Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. júl 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/96/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200750
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013200750.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek

senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Petry Príbelskej, v právnej veci žalobcu: N. Š., nar. X.X.XXXX,
Y.M. XX, XXX XX F. I., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Roštár - Slovák, s.r.o., so sídlom
Révová 7, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja
Slovenskej republiky, odbor štátnej stavebnej správy, Námestie Slobody 6, P. O. BOX 100, 810 05
Bratislava, s pribratým účastníkom konania, Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Mlynské Nivy 45, 821
09 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.: 07535/2013/B622-SV/z.02422/Pek zo dňa
19.2.2013 v spojitosti s rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Nitre č. KSUNR-2012-768-015 zo

dňa 31.10.2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: 07535/2013/B622-SV/z.02422/Pek zo
dňa 19.2.2013 ako i rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Nitre č. KSUNR-2012-768-015 zo dňa
31.10.2012 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) a d) Občianskeho súdneho poriadku a vec
v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku 70,- € a z
odmeny advokáta v sume 331,12 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho
zástupcu žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 22. 4. 2013 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného

č.: 07535/2013/B622-SV/z.02422/Pek zo dňa 19.2.2013, ktorým potvrdil rozhodnutie Krajského
stavebného úradu v Nitre č. KSUNR-2012-768-015 zo dňa 31.10.2012 o vyvlastnení vlastníckeho práva
žalobcu k pozemkom parcela registra C-KN, parc. č. XXXX/XX, nachádzajúci sa v katastrálnom území
Č. Y., spoluvlastnícky podiel vlastníka vo výške 1/12, podiel vo výške 72,083 m2, zapísaný na Liste
vlastníctva číslo XXX, v prospech Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., Mlynské Nivy 45, Bratislava,
podľa ustanovenia § 108 ods. 2 písm. f) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon) za účelom realizácie stavby: " R1

Beladice - Tekovské Nemce, katastrálne územie Č. Y., Nitriansky kraj, okres Zlaté Moravce, B. Č.V. Y..
Za vyvlastnený pozemok patrí doterajšiemu vlastníkovi, N. Š., náhrada podľa ustanovenia § 111 ods. 2
stavebného zákona určená znaleckým posudkom vypracovaným v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z.z.
o stanovení všeobecnej hodnoty majetku vo výške 463,49 €. Žalobca svojou žalobou napadol všetky
výroky rozhodnutia žalovaného pre nezákonnosť, protiústavnosť a zrejmý rozpor s princípom ústavnosti
a právnej istoty. Podľa jeho názoru, obe rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho
právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutia

sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a najmä pre dôvody uvedené v žalobe. Žalobca v žalobe
citoval ustanovenia § 246 ods. 1, § 246 a ods. 1, § 247 ods. 1, 2 a 4, § 249 ods. 1 a 2, § 250ods. 1, 2, 4, § 250b ods. 1, § 250c ods. 1 O.s.p. Podľa jeho názoru napadnutými rozhodnutiami
bol žalobca ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Uviedol, že prvostupňový
správny orgán vo vyvlastňovacom konaní vedenom na základe návrhu navrhovateľa zo dňa 14. 3.

2001, vydal rozhodnutie o vyvlastnení, proti ktorému sa žalobca odvolal. Následne vydal dňa 16. 2.
2012 rozhodnutie č. KSUNR-2012 - 112 - 02, ktorým návrh na vyvlastnenie vlastníckeho práva žalobcu
zamietol z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vyvlastnenie. V predmetnom rozhodnutí poukázal
na ustanovenie § 108 stavebného zákona a konštatoval, že stavba R1 je na vyvlastňovanom pozemku
žalobcu zrealizovaná, a preto stavebný úrad zamietol návrh na vyvlastnenie vlastníckeho práva žalobcu

k danému pozemku. Žalobca v žalobe poukázal na výrok rozhodnutia o vyvlastnení a ustanovenie §
30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len
správny poriadok), v zmysle ktorého, správny orgán konanie zastaví, ak v tej istej veci sa právoplatne
rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutie a
postup žalovaného je nezákonný, pretože konanie malo byť zastavené ex offo z dôvodu, že vo veci
vyvlastnenia vlastníckeho práva k pozemkom žalobcu v prospech navrhovateľa už bolo právoplatne

rozhodnuté a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Žalovaný vo svojom rozhodnutí konštatoval, že
v čase rozhodovania vo veci vyvlastnenia platili iné legislatívne podmienky, než v čase rozhodovania
o návrhu na vyvlastnenie zo dňa 11. 9. 2012 a jeho doplnení. Malo sa jednať o nové konanie na
základe nového návrhu za účinnosti novely zákona č.669/2007 Z.z. Je zrejmé, že vo veci vyvlastnenia
vlastníckeho práva k predmetným pozemkom žalobcu už bolo právoplatne rozhodnuté dňa 16. 2.

2012, totožnosť veci je daná, a preto nemožno rozhodnúť znova o tom istom. V obidvoch konaniach o
vyvlastnení boli totožné subjekty, konali v ňom tie isté orgány, pričom navrhovateľ opakovane navrhol
vyvlastnenie vlastníckeho práva žalobcu k tomu istému pozemku. K tvrdeniu žalovaného, že v čase
rozhodovania o návrhu na vyvlastnenie zo dňa 16. 2. 2012 platili iné legislatívne podmienky než v
čase rozhodovania o návrhu na vyvlastnenie zo dňa 11. 9. 2012 žalobca uviedol, že zmenu právneho

stavu nie je možné stotožňovať a zamieňať s podstatnou zmenou skutkového stavu, a preto podľa
žalobcu mal žalovaný námietke žalobcu vyhovieť a vyvlastňovacie konanie zastaviť. Žalovaný ani
prvostupňový správny orgán nepreukázali podstatnú zmenu skutkového stavu, napríklad odstránenie
stavbyzvyvlastňovanémupozemkuvmedziobdobí,tedavobdobíodprávoplatnostirozhodnutia,ktorým
bolo návrh na vyvlastnenie zamietnutý do podania 2. návrhu. Podľa názoru žalobcu v danom prípade

nebol v konaní preukázaný verejný záujem na vyvlastnení. S poukazom na ustanovenie § 108 ods. 2
písm. f) a ods. 3 stavebného zákona uviedol, že v napadnutom rozhodnutí o vyvlastnení nie je zmienka
o preukázaní verejného záujmu na vyvlastnení vlastníckeho práva žalobcu k pozemkom v prospech
navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu nebola splnená hmotnoprávna podmienka pre vyvlastnenie, a
preto sú napadnuté rozhodnutia aj postup správnych orgánov nezákonné. Žalobca poukázal na názor

Ústavného súdu Slovenskej republiky uvedený v jeho náleze číslo PL. ÚS 19/09 - 115 zo dňa 26.
11. 2011 v zmysle ktorého, ak je daný expropriačný titul (dôvod) na výstavbu diaľnice, musí sa ešte
preukázať, že táto stavba je vo verejnom záujme, pričom ustanovenie § 108 ods. 2 stavebného zákona
nemožno vykladať tak, že verejný záujem je už zákonom daný, a teda, že ho už v rámci vyvlastňovacieho
konania preukazovať netreba. Z odôvodnenia rozhodnutia musí jednoznačne vyplynúť, prečo verejný

záujem prevážil nad inými, či už súkromnými alebo aj verejnými záujmami. Zisťovanie verejného záujmu
spadá do výkonnej právomoci. Podľa názoru žalobcu, navrhovateľ podal svoj návrh na vyvlastnenie
vlastníckeho práva žalobcu k predmetným pozemkom predčasne s poukazom na ustanovenie § 9a ods.
3 zákona číslo 669/2007 Z.z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb
diaľnic a ciest pre motorové vozidla so stanovenou lehotou do 28. 2. 2013, do ktorej je stavebník povinný

získať dohodou vlastnícke právo k pozemku, ak stavebné povolenie bolo vydané podľa predpisov
účinných pred 26. 07. 2011. Z citácie § 110 ods. 1 stavebného zákona vyplýva, že vyvlastniť možno len
vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Ak by túto skutočnosť
správne orgány skúmali, zistili by, že je možné v danej veci dosiahnuť dohodu, pričom navrhovateľ
nereagoval na žalobcov návrh žiadnym spôsobom. V danom prípade malo byť vyvlastňovacie konanie

prerušené do uplynutia stanovenej lehoty, 28. 2. 2013. Podľa názoru žalobcu je rozhodnutie správnych
orgánov o výške a spôsobe určenia náhrady za vyvlastňovaný pozemok v rozpore s článkom 17
Charty základných práv Európskej únie a článkom 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca
vo svojich písomných námietkach namietal výšku náhrady, ktorá bola určená znaleckým posudkom
na základe objednávky navrhovateľa, pričom záujmy navrhovateľa sú v súlade so záujmami ním

objednaného a zaplateného znalca, ktoré sú v rozpore so záujmami žalobcu. Uvedeným spôsobom
bola porušená zásada spravodlivej náhrady aj jej včasného vyplatenia. Náhrada nezodpovedá aktuálnej
trhovej cene vyvlastňovaného pozemku na ktorom už je postavená rýchlostná cesta medzinárodného
významu, v podstate čierna stavba. Povinnosťou správnych orgánov bolo ustanoviť nezávislého znalca,ktorý by odborne určil trhovú cenu vyvlastňovaného pozemku žalobcu s poukazom na okolnosť, že
v skutkovo zhodných vyvlastňovacích konaniach stavebné úrady vyvlastňovacie konania prerušili za
účelomovereniasisprávnostinavrhovanejvyvlastňovacejnáhradyznaleckýmposudkomvypracovaným

Ústavom súdneho inžinierstva na ich objednávku. Správne orgány nedodržali svoju povinnosť skúmať,
či je určená náhrada spravodlivá. V tejto súvislosti poukázal žalobca aj na konania v obdobných
veciach v súvislosti s vyvlastňovaním pozemkov pod stavbu závodu „KIA“. Podľa názoru žalobcu,
stanovenieprimeranejnáhradyzavyvlastňovanýpozemokvrámcivyvlastňovaciehokonanianazáklade
vyhlášky je v rozpore s článkom 13 Ústavy Slovenskej republiky. V danom prípade neexistuje zákon,

na základe, ktorého by správny orgán prostredníctvom znaleckého posudku vedel určiť primeranú
náhradu za vyvlastnené pozemky. Podľa názoru žalobcu nemožno pristúpiť k vyvlastneniu pozemku v
prípade, ak je na ňom postavená stavba z dôvodu, že nemožno akceptovať výstavbu trvalej stavby bez
hmotnoprávneho titulu k pozemku, ktorý musí byť preukázaný pred jej začatím. Výnimku môžu tvoriť
len mimoriadne situácie súvisiace so zabezpečením bezpečnosti štátu. Žalobca ďalej v žalobe vyslovil
názor o protiústavnosti ustanovenia § 9a zákona číslo 669/2007 Z.z. s článkom 20 a 13 ods. 4 Ústavy

Slovenskej republiky z dôvodu, že predmetné ustanovenia zákona umožňujú vyvlastnenie priamo zo
zákona, pretože sa vzťahuje na konkrétne pozemky a stavby, na ktoré bolo v minulosti vydané stavebné
povolenie na výstavbu R1. Stavebné povolenie preto bolo vydané na základe protiústavných ustanovení
zákona číslo 669/2007 Z.z. (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL ÚS 19/09). Keďže
princíp ústavnosti má prednosť pred princípom právnej istoty, predmetné protiústavné ustanovenia

stratili účinnosť od samého začiatku a hľadí sa na ne ako keby nikdy neexistovali. Okrem uvedeného
správne orgány vo vyvlastňovacom konaní nedostatočne zistili skutkový stav veci a neskúmali, či sú
kumulatívne naplnené všetky hmotnoprávne podmienky na vyvlastnenie vlastníckeho práva žalobcu k
pozemkom, najmä neskúmali, či je naplnený verejný záujem na vyvlastnení, či je výstavba rýchlostnej
cesty podľa tretej varianty všeobecne prospešným záujmom, či cieľ vyvlastnenia je alebo nie je možné

dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Je zrejmé, že ak už správne orgány rozhodli o vyvlastnení
mali rozhodnúť o vyvlastnení nielen tej časti pozemku žalobcu, na ktorom je postavená rýchlostná cesta
ale aj pozemkov v ochrannom pásme, ktoré nebude môcť využívať. Na základe uvedených dôvodov
žiadal žalobca napadnuté rozhodnutia zrušiť, vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať náhradu
trov konania.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 16. 5. 2013 uviedol, že preskúmal
rozhodnutie krajského stavebného úradu v celom rozsahu, vyhodnotil dôvody uvedené v odvolaní a
rozhodol v súlade so zákonom. Vo vyjadrení citoval ustanovenie § 17 zákona číslo 135/1961 Zb. o
pozemnýchkomunikáciáchvzneníneskoršíchpredpisov,§108ods.1,ods.2písm.f),§109ods.1,§110
ods. 1, 2, 3, § 111 ods. 1 a 2, § 112 ods. 4 stavebného zákona, § 9a ods. 3, 4 zákona číslo 669/2007 Z.z.

o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové
vozidlá a o doplnení zákona číslo 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, § 8 ods. 1, 3 zákona číslo
129/1996 Z.z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové
vozidla v znení neskorších predpisov. Žalovaný uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu o nezákonnosti
a nesprávnosti vyslovených právnych názorov. Žalovaný preskúmaním spisového materiálu zistil, že

sú splnené podmienky na vyvlastnenie vlastníckeho práva a preto rozhodnutím KSUNR- 2012 - 768 -
0 15 zo dňa 31. 10. 2012 podľa § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona v spojení s § 17 cestného
zákona, § 8 ods. 1 zákona číslo 129/1996 Z.z. a v spojení s § 9 a ods. 4 zákona číslo 669/2007 Z.z.
vyvlastnil vlastnícke právo k pozemku parc. č. XXXX/XX v podielovom spoluvlastníctve žalobcu. Krajský
stavebný úrad pri skúmaní zákonných podmienok vyvlastnenia zistil, že na líniovú stavbu " R1 Beladice

- Tekovské Nemce“ bolo vydané obcou Č. Y. územné rozhodnutie č. 9/2007 - 003 - RB zo dňa 17. 12.
2008, čím navrhovateľ vyvlastnenia preukázal súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania podľa §
110 ods. 2 stavebného zákona. Krajský stavebný úrad zohľadnil aj skutočnosť, že na stavbu bolo vydané
stavebné povolenie zo dňa 10. 12. 2008 a zohľadnil okolnosť, že navrhovateľ vyvlastnenia v rámci
stavebného konania, ktoré predchádzalo vydaniu stavebného povolenia, nepreukázal vlastnícke právo k

predmetnémupozemkuvrozsahuuvedenomvovýrokunapadnutéhorozhodnutiakrajskéhostavebného
úradu. Nevyhnutnosť rozsahu vyvlastnenia pozemku stavebný úrad posúdil na základe príslušného
geometrického plánu zo dňa 26. 5. 2008. Pri určovaní výšky náhrady za vyvlastnenie spoluvlastníckeho
práva k pozemku postupoval stavebný úrad v súlade s ustanovením § 111 ods. 2 stavebného zákona
a zohľadnil trhovú cenu nehnuteľností podľa znaleckého posudku číslo 47/2012 zo dňa 27. 4. 2012

vypracovaného podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky číslo 492/2004 Z.z. o
stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov znalcom v odbore stavebníctvo,odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností. Navrhovateľ vyvlastnenia preukázal bezvýslednosť dohody v
súlade s ustanovením § 112 ods. 4 stavebného zákona, podľa ktorého bola táto preukázaná doručenkou
písomnej výzvy na uzavretie dohody. Výzva spolu s návrhom kúpnej zmluvy neboli zo strany žalobcu

akceptované, na základe čoho podal navrhovateľ vyvlastnenia návrh na vyvlastnenie dňa 11. 9. 2012.
V súvislosti s námietkou žalobcu o existencii právoplatného rozhodnutia o vyvlastnení zo dňa 16. 2.
2012, ktorým návrh na vyvlastnenie stavebný úrad zamietol, žalovaný uviedol, že v čase konania vo
veci vyvlastnenia predmetného pozemku platili iné legislatívne podmienky než v čase rozhodovania
o návrhu na vyvlastnenie doručeného dňa 11. 9. 2012, jedná sa o nové konanie na základe nového

návrhu za účinnosti novely zákona. Z uvedeného dôvodu nemohlo byť konanie zastavené. Zastavením
nového vyvlastňovacieho konania, ktoré bolo začaté na základe nového návrhu v čase platnosti novely
zákona číslo 669/2007 Z.z. by došlo k protizákonnému konaniu a rozhodnutiu. Zmenou legislatívnych
podmienok došlo k predefinovaniu podstaty skutkových stavov veci a z toho vyplývajúcich aj právnych
dôsledkov. Ustanovenie § 108 ods. 2 stavebného zákona taxatívne stanovuje, na aké účely možno
vyvlastniť pozemky, stavby a práva k nim vo verejnom záujme. Existencia verejného záujmu je v danom

prípade preukázaná účelom vyvlastnenia podľa § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona v nadväznosti
na § 17 cestného zákona. Krajský stavebný úrad dôsledne preskúmal všetky podklady s cieľom zistiť
presne a úplne skutočný stav veci, vyhodnotil návrh navrhovateľa a až keď zistil, že sú splnené zákonom
stanovené podmienky na vyvlastnenie vlastníckeho práva, vyvlastnil podielové spoluvlastnícke právo
vo výroku uvedeného pozemku. Námietka o nepreukázaní verejného záujmu je podľa žalovaného

neopodstatnená. K tvrdeniu žalobcu, že správny orgán mal prerušiť konanie, žalovaný uviedol, že
nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zn. PL.ÚS 19/09 zo dňa 26. 1. 2011 bol vyrieknutý
nesúladustanovení§2ods.1písm.a)slov"alebočibolurobenýúkonnajehozískanie",§2ods.2písm.
a) slov " inak doklady " a § 2 ods. 2 písm. a) prvého bodu, druhého bodu zákona číslo 669/2007 Z.z.,
pričom tieto ustanovenia stratili účinnosť 26. júla 2011. V predmetnom náleze neboli žiadne prechodné

ustanovenia, ktorými by sa doriešilo dokončenie správnych konaní vedených podľa stavebného zákona
začatých pred 26. júlom 2011. Poukázal na ustanovenia zákona číslo 70/2012 Z.z. účinných od 1. marca
2012, ktorým bol novelizovaný zákon číslo 669/2007 Z.z. v časti prechodné ustanovenie k úpravám
účinným od 1. marca 2012. Toto ustanovenie rieši usporiadanie vlastníckych práv k pozemkom, na ktoré
už bolo vydané stavebné povolenie podľa doterajších predpisov a zabezpečuje aj režim do usporiadania

prechodu vlastníctva z pôvodného vlastníka na stavebníka diaľnice alebo rýchlostnej cesty, a to pri tých
pozemkochalebostavbách,kuktorýmstavebníknezískalvlastníckeprávoaleboinéprávopredvydaním
stavebného povolenia, keďže mu to umožňovala v tom čase platná právna úprava. Z citácií predmetnej
novely vyplýva, že stavebník sa mal pokúsiť dosiahnuť prechod vlastníckeho práva prednostne formou
dohody. Pokiaľ jeho ponuka nie je akceptovaná vlastníkom nehnuteľnosti, je možné vlastnícke právo vo

verejnom záujme vyvlastniť podľa § 9a zákona. Námietka žalobcu v tomto smere je preto nedôvodná.
V súvislosti s námietkou žalobcu ohľadom výšky náhrady za vyvlastnený pozemok žalovaný konštatuje,
že krajský stavebný úrad postupoval v súlade so zákonom, keď náhradu určil v súlade s § 111 ods. 2
stavebného zákona podľa znaleckého posudku. Stavebný úrad na základe nesúhlasu žalobcu s určenou
cenou tohto odkázal na súdne konanie. Žalovaný nebol oprávnený rozhodovať o námietke žalobcu

týkajúcej sa náhrady za vyvlastnenie a poučil žalobcu o jeho možnosti obrátiť sa na súd so žalobou
smerujúcou proti navrhovateľovi vyvlastnenia. Na námietku žalobcu týkajúcu sa nezákonnosti vydania
stavebného povolenia žalovaný uviedol, že táto je právne irelevantná, pretože sa týka iného konania,
v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie. Vo vyvlastňovacom konaní nie je možné prihliadať na
námietky týkajúce sa iného - stavebného konania. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalovaný

žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Pribratý účastník konania vo svojom vyjadrení k podanej žalobe doručenom súdu dňa 20. 6. 2013 vyjadril
názor zhodný s vyššie popísaným vyjadrením žalovaného. Zdôraznil, že zákon číslo 669/2007 Z.z.
v platnom znení nerozlišuje medzi pozemkami zastavanými a pozemkami nezastavaným výstavbou,
pre účely, ktorej sa vyvlastňuje, naopak pri podradení neusporiadaných pozemkov pod osobitný režim

vyvlastnenia podľa ustanovenia § 9a zákona je rozhodujúcim momentom, že stavebné povolenie už
bolo právoplatne vydané podľa právnej úpravy účinnej pred 26. júlom 2011. V zmysle zásady legality
správneho konania nepostačuje sústrediť sa iba na totožnosť účastníkov konania a jeho objekt ale
je nutné prihliadnuť aj na to, či sa medzičasom nezmenili rozhodovacie východiská, najmä podklady
podľa § 32 správneho poriadku. Verejný záujem ako pojem nie je legálne definovaný, pretože vyjadruje

okamžitosť stavu záujmov a ich vzájomnú hierarchiu. Verejný záujem je časovo a miestne premenný
stav, a preto sa striktne musí posudzovať vo vzťahu ku konkrétnej veci, ku konkrétnemu miestu a v
konkrétnom čase. Poukázal na rozhodnutie o umiestnení stavby, v ktorom sa konštatuje, že stavba jestavbou, ku ktorej sa pozemok dá vyvlastniť. Vzhľadom na účel výstavby, vyriešenie problematickej
dopravy, zníženie alarmujúcej nehodovosti, prepojenia stredného Slovenska s Bratislavou, je verejný
záujem preukázateľný. V ďalšom texte vyjadrenia pribratý účastník konštatoval okolnosti zhodné s

vyjadrením žalovaného k žalobe. Vo vzťahu k primeranosti navrhnutej odplaty za vyvlastnené pozemky
uviedol, že poukazy na odplaty poskytnuté v iných lokalitách, či miestne dane, nie sú v danom prípade
relevantné. Kritériá pre určenie primeranosti náhrady sú dané v ustanovení § 111 ods. 1 a 2 stavebného
zákona,podľaktoréhosajejprimeranosťurčujepodľatrhovejcenyurčenejznaleckýmposudkom.Vtejto
súvislosti poukázal na znalecký posudok vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline obsiahnutý

v spise správneho orgánu k rozhodnutiu č. KSUNR- 2012 - 182 - 002 zo dňa 15. 2. 2012. Uviedol, že
žalobca bol pred podaním návrhu na vyvlastnenie riadne oslovený s návrhom na uzatvorenie zmluvy,
pričom navrhovaná kúpna cena v súlade so zákonom predstavovala 1,2-následok ceny rovnakej alebo
porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite zistenej
znaleckým posudkom. Žalobca na predmetný návrh nereagoval.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa ust. 246a a nasl.

O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249
ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa
ust. § 250f ods. 1 a 2 O.s.p. Termín a miesto vyhlásenia rozsudku boli zverejnené zákonom určeným
spôsobom na úradnej tabuli a internetovej stránke súdu.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická

osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,
aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. l O.s.p.).

Konanie podľa druhej hlavy piatej časti (§ 247 až § 250k O.s.p.) je ovládané kasačným princípom - súd
preskúmavaibazákonnosťsprávnehoaktuazásadnevykonávalendôkazynevyhnutnénapreskúmanie
zákonnosti rozhodnutia (§ 250i ods. 1 veta druhá O.s.p.).

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 11.9.2012 bol Krajskému stavebnému úradu
doručený zo strany navrhovateľa, Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Bratislava, návrh na vyvlastnenie
poľnohospodárskej pôdy v k.ú. Č. Y. okrem iných aj v spoluvlastníctve žalobcu, zapísanej na LV č. XXX,
parc. č. XXXX/XX vo výmere 72,083 m2 náležiacej žalobcovi. Pokus o uzavretie dohody formou kúpnej
zmluvy navrhovateľ preukázal výzvou a návrhom kúpnej zmluvy, ktorý mu bol doručený dňa 9.5.2012.

Žalobca na návrh nepristúpil. Náhrada bola určená znalcom, V.. C. I. na základe posudku č. XX/XXXX zo
dňa 27.04.2012 v súlade s vyhl. č. 492/2004 Z.z. vo výške 6,43 €/m2. Podľa ust. § 6 zákona č. 669/2007
Z.z. bola kúpna cena určená ako 1,2 - násobok náhrady, t.j. 7,716 €/m2, celkom 556,20 €.

V spise sa nachádza rozhodnutie o umiestnení stavby: „ Rýchlostná cesta R1 Beladice - Tekovské
Nemce“, a o využívaní územia, č. 9/2007-003-RB zo dňa 17.12.2007. V predmetnom rozhodnutí

bolo uvedené, že stavebný úrad neskúma vlastnícke vzťahy k pozemkom na ktorých sa stavba
umiestňuje, pretože sa jedná o umiestnenie verejnoprospešnej stavby podľa § 108 ods. 2, písm. f)
stavebného zákona. Rozhodnutím č. 118542/2008-2331/z.56559 zo dňa 10.12.2008 bola predmetná
stavba povolená.

Stavebný úrad účastníkom konania oznámil začatie vyvlastňovacieho konania a nariadenie ústneho

pojednávaniaavyzvalichnapodanienámietok.Dňa5.10.2012bolisprávnemuorgánuzostranyžalobcu
doručené námietky v rámci ktorých poukázal na protiústavnosť postupu správneho orgánu, potvrdil, že
k uzavretiu dohody ohľadom kúpy pozemkov v jeho vlastníctve nedošlo.

Dňa 19.10.2013 sa uskutočnilo ústne pojednávanie vo veci a dňa 31.10.2012 bolo Krajským stavebným
úradom v Nitre vydané prvostupňové rozhodnutie o vyvlastnení č. KSUNR-2012-768-015. Za vyššie

špecifikované pozemky bola žalobcovi určená náhrada vo výške 463,49 € ako všeobecná hodnota tohto
majetku. S požiadavkou na vyššiu náhradu odkázal žalobcu na príslušný súd.Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie v ktorom namietal neprimeranosť určenej náhrady,
vzniesol pochybnosť o verejne prospešnom záujme stavby, porušenie vlastníckych práv v zhode s
obsahom žaloby popísanej vyššie.

Žalovaný rozhodol o odvolaní napadnutým rozhodnutím zo dňa 19.2.2013, ktorým odvolanie zamietol a
prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Uviedol v ňom dôvody v zhode s obsahom vyjadrenia k žalobe.

V zmysle čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho
práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú
náhradu.

Možnosť zásahu štátu do vlastníckych práv vo verejnom záujme vo forme vyvlastnenia je okrem článku

20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, prípustná podľa článku 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd
a podľa § 128 ods. 2 OZ. Zákonnými podmienkami vyvlastnenia alebo obmedzenia vlastníckeho práva je
splnenieštyrochpodmienok.Vyvlastneniemusíbyťvoverejnomzáujme,nazákladezákona,zanáhradu
a účel vyvlastnenia sa nemohol dosiahnuť inak (napr. dohodou o kúpe, o zriadení vecného bremena a
pod.). Vyvlastnenie je najširšie upravené v stavebnom zákone (§ 108 až § 116), ktorý okrem toho, že v

§ 118 odseku 2 vymedzuje účely, na ktoré možno vyvlastniť alebo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
obmedziť, upravuje aj základné predpoklady na vyvlastnenie a určuje špeciálny procesný postup, podľa
ktorého sa postupuje v každom vyvlastňovacom konaní.

Využívanie majetku pre potreby verejného záujmu môže byť dôvodom na obmedzenie nielen
vlastníckeho práva, ale aj ďalších základných práv a slobôd, uplatňovaním ktorých by tento majetok

prestal slúžiť potrebám verejného záujmu. Verejný záujem (buď zistený vo vyvlastňovacom konaní,
alebo priamo deklarovaný zákonom) je podľa Ústavy Slovenskej republiky dôvodom na obmedzenie
základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 v rozsahu, v akom je verejný záujem definovaný a
dobe, počas ktorej sa verejný záujem pri využívaní majetku uplatňuje, slúži ako ústavou predpokladaný
dôvod obmedzenia základného práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa§108ods.1stavebnéhozákonapozemky,stavbyaprávaknim,potrebnénauskutočneniestavieb
alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k
pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len „vyvlastniť“).

Podľa § 108 ods. 2 písm. a/ a f/ stavebného zákona vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre

a) verejnoprospešné stavby podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie,

f) výstavbu a správu diaľníc, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem
podľa osobitných predpisov.

Podľa § 108 ods. 3 stavebného zákona verejný záujem na vyvlastnení na účely uvedené v odseku 2
sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní. Za stavby podľa odseku 2 písm. a) sa považujú stavby
určené na verejnoprospešné služby a pre verejné technické vybavenie územia podporujúce jeho rozvoj

a ochranu životného prostredia, ktoré vymedzí schvaľujúci orgán v záväznej časti územnoplánovacej
dokumentácie.

Podľa § 110 ods. 2 stavebného zákona vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného
plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje
vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo

vyvlastňovacom konaní.V danom prípade vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzalo územné a stavebné rozhodnutie.
Kompletné územné a stavebné rozhodnutia neboli súčasťou administratívneho spisu. V konaní však
nebolo sporné, že vo veci bolo vydané územné rozhodnutie, v rámci ktorého bolo potrebné skúmať

verejnoprospešný záujem. Z dôvodu, že spis neobsahoval odôvodnenie predmetného rozhodnutia, súdu
nie je známe, ako sa správny orgán vysporiadal s existenciou verejného záujmu na jeho vydaní. Územné
rozhodnutieč.118542/2008-2331/z.56559zodňa10.12.2008nadobudloprávoplatnosťdňa30.12.2008.

Zákonč.669/2007Z.z.vovšeobecnostinapĺňavšetkyštyripodmienkyústavnéhonútenéhoobmedzenia
vlastníckych práv podľa čl. 20 ods. 4 ústavy a vychádza z platného stavu založeného zákonom

č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších
predpisov a zákonom č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších
predpisov a bezprostredne nadväzuje na zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/1996 Z.z.
o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení
neskorších predpisov. Účelom zákona bolo jednorazovými mimoriadnymi opatreniami v stavebnom
konaní umožniť rýchlejšiu administratívnu prípravu výstavby diaľnic. Tieto opatrenia vychádzali z

existujúcich opatrení v stavebnom zákone vzťahujúcich sa vo všeobecnosti na všetky líniové stavby, s
opatreniami v cestnom zákone vo vzťahu k pôsobnosti špeciálneho stavebného úradu a s opatreniami
v územnom plánovaní a vo vyvlastňovaní prijatými v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č.
129/1996 Z.z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové
vozidlá. Zákon č. 669/2007 Z.z. umožnil, aby získanie vlastníckych práv a iných práv k pozemkom

vyvlastnením nebolo nevyhnutné už k stavebnému konaniu, ale až ku kolaudačnému konaniu. Netýka
sa to stavieb na týchto pozemkoch, pretože o ich asanácii sa musí rozhodnúť v stavebnom konaní.

Zákon č. 669/2007 Z.z. je lex specialis vo vzťahu k stavebnému zákonu aj k cestnému zákonu a teda má
prednosťpredvšeobecnýmiustanoveniamitýchtopredpisov.Ustanovenie§2ods.1zákonač.669/2007
Z.z. predpokladá použiť ustanovenia § 19 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)

v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje tzv. všeobecné náležitosti podania (teda aj žiadosti o
stavebné povolenie), a § 58 a 58a stavebného zákona, ako aj vykonávacej vyhlášky k stavebnému
zákonu (vyhlášky č. 453/2000 Z.z.). Odchýlky od tejto všeobecnej úpravy sú uvedené v odsekoch 1 a 2.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 669/2007 Z.z. je jedinou odchýlkou požiadavka, aby v prípade, že ešte nie sú
ukončené výkupy pozemkov, stavebník deklaroval aktuálny stav. Ak už sú uzavreté zmluvy s vlastníkmi a

tietosúzapísanévkatastrinehnuteľností,doložívýpiszkatastranehnuteľnostíaakzmluvyboliuzavreté,
ale ešte nedošlo k zápisu práv do katastra, predloží kópie uzavretých zmlúv. V tých prípadoch, v ktorých
nedošlo k dohode, napríklad z dôvodu neskončeného dedičského konania alebo pre neukončené iné
konania pred súdmi alebo pred správnymi orgánmi, preukázal by dôvod nemožnosti získať právo k
pozemku. Zmyslom tejto odchýlky je, aby nedochádzalo k zbytočným prieťahom pri výstavbe diaľnic z

dôvodu dĺžky konania o zápis do katastra nehnuteľností alebo z dôvodu odmietania výkupu jedného,
či dvoch pozemkov, keď na celej trase D1 a R1 sú ich tisíce. Táto odchýlka sa nevzťahuje na stavby,
pretože pri nich už musí byť majetkové vyporiadanie dokončené. Zákon č. 669/2007 Z.z. umožnil, aby
získanie vlastníckych práv a iných práv k pozemkom vyvlastnením nebolo nevyhnutné už k stavebnému
konaniu, ale až ku kolaudačnému konaniu. Netýka sa to stavieb na týchto pozemkoch, pretože o ich

asanáciisamusírozhodnúťvstavebnomkonaní.Právnyporiadokpoznáapoznalajpredprijatímzákona
č. 669/2007 Z.z. inštitút vyvlastnenia vo verejnom záujme pre výstavbu diaľnic.

Podľa názoru Ústavného súdu SR, vyjadreného v jeho rozhodnutí č. PL. ÚS 19/2009, stavebný
zákon v ustanovení § 108 ods. 2 písm. f) uvádza, že vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre
výstavbu a správu diaľnic. Uvedená formulácia v spojení s odsekom 3 tohto ustanovenia vyjadruje, že

ak je daný expropriačný titul (dôvod) - výstavba diaľnice, musí sa ešte preukázať, že táto výstavba
je vo verejnom záujme, pričom toto ustanovenie však nemožno vykladať tak, že verejný záujem
je už zákonom (ustanovenie § 108 ods. 2 stavebného zákona) daný, a teda že ho už v rámci
vyvlastňovacieho konania preukazovať netreba; naopak § 108 ods. 3 stavebného zákona výslovne
ustanovuje, že "Verejný záujem... sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní.". Verejný záujem,

ktorý je predmetom posudzovania v rámci vyvlastňovacieho konania, je podľa aktuálnej koncepcie
vyvlastnenia predmetom správnej úvahy a zisťuje sa v priebehu konania na základe zvažovanianajrôznejších partikulárnych záujmov, po zvážení všetkých rozporov a pripomienok. Z odôvodnenia
rozhodnutia, ktorého podstatou je otázka existencie verejného záujmu, potom musí jednoznačne
vyplynúť, prečo verejný záujem prevážil nad inými či už súkromnými, alebo aj verejnými záujmami (napr.

výstavba diaľnice na pozemku, kde sa nachádza škola). Verejný záujem je predmetom dokazovania
v rámci rozhodovania o určitej otázke, napr. vyvlastnení, a nie je možné ho vopred a priori stanoviť.
Z tohto dôvodu spadá zisťovanie verejného záujmu do právomoci moci výkonnej, a nie zákonodarnej.
Nie je tiež možné zjednodušiť vec tak, že existencia akéhosi vyššieho - nadradeného verejného záujmu
(v zmysle ústavnoprávneho verejného záujmu) na výstavbe diaľnic umožňuje radikálny, nezvratný

zásah do vlastníckeho práva cudzieho vlastníka pozemku ešte pred rokovaním s vlastníkom či pred
prípadným vyvlastnením. Naopak, takýto "ústavný" verejný záujem nemôže a priori vyvážiť právo na
pokojné užívanie majetku. Zákonné predkupné právo štátu vznikajúce dňom právoplatnosti územného
rozhodnutia, tak ako ho zaviedla druhá novela zákona o mimoriadnych opatreniach, nemôže byť
považované za riadny titul stavebníka k pozemku, pretože tu absentuje komponent súhlasu vlastníka a
taktiež ani nejde o súčasť režimu vyvlastnenia. Výstavba diaľnic je nepochybne činnosťou vo verejnom

záujme. To je explicitne ustanovené v stavebnom zákone, vyplýva to zo zákona o NDS i zo zákona
č. 129/1996 Z.z. a tiež zo zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v
znení neskorších predpisov. Ako už bolo uvedené, verejný záujem, ktorý je predmetom posudzovania
v rámci vyvlastňovacieho konania, je predmetom správnej úvahy a zisťuje sa v priebehu konania na
základe zvažovania najrôznejších partikulárnych záujmov, po zvážení všetkých rozporov a pripomienok.

Nie je teda prípustné dôvodiť existenciou akéhosi vyššieho - nadradeného verejného záujmu (v
zmysle "ústavného" verejného záujmu) na výstavbe diaľnic, ktorý by bez ďalšieho ústavne legitimizoval
vyvlastnenie de facto. Tým by sa následné vyvlastňovacie konanie stalo už len slúžkou stavebného
konania. Zákon nemôže takto triviálnym spôsobom, ako sa to deje napadnutými ustanoveniami zákona
o jednorazových mimoriadnych opatreniach, skonštruovať novú koncepciu vyvlastňovania, ktorá by

znamenala, že výstavba ktorejkoľvek diaľnice je takým verejným záujmom, že vyvlastňovacie konanie sa
redukuje na konanie o náhradu za vlastníctvo a samotné stavebné konanie je už de facto vyvlastnením.

Na základe predmetného nálezu ÚS SR došlo k úprave zákona č. 669/2007 Z.z.

Podľa ust. "§ 9a ods. 1 až 5 zákona č.70/2012 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z.z.
o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové

vozidláaodoplnenízákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.162/1995Z.z.okatastrinehnuteľností
(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, územné konania a stavebné konania začaté a
právoplatne neskončené pred 26. júlom 2011 sa dokončia podľa predpisu účinného od 1. marca 2012.

Kolaudačné konania začaté a právoplatne neskončené pred 26. júlom 2011 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 29. februára 2012.

Ak bolo vydané stavebné povolenie podľa predpisov účinných pred 26. júlom 2011 a stavebník
nepreukázal vlastnícke právo k pozemkom a stavbám, je stavebník povinný tieto práva získať dohodou
najneskôr do 28. februára 2013. Ak stavebník preukáže, že pokus získať uvedené práva dohodou
v lehote podľa predchádzajúcej vety bol bezvýsledný alebo uvedené práva v tejto lehote nezíska,
je povinný podať návrh na vyvlastnenie podľa stavebného zákona. Vlastnícke právo alebo iné právo

k pozemkom a stavbám je stavebník povinný preukázať najneskôr do podania návrhu na začatie
kolaudačného konania. Prílohou návrhu na začatie kolaudačného konania diaľnice sú aj doklady
preukazujúce vlastnícke právo alebo iné právo k tým pozemkom a stavbám, ku ktorým tieto práva neboli
v stavebnom konaní preukázané.

Na účely podľa odseku 3 možno vyvlastniť alebo obmedziť vlastnícke právo aj k pozemkom alebo

stavbám, ktorých sa týka stavebné povolenie vydané pred 26. júlom 2011, a na účely vydania ktorého
stavebník nepreukázal vlastnícke právo alebo iné právo k pozemkom a stavbám, pred jeho vydaním.

Ak stavebník nepreukázal vlastnícke právo alebo iné právo k pozemkom a stavbám pred vydaním
stavebného povolenia podľa odseku 3, má vlastník pozemku alebo stavby právo na finančnú náhraduvo výške obvyklého nájmu za užívanie pozemku alebo stavby za obdobie od právoplatnosti stavebného
povolenia do prevodu vlastníckeho práva na stavebníka diaľnice dohodou alebo prechodu vlastníckeho
práva na stavebníka diaľnice vyvlastnením. Písomnú žiadosť o poskytnutie finančnej náhrady treba

uplatniť u stavebníka v lehote do 28. februára 2013, inak právo zaniká.

Vdanejvecibolozobsahuspisuzrejmé,ževčasevydaniastavebnéhopovoleniastavebníkovi,Národná
diaľničná spoločnosť, a.s., Bratislava, tento nebol vlastníkom pozemku zapísaného na LV č. XXX, parc.
č. XXXX/XX vo výmere 72,083 m2 v k.ú. Č. Y.. Pred podaním návrhu na vyvlastnenie, doručil dňa
9.5.2012 vlastníkovi predmetného pozemku (žalobcovi), návrh kúpnej zmluvy č. 30201/105/2012/Čierne

Kľačany/0831/Zdr., ktorý nebol zo strany žalobcu ku dňu podania návrhu na vyvlastnenie (20.9.2012)
akceptovaný. V spise sa nenachádza dokumentácia, ktorá by svedčila o snahe žalobcu docieliť iný
obsah dohody so stavebníkom.

Podľa ust. § 8 ods. 1 až 4 zákona č. 126/1996 Z.z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy
výstavbydiaľnicaciestpremotorovévozidlá,akstavebníkdiaľnicenezískaldiaľničnýstavebnýpozemok
a stavbu na ňom dohodou alebo iným spôsobom, vyvlastní sa na jeho návrh. Na vyvlastnenie sa použijú

všeobecné predpisy o vyvlastnení, ak tento zákon neustanovuje inak.

Správny orgán v konaní o vyvlastnenie diaľničného stavebného pozemku zisťuje, či je preukázaný
verejný záujem na vyvlastnení a či sú splnené podmienky vyvlastnenia, a rozhoduje o náhrade za
vyvlastňované pozemky, ktoré tvoria diaľničný stavebný pozemok, vrátane stavieb na nich.

Ak v konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o náhrade za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí

o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej trhovej cene určenej znaleckým
posudkom. S požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia
konania na súd. Stavebník diaľnice je povinný určenú náhradu za vyvlastnenie vyplatiť vyvlastnenému
do 21 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení stavebníkovi.

V danom prípade obsahom napadnutých rozhodnutí nie je správna úvaha týkajúca sa zisťovania a

preukázania verejného záujmu na vyvlastnení vyplývajúca z vyššie citovaného právneho predpisu ako
i z citovaného nálezu Ústavného súdu SR. Rozhodnutie správneho orgánu ohľadom konštatovania
splnenia podmienok vyvlastnenia preto nie je preskúmateľné.

Podľa ust. § 111 ods. 1 a 2 stavebného zákona, vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu.

Ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa

trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti
považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v
porovnateľnej kvalite.

Súd zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom, V.. C. I. č. XX/XXXX zistil, že cena
vyvlastňovaných pozemkov vychádzala z metódy polohovej diferenciácie. Obsahom posudku nebolo

zisťovanie trhovej ceny pozemkov v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite tak,
ako to ukladá zákon. Z posudku nie je možné zistiť, z akého dôvodu znalec použil metódu polohovej
diferenciácie na určenie ceny pozemkov a či je táto porovnateľná s trhovou cenou.

Primeraná náhrada sa zisťuje vždy analyzovaním miestneho trhu všetkými tromi rovnocennými
metódami, ktorými sú porovnávanie kúpnych cien, kapitalizácia čistých výnosov a náklady podľa cien

stavebných prác. Analýza porovnateľných kúp v znaleckom posudku nesmie chýbať. Znamená to, že
znalec oprie ohodnotenie o porovnanie ceny za 1m2 z viacerých nedávno predávaných nehnuteľností.
Všeobecná hodnota nehnuteľnosti je najpravdepodobnejšia cena ku dňu ohodnotenia v danom mieste a
čase, ktorú by mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúciaj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je
ovplyvnená neprimeranou pohnútkou (§ 1 písm. g/ vyhlášky č. 492/2004 Z.z.).

Pre účely vyvlastňovacieho konania (§ 112 a nasl. Stavebného zákona) navrhovateľ vyvlastnenia je

povinný podať aj návrh náhrady. Toto však nezbavuje správny orgán povinnosti skúmať, či tento návrh
náhrady je zákonným, čiže či ide o primeranú náhradu za vyvlastnené pozemky. O to viac, že zo
strany dotknutého vlastníka boli vnesené vážne výhrady proti navrhnutej náhrade (hoci podloženej
znaleckými posudkami vyhotovenými na zákazku navrhovateľa). Správny orgán sa s týmito námietkami
náležitým spôsobom nevyporiadal. Konštatoval len, že cena bola navrhnutá na základe výpočtu

znalca vykonávajúceho posudok na základe objednávky navrhovateľa vyvlastňovacieho konania. Na
odborné posúdenie zistenia primeranej náhrady a objasnenie nezrovnalostí pri zisťovaní navrhnutej
ceny mal možnosť správny orgán (použijúc primerane ust. § 36 Správneho poriadku) ustanoviť znalca,
ktorý by nebol žiadnym spôsobom (ani na základe zadania) viazaný na navrhovateľa. Znaleckým
posudkom (obstaraným si stavebným úradom) určí sa potom zákonom požadovaná primeraná náhrada
za vyvlastňované pozemky v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom ako cena rovnakej alebo

porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite.

Podľa ust. § 34 a 36 zákona č. 71/1976 o správnom konaní, na dokazovanie možno použiť všetky
prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný
navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu

orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti. Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej
činnosti netreba dokazovať.

Ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok,
správny orgán ustanoví znalca. Proti rozhodnutiu o ustanovení znalca sa možno odvolať.

V danom prípade znalecký posudok predložený v návrhu na vyvlastňovanie nebol dôkazným
prostriedkom zabezpečeným správnym orgánom v zmysle zákona o správnom konaní.

Súd z obsahu spisu taktiež nevedel zistiť, či už v predmetnej veci - návrh na vyvlastnenie za totožného
skutkového stavu bolo pred vydaním napadnutého rozhodnutia skôr rozhodnuté. Predchádzajúci návrh
na vyvlastnenie ani následná dokumentácia neboli súčasťou predloženého administratívneho spisu, a

preto súd nemohol túto námietku žalobcu preskúmať.

Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné
zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že procesne úspešnému žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku 70,- € a odmeny za právne

zastúpenie podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška). Súd priznal žalobcovi náhradu za právne
zastúpenie v súlade s ust. § 11 ods. 4, prvá veta vyhlášky za 2 úkony vykonané v roku 2013 podľa § 14
ods. 1, písm. a) a b) vyhl., v sume 2 x 130,16 €, 2 x 7,81€ paušálnu náhradu náležiacu k úkonom podľa
§ 16 ods. 3 vyhl. a DPH vo výške 20% z priznanej odmeny a náhrad (55,18 €). Priznaná náhrada trov

žalobcu tak predstavuje celkovú sumu 401,12 €.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom
súde v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.