjednané(§53ods.
3Občianskehozákonníka),súdpodrobilsúdnejkontrolejejzmluvnéustanoveniatakpodľavšeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka o vadnosti právneho úkonu, ako aj podľa ustanovení Obchodného
zákonníka a podľa ustanovení o súdnej kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok. Súd z úradnej
povinnostiskúmal,čiuvedenázmluvaomimoriadnomúvereastavebnomúvereneobsahujeneprijateľné

podmienky s poukazom na ust. § 52 Obč. zákonníka a Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095
21/4/1993 ( ďalej len Smernica).

Pri rozhodovaní súd vychádzal z európskej legislatívy, zo Smernice, z európskej judikatúry - z
Rozhodnutia Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z

21. júna 2006 č. k. 7 U 17/06), z judikatúry súdov SR (rozsudok KS Prešov sp. zn. 18Co 109/2011).
So vstupom do Európskej únie prijala Slovenská republika interalia aj záväzky náležite transponovať
smernice EÚ a v aplikačnej praxi aj napĺňať ciele týchto smerníc. V oblasti ochrany spotrebiteľa, a
teda aj finančného spotrebiteľa európska únia prijala viaceré smernice (viď príloha Smernice EP
a Rady z 23.4.2009 č. 2009/22 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov o súdnych

príkazoch). Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila
práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom
štátu. Súdny dvor vo fundamentálnom rozsudku OcéanoGrupoEditorial SA C-240/98 až C-244/98
konštatuje, že je nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť
zmluvnej podmienky a preto súdy v štátoch, v ktorých nie je povinné zastúpenie advokátom, majú

aj bez návrhu prihliadať na neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode
spotrebiteľa. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s

predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa prílohy Smernice bodu 1 písm. e) podmienkou

uvedenou v čl. 3 Smernice je požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu. Podľa článku 5 Smernice V prípade zmlúv, v ktorých
sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto
podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má
výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými

v článku 7 ods. 2.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník od 1.4.2004, bola prebratá
Smernica Rady č. 93/13 a túto Smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k
ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Právomoc súdu stanoviťz úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu
spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď
bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah

jednotlivých ustanovení zmluvy.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zák. č. 150/2004 Z.z. účinného od
01.04.2004 (ďalej len Obč. zák.), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo
iné odplatné zmluvy, upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami
sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť

obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa ods. 2 Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa ods. 2 Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskejčinnosti.Podľaods.3spotrebiteľomjeosoba,ktorápriuzatváraníaplnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Súd zdôrazňuje, že z vyššie citovaného ustanovenia § 54 ods. 1 Obč. zák. vyplýva jednoznačne záver
o tom, že práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy sa nemôžu odchýliť od Občianskeho
zákonníka v neprospech spotrebiteľa a spotrebiteľ si ani iným spôsobom nemôže zhoršiť svoje
zmluvné postavenie. Už uvedené potom následne vedie k tomu, že normy obchodného práva (vrátane
všeobecnej úpravy) sú v takomto prípade použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z

povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a v predpisoch
vydaných na jeho základe, čo v praxi znamená, že Obchodný zákonník sa môže uplatniť len tam,
kde nenarazí na obmedzenia v Občianskeho zákonníka a vo vykonávacích predpisoch k nemu,
pričom neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sú neplatné. Súd poukazuje na
to, že je oprávnený a povinný vzhľadom na spotrebiteľský charakter samotného záväzku preskúmať

zmluvu o mimoriadnom medziúvere a aplikovať právnu úpravu týkajúcu sa spotrebiteľských
zmlúv s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a predpisov s ním súvisiacich,
keď normy obchodného práva, podľa ktorých bola úverová zmluva uzatvorená, sú pre spotrebiteľské
zmluvy použiteľné a je možné ich aplikovať, ale iba v rozsahu, v ktorom neodporujú obmedzeniam
účelovo chrániacim práva spotrebiteľa, ako sú obsiahnuté v Občianskom zákonníku a vo vykonávacích

predpisoch k nemu. Súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že zmluva medzi účastníkmi je uzatvorená
ako zmluva medzi podnikateľom a spotrebiteľom, ktorá má podporu štandardnej formulárovej zmluvy,
kedy spotrebiteľ jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač a spotrebiteľ buď príjme podmienky
uvedené v zmluve alebo neprijme, ale v takom prípade zmluvný vzťah nevznikne. Spotrebiteľ je za
takéhoto skutkového stavu z hľadiska informovanosti a svojej vyjednávacej pozície slabšou stranou

zmluvného vzťahu.

Podľa ustanovenia § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.Podľa ustanovenia § 369 ods.1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve.
Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov

občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno
dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Podľa ods. 2 Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti právneho úkonu vzťahuje len
načasťprávnehoúkonu,jeneplatnoulentátočasť,pokiaľzpovahyprávnehoúkonualebozjehoobsahu

alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného
obsahu.

Podľa ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku
zrušuje.

Podľa ustanovenia § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím

súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov
má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku
ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť,

že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

Podľa ustanovenia § 547 Občianskeho zákonníka veriteľ je povinný kedykoľvek a bez zbytočného
odkladu oznámiť ručiteľovi na požiadanie výšku svojej pohľadávky.

Podľa ustanovenia § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil
dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval.

Súd považoval za dôležité posúdiť, či z objektívneho hľadiska je úverová zmluva z dôvodu
neplatnosti jednotlivých klauzúl ako celok ešte udržateľná. Neprihliadal pritom na výhodnosť neplatnosti
zmluvy pre toho ktorého účastníka zmluvy, ale na objektívne hľadisko, či je zmluva ako celok ďalej
možná (cieľ zakotvený v čl. 6 ods. 1 in fine Smernice Rady 93/13/ EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách). V rámci interpretačného pravidla súd vychádzal z dobromyseľnosti

spotrebiteľa, ktorému bola predložená vopred naformulovaná zmluva (§ 35 Občianskeho zákonníka).
Tiež skúmal, či je platné odstúpenie od zmluvy doručené žalovaným v rade 1 a v rade 2. V konaní
nebola sporná skutočnosť, že žalobca odstúpil od zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 2530269102
a stavebnou úvere č. 2530269401 zo dňa 28. 5. 2013 v zmysle čl. VI. a VII. úverovej zmluvy z dôvodu
porušenia povinností žalovaným v rade 1 a v rade 2, ktorí sa dostali do omeškania s viac ako dvoma

vkladmi na účte stavebného sporenia po dobu dlhšiu ako dva mesiace a s viac ako dvoma mesačnými
splátkami na účte o mimoriadnom medziúvere. Žalobca ako veriteľ požadoval od žalovaným v rade1 a v rade 2 okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov. Dlžnú sumu ku dňu 28. 5. 2013
vyčíslil vo výške 10 976,77 eur. Odstúpenie bolo účinné dňom jeho doručenia žalovanému v rade 1
dňom 12. 6. 2013 a žalovanej v rade 2 dňom 3. 6. 2013. Na odstúpenie od zmluvy ako jednostranného

právneho úkonu žalobcu adresovaného žalovaným v rade 1 a v rade 2 je potrebné aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka a nie ustanovenia Obchodného zákonníka.

Podľa článku VII bodu 1 Zmluvy veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité
splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo
skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok. V prípade odstúpenia od úverovej zmluvy je

veriteľoprávnenýodstúpiťsúčasneajodzmluvyostavebnomsporení,ktorájezákladompreposkytnutie
tohto úveru.

Podľa článku VII bodu 4 Zmluvy pre mimoriadny medziúver platí navyše: a/ Veriteľ môže od
zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere odstúpiť a požadovať bezodkladné vrátenie
mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru v prípadoch uvedených v bode XIX. Všeobecných
podmienok, ako aj v prípade, že dlžník je v omeškaní s dvomi pravidelnými mesačnými vkladmi na

zmluvu o stavebnom sporení po dobu dlhšiu ako dva mesiace.

Podľa článku VII bodu 7 Zmluvy odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, a to dňom doručenia tohto
oznámenia druhej zmluvnej strane. Všetky oznámenia veriteľa sa považujú za doručené aj dňom
uplynutia úložnej doby zásielky na pošte.

Odstúpenie od zmluvy je v zmysle čl. VII. bod 7 účinné dňom doručenia tohto oznámenia druhej strane,

t.j. v prejednávanom prípade dňom 12. 6. 2013 žalovanému v rade 1 a dňom 3. 6. 2013 žalovanej v
rade 2 a v zmysle tohto bodu a s poukazom aj na ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa
zmluva zrušuje od začiatku (ex tunc). Neprijateľnou podmienkou zmluvy, ktorý znevýhodňuje dlžníka
a je v rozpore s ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka zákona je čl. VII. bod 6 zmluvy, podľa
ktorého odstúpením od zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do

zaplatenia celej pohľadávky. Neprijateľnou, teda nevýhodnou podmienkou zmluvy pre spotrebiteľa, je aj
ďalšie ustanovenie čl. VII. bod 8, podľa ktorého po odstúpení od zmluvy veriteľ má právo účtovať si pri
medziúvere 5 % úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu, t.j. vo výške
12,79 % ročne. V tejto súvislosti je neprijateľnou podmienkou zmluvy aj čl. VII. bod 10 zmluvy, podľa
ktorého v prípade odstúpenia od zmluvy sa splatná istina, nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú do jednej

sumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s bodom 8 čl. VII. tejto zmluvy. Tieto neprijateľné podmienky zmluvy
sú v zmysle § 53 ods. 4 Obč. zákona neplatné. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj podmienka,
ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Z uvedeného
vyplýva, že dňom účinnosti odstúpenia od zmluvy sa zmluva o mimoriadnom medziúvere zrušila od
začiatku a žalobca má právo na vrátenie dlžnej sumy - úveru s dohodnutým úrokom z úveru ku dňu

odstúpenia od zmluvy a po účinnosti odstúpenia od zmluvy má právo len na zákonný úrok z omeškania
z dlžnej sumy. S ohľadom na uvedené súd návrh v časti požiadavky na zaplatenie úroku 7,79 % ročne
zo sumy 11 006,71 eur od 1. 7. 2013 do zaplatenia ako nedôvodný zamietol.

Podľa uvedeného čl. VII. bod 8 zmluvy aj po odstúpení od zmluvy žalobca by žalovaným mohol účtovať
jednak dohodnutý úrok z úveru vo výške 7,79 % a tiež aj úrok z omeškania vo výške 12,79 % (7,79 + 5),

čo je v rozpore s výškou zákonného úroku z omeškania, preto sú tieto podmienky zmluvy neprijateľné a
teda neplatné v zmysle § 53 ods. 4 Obč. zákona. Takýto úrok z omeškania vo výške 12,79 % si žalobca
v tomto konaní uplatňoval a vyčíslil ho vo výške 69,42 eur (12,79 % ročne zo sumy 11 006,71 eur od 13.
6. 2013 do 30. 6. 2013. Jedná sa však o neprijateľnú podmienku zmluvy, keďže tento úrok je vyšší, ako
bol zákonnýúrokstanovenýpodľa§517ods.1 Obč.zákonaa§3ods.1vyhl.č.87/1995, účinnejvčase

omeškania, podľa ktorej výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková
sadzba ECB bola v čase omeškania 0,50 %, teda zákonný úrok bol 5,50 % ročne (5 % + 0,50 %) z
dlžnej sumy, avšak žalobca si v konaní uplatňoval úrok z omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy, ktorého
výškou sa súd stotožnil avšak iba z priznanej sumy spolu vo výške 10 505,69 eur (žalovaný v rade 1 vo

výške 5 252,85 eur a žalovaná v rade 2 vo výške 5252,85 eur). Súd návrh v časti úroku z omeškania 5
% ročne zo sumy 501,02 eur od 1. 7. 2013 ako nedôvodný zamietol. Súd má za to, že žalobca sa moholdomáhať zaplatenia úroku z omeškania 5,50 % ročne zo sumy 11 006,71 eur od 13. 6. 2013 do 30.
6. 2013, ktorý súd vyčíslil vo výške 29,85 eur a návrh v časti sumy 39,57 eur ako nedôvodný zamietol
(64,42 - 29,85), keď suma 64,42 eur bola vyčíslená ako úroky zo sumy 11 006,71 eur od 13. 6. 2013 do

30. 6. 2013 a úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 11 006,71 eur od 13. 6. 2013 do 30. 6. 2013.

Kneprijateľnejpodmienkezmluvysúddodáva,žezastávanázor,ženeprijateľnouzmluvnoupodmienkou
jepodmienka,ktorávyvolávavneprospechspotrebiteľaakoslabšejzmluvnejstranyhrubúnerovnováhu.
Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr.
neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v

rozpore s "ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná(napr. úroky z omeškania
nad limit podľa nar. vlády 87/1995 Z.z.). Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá
vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané
a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v
súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Za neprijateľnú podmienku sa považuje
aj ustanovenie úverovej zmluvy, ktoré veriteľovi umožňuje inkasovať poplatok za uzavretie zmluvy,

poplatok za vystavenie biankozmenky, poplatok za vedenie účtu už pri poskytnutí úveru, pričom o túto
sumu sa zníži výška poskytnutého úveru.

Podľa názoru súdu táto zmluva obsahuje viacero neprijateľných podmienok, ktoré hrubým spôsobom
znevýhodňujú spotrebiteľa. Ide najmä o ustanovenia zmluvy, ktoré ukladajú žalovaným platiť rôzne
poplatky,atoukladajúimuhradiťpoplatokzaspracovaniezmluvyoúverevovýške1000Skapoplatkyza

vedenie úverového účtu. Ustanovenia zmluvy, ktoré umožňujú veriteľovi na začiatku odpočítať poplatky
za spracovanie zmluvy o úvere, za vedenie účtu a o túto sumu znížiť dlžníkovi úver, teda vyplatiť
skutočne nižšiu sumu, ako je uvedená v zmluve o mimoriadnom medziúvere, resp. ako bola priznaná, sú
neprijateľné podmienky zmluvy. Tiež neprijateľnými podmienkami zmluvy sú aj poplatky za upomienky,
v Sadzobníku súdnych poplatkov a vo výpise z účtu odstúpeného medziúveru. Všetky tieto poplatky sú

podľanázorusúduneprijateľnépodmienkyzmluvyapretosúneplatnévzmysle§53ods.4Občianskeho
zákonníka.

V prejednávanom prípade, ako je uvedené vyššie, predmet zmluvy o mimoriadnom medziúvere podľa
úvodného čl. I. zmluvy je poskytnutie úveru vo výške 300 000,-Sk/9958,17 eur, za ktorý má dlžník v deň
poskytnutia úveru zaplatiť poplatok za uzavretie zmluvy 1000 Sk/33,19 eur a tiež a poplatok za vedenie

účtu vo výške 300,-Sk/9,96 eur. Poskytnutím úveru je odpísanie prostriedkov z účtu dodávateľa. Podľa
názoru súdu skutočná výška úveru korešponduje skutočne poskytnutej čiastke úveru bez poplatku za
uzavretie zmluvy, bez poplatku za vedenie účtu. V návrhu žalobca uvádza, že poskytol medziúver vo
výške 300 000 Sk, t.j. 9958,17 eur (č.l. 1). Podľa názoru súdu, však žalovaným v rade 1 a v rade 2 mal
byť však poskytnutý medzi úver vo výške 300 000 Sk a z tejto sumy mal byť však odpočítaný poplatok

za spracovanie medziúveru 1000,-Sk, t.j. 33,19 a poplatok za vedenie účtu vo výške 300 Sk/9,96 eur
spolu 1300 Sk, pričom žalobca tento poplatok zúčtoval pri prvej výplate medziúveru, teda o túto sumu
žalovaným v rade 1 a v rade 2 znížil medziúver a (300 000 Sk-1300 Sk), teda im skutočne vyplatil úver
len vo výške 298 700 Sk/9915,02 eur a nie úver vo výške 9958,17 eur (v zmysle čl. 1) a ani úver vo
výške 9924,98 eur v zmysle výpisu z účtu na čl. 22.

Súd sa stotožňuje a v tomto smere si aj osvojuje nemeckú názorovú líniu, podľa ktorej či už
administratívna agenda alebo posúdenie bonity predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa,
a preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Rozhodnutie Vrchného
krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k.
7 U 17/06: Poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej

pozemkovoknižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky sú neprijateľné. Sporiteľni bol
súdom uložený zákaz používať zmluvné podmienky a prijímať plnenia z poplatkov za vydanie náhradnej
kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovo-knižnej forme, skúmanie a preverovanie
pomerov spotrebiteľa a upomienky. Vrchný krajinský súd s poukazom na Občiansky zákonník rozhodol,
že neprimerané znevýhodnenie spotrebiteľa je dané nielen vtedy, ak je zmluvná podmienka nejasná

a nezrozumiteľná, ale aj v prípade, ak je zmluvná podmienka nezlučiteľná s podstatnými princípmi
(ratiolegis) právnej úpravy, od ktorej sa odchyľuje alebo ak podstatné práva a povinnosti vychádzajúce
z povahy zmluvy obmedzuje tak, že je ohrozené dosiahnutie účelu spotrebiteľskej zmluvy. Pri
skúmaní neprijateľnej povahy zmluvných podmienok súd v súlade s rozhodovacou líniou Spolkovéhosúdneho dvora (BGH) potvrdil, že je potrebné vychádzať z najneprijateľnejšieho výkladu, aký pri
posudzovaných zmluvných podmienkach vôbec prichádza do úvahy. Aplikáciou najneprijateľnejšieho
výkladu posudzovanej zmluvnej podmienky súd dospel k záveru, že poplatok za vydanie náhradnej

platobnej karty (15 eur) je neprijateľný, keďže zmluvná podmienka je nejasná a nevylučuje vyrubenie
poplatku spotrebiteľovi aj vtedy, keď dôvody vyrubenia nastanú na strane sporiteľne. Poplatok za
vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovo-knižnej forme nastanú na strane sporiteľne. Poplatok za
vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovo-knižnej forme je v rozpore s ratio legis právnej úpravy,
keďže spotrebiteľ by mal znášať iba skutočné náklady za kvitanciu a nie aj poplatok za jej vystavenie. Na

poplatok za vystavenie kvitancie, navyše v paušálne odstupňovanej výške (1‰ z hodnoty zapísaného
práva) s minimálnou a maximálnou výškou, nemá sporiteľňa nárok, keďže poplatok je pokrytý už v
zmluvne dojednanom úroku (odplate) za úver. Súd k uvedenému poplatku poznamenal, že poplatok
za výkony spojené s vystavením kvitancie v predpísanej pozemkovo-knižnej forme sleduje v prevažnej
miere overenie predpokladov pre jej vydanie, ktorých preverenie nie je v záujme spotrebiteľa, ale
práve naopak sporiteľne. Poplatok tak nemá ani rozumný ekonomický základ, ktorý by opodstatňoval

jeho znášanie spotrebiteľom. Pri aplikácii najneprijateľnejšieho výkladu nemôže v teste prijateľnosti
zmluvných podmienok obstáť ani poplatok za skúmanie a preverovanie pomerov spotrebiteľa (10
eur), keďže tento pokrýva aktivity sporiteľne napríklad pri preverovaní pohybov na účte v súvislosti
so vznesenými požiadavkami spotrebiteľa na vrátenie neoprávnene zrazených poplatkov a ani podľa
zákona za takéto úkony sporiteľni odplata nepatrí.

Súd dodáva, že zmluvou o mimoriadnom medziúvere sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 Obchodného zákonníka). Najvšeobecnejšie možno úver definovať ako
odloženú platbu za poskytnutie peňažných prostriedkov. Veriteľ má prebytočné finančné prostriedky a za
zhodnotenie(úroky)ichposkytneniekomu,ktoichpotrebuje(dlžník).Akideoobchodovaniesúverovými

prostriedkami s osobami na nepodnikateľský účel, ide o spotrebiteľský úverový právny vzťah. V tomto
duchu je poskytovanie úveru za stavu, že si z neho ešte pred jeho poskytnutím dodávateľ zinkasuje
nejakú jeho časť v rozpore s ratiolegis právnej úpravy úveru. V skutočnosti teda navrhovateľ poskytol
úver nižší ako je uvedený v zmluve, a to o sumu rovnajúcu sa sume 1000,-Sk/33,19 + 300 Sk/9,96
eur. Takéto úverovanie odporuje aj spotrebiteľskému právu, pretože sa spotrebiteľovi poskytuje úver na

jeho ekonomické využitie v krátenej výške a úroky sa pritom počítali aj z neposkytnutých peňažných
prostriedkov. Logickým výkladom významu inštitútu splátky spotrebiteľského úveru možno dospieť k
záveru, že splátka prichádza do úvahy až po poskytnutí úveru. Konštrukcia o poskytnutí úveru v krátenej
výške,t.j.odpísanímpoplatkovzúčtuveriteľaneospravedlnízáveroneprijateľnostizmluvnejpodmienky,
pretože naráža na nenaplnenie ekonomického využitia záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky,

pretože naráža na nenaplnenie ekonomického využitia predmetu úverového právneho úkonu. Úver,
ktorý nebol poskytnutý na jeho ekonomické využitie, nedáva žiadny zmysel ani logiku. Na základe
uvedeného súd posúdil zmluvnú podmienku o započítaní poplatku za spracovanie zmluvy vo výške
33,19 eur, ale aj poplatku za vedenie úverového účtu vo výške 300Sk, t.j. 9,96 eur v okamihu poskytnutia
úveru vlastnosť neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, pretože ako vyplýva z vyššie

uvedenej definície, takáto zmluvná podmienka odporuje ratiolegis inštitútu úveru. Všetky tieto poplatky
súd posúdil ako neprijateľné podmienky zmluvy a odpočítal tieto sumy, t.j. 33,19 + 9,96 = spolu 43,15 eur
zo sumy 300 000 Sk, ako výšky úveru, ktorý uvádzal žalobca ako úver, ktorý bol poskytnutý žalovaným
v rade 1 a v rade 2.

Súd ešte dopĺňa, že aj poplatok za spracovanie medziúveru, je neprijateľný aj z dôvodu jeho neurčitosti.

Poplatok by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia. Žalobca bližšie nešpecifikoval, aké
skutočné plnenie dostáva spotrebiteľ, za ktoré má zaplatiť poplatok 1000 Sk. Zákon o stavebnom úvere
a medziúvere neupravuje žiadne poplatky za spracovanie medziúveru a zákon o spotrebiteľských
úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku (§ 2 písm. e/ ZoSU), ale je nevyhnutné,
aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Dá sa len predpokladať, že tento

poplatok je za uzavretie zmluvy a teda asi za napísanie zmluvy a za posúdenie bonity záujemcu o úver.
Aj keby sa pripustil takýto vedľajší predmet plnenia, súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
ktorej zodpovedá poplatok za vedľajšie plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne
v prospech dodávateľa. Pre porovnanie súd dáva do pozornosti Rozhodnutie Vrchného krajinského
súdu v Karlsruhe (OberlandesgerichtKarlsruhe) z 3. mája 2010 č. k. AZ 17 U 192/2010, v ktorom

sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné„Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru,
poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene. Poplatok
za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru bol bankou stanovený vo výške 2 % z výšky

úveru, najmenej však 50 eur paušálne. Banka sledovala podľa vlastných vyjadrení v podstate úhradu
úsilia vynaloženého pri spracovaní údajov v predzmluvnej fáze, túto obranu však súd odmietol a
vyhodnotil jej konanie vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Spotrebiteľ nenavštívi banku z
dôvodu poradenstva v otázke konkrétnej úrokovej sadzby alebo rady, či si na základe vlastnej finančnej
situácie môže dovoliť úver, ale výhradne s cieľom zistiť, či a za akých mesačných splátok je banka

vôbec ochotná mu ním požadovaný úver poskytnúť. Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky
úrokovej miery, ktorými banka odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru
vyšší krajinský súd odmietol a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom
záujme minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere
očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. Neprijateľnou
podmienkouzmluvysúajpoplatkyzavedenieúčtu-uvedenévzmluve-prvýpoplatokapotom v

Sadzobníku poplatkov, ktorý vydáva navrhovateľ, tento účet žalobca vedie vo svojom vlastnom záujme,
ide o aktivity žalobcu, ktoré sú v jeho prospech a týkajú sa napr. aj preverovania pohybov na účte, teda
nie sú v záujme spotrebiteľa a preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti.
Poplatok za vedenie účtu žalobcovi nepatrí ani podľa zákona o stavebnom sporení a podľa názoru súdu
je pokrytý už v dohodnutom úroku (odplate) za úver. Neprijateľnými podmienkami sú aj ďalšie poplatky

uvedené vo výpise z účtu odstúpeného medziúveru, a to poplatky za upomienky, na ktoré žalobca nemá
zákonný nárok a nemôže mu patriť, keďže si ich uplatňuje ako paušálnu náhradu ujmy za omeškanie. Ide
o administratívnu agendu v prospech žalobcu, ktorý účtuje paušálne poplatky. Povinnosť žalovaných
platiť žalobcovi uvedené podmienky sú neprijateľnými podmienkami zmluvy aj z toho dôvodu, že ide o
podmienky, ktoré sú pre ňu ako spotrebiteľku nejasné, nezrozumiteľné a neurčité. Podľa názoru súdu

tieto poplatky sú pokryté už v zmluvne dohodnutom úroku (odplate) za úver, t.j. v dohodnutej úrokovej
sadzbe 7,79 % pokryté už v zmluvne dohodnutom úroku (odplate) za úver, t.j. v dohodnutej úrokovej
sadzbe 7,79 % ročne za úver.

Konkrétne súd považuje za nedôvodné poplatky uvádzané vo výpise odstúpeného medziúveru na čl.
22 a to za upomienky zo dňa 16,60 eur zo dňa 31. 8. 2005, vo výške 24,90 eur zo dňa 24,90 eur, vo

výške 3 eurá zo dňa 30. 4. 2010, vo výške 18 eur zo dňa 31. 5. 2010, vo výške 25 eur zo dňa 30. 6.
2010, vo výške 3 eurá zo dňa 31. 3. 2011, vo výške 18 eur zo dňa 30. 4. 2011, vo výške 3 eurá zo
dňa 31. 5. 2011, vo výške 18 eur zo dňa 30. 6. 2011, vo výške 25 eur zo dňa 31. 7. 2011, vo výške
3 eurá zo dňa 30. 11. 2011, vo výške 3 eurá zo dňa 29. 2. 2012, vo výške 3 eurá vo výške 3 eurá zo
dňa 31. 3. 2012, vo výške 3 eurá zo dňa 30. 4. 2012, vo výške 20 eur zo dňa 31. 5. 2012, vo výške

3 eurá zo dňa 30. 6. 2012, vo výške 20 eur zo dňa 31. 7. 2012, vo výške 30 eur zo dňa 31. 8. 2012,
vo výške 3 eurá zo dňa 30. 9. 2012, vo výške 3 eurá zo dňa 31. 10. 2012, vo výške 20 eur zo dňa 30.
11. 2012, vo výške 30 eur zo dňa 31. 12. 2012, spolu vo výške 295,50 eur, ktoré súd ako nedôvodné
zamietol. Taktiež súd už s ohľadom na vyššie uvedené považoval za nedôvodné poplatky za vedenie
účtu vo výške 13,28 eur zo dňa 1. 1. 2005, vo výške 11,95 eur zo dňa 1. 1. 2006, vo výške 12,95 eur

zo dňa 1. 1. 2007, vo výške 14,94 eur zo dňa 1. 1. 2008, vo výške 14,90 eur zo dňa 2. 1. 2009, vo
výške 16,60 eur zo dňa 1. 1. 2010, vo výške 25 eur zo dňa 1. 1. 2011, vo výške 25 eur zo dňa 1. 1.
2012, vo výške 29 eur zo dňa 1. 1. 2013 spolu vo výške 163,02 eur, preto súd návrh aj v tejto časti ako
nedôvodný zamietol. Všetky vyššie uvedené neprijateľné podmienky zmluvy sú v zmysle § 53 ods. 4
Obč. zák. neplatné, pričom ide o čiastočnú neplatnosť zmluvy podľa § 41 Obč. zák., podľa ktorého ak sa

dôvod neplatnosti právneho úkonu vzťahuje na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z
povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za kto2rých k nemu došlo, nevyplýva, že
túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy. Podľa názoru súdu tieto časti je možné oddeliť
od ostatného obsahu zmluvy, preto sú neplatné len uvedené časti zmluvy o mimoriadnom medziúvere.

Žalovaná suma 11 076,13 eur pozostáva zo sumy 11 006,71 eur (10 976,77 + 4,28 + 25,66) + z

nezaplateným úrokov 7,79 % ročne a úrokov z omeškania 5 % ročne od 13. 6. 2013 do 30.6. 2013 vo
výške 69,42 eur. Podľa výpisu z účtu odstúpeného medziúveru (č.l. 22) ku dňu odstúpenia od zmluvy
žalobca vyčíslil dlžnú sumu 10 976,77 eur ku dňu odstúpenia od zmluvy a k tejto pripočítal vyčíslený
úrok z úveru vo výške 7,79 % ročne za medziobdobie od odstúpenia do 30.6. 2013 vo výške 4,28 eur +
25,66 eur, teda úrok z úveru do 30. 6. 2013 /11 006,71 eur = 10 976,77 + 4,28 + 25,66 eur/.Z rozsudku tunajšieho súdu č. k.25C/144/2009-20 zo dňa 10. 9. 2009 /právoplatný dňa 7. 10. 2009/
vyplýva, že manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené.

Podľa ustanovenia § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak do troch rokov od zániku bezpodielového

spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu,
platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich
veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako
vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom

spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných
majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

Súd mal za preukázané, že manželstvo účastníkov konania bola dňa 7. 10. 2009 právoplatne rozvedené,
pričom súdom nebolo rozhodnuté právoplatne o vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva do
troch rokov od ich rozvodu, a ohľadom vyporiadania dlhu v zmysle predmetnej zmluvy zo dňa 9. 6. 2004
sa žalovaný v rade 1 a žalovaná v rade 2 nedohodli. V konaní súd vychádzal v zmysle ustanovenia

§ 149 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, preto dlžnú sumu, ktorú v konaní mal za preukázanú a
považoval ju za dôvodnú vo výške 10 505,69 eur + 29,85 eur = 10 535,54 eur rozdelil na polovicu a
každému zo žalovaným v rade 1 a v rade 2 uložil povinnosť zaplatiť dlžnú sumu vo výške 1 t. j. 5267,77
eur. K 30. 6. 2013 predstavuje dlžná suma 10 505,69 eur, ktorú súd zaviazal žalovaných v rade 1. až
v rade 2 zaplatiť žalobcovi, avšak túto taktiež rozdelil každému na polovicu vo výške 5252,85 eur. Tiež

súd zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi z tejto sumy požadovaný úrok z omeškania 5 % ročne od
1. 7. 2013 do zaplatenia.

Súd povolil žalovaným v rade 1 a v rade 2 v zmysle § 160 ods. 1 druhá veta Občianskeho súdneho
poriadku splátky, a to každému po 160 eur vždy do 21. dňa toho-ktorého mesiaca pod stratou výhody
splátok pri nezaplatení jedinej splátky a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. U žalovanej v rade 2 mal

preukázané, že síce táto je zamestnaná, avšak za obdobie 8/2013-7/2014 dosiahla priemerný mesačný
čistý príjem vo výške 599,07 eur, z ktorého sú je pravidelnej vykonávané zrážky zo mzdy v rozpätí od
56,22 eur až 508,41 eur mesačne, okrem týchto zrážok má pravidelné mesačné výdavky na bývanie.
Žalovaný v rade 1 poberá invalidný dôchodok vo výške 225,90 eur, z ktorého sú mu vykonávané zrážky
exekútorom,okremtohomádohodnutúodmenu100eurmesačnevzmysleDohodyopracovnejčinnosti.

Súd taktiež u žalovaného v rade 1 mal za to, že jeho požiadavka na povolenie splátok je dôvodná,
nakoľko suma, ktorá takisto ako žalovanej v rade 2 prevyšuje jeho aktuálne majetkové pomery. Súd
pri povolení splátok zohľadnil skutočnosť, aby prisúdená suma bola uhradená do 3 rokov. obidvoch
žalovaných mal za preukázané, že.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a žalovaným uložil

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10 535,54 eur, ktorú rozdelil na polovicu vo výške 5267,77 eur, úrok
z omeškania 5 % ročne zo sumy 10 505,69 eur, ktorú rozdelil na polovicu vo výške 5252,85 eur od 1. 7.
2013 do zaplatenia a vo zvyšnej časti súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby

jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.