Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. jún 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/32/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814010051
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5814010051.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému

V. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa X.X.XXXX v I., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný V. O., nar. XX. 9. XXXX v G., bytom K., U. Z. č. XXX, okres G., bez pracovného pomeru,
ženatý, na slobode,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 16.59 hodine, po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, viedol
osobné motorové vozidlo značky O. J. evidenčné číslo TS XXX F. po ceste číslo II/XXX v obci E., a to
v smere na obec K., okres G., pričom pri penzióne zvaný „W.“ bol zastavený a kontrolovaný hliadkou
Obvodného oddelenia PZ Tvrdošín, následne bol vyzvaný na vykonanie dychovej skúšky na zistenie
alkoholu v dychu, ktorej sa však, napriek opakovaným výzvam, odmietol podrobiť a taktiež sa bez
uvedenia dôvodu, odmietol podrobiť odberu krvi,

t e d a

pri výkone činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu
na majetku, sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou
skúškou a lekárskym vyšetrením odberom a vyšetrením krvi, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci
by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,

t ý m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 3, § 36 písm. l/ Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 2
(dva) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu podmienečne o d k l a d á .

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 3, § 38 ods. 3, § 36 písm. l/ Trestného zákona ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 5 (päť) rokov a 7 (sedem) mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Dňa XX. 2. XXXX bola tunajšiemu súdu doručená obžalobu na obv. V. O., pre prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona.

Vo veci bolo vykonané hlavné pojednávanie dňa X. X. XXXX. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní,
po zákonnom poučení urobil podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásenie, že je vinný zo
spáchania skutku, ktorý mu je obžalobou kladený za vinu. Na všetky ustanovenia v zmysle § 333 ods.
3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku, ktoré mu súd prečítal, obžalovaný odpovedal, že rozumie,
čo tvorí podstatu skutku, ktorý mu je kladený za vinu, bol poučený o svojich právach, najmä o práve na

obhajobu, rozumie právnej kvalifikácii, bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje
za trestný čin kladený mu za vinu a dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za žalovaný trestný čin. Prokurátor
k vyhláseniu obžalovaného nemal námietky a navrhol súdu vyhlásenie obžalovaného prijať. Súd potom
vyhlásenie obžalovaného o vine prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal
spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Súd nemal pochybnosti, že konanie obžalovaného napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty prečinu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona, pretože obžalovaný
pri výkone činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu
na majetku, odmietol sa podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou

skúškou a lekárskym vyšetrením odberom a vyšetrením krvi, či nie je ovplyvnený návykovou látkou,
hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie. Po subjektívnej stránke
obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle ust. § 15 písm. a) Tr. zák, pretože chcel spôsobom
uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal k osobným a majetkovým pomerom, uviedol, že
medzičasom si obnovil živnosť, pracuje na stavbe ako stavebný robotník a jeho mesačný príjem
je cca 800,- € mesačne. Za vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu bol v minulosti aj
odsúdený súdom za trestný čin a bol tiež za jazdu pod vplyvom alkoholu postihnutý aj v priestupkovom
konaní. Svoje konanie na hlavnom pojednávaní oľutoval. Súd čítal a oboznámil podklady vzťahujúce

sa k osobe obžalovaného, najmä odpis z registra trestov, z ktorého vyplynulo, že v minulosti bol
Okresným súdom Dolný Kubín dvakrát právoplatne odsúdený, v jednom prípade bol odsúdený pre
rovnaký trestný čin ako v tomto súdenom prípade, v oboch prípadoch odsúdenia sa však na neho
vzťahuje fikcia neodsúdenia. Zo správy o povesti vyplynulo, že obžalovaný žije usporiadaným rodinným
životom, alkoholické nápoje požíva príležitostne, doposiaľ nebol riešený komisiou pre ochranu verejného

poriadku, zo správy Okresného riaditeľstva PZ Dolný Kubín, vyplynulo, že nie je držiteľom zbrojného
preukazu a ani vlastníkom zbrane, nemá záznam o priestupku, v správe Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Námestovo je uvedený chronologický prehľad o evidencii obžalovaného v evidencii uchádzačov
o zamestnanie, zo správy sociálnej poisťovne vyplynulo, že nie je prihlásený v evidencii od roku XXXX
a nepoberal a ani nepoberá nemocenské a dôchodkové dávky. Z karty vodiča vyplynulo, že dňa XX. 3.

XXXX bol postihnutý v priestupkovom konaní za vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu a za jazdu pod
vplyvom alkoholu bol tiež právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. XT/
XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Napriek tomu, že odsúdenie Okresným súdom Dolný Kubín sp. zn.
XT/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol právoplatne odsúdený pre prečin pre prečin ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, bolo zahladené, v jeho prípade sa

síce na toto odsúdenie vzťahuje fikcia neodsúdenia, ale na toto odsúdenie súd zo zákona prihliadal pri
ukladaní trestu zákazu činností, keďže uvedený druh trestu ukladal podľa § 61 ods. 3 Tr. zák..

Podľa ust. § 34 ods. 1, 4 Trestného zákona má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.Pri ukladaní trestu bolo obligatórne prihliadané na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a
priťažujúcich okolností. Súd v prípade obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť, že sa k trestnému činu
priznal a úprimne ho oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zák.). Priťažujúce okolnosti zistené neboli. Pri ukladaní

trestu tak súd vychádzal z prevahy poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, podľa
ktorého ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej
trestnej sadzby o jednu tretinu.

Vzhľadom na všetky okolnosti spáchaného skutku, mal súd za to, že na prevýchovu obžalovaného

v danom prípade je treba pôsobiť uložením podmienečného trestu odňatia slobody spolu s uložením
trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, nakoľko obžalovaný spáchal trestný
čin v súvislosti s vedením motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, čím vážne ohrozil nielen svoju
osobu ale aj ostatných účastníkov cestnej premávky. Trest zákazu činností súd ukladal podľa § 61 ods.
3 Tr. zák, pretože obžalovaný už bol v minulosti pre taký trestný čin, ktorého sa dopustil ako vodič
dopravného prostriedku odsúdený (rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. XT/XXX/XXXX zo

dňa XX.XX.XXXX). Podľa § 61 ods. 5 Tr. zák. na ukladanie trestu zákazu činností podľa odsekov 3
a 4 nemá vplyv zahladenie odsúdenia. Obžalovaný sa prostredníctvom obhajcu v súvislosti s trestom
zákazu činností domáhal aplikácie ust. § 39 Tr. zák., s poukazom na skutočnosť, že obžalovaný na
hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, čím sa vzdal práva na verejný súdny proces a súd toto
vyhlásenie prijal, pričom sa jedná o konanie obdobné, ako je konanie o dohode o vine a treste, ktoré nie

je závislé od vôle obžalovaného a obžalovaný sa pri dohadovacom konaní dostáva do výrazne lepšieho
postavenia, čo v prípade vyhlásenia viny na hlavnom pojednávaní absentuje. Zároveň sa odvolával na
ust. § 438 písm. d/ Tr. zák., v zmysle ktorého súd nemusí brať do úvahy odsúdenie pred X.XX.XXXX, ak
by vzhľadom na mimoriadne okolnosti predchádzajúcich prípadov bolo pre páchateľa použitie trestnej
sadzby uvedenej v § 61 ods. 3 Tr. zák. neprimerane prísne.

Pokiaľ súd návrhu obhajoby na aplikáciu inštitútu mimoriadneho zníženia trestu v súvislosti s ukladaním
testu zákazu činností neaplikoval a zároveň neaplikoval ust. § § 438 písm. d/ Tr. zákona, bolo tomu tak
preto,ževprípadeobžalovanéhosúdnezistilmimoriadneokolnosti,ktorébytakýtopostupodôvodňovali,
a to práve s poukazom na skutočnosť, že obžalovaný bol za jazdu vozidlom pod vplyvom alkoholu, pred

spáchaním súdeného prípadu, už opakovane postihnutý (jedenkrát v konaní pred súdom a druhýkrát
v priestupkovom konaní). V prípade obžalovaného sa tak nejedná o ojedinelý prípad, ale naopak,
obžalovaného možno dôvodne zaradiť do skupiny rizikových vodičov a v jeho prípade tak uloženie trestu
zákazu činností vedenia motorových vozidiel nad hornú polovicu zákonom stanovenej trestnej sadzby,
ako to ukladá ust. § 61 ods. 3 Tr. zák. má plné opodstatnenie.

Súd považoval takto popri sebe uložené tresty, vzhľadom na osobu obžalovaného, okolnosti spáchania
skutku za dostatočné na jeho nápravu ako aj ochranu spoločnosti. Takto uložené tresty súd považoval
za zákonné a spravodlivé, ktoré v prípade obžalovaného plne zodpovedajú potrebám tak generálnej ako
aj individuálnej prevencie a sú dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:

-prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
-príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
-zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkonyalebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
-štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
-poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
-zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.