Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. marec 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 2T/208/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713010829
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6713010829.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a prísediacich Oľgy

Pavlíkovej a Mgr. Anny Čechovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.03.2014 vo Zvolene v
trestnej veci obžalovaných ml. P. K. Q. P. K., stíhaných pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr.zákona
spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný 1/ ml. P. K., nar. XX.XX.XXXX vo J., trvale bytom J., P. B. Č..XXXX/XX,

obžalovaný 2/ P. K., nar. XX.XX.XXXX vo J., trvale bytom J., P. B. Č..XXXX/X,

s ú v i n n í ,

že

dňa 17.12.2012 v presne nezistenom čase asi o 04.00 hodine v meste J., okres J. na križovatke ulíc E. Q.
M. K., po predchádzajúcej vzájomnej dohode fyzicky napadli K. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., E.

Č..XXXX/X a to tak, že keď odišiel z pohostinstva Tempo na ulici O. smerom po ulici M. K. a rozchádzal
s kamarátkou C. K., nar. XX.XX.XXXX, na križovatke s ulicou E., pribehla k nim L. M., nar. XX.XX.XXXX,
ktorásadohodlasC.K.,žepôjduspoludomov,pričomkeďodK.K.odišli,spozasmetnýchkošovknemu
prišiel ml. P. K. Q. P. K., na čo ho P. K. sotil na zem, kde ho následne spolu s P. K. začali kopať nohami do
oblasti trupu a hlavy, pritom mu P. K. zo zadného vrecka vytiahol peňaženku, a následne spolu bežali na
ulicu P. B., čím týmto konaním K. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., E. Č..XXXX/X, spôsobili škodu
odcudzením finančnej hotovosti vo výške 50,- €, podľa odborného vyjadrenia škodu za odcudzenie
peňaženky vo výške 5,- € a podľa znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru chirurgia

MUDr. Abelovským mu spôsobili zranenie, a to pomliaždenie hlavy v oblasti ľavého nadočnicového
oblúka s povrchovou odreninou, ktoré si nevyžiadalo jeho práceneschopnosť,

t e d a

obžalovaný 1/ ml. P. K. a obžalovaný 2/ P. K.

spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,

č í m s p á c h a l i

obžalovaný 1/ ml. P. K. a obžalovaný 2/ P. K.
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr.zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zákona.Z a t o s a o d s u d z u j ú

Obžalovaný 1/ ml. P. K.

Podľa § 188 ods. 1 Tr.zákona s použitím ust. § 117 ods. 1 Tr.zákona, § 37 písm. m/ Tr.zákona, § 38 ods.
2,4,8 Tr.zákona, § 41 ods. 1,2 Tr.zákona, § 42 ods. 1 Tr.zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr.zákona, § 51 ods. 1,2 Tr.zákona a § 119 ods. 1 Tr.zákona súd výkon
uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a určuje skúšobnú dobu v trvaní 36 (tridsaťšesť)
mesiacov a nad správaním obžalovaného ukladá probačný dohľad.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Tr.zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúcu počas skúšobnej

doby podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu
sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 51 ods. 5 Tr.zákona obžalovaný je povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným
a mediačným úradníkom.

Podľa § 42 ods. 2 Tr.zákona súd z r u š u j e výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom
Okresného súdu Zvolen sp.zn. 2T 83/2012 zo dňa 23.01.2013, právoplatného dňa 23.04.2013, ako
aj všetky výroky naň obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili
podklad a zároveň z r u š u j e výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom Okresného súdu

Zvolen sp.zn. 1T 134/2013 zo dňa 25.10.2013, právoplatného dňa 25.10.2013, ako aj všetky výroky naň
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Podľa § 50 ods.2 Tr. zákona sa obžalovanému ukladá, aby podľa svojich schopností nahradil škodu
spôsobenú trestným činom počas skúšobnej doby.

Podľa § 287 ods.1 Tr. poriadku je obžalovaný povinný spoločne a nerozdielne s odsúdeným ml. N. K.,
nar. XX. XX. XXXX vo J., nahradiť škodu poškodenému B. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. X,
J. vo výške 150 €.

Podľa § 288 ods.2 Tr. poriadku sa poškodený B. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. X, J. so zvyškom
svojho nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

Obžalovaný 2/ P. K.

Podľa § 188 ods. 1 Tr.zákona s použitím ust. § 38 ods. 2 Tr.zákona, § 46 Tr.zákona na trest odňatia
slobody vo výmere 3 (tri) roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1,2 Tr.poriadku obžalovaní ml. P. K. a P. K. sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne:
- poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., krajská pobočka Banská Bystrica, A. XX, XXX XX

K.Á. K. škodu vo výške 13,45 eur,
- poškodenému K. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., E. XXXX/X škodu vo výške 55 eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr.poriadku súd poškodeného K. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., E. XXXX/X
odkazuje so zvyškom nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :Dňa 23.10.2013 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen obžalobu na obžalovaných
mladistvého P. K. a obžalovaného P. K. na tom skutkovom základe, že dňa 17.12.2012 v presne
nezistenom čase asi o 04.00 hodine v meste J., okres J. na križovatke ulíc E.Ľ. a M. K., po

predchádzajúcej vzájomnej dohode fyzicky napadli K. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., E. Č..XXXX/
X a to tak, že keď odišiel z pohostinstva Tempo na ulici O. smerom po ulici M. K. a rozchádzal s
kamarátkou C. K., nar. XX.XX.XXXX, na križovatke s ulicou E., pribehla k nim L. M., nar. XX.XX.XXXX,
ktorásadohodlasC.K.,žepôjduspoludomov,pričomkeďodK.K.odišli,spozasmetnýchkošovknemu
prišiel ml. P. K. a P. K., na čo ho P. K. sotil na zem, kde ho následne spolu s P. K. začali kopať nohami do

oblasti trupu a hlavy, pritom mu P. K. zo zadného vrecka vytiahol peňaženku, a následne spolu bežali na
ulicu P. B., čím týmto konaním K. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., E. Č..XXXX/X, spôsobili škodu
odcudzením finančnej hotovosti vo výške 50,- €, podľa odborného vyjadrenia škodu za odcudzenie
peňaženky vo výške 5,- € a podľa znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru chirurgia
MUDr. Abelovským mu spôsobili zranenie, a to pomliaždenie hlavy v oblasti ľavého nadočnicového
oblúka s povrchovou odreninou, ktoré si nevyžiadalo jeho práceneschopnosť.

Na hlavnom pojednávaní dňa 13.12.2013 obžalovaný mladistvý P. K. urobil vyhlásenie podľa § 257 ods.
1 písm. a) Tr. poriadku o tom, že je nevinný.

Kuskutku,ktorýsamuobžaloboukladiezavinuuviedol,ževdanýdeňbolspolusP.K.naoslaveapotom

sa premiestnili do pohostinstva Tempo, kde už boli C. K. s L. M.. S týmito dvoma sedel aj poškodený K.
K.. Okolo 03.00 hod. rannej to bolo pred záverečnou, odišli s K.Ň. K. L. Q. C.. Následne sa vybrali domov
aj obžalovaný P. K. Q. P. K.. Pri vchode na ulici B. sa k nim vrátila C. K., ktorá prišla s tým, či ešte nejdú
na pivo do pohostinstva Milionár. Zároveň s C. prišla aj L. M. a tak sa do pohostinstva Milionár presunuli
všetci štyria. Tu C. vytiahla 50 eurovú bankovku, zobrala im pivo a P. K. podala 10 eur, nech si ich hodí

do stroja, teda do hracieho automatu. Upresnil, že C. K. povedala, že o pôvod 50 eurovej bankovky sa
nemajú starať, zo správania poškodeného sa im zdalo, že sa mu C. K. páči, že sú si blízki a nakoniec aj
ona s ním odišli, tak si mysleli, že ide k nemu a peniaze získala takým spôsobom, že sa s poškodeným
K. vyspala a tento jej za to zaplatil. Obžalovaný upresnil, že by si nevšimli, že by poškodený odchádzal
z pohostinstva Tempo akokoľvek zranený ale bol poriadne opitý. Pod vplyvom alkoholu boli aj obaja

obžalovaní, nakoľko pili najprv na oslave a potom sa ešte premiestnili do pohostinstva Tempo. Pokiaľ sa
týka hotovosti, ktoré mali v daný večer pri sebe, obžalovaný K. uviedol, že v ten večer nemal pri sebe
žiadne peniaze, v ten deň mal výplatu P. K., pričom uviedol, že jemu platil pitie práve P. K. a dievčatám
teda C. K. Q. L. M.U. bral pitie K.. Na otázky obžalovaný upresnil, že s K. sa v daný deň nedohodli,
že by mali napadnúť poškodeného K. K.. V daný deň ho určite nenapadli a od poškodeného akúkoľvek

finančnú hotovosť nezobrali. Ďalej doplnil, že poškodeného prvýkrát po incidente videl v pohostinstve
Milionár, keď tam už prišiel aj s policajtmi a ukázal na nich s K. prstom, že sú to oni. Následne policajti
začali riešiť tento skutok, pričom obžalovaný si pamätal, že poškodený asi nemal žiadne zranenia, krv
mu v danej situácii netiekla.
Obžalovaný 2/ P. K. na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku

o tom, že je nevinný. Ku skutku uviedol, že v daný deň boli pozvaní na oslavu ku kamarátovi, kde aj
popíjali a následne sa presunuli do pohostinstva Tempo, kde si chceli dať pivo. Keď prišli do pohostinstva
Tempo bola tam už C. K. A. L. M. a tieto popíjali s poškodeným K. K., tento za pitie platil aj dievčatám.
Obžalovaný K. uviedol, že bol v daný deň po výplate a preto pitie platil sám za seba a tiež za P. K.. Z
pohostinstva Tempo odchádzali asi okolo 02.00-03.00 hod. nad ránom a odchádzali tak, že obžalovaný

K. odchádzal spoločne s obžalovaným P. K. cestou k ich bytu. Keď odchádzali z pohostinstva Tempo
tam zostávala ešte L. M. A. C.G. K.. Cesta z pohostinstva Tempo k ich domu môže byť asi 200 m dlhá,
čiže mohla trvať asi 2 minúty. Asi po 5 minútach ich dobehli C. K. A. L. M., pričom prišli za nimi keď
stáli pred domom obžalovaného a fajčili. C. navrhla či sa nepresunú ešte do pohostinstva Milionár, na čo
obžalovaní uviedli, že nemajú za čo. Na to ona povedala, že má peniaze a vytiahla 50- eurovú bankovku.

Keď sa jej obžalovaný opýtal odkiaľ ju má povedala, že nech sa o to nestará. 50 - eurovú bankovku
obžalovaný zobral a všetci štyria išli spolu do Milionára. Tam obžalovaný K. objednal nejaké pitie, pivo
koľko presne platil, to si už nepamätal a z výdavku cca 5 eur hodil do hracieho automatu. Takto prešlo
asi 20 minút, keď následne prišli do pohostinstva policajti a zaistili ich. Obžalovaný nevedel uviesť, či
bol vtedy s policajtmi prítomný aj poškodený K. K., pretože bol pod vplyvom alkoholu. Policajtom nič

neuviedol, pretože bol opitý, ale bolo mu divné, prečo ho zaisťujú. Na otázku obžalovaný upresnil, že
poškodeného videl naposledy predtým ako odchádzali spolu s P. K. z Tempa, keď obaja obžalovaní
odchádzali domov, poškodený K. mal v tomto pohostinstve ešte zostať a to s C. K. Q. L. M.. Potom
ho už videl len „na kriminálke“, kde k tomu boli všetci vyslúchnutí. Na otázky obžalovaný upresnil, žekeď mu C. K. podávala peniaze - 50 - eurovú bankovku nepamätá si, že by mu povedala, že „vyrobila
poškodeného Baláža“. Možnože to mohla povedať obžalovanému K., ale jemu povedala, aby sa o toto
nestaral. Takisto nevedel potvrdiť resp. uviedol, že si nepamätal že by C. A. L. obžalovaných nahovárali,

aby „vyrobili K.Á.“ pretože tento má peniaze, a aby mu ich zobrali. Uvedené si obžalovaný nepamätal
nakoľko bol pod vplyvom alkoholu. Na otázku uviedol, že keď odišli z pohostinstva Tempo a stáli pred
vchodom do domu tak za nimi prišli dievčatá v poradí asi najprv L. M. a cca po 5 minútach C. K.. Dievčatá
za nimi teda neprišli naraz. Následne sa všetci štyria spolu presunuli do pohostinstva „Milionár“, pretože
C. K. ich volala s tým, že má peniaze.

Svedok poškodený K. K. na hlavnom pojednávaní ku skutku uviedol, že do pohostinstva Tempo v daný
deň prišiel, prisadol si k dvom dievčatám, C.Í. K. a L. M. a tiež k P. K. Q. P. K.. Celý večer sedeli v takejto
zostave spolu. Mohlo sa stať, že neboli spolu počas chvíle pokiaľ odchádzali na toalety, ale väčšinou
stále sedeli spolu, pri jednom stole. Za pitie takmer celý večer platil poškodený a to takým spôsobom,
že najprv im zobral jedno kolo a potom si už ostatní objednávali naňho. Nechodil platiť zakaždým, platil

to celé naraz ku koncu. Z pohostinstva Tempo odchádzal okolo 02.00-03.00 hod. rannej, odchádzal s
C.G. K. a odchádzal smerom k nemu domov. Cca 50 metrov od pohostinstva Tempo zacítil ako ho niekto
skopol, pričom padol následne na hlavu a udrel sa. Potom ucítil ako mu niekto z vrecka vytiahol peniaze.
V tom momente tam bola prítomná ešte C. K., ale v čase keď sa postavil na nohy a pozviechal sa, v tom
momente tam už nebol nikto. Skutok sa stal na ulici pri rohu, takže je možné že v čase keď poškodený

vstával zo zeme útočníci už utiekli za roh. Následne sa sám vrátil do pohostinstva Tempo, kde čašníčka
zavolala políciu. Prišla policajná hliadka a ku skutku poškodeného vypočula. Na otázku poškodený
upresnil, že nevidel, kto ho napadol a zobral mu peniaze, nakoľko bol skopnutý k zemi odzadu a do tváre
útočníkovi alebo útočníkom nevidel. To, že to boli obžalovaní usudzuje z toho, že jedine títo vedeli, kde
má peňaženku, sedeli s ním celý večer a keď sa incident udial nikto mu nehľadal po vreckách, „nešmátral

po vreckách“, rovno mu vybrali peniaze z vrecka a taktiež slečna, ktorá s nimi celý večer sedela (C.
K.) musela vedieť a vidieť, kde má peniaze. Kto ho v daný večer napadol však nevidel, nevidel žiadne
osoby do tváre ani nikoho nevidel z miesta činu utekať. Keď sa dostavila policajná hliadka, týmto popísal
jednak čo sa udialo a tiež popísal s kým, s akou partiou predtým sedel v Tempe. Taktiež uviedol, že mu
bola odcudzená celá peňaženka a bola v nej 50-eurová bankovka. Po takomto výsluchu prvá hliadka

PZ odišla, na ošetrenie poškodeného vtedy nezobrali. Po návrate do pohostinstva Tempo sa tam stretol
poškodený so svedkami M. K. Q. A. M. a tí, keď počuli čo sa malo udiať, poškodenému povedali, že v
inom pohostinstve v Milionárovi teraz pred chvíľou boli obžalovaní, teda tí z partie s ktorými poškodený
celý večer sedel a že ich tam videli platiť 50-eurovou bankovkou. Na to prišla druhá hliadka a spolu s nimi
sa presunul obžalovaný do pohostinstva Milionár. Na otázku upresnil, že kým neprišiel do pohostinstva

Tempo v daný večer zrejme si obžalovaní za seba platili sami teda za to, čo strovili, ale po jeho príchode
si všetci objednávali na účet poškodeného a on sám to na záver zaplatil tak, že prišiel sám k pultu a tam
to celé vyplatil. Pripustil, že v daný večer bol pod vplyvom alkoholu a rovnako obžalovaní boli určite obaja
pripití. Na otázku upresnil, že v čase keď bol poškodený prepadnutý s istotou vie, že pri ňom bola C.G.
K.. Na otázku doplnil, že obžalovaných naposledy videl pri výsluchoch, ale asi cca 2 týždne po skutku sa

pri Tempe náhodne stretli s obžalovaným K., keď sa poškodený vracal z Tesca, na čo mu obžalovaný
mal povedať, aby stiahol trestné oznámenie. Ku skutku samému sa vtedy obžalovaný nevyjadril, len mu
povedal, že má podmienku tak aby to poškodený stiahol. Na to mu tento uviedol, že v tomto štádiu sa
to už nedá. S nikým iným z partie týchto štyroch ľudí sa už ku skutku nerozprával.

Svedkyňa T. Q. vypovedala, že je majiteľkou pohostinstva Tempo vo Zvolene, kde zároveň aj pracuje.
Tu pracovala aj dňa 16. a 17.12.2012 z večera do rána. Pamätala si, že vo večerných hodinách dňa
16.12.2012 sa v pohostinstve nachádzal aj poškodený K. K., pričom tento popíjal alkoholické nápoje.
Najprv po príchode do pohostinstva sedel sám, neskôr sa mu začala prihovárať L. M., ako jedno
z dievčat, ktoré tam už sedeli. Neskôr sa presunuli k jednému stolu tak, že pri jednom stole sedeli

poškodený K. K., L. M.U., C. K. a obidvaja obžalovaní. Najprv týmto štyrom poškodený objednal pitie
sám a neskôr si títo štyria objednávali pitie sami a to na účet poškodeného. Pamätala si, že väčšinou to
boli alkoholické nápoje a pre dievčatá ešte nejaké chipsy a čokolády. Svedkyňa uviedla, že pri platení
poškodenému nazerala do peňaženky L. M. a potom ho aj vyzývala, aby im zobral ešte nejaké ďalšie
pitie.Natomusvedkyňahovorilaprečotorobí,prečosinecháabyobžalovaníajsdievčatamiobjednávali

na jeho účet, na čo jej poškodený povedal, aby to nechala tak. Keď poškodený platil, svedkyňa videla,
že má u seba 50-eurovú bankovku, ale túto on v Tempe neminul. Zrejme si ju pri platení už nechcel
rozmieňať. Nevšimla si žiaden konflikt medzi poškodeným K.Á. a tými štyrmi. Nevšimla si, že by sa niečo
medzi nimi počas uvedeného večera udialo. Svedkyňa uviedla, že z pohostinstva Tempo odchádzal K.aj s nejakými kamarátmi preč, ale vtedy za ním vybehla L. M. a na základe toho, že táto ho naspäť
zavolala, sa on vrátil do pohostinstva Tempo a znova im objednával. Po určitom čase, čo mohlo byť asi
okolo 03.30 hod. ráno poškodený K. odchádzal z pohostinstva Tempo spolu s L. M. a tou druhou, teda C.

K.. Obaja obžalovaní ostali ešte v pohostinstve, mohlo to byť asi ešte 10 - 15 minút. Vtedy ich svedkyňa
videla naposledy. Keď robila uzávierku do pohostinstva Tempo opätovne prišiel poškodený K. K., pričom
na ňom videla, že mu tečie krv, mal odreté čelo. Keď sa ho svedkyňa opýtala čo sa mu stalo, vtedy jej na
túto otázku neodpovedal, len čosi šomral, no vzápätí prišla policajná hliadka a títo uviedli, čo sa stalo.

Svedok M. K. na hlavnom pojednávaní ku skutku uviedol, že dňa 16.12.2012 spolu so svojou priateľkou
A. M. okolo polnoci išiel do pohostinstva Tempo vo J.. Keď vošli dnu videl ako v pohostinstve už sedí
K. K. pri stole so štyrmi osobami, tieto štyri osoby boli Rómovia, ktorých svedok pozná len z videnia.
Svedok s priateľkou sedeli pri inom stole ale počas zotrvania v pohostinstve Tempo sa s K. K. rozprával,
pričom svedok mu hovoril, aby si poškodený išiel radšej sadnúť k ich stolu, aby nesedel pri nich.
Poškodený bol v tom čase pod vplyvom alkoholu. Svedok videl ako poškodený K. viackrát išiel k pultu za

prítomnostidvochdievčat,ztýchštyrochsktorýmisedelaobjednával.Svedoksanaposledysosvedkom
poškodeným rozprával asi okolo 02.00 hod. rannej, neskôr po nejakom čase keď odišiel na WC a z tohto
sa vracal, všimol si, že tak poškodený ako aj všetky štyri osoby od stola, s ktorými sedel sa už v Tempe
nenachádzali. Znamená to, že tam nebola už ani L. M., C. K. a tiež nikto z obžalovaných. Chvíľu na to,
pričom svedok nevedel bližšie určiť čas, sa poškodený K. vrátil späť do pohostinstva Tempo s tým, že ide

volať políciu, že ho vonku niekto prepadol. Svedkovi K. K. povedal, že s jednou z tých dievčat išiel sám
domov a následne ho niekto odzadu skopol a zobral mu 50 - eurovú bankovku a občiansky preukaz.
On vtedy povedal, že to bol niekto z tých štyroch, s ktorými sedel, pričom bližšie osobu nekonkretizoval,
neoznačil.NáslednedopohostinstvaTempoprišlapolicajnáhliadka. PozáverečnejvTempeišielsvedok
spolu so svojou priateľkou ešte do pohostinstva Milionár, kde si jeho priateľka A. M. išla kúpiť cigarety

a svedok ju čakal vonku. Keď sa jeho priateľka vrátila z pohostinstva Milionár vonku povedala mu, že
vo vnútri sa nachádzajú tie štyri osoby, ktoré sedeli s K.Á. v pohostinstve Tempo, pričom sám svedok
ich aj videl cez okno.

Svedkyňa A. M. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pozná svedka poškodeného K. K., sú známi. V

noci zo dňa 16.12.2012 do 17.12.2012 sa nachádzala v pohostinstve Tempo vo J. na A., kde bola spolu
s priateľom M. K.. Tu sedeli s jej priateľom pri stole a všimli si, že v tomto pohostinstve sa nachádza
aj svedok poškodený K. K.. Svedkyňa videla od ich stolu viackrát ako bol poškodený pri bare. Takisto
videla, že pri bare bol viackrát aj s dvoma Rómkami, ktoré svedkyňa osobne nepoznala. Tieto Rómky
si niekoľkokrát pri bare sami objednávali na meno poškodeného K. K.. Počas večera svedkyňa aj s

priateľom K. K. niekoľkokrát hovorili, aby si šiel radšej sadnúť k nim, aby si dal pozor a to v tom zmysle,
že partia, ktorá s ním sedela, to je dve Rómky a dvaja Rómovia ho zjavne využívali, ale poškodený bol
pod vplyvom alkoholu a nedal si povedať. Svedkyňa nevidela, ako a kedy poškodený z pohostinstva
Tempo odchádzal, prípadne s kým odchádzal. Následne si len všimla, ako sa s istým časovým odstupom
vrátil do pohostinstva Tempo K. a uviedol, že bol okradnutý. Konkrétne povedal, že odchádzal domov

s jednou z tých dvoch Rómiek a odrazu ho niekto zozadu skopol, pričom mu mal ukradnúť peňaženku.
Uviedol, že v peňaženke mal 50 eur. Po jeho príchode do Tempa sa teda privolala polícia, ktorá ich ku
skutku vyslúchla a následne odišla preč. Neskôr sa svedkyňa rozhodla, že pôjde ešte s priateľom do
blízkeho podniku Milionár, kde si chcela kúpiť cigarety. Do pohostinstva Milionár vošla len ona sama,
jej priateľ ju čakal vonku. Keď bola vnútri, tak k baru prišla Rómka s tým, že chcela platiť 50-eurovou

bankovkou. Svedkyňa túto Rómku spoznala, bola to tá istá, čo sedela s poškodeným K. K. predtým v
Tempe. Následne svedkyňa z Milionára odišla za priateľom s tým, že chcela, aby sa K. K. pozrel cez okno
a povedal, či sú tam tie osoby, čo s ním boli predtým v Tempe. Tento potvrdil, že sa jedná o totožné osoby,
následne bola opäť privolaná policajná hliadka a tieto osoby spolu s poškodeným odviedli. Jednalo sa o
dvoch obžalovaných a dve Rómky, ktoré poškodenému robili celý večer spoločnosť. Na otázku svedkyňa

uviedla, že nemala vedomosť o tom, že by mal poškodený predtým ako ho prepadli pri sebe nejakú
hotovosť, prípadne v akej hodnote. Toto im uviedol až po opätovnom príchode do pohostinstva Tempo
poškodený, keď povedal, že bol prepadnutý a že mu zmizla peňaženka s 50-eurovou bankovkou. K
situácii prepadnutia sa vyjadril takým spôsobom, že ho niekto skopol zozadu a že predpokladá, že to
bol niekto z tých štyroch Rómov, s ktorými predtým sedel v Tempe. Nič bližšie ku skutku neuviedol.

Na hlavnom pojednávaní bola vyslúchnutá svedkyňa C. K.Á., ktorá ku skutku uviedla, že v daný večer
prišli do pohostinstva Tempo v spoločnosti s L. M. a s dvoma obžalovanými, kde P. K. poznal vedúcu a
keďže v ten večer nemali peniaze dúfali, že budú môcť piť „na sekeru“, čo sa asi aj stalo. Nemali ale anina cigarety, a keď svedkyňa videla K. K. išla sa ho opýtať, či nemá cigarety. Na to poškodený povedal,
že cigarety nemá, ale že tieto môže ušúľať a od tohto momentu si prisadol k ich stolu, kde sedeli všetci
štyria s L. M., P. K. a P. K.. Poškodený K. K. následne sedel s nimi a všetkým objednával aj pitie, za

ktoré platil. Z pohostinstva Tempo svedkyňa odchádzala s poškodeným K. K., pričom nevedela presne
uviesť o koľkej to mohlo byť. Bolo určite po polnoci. Odchádzali smerom k jeho domu. Za krátky čas
ich dobehla aj L. M.Á., ktorá svedkyni K. priniesla kľúče od bytu a vchodu. V momente keď tam boli
svedkyňa, L. M. a poškodený K., spoza kríkov alebo spoza smetných košov vybehli obžalovaní P. K.
A. P. K. a svedkyňa si už presne nepamätala, ktorí z týchto dvoch poškodeného K.Á. skopol, skopol

na zem a zobral mu peňaženku. Hneď po tom, ako títo dvaja utiekli na mieste ostali svedkyňa s L. M.
a tiež s poškodeným K. K., ktorý ležal na zemi. Svedkyňa uvádza, že poškodený asi povedal „veď to
boli naši chlapci“, na čo mu spoločne s L. M. pomohli postaviť sa na nohy a v tej chvíli poškodenému
povedali, že to nemohli byť oni, v tom úmysle, že obžalovaných chceli zakryť. Na to odišla aj svedkyňa
K. spolu s M. a poškodený K. ostal na mieste sám. S L. M. svedkyňa odišla smerom k ich domu a pred
vchodom na ulici B. X sa stretli s obžalovaným K. Q. K., pričom sa aj rozprávali, že čo sa to stalo, keď

v tom P. K. vytiahol K. peňaženku, z nej 50-eurovú bankovku a peňaženku odhodil do smetného koša
na B. F.. Následne sa všetci štyria presunuli do pohostinstva Milionár, kde P. K. objednal každému po
pive a z výdavku chceli použiť peniaze na hracie automaty, ku ktorým sa dozadu presunuli. Za pitie platil
P. K. 50 eurovou bankovkou. Keď boli obžalovaní P. K. A. P. K. pri hracích automatoch následne prišla
hliadka polície, ktorá začala skutok objasňovať a všetkých štyroch t.j. svedkyňu K., L. M., P. K. Q. P.

K. následne predviedli na políciu, kde začali ku skutku vypovedať. Na otázku svedkyňa upresnila, že
potom, čo pri stole sedeli už spoločne s poškodeným K., tento objednával pitie všetkým im štyrom a to
takým spôsobom, že vedúcej alebo jej dcére zakričal, čo má doniesť, resp. že má doniesť to čo si oni
objednajú. Neplatil to za každým, ale svedkyňa uviedla, že sa jej zdá, že to zaplatil všetko naraz.

Na hlavnom pojednávaní svedkyňa L. M. ku skutku uviedla, že v daný deň boli spolu s C.G. K. v
pohostinstve Tempo, kde boli s nimi aj P. K. a P. K.. Pri vedľajšom stole videli poškodeného K. K., ktorý
v tom čase spal. V pohostinstve Tempo si najprv objednávali sami, pričom svedkyňa nevedela uviesť,
či spočiatku platil aj niekto z obžalovaných, ale potom si je istá, že objednával „na sekeru“ od vedúcej
pohostinstva resp. od jej dcéry. Následne si k nim prisadol K. K., od ktorého najprv chceli cigarety a

tento im následne začal objednávať aj pitie. Objednával jej s C. K. ako aj P. K. Q. P. K.. Bolo vidieť, že
poškodenému sa Katarína páčila, spolu sa rozprávali a následne okolo 03.00-04.00 hod. nad ránom,
keď vedúca povedala, že je záverečná, ako prvá odchádzala C. K. s K. K., títo odchádzali spolu smerom
k nim domov a asi po 5-6 minútach si svedkyňa M. uvedomila, že má C. kľúče, preto sa vybrala za
ňou. C. A. K. K. dobehla, dala jej kľúče a chvíľu sa takto rozprávali. V tom momente spoza kríkov a

spoza smetných košov vybehli dvaja chlapci, mali kapucu na hlavách, do tváre im svedkyňa poriadne
nevidela. Svedkyňa nevylúčila, že by to mohol byť K. A. K., ale toto ani priamo netvrdila, nakoľko uviedla,
že im nevidela do tváre. Jeden z týchto dvoch útočníkov kopol K., na čo ten padol na zem a potom ho
prešacovali, prehľadali vrecká. Svedkyňa si nevšimla či mu skutočne aj niečo zobrali a následne utiekli.
Svedkyňa s C. K. vtedy stáli vedľa poškodeného, nič nehovorili a pozerali sa na priebeh incidentu. Po

skutku K. K. potom pomohli vstať a tento povedal, že mu chýba peňaženka. Svedkyňa s C. K. následne
od K. odišli a išli smerom k sebe domov, pričom K. K. nechali na mieste samého. Niekde pri pohostinstve
Reno sa stretli s obžalovanými K. Q. K., ktorí odrazu povedali, že majú peniaze a zavolali ich, či s nimi
nejdú do Milionára. Preto sa následne všetci štyria presunuli do pohostinstva Milionár, kde chlapci - K.
A. K. objednali pivá, cigarety, pričom za toto oni dvaja aj platili pri bare. Svedkyňa s C. K. sedeli pri

stole. To, čím pri bare obžalovaní platili svedkyňa nevidela a toto neuviedla. Z výdavku ale chceli potom
ešte hrať na hracích automatoch, ktoré sú vo vedľajšej miestnosti. Preto sa aj s výdavkom presunuli
do vedľajšej miestnosti, aby si zahrali a vtedy prišla do pohostinstva Milionár hliadka polície a všetkých
ich štyroch zobrala na policajnú stanicu. Na otázku svedkyňa upresnila, že v čase incidentu s C. K. len
stáli vedľa poškodeného, pozerali sa a nespravili nič. Keď sa poškodený zodvihol nevyzeral, že by bol

dobitý, v podstate mu nič nebolo, ale uviedol, že mu zmizla peňaženka. Hneď po skutku sa svedkyňa s
C. pobrali preč a poškodeného tam len tak nechali. To ani jedna zo svedkýň políciu nevolala, z miesta
jednoducho odišli.

Na odstránenie rozporov bola prečítaná časť zápisnice z výpovede svedkyne zo dňa 20.06.2013,

konkrétne časť jej výpovede ku skutku, kde svedkyňa opisovala, že „k K. pristúpili K. Q. K. spoza kríkov
a košov. Jeden z nich ho strčil na zem a tu ho obidvaja začali kopať. Ako si spomína, tak sa jej zdá,
že na zem strčil poškodeného RomQ. K. Q. P. K. ho kopol do tváre“. Na tento rozpor s výpoveďou do
zápisnice svedkyňa uviedla, že takúto výpoveď ona nikdy nedala, tvrdila síce, že útočníkmi mohli byťP. K. A. P. K. to nepoprela, ale zároveň teraz netvrdí, že to boli oni. Svedkyňa pripustila, že pravda je
všetko ostatné, teda i tá skutočnosť s peňaženkou, ktorú následne na druhý deň išli hľadať do smetného
koša. Na otázky svedkyňa bližšie uviedla, že keď sa v noci po skutku stretli pri pohostinstve Reno

spolu s obžalovanými P. Q. P., P. K. vytiahol peňaženku, vybral z nej peniaze a peňaženku zahodil do
smetného koša. Bolo evidentné, že peňaženka nie je jeho, že sa jedná o cudziu peňaženku a z vlastného
rozhodnutia ju zahodil a to preto, aby peňaženku u neho nenašli a aby z toho nemal nejaký problém.
To, či sa jedná o peňaženku poškodeného K. K. svedkyňa uviesť nevedela, ale uviedla, že predpokladá,
že to mohla byť peňaženka K. K.. Potom čo pri výpovedi na policajnej stanici im policajti povedali, že

pokiaľ svedkyne nájdu peňaženku, poškodený K. K. vezme svoje trestné oznámenie späť sa svedkyňa
M. spolu so svedkyňou C. K. sami vybrali hľadať peňaženku poškodeného K. K., pretože vedeli kde
takúto peňaženku P. K. večer predtým zahodil. Peňaženku už však v tomto smetnom koši nenašli.

Vyslúchnutá svedkyňa C. M. ku skutku uviedla, že obžalovaných pozná. Nie je s nimi v žiadnom
príbuzenskom vzťahu, ale pozná ich zo svojej práce, nakoľko pracovala ako čašníčka pohostinstve

Milionár, kde sa s nimi relatívne často stretávala. Do tohto podniku chodil sporadicky P. K., ale častejšie
obžalovaný P. K., ktorý sa svedkyni od začiatku javil problematický pretože, že ako neplnoletý chodil
hrávať automaty, pil alkoholické nápoje, pričom občiansky preukaz nemal pri sebe a preto ho nevedeli
nijako odkontrolovať. Pamätala si, že títo nikdy nedisponovali väčšou hotovosťou, ale je pravdou, že
v ich podniku ona „na sekeru“ nikdy nenalievala. Dňa 17.12.2012 v čase keď sa jej už v pohostinstve

Milionár končila smena a chcela si urobiť uzávierku okolo 04.00-05.00 hod. nad ránom prišli do podniku
zákazníci, boli to dvaja obžalovaní a ešte dve dievčatá s nimi, ktorí si objednali po dve pivá, na čo
im aj svedkyňa načapovala a posadili sa ku stolu. Za pivá a objednaný iný tovar riadne zaplatili 50-
eurovou bankovkou. Toto jej prišlo v danej chvíli podozrivé a divné, pretože nikdy predtým a nikdy potom
takouto hotovosťou nedisponovali. V danej chvíli to ale svedkyňa osobitne neriešila, len sa jej to zdalo

zvláštne a podozrivé. Dievčatá sedeli pri stole a chlapcom z 50-eurovej bankovky vydala, pričom už
presne nevedela uviesť, či išli hneď hrať na hracie automaty alebo si sadli spoločne k stolu. Následne na
to prišla policajná hliadka, ktorá si privolala aj pomoc, resp. ďalšiu hliadku a potom ich všetkých štyroch
odviezli na policajnú stanicu. O tom, čo sa malo v daný deň stať sa svedkyňa dozvedela na druhý deň
ráno, keď jej ľudia oproti z herne povedali, že čo sa stalo, či o tom vie. Svedkyňa o ničom nevedela, až

keď prišla policajná hliadka 17.12. 2012 nad ránom pýtali sa jej akou bankovkou obžalovaní platili, na
čo ona popravde uviedla, že 50- eurovou bankovkou.

Na hlavnom pojednávaní ďalej súd vykonal dokazovanie čítaním a oboznamovaním listinných dôkazov
a to vyčíslením nákladov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., z ktorého vyplývajú úkony zdravotnej

pomoci smerom k poškodenému K. K. v celkovej výške 13, 45 eur.

Z odborného vyjadrenie Júliusa Marcelyho vyplýva, že výška škody odcudzenej peňaženky
poškodeného K. K. bola ustálená na sumu 5,- eur.

Zo znaleckého posudku vypracovaného MUDr. Abelovským, pod číslom 74/2013 vyplýva, o.i. že
poškodený K. K. utrpel dňa 17. 12. 2012 pomliaždenie hlavy v oblasti ľavého nadočnicového
oblúka s povrchovou odreninou, pričom sa jedná o zranenia ľahké. Následky zodpovedajú popisu
poškodeného o mechanizme úrazu. Zranenia mohol poškodený utrpieť veľmi dobre tak, ako ich popísal
vo svojej výpovedi. Pri strčení zozadu poškodený nekoordinovane padá smerom dopredu, pričom

ak nestačí reflexne stlmiť pád rukami, dochádza ku kontaktu tváre s podložkou. Utrpené zranenie
však poškodeného neobmedzuje v obvyklom spôsobe života, ani neobmedzenej vo výkone obvyklých
činností. Spôsobuje citlivosť poraneného miesta na dotyky po dobu 2 - 3 dni. Výšku náhrady za bolesť
stanovil vo výške 5 bodov, čo predstavuje v peňažnom vyjadrení po zaokrúhlení 77,- Eur.

Z lekárskej správy MUDr. Tomáša Vireca vyplýva, že dňa 17. 12. 2012 sa na lekárske ošetrenie dostavil
K. K., ktorý uviedol, že bol napadnutý neznámymi osobami s následným pádom na čelo, v bezvedomí
nebol, pričom boli diagnostikované mnohopočetné povrchové poranenia hlavy.
Zo znaleckého posudku č. 75/2013 o duševnom stave ml. P. K. vyplýva, že obvinený sporadicky
konzumuje alkoholické nápoje v partii rovesníkov. Pri nedostatku alkoholu nedochádza u neho k

rozvíjaniu abstinenčných príznakov. Pre tieto okolnosti obvinený nie je chorobne závislý na alkoholických
nápojoch. Taktiež nie je závislý ani na iných psychoomamných látok. Nepotrebuje preto realizovať a ani
nariadiť žiadnu ochrannú liečbu.Zo znaleckého posudku o duševnom stave P. K. vypracovaného MUDr. Kvetoslavom Moravčíkom
vyplýva, že obvinený nie je chorobne závislý na alkohole a taktiež nie je chorobne závislý na iných
psychoomamných látkach. Pre tieto isté dôvody obvinený nepotrebuje žiadnu formu ochrannej liečby,

to znamená, že u obvineného nie je potrebné nariadiť ochrannú liečbu ambulantnú, ani ústavnú
psychiatrickú a ani protialkoholickú.

Z odpisu z registra trestov P. K. vyplývajú dve odsúdenia tunajším súdom a to za prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák a tiež za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona. Za uvedené bol

obžalovanémuuložený podmienečnýtrestvtrvanídvochrokovsoskúšobnoudobouvtrvanítrochrokov,
do 22. 04. 2011, s probačným dohľadom. Následne, dňa 22. 04. 2012 bolo rozhodnuté, že obžalovaný
sa osvedčil a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený.

Z odpisu registra trestov mladistvého obžalovaného P. K. vyplývajú dva záznamy. Okresný súd Zvolen
rozsudkom pod spisovou značnou 2T/83/2012 právoplatným dňa 23. 04. 2013 za prečin krádeže podľa

§ 212 ods. 2 písm. a) podmienečne upustil od potrestania ml. obžalovaného s určením skúšobnej doby
v trvaní 6 mesiacov, t.j. do októbra 2013.

Druhý záznam v registri trestov je na základe rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T/134/2013
zo dňa 25. 10. 2013, právoplatného totožného dňa, kde za zločin krádeže podľa § 212 ods. 4 písm. b/

Tr. zákona bol obžalovanému ukladaný podmienečný trest vo výmere jedného roka a šesť mesiacov s
určením skúšobnej doby v trvaní dvoch rokov, do 25. 10. 2015.

Podľa ust. § 188 ods. 1 Trestného zákona, kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného
násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Trestný čin lúpeže je špecifický v tom, že má kumulatívne obsiahnuté dva primárne objekty. Je ním
chránená osobná sloboda a majetok, ktorého sa páchateľ chce zmocniť. Objektívne stránka spočíva v
použití násilia alebo hrozby bezprostredného násilia, ako prostriedku na prekonanie kladeného alebo
očakávaného odporu napadnutej osoby.

Po hrozbou bezprostredného násilia treba rozumieť hrozbu takým násilím, ktoré má byť vykonané ihneď,
ak sa napadnutý nepodrobí vôli útočníka.
Zmocnením sa veci treba rozumieť, ak páchateľ získa možnosť voľne s vecou nakladať s vylúčením
toho, kto ju mal doposiaľ vo svojej moci.

Trestný čin lúpeže je dokonaný už samotným použitím násilia alebo hrozby bezprostredného násilia v
úmysle zmocniť sa cudzej veci. Pre naplnenie formálnych znakov skutkovej podstaty nie je rozhodujúce,
či sa páchateľ tejto veci aj zmocnil, ak použil násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v takom
úmysle. Z hľadiska naplnenia formálnych znakov skutkovej podstaty trestného činu lúpeže podľa § 188
ods. 1 Trestného zákona, nie je rozhodujúca hodnota veci, ani to, že poškodenému nevznikla žiadna

majetková škoda (pretože napr. nemal žiadnu vec pri sebe)

Pri subjektívnej stránke sa vyžaduje úmysel, ktorý sa musí vzťahovať tak na násilné konanie, ktorým
chce páchateľ prekonať alebo znemožniť odpor obete, pre ktorý sa inak veci nemôže zmocniť, ako aj
na to, aby sa zmocnil cudzej veci. Úmysel však nemusí smerovať k trvalej dispozícii s vecou.

V prejednávanej veci obaja obžalovaní spáchanie trestného činu popierali, no súd mal na základe
vykonaného dokazovania preukázané, že skutok sa stal tak, ako je popísané vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia. Usvedčujúce v danom prípade boli predovšetkým výpovede svedkýň C. K. Q. L. M.. Obe
uvedené svedkyne v prípravnom konaní uviedli, pred skutkom t.j. z večera 16. 12. 2014 do 17. 12 boli

spolu s obžalovanými a poškodeným K. K. v pohostinstve Tempo. Uvedenú skutočnosť takto zhodne
tvrdili a popísali aj obaja obžalovaní. V prípravnom konaní obe vyššie uvedené svedkyne uviedli, že
počas cesty domov z pohostinstva Tempo „spoza smetných košov a kríkov vybehli P. K. Q. P. K., títo
poškodeného skopli na zem a vzali mu peňaženku“.

Obe svedkyne priebeh skutku popísali zhodne, obe svedkyne v prípravnom konaní jasne opoznali a
označili v osobách útočníkov obžalovaných P. K. Q. P. K..Na takejto výpovedi zotrvala na hlavnom pojednávaní svedkyňa C. K., ktorá popísala, priebeh okolností
pred skutkom, rovnako ako obžalovaní, ako i to, že po jej odchode z pohostinstva Tempo s poškodeným
tohto lúpežne prepadli práve obžalovaní.

Svedkyňa L. M. na hlavnom pojednávaní nevypovedala zhodne ako v prípravnom konaní a uviedla, že v
danom momente videla dvoch útočníkov, pričom výslovne neuviedla, že sa jednalo o obžalovaných, ale
toto ani nepoprela. Je potrebné poukázať však aj na tú súvislosť, že svedkyňa L. M. je s obžalovanými
v priateľskom vzťahu, na hlavné pojednávania sa spočiatku bez ospravedlnenia nedostavovala, jej

prítomnosť na hlavnom pojednávaní bola zabezpečená až predvedením.
Taktiež zo spôsobu jej výpovede je zrejmé, že k obžalovaným má pozitívny vzťah a svojou výpoveďou im
nechcela poškodiť. Napriek tomu, že táto svedkyňa na hlavnom pojednávaní (na rozdiel od prípravného
konania) neuviedla priamo, že útočníkmi boli obžalovaní P. K. A. P. K., jednoznačne však potvrdila, že
krátko po skutku sa s oboma obžalovanými stretli pred vchodom do domu, neďaleko od miesta, kde k
skutku došlo, pričom obžalovaný P. K. vybral cudziu peňaženku, z tejto vybral 50 - eurovú bankovku a

peňaženkuzahodil.To,žepeňaženkapatrilainejosobe bolosvedkynizrejmé,čopotvrdilaajnahlavnom
pojednávaní, ako aj tá skutočnosť, že v danom prípade bolo potrebné peňaženky „sa zbaviť“, preto ju
obžalovaný P. K. v prítomnosti svedkyne K., M. a obžalovaného K. zahodil do smetného koša. Peniaze
vybraté z cudzej a odhodenej peňaženky išli následne všetci štyria použiť do blízkeho pohostinstva
Milionár.

Svedkyňa L. M. taktiež na pojednávaní uviedla, že bezprostredne po tom, ako boli po skutku (všetci
štyria) predvedení a vyslúchnutí, im bolo zo strany polície uvedené, že pokiaľ sa odcudzená
peňaženka bezodkladne vráti, poškodený vezme oznámenie o trestnom čine spať. Na základe takejto
informácie svedkyňa M. šla na konkrétne miesto a v odpadkovom koši hľadala peňaženku, ktorú tam
predchádzajúcu noc zahodili obžalovaní.

Napriek tomu, že svedkyňa L. M. na hlavnom pojednávaní priamo neuviedla, že útočníkmi na
poškodeného boli obžalovaní, tak ako to uviedla v prípravnom konaní, toto zároveň ani nepoprela,
pričom všetky ostatné okolnosti spáchania skutku popísala presne a v logickom kontexte jej výpoveď
bola rovnako usvedčujúcim dôkazom.

Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že svedkyne popísali priebeh skutku - lúpežného prepadnutia, to,
ako bol poškodený fyzicky napadnutý, doslova skopnutý k zemi, a ako mu boli odcudzené osobné
veci. Napriek tomu, sa ani nepokúsili poškodeného brániť a to ani slovne, nevolali o pomoc, následne
neprivolali políciu a o tomto čine neurobili akékoľvek oznámenie. Tesne po spáchaní skutku tam
zraneného poškodeného nechali stáť samého a odišli. Pre takéto konanie evidentne mali svedkyne ten

dôvod, že útočníkov poznali.

Ako doplňujúca vyznieva v danej veci tá skutočnosť, že pokiaľ v daný večer obžalovaní so svedkyňami
nemali finančné prostriedky na to, aby si v pohostinstve objednávali a preto sa nechali pozývať
poškodeným, náhle, cca o štvrtej hodine rannej disponovali hotovosťou 50,- Eur a preto zmenili plány,

nešli domov, ako pôvodne plánovali ale šli ešte do pohostinstva Milionár. V tomto platili práve 50,-
eurovou bankovou, o čom vypovedala svedkyňa C. M., ktorá ich v tom čase v uvedenom podniku
obsluhovala.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd nepochybne preukázané, že skutok sa stal, tak ako bol

popísaný v obžalobe a že ho spáchali obžalovaní.

Za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona možno ukladať trest odňatia slobody vo výmere 3 roky
až 8 rokov.

Obžalovaný P. K. je osobou mladistvou, keď sa uvedeného zločinu dopustil ako 15 - ročný. Trestná
sadzba sa tak podľa § 117 ods. 1 Tr. zákona znížila na polovicu, t.j. jeden a pol roka až štyri roky.

Z odpisu registra trestov mladistvého obžalovaného vyplývajú dva záznamy. Okresný súd Zvolen
rozsudkom pod spisovou značnou 2T/83/2012 právoplatného dňa 23. 04. 2013 za prečin krádeže podľa

§ 212 ods. 2 písm. a) podmienečne upustil od potrestania ml. obžalovaného s určením skúšobnej doby
v trvaní 6 mesiacov, t.j. do októbra 2013.Druhý záznam v registri trestov je na základe rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T/134/2013
zo dňa 25. 10. 2013, právoplatného totožného dňa, kde za zločin krádeže podľa § 212 ods. 4 písm. b)
Tr. zákona bol obžalovanému ukladaný podmienečný trest vo výmere jedného roka a šesť mesiacov s

určením skúšobnej doby v trvaní dvoch rokov, t.j. do 25. 10. 2015.

Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný po tom, čo mu bolo najprv upustené od potrestania, sa v danom
prípade vo svojich 15 rokoch dopustil už druhýkrát trestného činu kvalifikovaného ako zločin. V danom
prípade tak bolo aplikované i ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zákona, kedy pri opätovnom spáchaní zločinu

sa zvýšila horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu.

Taktiežvzhľadomnato,žeobžalovanýspáchalskutokdňa17.12.2012,tedapredtým,nežbolvyhlásený
odsudzujúci rozsudok za iný trestný čin sp. zn. 1T/134/2013 zo dňa 25. 10. 2013 a zároveň predtým, než
bolo právoplatne rozhodnuté v konaní 2T/83/2012 o podmienečnom upustení od potrestania, s určením
skúšobnej doby, v danom prípade tak bolo potrebné ukladať súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Tr.zákona

a to za celú doterajšiu trestnú činnosť mladistvého obžalovaného.

Následne preto súd podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona osobitným výrokom zrušil výroky o treste vo vyššie
uvedených rozsudkoch, ako aj všetky rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce. Opätovne
preto rozhodol i o škode smerom k poškodeným, ku ktorej bol ml. obžalovaný zaviazaný rozsudkom

zrušenom vo výroku o treste.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný ml. P. K. sa ku skutku nepriznal, súd nevzhliadol u neho žiadne
poľahčujúce okolnosti. Na strane druhej uložením súhrnného trestu súd rozhodoval o viacerých
trestných činoch jedného obžalovaného, čím bola daná priťažujúca okolnosť v zmysle ust. § 37 písm.

h) Tr .zákona. Došlo tak k prevahe priťažujúcich okolností, v dôsledku čoho došlo k zvýšeniu dolnej
hranice trestnej sadzby o jednu tretinu. Pri takto upravených hraniciach trestnej sadzby súd mohol ml.
obžalovanému ukladať trest odňatia slobody v trestnej sadzbe 24 mesiacov (dolná zvýšená o jednu
tretinu) až 58 mesiacov, t.j. 4 roky a 10 mesiacov ( horná zvýšená o jednu tretinu).

Súd v danom prípade neprihliadol na ust. § 38 ods. 7 Tr. zákona, podľa ktorého sa ustanovenia odsekov
4 až 6 nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 alebo
podľa § 42, ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne. Vzhľadom
na charakter spáchaného zločinu, ktorý v danom prípade spáchala osoba mladistvá, v dôsledku čoho
došlo k zníženiu trestnej sadzby na polovicu, súd nemal za to, že aplikácia ustanovení § 38 ods. 4 až

6 by bola v prípade obžalovaného P. K. neprimerane prísna.

Vzhľadom na vek obžalovaného, ktorý v čase rozhodovania súdu mal 17 rokov, súd mal za to, že trest
ukladaný vo výmere dvoch rokov, teda na spodnej hranici zvýšenej trestnej sadzby je v jeho prípade
primeraný a to jednak s poukazom na pomery na strane páchateľa (obžalovaného), ako aj ochranu

spoločnosti.

Vzhľadom k tomu, že ml. obžalovaný nespáchal uvedený trestný čin počas plynutia skúšobnej doby, ale
trestné činy boli spáchané v súbehu, a tiež vzhľadom na výšku ukladaného trestu bolo možné rozhodnúť
podľa § 119 ods. 1 Tr. zákona, v spojení s ust. § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona o podmienečnom odložení

trestu a súd tak zároveň určil skúšobnú dobru v trvaní 36 mesiacov za súčasného uloženia probačného
dohľadu nad správaním ml. obžalovaného.

Podľa názoru súdu totiž neboli jednoznačne dané predpoklady pre uloženie nepodmienečného trestu
v zmysle § 117 ods. 2 Tr. zákona, v zmysle ktorého nepodmienečný trest odňatia slobody môže súd

mladistvému uložiť len za podmienky, že by vzhľadom na okolnosti prípadu, osobu mladistvého alebo
vzhľadomnapredtýmuloženéopatreniauloženieinéhotrestuzjavneneviedlokdosiahnutiuúčelutrestu.

Pokiaľ sa týka obžalovaného P. K., tento v čase spáchania skutku bol vo veku dovŕšených 21 rokov.

Ku skutku uvedenom v obžalobe sa nepriznal, pred spáchaním skutku riadny život neviedol, čo bolo
konštatované prečítanými listinnými dôkazmi. Obžalovanému tak nič nepoľahčovalo. Z odpisu registra
trestov obžalovaného vyplývajú dve odsúdenia tunajším súdom a to za prečin krádeže podľa § 212 ods.
2 písm. a) Tr. zák. a tiež za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona. Za uvedené bol obžalovanémuuložený podmienečný trest v trvaní dvoch rokov so skúšobnou dobou v trvaní troch rokov, do 22. 04.
2011, s probačným dohľadom. Následne, dňa 22. 04. 2012 bolo rozhodnuté, že obžalovaný sa osvedčil
a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený. Z uvedených dôvodov súd nevzhliadol u obžalovaného

ani žiadnu priťažujúcu okolnosť ( a žiadnu poľahčujúcu). Po ustálení tejto otázky, nedošlo k akejkoľvek
zmene hraníc trestnej sadzby a za uvedený zločin tak bolo možné ukladať trest odňatia slobody vo
výmere tri až osem rokov. Taktiež vzhľadom na nízky vek obžalovaného , na pomery na jeho strane
súd dospel k záveru primeranosti trestu na samej spodnej hranici trestnej sadzby , teda vo výmere
troch rokov, avšak tento ukladal ako trest nepodmienečný. Z odpisu registra trestov totiž vyplýva, že

obžalovaný sa už trestného činu právne kvalifikovaného ako zločin v minulosti už dopustil, pričom
za tento bol potrestaný podmienečným trestom. Po uplynutí skúšobnej doby a po rozhodnutí, že sa
obžalovaný osvedčil, sa tento opätovne dopustil obdobného trestného činu, druhovo totožnej - násilnej
trestnej činnosti, keď po odsúdení za lúpež sa s odstupom troch rokov opätovne dopustil zločinu lúpeže
podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona. Preto súd dospel k záveru, že v danom prípade je namieste
ukladať trest nepodmienečný. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný nebol v predchádzajúcich desiatich

rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, rozhodol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. o zaradení
obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

V súvislosti so spáchaním trestného činu boli poškodenému K. K. spôsobené zranenia, ktoré si
vyžiadali lekárske ošetrenie, vznikli tak reálne náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť a to strane

poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., ktorá už v prípravnom konaní uplatnila a predložil
prehľad zdravotníckych úkonov. Takto vzniknutú škodu Všeobecnej zdravotnej poisťovni mal súd za
preukázanúazároveňuplatnenúavyčíslenúriadneavčas,pretopodľa§287ods.1,2Tr.poriadku uložil
obžalovaným povinnosť nahradiť vyššie vzniknutú škodu a to vo výške 13, 45 eur, pričom povinnosť
obom obžalovaným uložil spoločne a nerozdielne.

Obžalovaným taktiež uložil povinnosť nahradiť škodu K. K. a to vo výške 55,- eur, pričom 50,- eur
predstavuje odcudzená hotovosť a sumou 5,- eur bola odborným vyjadrením ohodnotená peňaženka
poškodeného, ktorá mu bola tiež odcudzená.
Obsahom spisu je i znalecký posudok, súčasťou ktorého je bodové ohodnotenie zranení, ktoré

poškodený K. K. utrpel v súvislosti s trestným činom. Poškodený sa však počas prípravného konania ( a
následne ani na hlavnom pojednávaní) jasne nevyjadril k tomu, či požaduje aj škodu titulom bolestného,
resp. v akej výške. S takýmto nárokom, teda so zvyškom nároku na náhradu škody vzniknutej titulom
bolestného súd poškodeného podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku odkázala na občianske súdne konanie.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech
(§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
-zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.