Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 12, 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/283/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210971
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5612210971.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR,
Župné nám. 13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody 175 eur a náhradu nemajetkovej ujmy
940,44 eur, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému s a n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd
medzitýmnym rozsudkom rozhodol tak, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá žalobcovi vznikla
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Lipt. Mikuláš, pretože nerozhodol o návrhu na
zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní, vedenom pre vymoženie pohľadávky žalobcu,

ktorá vznikla neplnením záväzku povinnou Ľ. Š., A.. XX.XX.XXXX vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č.
5370618. Vydanie medzitýmneho rozsudku odôvodnil potrebou deklarácie porušenia práva žalobcu
na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe, v spojení
s porušením žalobcovho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranom
čase, nutnosťou deklarácie porušenia jeho práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny
proces a nutnosťou deklarácie porušenia princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom

Okresného súdu Lipt. Mikuláš (konkrétne princípy legality, ochrany legitímnych očakávaní, ochrany
dôvery v právo, právnej istoty). Vydanie medzitýmneho rozsudku odôvodnil tiež potrebou nahradiť
žalobcovi nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu spôsobenú v priamej príčinnej súvislosti s porušením
týchto práv. Rozsudkom vo veci samej sa domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie majetkovej
škody 175 eur a nemajetkovej ujmy 940,44 eur. Žalobu odôvodnil tým, že exekučný Okresný súd Lipt.
Mikuláš nerozhodol v exekučnom konaní, vedenom súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 319/2007,
o návrhu spísanom žalobcom ako oprávneným dňa 11/18/2010 na zmenu súdneho exekútora v

zákonom stanovenom čase, hoci prejednávaná vec nebola nadmerne právne zložitá a nevyžadovala
s účastníkmi spoluprácu, podstatne ovplyvňujúcu čas potrebný pre rozhodnutie. Žalobca vyvinul
enormné úsilie na docielenie vecného posunu v exekučnom konaní. O všetkých okolnostiach priebehu
skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, sa poškodený dozvedel po doručení uznesenia
exekučného súdu zo dňa 18.04.2012 o zmene súdneho exekútora. Výšku škody odôvodnil tým, že
čiastka 70 eur predstavuje náklady vynaložené žalobcom na správu pohľadávky prostredníctvom

pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, 40 eur sú náklady vynaložené
na udržiavanie a správu informačného systému, 50 eur bolo vynaložených na administráciu listín
a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom a 15 eur na administratívne spracovanie textovurgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Požiadavku na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch
odôvodnil tak, že márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že

správnym postupom súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému
vymoženiu pohľadávky. Nesprávnym úradným postupom exekučného súdu boli oprávnené záujmy
žalobcu vystavené nasledovným rizikám: neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora
exekučným súdom nastalo riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu
s povinným a riziko insolvencie povinného. Neexistuje akýkoľvek účinný vnútroštátny prostriedok

nápravy spôsobilý reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a
základých práv žalobcu spojený s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času, čo vyvolalo u
žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti,
nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Úplne zbytočné omeškanie v
rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom
zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, zánik už vytvorených podnikateľských

plánov, stratu zisku z realizovaného obchodu a hospodársku stratu na strane žalobcu aj na strane jeho
majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a
spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Potreba náhrady nemajetkovej
ujmymásvojzáklad vpožiadavkenaspravodlivéusporiadanievzťahov,dosiahnutiaadekvátnejnápravy
a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Pri určovaní výšky

primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal žalobca z doktríny prijatej Ústavným súdom, podľa
ktorej je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca
663,88 eur. Žalobca si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v

spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík, ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené v
priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) uplatňuje alikvotným
pomerom 55,32 eur za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu, sumu 940,44 eur (nečinnosť
exekučného súdu viac ako 517 dní). Žalobca podľa § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. písomne požiadal
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody žalovaného, ktorý do podania tejto žaloby pozitívne

nereagoval. Ako dôkaz na preukázanie tohto tvrdenia označil spis Ministerstva spravodlivosti SR k
predbežnému prerokovaniu nároku žalobcu a potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku založené v spise Okresného súdu Liptovský Mikuláš žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti
žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR, ktorej predmetom je náhrada škody
vzniknutá pri nesprávnom úradnom postupe pri výkone exekúcie záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy o

úvere č. 6111489 dlžníčky B. H., A.. XX.XX.XXXX, sp. zn. súdneho exekútora EX 15058/2011.
Žalovaný v písomnom vyjadrení z 29.10.2013 navrhol zamietnutie žaloby, poukážuc na zmätočnosť
podania, najmä neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k
nesprávnemu úradnému postupu. Nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Žalobca neuvádza
kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu, spočívajúceho v tvrdených prieťahoch v

súdnom konaní. Žalovaný tiež namietol, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený
posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.
Zákonnou podmienkou súdneho konania o nároku na náhrady škody je jeho predbežné prerokovanie (§
15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.). Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z
23.04.2012 boli žalovanému doručené v ten istý deň. Žaloba na súde bola podaná 27.09.2012, teda pred

uplynutím zákonnej 6-mesačnej lehoty určenej zákonom 514/2003 Z. z.. Všeobecným predpokladom
rozhodnutia o zmene súdneho exekútora je žiadosť oprávneného obsahujúca uvedenie súdneho
exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného exekútora. Žalovaný pripúšťa, že v niektorých prípadoch mohol
súd rozhodnúť o zmene súdneho exekútora po uplynutí zákonnej 30-dňovej lehoty, najmä ak súdny
exekútor neposkytol exekučnému súdu potrebnú súčinnnosť, čo je dôvod objektívny pre nerozhodnutie

aj o trovách konania a postúpenie veci novému exekútorovi. Žalobcovi nič nebránilo využiť zákonný
prostriedok nápravy, akým je podanie sťažnosti predsedovi súdu, čím porušil prevenčnú povinnosť podľa
§ 415 Obč. zák.. Ústavný súd SR v konaní sp. zn. I.ÚS 16/02 nedodržanie lehôt, uvedených v zákone,
nepovažuje automaticky na porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože sú
rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem zbytočné prieťahy, obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR,

jeautonómnympojmom,ktorýnemožnovykladaťaaplikovaťlensohľadomnalehotyuvedenévzákone.
Rozhodovanie o žiadosti o zmene exekútora si vyžaduje výzvu pôvodnému exekútorovi na vyčíslenie
trov, o ktorých súd rozhoduje spolu s rozhodnutím o zmene exekútora a na zaslanie exekútorského
spisu za účelom postúpenia veci novému exekútorovi. Vzhľadom na povahu úkonu, zákonnú lehotu,nečinnosť žalobcu a nevyhnutnosť vykonať aj ďalšie úkony nemožno nerozhodnutie o zmene exekútora
v zákonnej lehote považovať za zbytočné prieťahy, teda za nesprávny úradný postup. Z existencie
prieťahov v súdnom konaní môže konajúci súd pri rozhodovaní o náhrade škody v zmysle § 9 ods. 2 zák.

č. 514/2003 Z.z. vychádzať len v prípade, ak boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v právoplatnom rozhodnutí vydanom v
disciplinárnom konaní (ak sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má
za následok prieťahy v súdnom konaní), právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva
o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí

Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, konštatujúcom porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vzťahu k tomuto predpokladu nesplnil povinnosť tvrdenia ani
povinnosť tvrdenie preukázať. V zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. žalovaný vzniesol námietku
premlčaniaprávananáhraduškodyprikaždomuplatnenomnárokužalobcu, priktoromdošlokuplynutiu
15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009, teda 3 roky pred
dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. K materiálnej

škode uplatnenej žalobcom žalovaný uviedol, že nebola preukázaná jej existencia ani výška. Žalobca
ako spoločnosť zaoberajúca sa spotrebiteľskými úvermi k svojej činnosti potrebuje a využíva informačný
systém, náklady na jeho prevádzkovanie, správu a údržbu mu vznikli bez ohľadu na tvrdené prieťahy.
Žalobca neuvádza, či sa domáha skutočnej škody, alebo ušlého zisku v zmysle § 17 ods. 1 zák. č.
514/2003 Z. z. a účelovo požaduje za ním veľmi všeobecne uvedené činnosti paušálne sumy. Pri výške

náhradynemajetkovejujmyžalovanýcitovalustanovenie§17ods.2a§17ods.3zák.č.514/2003Z.z.a
poukázal na to, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické. Odškodnenie právnickej
osoby za nemajetkovú ujmu, spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní, nie je možné vzťahovať na
pocity fyzických osôb, ktoré sa na činnosti právnickej osoby zúčastňujú, lebo im ujma priamo nevzniká.
Žalobca uvádzaný zánik podnikateľských aktivít a plánov bližšie nekonkretizuje a nepreukazuje, že

konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Je potrebné prihliadať na dobré
mravy a na poškodenú osobu. Celkové náklady úverov poskytovaných žalobcom, ktoré pozostávajú z
úrokov a iných poplatkov, v niektorých prípadoch predstavujú takmer 100 % ročne zo sumy získanej
dlžníkom od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Dlžníci sa zaviazali v prípade nesplnenia zmluvných
záväzkov platiť sankciu vo výške 0,25 % denne, čiže 91,25 % ročne. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané

verejnosťou negatívne, o čom svedčí článok v denníku SME zo 16.07.2012 a boli aj predmetom záujmu
Európskejkomisie,očomsvedčíjejlist.Právepodnikateľskáčinnosťžalobcupodnietilazvýšenúpotrebu
ochrany práv spotrebiteľov. Žalovaný považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ak si žalobca
uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri
spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Aj v prípade porušenia práva žalobcu

samotné konštatovanie porušenia práv musí byť považované za dostačujúce. Vychádzajúc zo základnej
charakteristiky príčinnej súvislosti nemožno tvrdiť, že žalobcovi škoda vznikla postupom okresného
súdu. Žalobca nepreukázal ani existenciu príčinnej súvislosti (nemožno tvrdiť, že žalobcovi škoda
vznikla postupom exekučného súdu). Žalovaný si v tomto vyjadrení uplatnil právo na náhradu trov
konania, ktoré nevyčíslil.

Na pojednávaní dňa 12.11.2013 sa nezúčastnil ani jeden z riadne a včas predvolaných účastníkov.
Súd po zistení, že sú splnené podmienky pre vykonanie pojednávania vec prejednal v neprítomnosti
účastníkov konania, prihliadajúc na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy s poukazom na §
101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba Obč. súd. por.). Žalovaný sa písomne včas

ospravedlnil z účasti na pojednávaní bez toho, aby navrhol odročenie pojednávania z vážneho dôvodu.
Žalobca elektronickým podaním z 11.11.2013 navrhol zrušenie pojednávania tvrdiac, že doteraz nebolo
rozhodnuté o nestrannosti a zákonnom sudcovi na základe námietky žalobcu. Súd zdôrazňuje, že o
tomtonávrhužalobcurozhodolKrajskýsúdvŽilineuznesenímzodňa31.01.2013č.k.6NcC/47/2013-16,
ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 22.10.2013, o čom svedčí podpis na doručenke

do vlastných rúk. Neúčelným a nehospodárnym bolo rozhodovať v zmysle procesného návrhu žalobcu
medzitýmnym rozsudkom o základe prejednávanej veci a prenechať rozhodnutie o výške žalovaného
nároku ďalšiemu rozsudku. Navyše sa žalobca domáha, aby súd medzitýmnym rozsudkom určil, že
žalovaný je zodpovedný za škodu vzniknutú žalobcovi tým, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti
o zmene exekútora, ale v žalobe samotnej tvrdí, že exekučný súd o tejto žiadosti rozhodol, aj keď

oneskorene. Ak by aj žaloba čo do základu bola dôvodná, rozhodnutie o výške plnenia by nevyžadovalo
rozsiahle dokazovanie. Procesný návrh na neprejednanie veci z dôvodu, že žalobca požiadal o
vyčíslenie náhrady škody súdneho znalca nie je bez ďalšieho dôvodom odročenia pojednávania.Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto

konaní.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného

súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak
príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku

na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,
a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému
aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. v platnom znení uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,
ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 19 ods. 1, 3 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody sa premlčí
za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na
náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa
doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do

skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd žalobu zamietol pre neunesenie žalobcovho dôkazného
bremena. Dôkaznú povinnosť (ktorá má dve časti: účastník je povinný najskôr relevantné skutkové
tvrdenia predniesť a následne je povinný preukázať ich pravdivosť relevantnými dôkazmi) a dôkazné

bremeno nesú účastníci konania. Úlohou súdu je vykonať navrhnuté dôkazy, ak ich uzná za právne
relevantné. Občiansky súdny poriadok v § 120 ods. 1 ukladá účastníkom dôkaznú povinnosť ohľadom
ich tvrdení. Procesným dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je zamietnutie žaloby.Vprejednávanomprípadesúdvprvomradeskúmalsplneniezákladnéhopredpokladuuplatnenianároku
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na súde, ktorým je v zmysle §-u 15 ods.
l zák. č. 514/2003 Z.z. v platnom znení predbežné prerokovanie nároku na základe písomnej žiadosti

poškodeného podanej na príslušnom orgáne, ktorým je v súdenom prípade Ministerstvo spravodlivosti
SR. Žalobca tvrdil, že o predbežné prerokovanie nároku požiadal písomnou žiadosťou žalovaného.
Potvrdenie o prijatí tejto žiadosti žalobcu žalovaným je založené v inom spise Okresného súdu Lipt.
Mikuláš. Súd musí upozorniť na skutočnosť, že v tomto súdnom konaní je žalovaným štát - Slovenská
republika - ako nositeľ právnej subjektivity (právnická osoba), menom ktorého koná štátny orgán -

Ministerstvo spravodlivosti SR ( § 21 Obč. zák., § 21 ods. 2 Obč. súd. por.). Žalovaným nie je štátny
orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré pri postupe podľa § 15 zák. č. 514/2003 Z. z. v platnom
znení nekoná za štát, ale v rámci vlastných kompetencií zverených mu zákonom koná vo vlastnom
mene, na vlastný účet ako samostatná právnická osoba. Preto ak žalobca tvrdí, že potvrdenie o prijatí
písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku vystavené žalovaným (t. j. Slovenskou republikou)
sa nachádza v inom súdnom spise Okresného súdu Lipt. Mikuláš, nejde o prijatie žiadosti orgánom

určeným zákonom č. 514/2003 Z. z. v platnom znení na jeho prerokovanie (Ministerstvom spravodlivosti
SR). Žalobca ani netvrdil, kedy v súdenom prípade požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR (nie na
žalovaného - Slovenskú republiku) o predbežné prerokovanie súdeného nároku na náhradu škody, čo
bolo obsahom jeho žiadosti, či, akým spôsobom a kedy Ministerstvo spravodlivosti SR reagovalo, či
nárok žalobcu na náhradu škody bol uspokojený len čiastočne, alebo mu bolo písomne oznámené, že

jeho nárok na náhradu škody uspokojený nebude. Žaloba je teda z čisto časového hľadiska podaná
predčasne, lebo žalobca sa v zmysle § 16 ods. 4 označenej právnej úpravy neobrátil so svojím nárokom
na náhradu škody najskôr na kompetentný orgán s nárokom na predbežné prejednanie nároku.

Ako právny základ žalovaného nároku žalobca uvádza nesprávny úradný postup Okresného súdu

Lipt. Mikuláš spočívajúci v rozhodnutí o návrhu na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonnej
lehoty v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 319/2007. Súd musí poukázať na
nedostatočné označenie tohto konania - žalobcovi nič nebránilo uviesť, či ide o spisovú značku exekúra
pôvodne povereného vykonaním exekúcie, alebo o jeho nástupcu, mohol uviesť meno a sídlo súdneho
exekútora. Na margo tvrdenia žalobcu o jeho nevedomosti spisovej značky exekučného súdneho

konania súd konštatuje, že ide o ďalšie klamlivé tvrdenie žalobcu, lebo základným predpokladom
komunikácie oprávneného a súdneho exekútora (či už priamo, alebo prostredníctvom právneho
zástupcu) je znalosť mena a sídla súdneho exekútora, ktorého pôvodne požiadal o vykonanie exekúcie,
ako aj jeho nástupcu (minimálne s ohľadom na potrebu uzatvorenia zmluvy o vykonaní exekúcie). Z
pripojeného spisu sp. zn. 7Er/277/2007 tunajšieho okresného súdu vyplýva, že vtedajšiemu právnemu

zástupcovi žalobcu ako oprávneného boli doručené všetky rozhodnutia, takže žalobca nemal dôvod
pri riadnej komunikácii so svojím vtedajším právnym zástupcom spisovú značku súdneho konania
nepoznať. Návrh oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o. zo dňa 18.11.2010 na zmenu súdneho exekútora
bol tunajšiemu okresnému súdu doručený dňa 22.11.2010 ako elektronický, opatrený zaručeným
elektronickým podpisom. Podaním zo dňa 22.12.2010 bola súdna exekútorka JUDr. Krasňanová

vyzvaná na predloženie exekučného spisu zn. EX 319/2007 a na oznámenie, či a v akej výške
si uplatňuje trovy exekúcie, žiadosť mu bola doručená 27.12.2010. Súd žiadosťť urgoval podaním
zo 07.02.2011. Podaním doručeným súdu 24.02.2011 táto súdna exekútorka prejavila nesúhlas s
navrhovanou zmenou, lebo existuje obava, že oprávnený a súdny exekútor JUDr. Krutý, ktorému má byť
spis postúpený, sú vo vvci zaujatí a môže poškodiť povinnú na jej právach. Zároveň navrhla zastavenie

exekúcie pre jej neprípustnosť pre to, že výška vymáhaného úroku z omeškania je v rozpore s dobrými
mravmi. Dňa 18.04.2011 bol tunajšiemu okresnému súdu doručený spis Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného Slovenská rozhodcovská, a. s. a uznesením č. k. 7Er/277/2007-21 zo dňa 03. 06 2011,
potvrdeným odvolacím Krajským súdom v Žiline v konaní č. k. 3CoE/4/2012-50 uznesením zo dňa
13.03.2012, právoplatným 03.04.2012. Tomu však predchádzalo rozsiahle zisťovanie pobytu povinnej a

následné ustanovenie opatrovníka uznesením č. k. 7Er/277/2007-44 zo dňa 05.09.2011, právoplatným
27.09.2011. Následne tunajší okresný súd rozhodol o zmene súdneho exekútora, určil trovy exekúcie
pôvodného exekútora a poveril vykonaním exekúcie JUDr. Krutého uznesením č. k. 7Er/277/2007-55
zo dňa 18.04.2012, právoplatným 10.05.2012. Nie je preukázané tvrdenie žalobcu o bezdôvodnej
nečinnosti súdu. Pri rozhodovaní o zmene exekútora súd postupoval so všetkou opatrnosťou, dbajúc

nielen na poslednú vetu §-u 44 ods. 7 Exekučného poriadku, ale aj na ods. 8 tohto zákonného
ustanovenia (postúpenie veci s exekučným spisom „novému“ súdnemu exekútorovi), preto požiadal
pôvodného súdneho exekútora o predloženie exekučného spisu a vyčíslenie dovtedy vzniknutých trov
exekúcie. Po ich doručení 24.02.2011 bolo prioritou rozhodnutie o návrhu návrhu súdnej exekútorkyna zastavenie exekúcie (v prípade úplnému vyhoveniu tomuto návrhu by bol postup pri rozhodovaní o
zmene súdneho exekútora iný ako v prípade zamietnutia návrhu na zastavenie exekúcie). Medzitým
vyvstala potreba zisťovania pobytu povinnej a ustanovenie opatrovníka pre konanie, keďže súd musí

dbať na dodržiavanie práv a plnenie povinností obidvoch účastníkov konania. Až po tom, čo rozhodnutie
o čiastočnom zastavení exekúcie nadobudlo právoplatnosť, bolo možné rozhodovať o zmene exekútora.
Uznesenie odvolacieho súdu potvrdzujúce čiastočné zastavenie exekúcie nadobudlo právoplatnosť
03.04.2012, o zmene súdneho exekútora súd rozhodol 18.04.2012. Existenciu prieťahov v uvedenom
exekučnom súdnom konaní ani nečinnosť súdu zákonom vyžadovaným rozhodnutím štátneho orgánu

alebo súdu (porušenie právnej povinnosti) žalobca nepreukázal. Rovnako nepreukázal ani naplnenie
ďalších podmienok zodpovednostného právneho vzťahu - vznik škody (vzhľadom na nepreukázanie
existencie protiprávneho konania rozhodnutím príslušného orgánu bolo nadbytočným ďalej vznik škody
dokazovať, opäť však možno poukázať na nedostatok skutkových tvrdení a neoznačenie príslušných
dôkazov), ani príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou a zavineným protiprávnym konaním. Žalobca
nepreukázal ani výšku tvrdenej majetkovej škody 175 eur, či už ide o skutočnú škodu, alebo o ušlý zisk

(čo nie je zo žaloby zrejmé). Nepreukázal vynaloženie čiastky 70 eur na správu a údržby vymáhanej
pohľadávky ani netvrdil, za ktoré obdobie mali tieto náklady vzniknúť, či ide o odmenu za pracovné
výkony zamestnanca, kedy a v akom rozsahu bola dojednaná a kedy bola žalobcom uhradená. Žalobca
nepreukázal, za aké obdobie a kedy vznikli náklady na udržiavanie a správu informačného systému
vyčíslené sumou 40 eur, administratívne výdavky 50 eur na komunikáciu so súdnym exekútorom

(žalobca nehovorí, či ide o pôvodného exekútora, alebo o „nového“ exekútora) a na administratívne
spracovanie, poštovné, telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním, kontrolou stavu konania na
exekučnom súde vo výške 15 eur. V pripojenom exekučnom spise tunajšieho okresného súdu sp.
zn. 7Er/277/2007 sa nenachádza žiaden doklad preukazujúci, že žalobca do rozhodnutia o zmene
exekútora urgoval alebo kontroloval stav konania na exekučnom súde. Pokiaľ tak robil prostredníctvom

súdneho exekútora, rovnako súdu nepredložil o tom žiaden dôkaz; v súdnom exekučnom spise sa
nenachádza žiadna žiadosť súdneho exekútora o oznámenie stavu exekučného konania. Odôvodnenie
požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobcom je len hypotetické. Žalobca netvrdil, že
došlo a kedy k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a insolvencii
povinného. Ak konaním súdu malo dôjsť u členov riadiacich orgánov žalobcu, resp. majiteľov právnickej

osoby k pocitu frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a v rovnosť spoločnosti,
ako fyzické osoby sa môžu domáhať ochrany svojich práv zákonom predpísaným spôsobom. Žalobca
netvrdil konkrétne, kedy a ktoré jeho plánované podnikateľské aktivity a už vytvorené podnikateľské
plány zanikli ani tento zánik nepreukázal. Žalobca tiež netvrdil a nepreukázal, že došlo k strate zisku
z realizovaného obchodu a hospodárskej strate na žalobcu (napr. predložením výpisov z účtovnej

evidencie potom, čo by žalobca musel tvrdiť konkrétnu výšku tejto straty a obdobie jej vzniku - aj keď
môže ísť o skutočnosti tvoriace predmet žalobcovho obchodného tajomstva, potom záleží od žalobcu,
či ich bude naďalej tajiť a vystavuje sa riziku neunesenia dôkazného bremena v konaní o náhradu
škody, alebo ich zverejní a splní dôkaznú povinnosť). Napokon žalobca konkrétne netvrdil a nepreukázal
ani ovplyvnenie jeho ďalších podnikateľských postupov a jeho neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí.

Vzhľadom na nedostatok skutkových tvrdení súd nemohol posúdiť oprávnenosť žalovaným vznesenej
námietky premlčania.

Rozhodnutie o náhrade trov konania je založené na § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Obč. súd. por. V
konaní úspešný žalovaný v zákonnej lehote nevyčíslil trovy konania, náhradu ktorých navrhol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,

ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len

tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohlamať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.