Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. jún 2013

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/49/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813204495
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3813204495.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľa: H.. R. J., nar.

X.X.XXXX, bytom V., F. XXX/XX proti odporcovi: Q. P., nar. XX.X.XXXX, bytom V., B. XXX/XX, zastúpený
JUDr. Zlaticou Hammerovou, advokátkou so sídlom v Prievidzi, Šumperská 27/3, o určenie neplatnosti
zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi k rukám jeho právnej zástupkyni náhradu trov konania
vo výške 129,62 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na súd dňa 12.3.2013 navrhovateľ žiadal, aby súd určil, že ústna zmluva, uzavretá
medzi odporcom a navrhovateľom ohľadne bezodplatného používania osobného motorového vozidla

O. XXXdA, B.: PD XXXDI je absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi.

Návrh navrhovateľ zdôvodnil tým, že je vlastníkom vyššie uvedeného vozidla. Odporca v období od
mája 2010 do 3.11.2011 užíval uvedené motorové vozidlo na osobné účely. V tomto období podľa
vlastného vyjadrenia užíval uvedené vozidlo bezodplatne. Odporca sa v minulosti k veci vyjadril tak,
že uvedené vozidlo užíval na základe ústnej dohody s navrhovateľom. Toto vozidlo odporca užíval z
dôvodu, že poskytol navrhovateľovi finančnú pôžičku. Vozidlo mu poskytol na splnenie úlohy, na ktorú
sa sám ponúkol a potom, ako pominul dôvod na používanie vozidla, odporcu požiadal o jeho vrátenie.
Odporca mu na základe ústnej požiadavky vozidlo nevrátil, a vrátil mu ho až potom, ako ho po porade s

právnym zástupcom, písomne o vrátenie vozidla požiadal. Zastával názor, že údajná dohoda, dlhodobé
bezodplatné užívanie vozidla, v situácií, keď odporca vedel, že má finančné problémy a je v druhotnej
platobnej neschopnosti, v situácii, kedy si nechal platiť za pôžičku úrok 24 % ročne, za situácie, kedy
nepožiadal o vrátenie finančnej pôžičky, hoci na to bol oprávnený, za situácie kedy tak poskytoval
odklad navrhovateľovi so splatením pôžičky, za situácie, kedy vylákal od navrhovateľa vozidlo do
bezodplatnej držby pod zámienkou obstarania služby pre navrhovateľa, za situácie kedy nevrátil vozidlo
potom, ako pominul dôvod, pre ktorý vozidlo dostal, za situácie kedy nesplnil, čo sľúbil, keď si vozidlo

požičiaval, za situácie, kedy trval na tom, že si vozidlo ponechá do času, kedy mu bude pôžička splatená,
za situácie, kedy odmietol vozidlo ako predmet zádržného práva, za situácie kedy užíval vozidlo v
rozpore s podmienkami na obvyklé užívanie vozidla uvedeného typu a vybavenia, teda keď využil tieseň
navrhovateľa a toto využil, aby si pre seba privodil značný majetkový prospech bezodplatného užívania
vozidla, je dohoda, na ktorú sa odporca odvoláva, absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi.
Domnieval sa, že podanie žaloby na súd sa nijako nedotýka výsledku konania vedeného na tunajšom
súde pod sp. zn. 5C 175/2010, v konaní ktorom súd navrhovateľovi nepriznal právo na uplatneniesi poskytnutého plnenia vo forme bezodplatného (podľa tvrdenia odporcu) používania vozidla. To, že
predmetom sporu sp. zn. 5C 175/2010 nemohol byť predmet, ktorý je obsahom tohto podania vyplýva z
faktu, že pokiaľ sa dožadoval v konaní sp. zn. 5C 175/2010 nároku na užívanie osobného motorového

vozidla, v tomto konaní plne rešpektuje právoplatné rozhodnutie súdu, že odporca používal vozidlo
bezodplatne, na základe ústnej dohody a preto nešlo o bezdôvodné obohatenie. Z jeho strany nebolo
možné domáhať sa plnenia z titulku bezdôvodného obohatenia a zároveň zastávať názor, že dohoda
(ktorej existenciu popieral) je absolútne neplatná. Je vylúčené, aby súd v tomto konaní vychádzal zo
skutkových a vecných okolností, ktoré už boli posudzované v konaní pod sp. zn. 5C 175/2010. Nárok,

ktorý si v konaní uplatňuje, vyplýva ako fakticky dôsledok z právoplatného rozhodnutia súdu a na tento
nadväzuje a tento plne rešpektuje. Za dôležité považoval skutočnosť, že vo výroku súdu v konaní
sp. zn. 5C 175/2010, ktorý je právne záväzný, súd neupravil otázku platnosti alebo neplatnosti ústnej
zmluvymedzistranamisporu.Výsledoksporusp.zn.5C175/2010pretonemôžepredstavovaťprekážku
rozhodnutej veci vzhľadom na toto podanie. Nemôže ísť o prekážku rozhodnutej veci vzhľadom na to,
že predmetom žaloby na plnenie nebolo posudzovanie zmluvy z hľadiska jej platnosti, resp. neplatnosti.

Tento predmet konania ani nemohol byť predmetom rozhodnutej veci, pretože predmetom konania sp.
zn. 5C 175/2010 bolo určenie, či tu ústna zmluva je alebo nie je. Naliehavý právny záujem spočíva
podľa neho predovšetkým v tom, že zo strany odporcu bolo uplatnené právo v rozpore s dobrými
mravmi, teda v rozpore s ustanoveným § 39 Občianskeho zákonníka a rovnako aj v rozpore s ust.
§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto rozhodnutie súdu je potrebné pre nastolenie právneho

stavu vo vzájomných vzťahoch. Vzhľadom na vzájomné vzťahy účastníkov je postavenie navrhovateľa
neisté aj z dôvodu, že bolo súdom určené, že existovala ústna dohoda medzi stranami sporu, ktorá
zakladala právo odporcu (v tomto konaní) tak, ako on právo z tejto dohody vykonal, teda bezodplatne
užívať vozidlo za podmienok a okolností, ktoré uviedol vyššie. Právne dôsledky, ktoré vyplývajú z
právoplatného rozsudku potom pre navrhovateľa zakladajú právne neistú situáciu kedy je spochybnený

na svojich najzákladnejších právach nerušene užívať svoj majetok. Existencia naliehavého právneho
záujmu vyplýva z existencie ústavných práv a právom chránených záujmov. Je možné považovať za
isté, že bez takého určenie, teda bez určenia, či je zmluva platná alebo neplatná, je ohrozené právo
navrhovateľa. Je isté, že v prípade, ak je zmluva neplatná, je postavenie navrhovateľa iné ako v prípade,
ak je zmluva platná. Z tohto dôvodu sa dá povedať, že je súčasne právne postavenie neisté. Má záujem,

aby v prípade, ak zmluva je neplatná, sa táto právna skutočnosť uplatnila vo vzájomných vzťahoch
navrhovateľa a odporcu. Naliehavosť takého záujmu je daná tým, že v prípade, ak bude navrhovateľ
úspešný, bude odstránená spornosť, ktorú nastolil rozhodnutím súd v konaní sp. zn. 5C 175/2010, kedy
ustálil a následne rozhodol, že medzi sporovými stranami existovala ústna dohoda.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Ponechal na úvahe súdu, či v predmetnej veci nie je potrebné konanie

zastaviť,zdôvodu,žesaopredmetesporuužprávoplatnerozhodlo.Poukázalpritomnakonanievedené
natunajšomsúdepodsp.zn.5C175/2010,nato,žepredmetnávrhuvychádzazoskutku,ktorýjetotožný
so skutkom tohto konania. Poukázal tiež na to, že podľa jeho názoru, navrhovateľ zatiaľ v tomto konaní
neustálil naliehavý právny záujem. Pre prípad, ak by sa súd nestotožnil s jeho právnym názorom, žiadal
návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť, poukazujúc pritom na to, že navrhovateľ žiadal vrátiť

predmetné vozidlo až doručením platobného rozkazu v konaní sp. zn. 5C 175/2010, čo je zrejmé z vyššie
uvedeného spisu. Tiež poukázal na to, že sám navrhovateľ vyhlásil potom, ako medzi navrhovateľom a
Mgr. Čičmancom bola ukončená právna pomoc, že nie sú medzi účastníkmi žiadne ďalšie nároky nad
rámec toho, čo bolo uplatnené v konaní pod sp. zn. 5C 175/2010.

Dokazovaním vykonaným na pojednávaní, vypočutím účastníkov a oboznámením sa

s obsahom spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 5C 175/2010, mal súd zistený tento skutkový stav
veci:

V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 5C 175/2010, rozsudkom Okresného súdu Prievidza,
č. k. 5C 175/2010-113 zo dňa 11.5.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín č. k.
5Co 181/2011-136 zo dňa 5.6.2012, uložil súd navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi sumu

20.970,74 eur s 9 % - ným ročným úrokom z omeškania od 15.10.2010 do zaplatenia, do 15 - tich
dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Vo vyššie uvedenom konaní
bolo nesporne preukázané, že odporca poskytol navrhovateľovi peňažné prostriedky formou pôžičkyv celkovej sume 30.055 eur, pričom termín vrátenia pôžičky nebol medzi účastníkmi dojednaný.
Takisto bolo nesporne preukázané, že navrhovateľ pôžičku odporcovi doposiaľ nesplatil. Spornou
skutočnosťou medzi účastníkmi v konaní bolo, na aký účel bolo poskytnuté osobné motorové vozidlo

navrhovateľa značky O. XXXdA vo vlastníctve navrhovateľa do užívania odporcovi, keďže navrhovateľ
voči pohľadávke odporcu uskutočnil započítanie svojej pohľadávky, ktorá mu mala vzniknúť voči
odporcovi z titulu bezdôvodného obohatenia užívaním predmetného vozidla. Odporca tvrdil, že toto
vozidlo mu navrhovateľ poskytol na bezplatné užívanie do doby, kým mu nevráti pôžičku a to z dôvodu,
že pre nedostatok finančných prostriedkov musel predať svoje vozidlo značky E. Q.. Toto jeho tvrdenie

svojimivýpoveďamipotvrdiliajsvedkoviaZ.aU..Naprotitomunavrhovateľuvádzal,ževozidloodporcovi
poskytol na užívanie po dobu, keď mu sprostredkoval pomoc pri vymáhaní pohľadávky voči spoločnosti
CARGO Slovakia, a.s. Na základe sprostredkovania odporcu uzavrel mandátnu zmluvu s Q.. E., ale dňa
12.8.2009 túto zmluvu vypovedal a týmto dňom zanikol dôvod, aby odporca predmetné vozidlo používal.
Vzhľadom k tomu, že odporca aj po tomto dni auto užíval, malo mu vzniknúť bezdôvodné obohatenie na
úkornavrhovateľavovýškeobvykléhonájomného.VýpoveďnavrhovateľapotvrdilajsvedokH..Q.,ktorý

uviedol, že bol prítomný pri rozhovore účastníkov, kedy navrhovateľ jednal o vrátení auta, jeho odkúpení
odporcom, resp. o nájme. Odporca však ani s jednou z možností nesúhlasil. Na základe vykonaného
dokazovania v predmetnej veci dospel súd k záveru, že účastníci sa dohodli o užívaní vozidla od
navrhovateľa tak, ako to uvádzal odporca. Prisvedčovali tomu aj výpovede svedkom Z. a U., ale najmä
potvrdenie navrhovateľa zo dňa 2.9.2009, v ktorom okrem iného uvádza, že medzi dlžníkom a veriteľom

okrem uvedených dlžných súm (celkom 30.055 eur) nie sú žiadne iné dlžoby ani iné nároky finančného
charakteru. Toto potvrdenie pritom písal sám navrhovateľ v dobe, keď odporca už mal jeho vozidlo užívať
bez právneho dôvodu. Tvrdeniu odporcu nasvedčuje aj to, že sám navrhovateľ mu navrhol, aby svoj
nárok voči nemu uplatnil na súde s tým, že na základe právoplatného platobného rozkazu mu bude
môcť dlžnú sumu uhradiť. Až po doručení platobného rozkazu (13.10.2010) navrhovateľ písomne vyzval

odporcu na vydanie motorového vozidla a bezdôvodného obohatenia, čo vyplýva aj z listu odporcu (č. l.
61 spisu sp. zn. 5C 175/2010). Taktiež k započítaniu pohľadávky navrhovateľ pristúpil až dňa 20.2.2011.
Na základe uvedených skutočností sa potom obrana navrhovateľa javila ako účelová a súd dospel k
záveru, že odporca užíval vozidlo navrhovateľa na základe vzájomnej dohody bezodplatne a preto u
neho nemohlo dôjsť k bezodplatnému obohateniu na úkor navrhovateľa. V dôsledku toho navrhovateľovi

pohľadávka voči odporcovi z tohto titulu nevznikla a nemohlo dôjsť ani k započítaniu voči pohľadávke
odporcu.

Z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu Trenčín č. k. 5Co 181/2011-136 zo dňa 5.6.2012 mal súd
zistené, že v prejednávanej veci je nepochybné, že navrhovateľ si požičal od odporcu finančné
prostriedky s tým, že následne navrhovateľ zapožičal odporcovi osobné motorové vozidlo. Medzi

účastníkmi vzhľadom na rozpornosť tvrdení v konečnom dôsledku došlo k dohode o bezodplatnom
užívaní vozidla navrhovateľa, ktoré zapožičal odporcovi. Súd 1. stupňa v prejednávanej veci vychádzal
nielen zo svedeckých výpovedí, avšak aj z dôkazu, ktorým je aj samotné potvrdenie navrhovateľa zo dňa
2.9.2009, v ktorom sa okrem iného uvádza, že medzi dlžníkom a veriteľom okrem dlžných súm vo výške
30.055 eur nie sú žiadne iné dlžoby a ani iné nároky finančného charakteru, ktoré potvrdenie napísal

navrhovateľ v dobe, keď odporca mal jeho vozidlo užívať bez právneho dôvodu, z čoho potom možno
vyvodiť, že skutočne došlo k bezodplatnému požičaniu daného motorového vozidla.

Na pojednávaní pred súdom navrhovateľ uviedol, že vychádza z právoplatného rozhodnutia, ktorým
bolo napriek jeho stanovisku ustálené a rozhodnuté, že medzi účastníkmi bola uzavretá dohoda o
bezodplatnom užívaní predmetného motorového vozidla. V konaní sp. zn. 5C 175/2010 nemal možnosť

vyjadrovať sa a namietať k dohode, jej obsahu, okolnostiam, ktoré sprevádzali jej vznik. Pokiaľ súd
rozhodol, že táto dohoda existuje, tvrdil, že je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že
medzi zmluvnými stranami nastoľuje materiálne účinky zhodné s trestným činom úžery. Podal v tejto
súvislosti aj podnet, že došlo k trestnému činu úžery zo strany odporcu, zo strany polície bola vec šetrená
a jeho podnet polícia odmietla z dôvodu, že medzi ním a odporcom existovala zmluva o pôžičke. Zo

strany súdu bolo určené, že bezodplatné používanie vozidlo bolo dohodnuté v súvislosti s poskytnutím
pôžičky. Z tohto dôvodu sa domnieva, že plnenie, ku ktorému ho zaviazal súd je v značnom nepomere,
keď z jeho strany došlo k plneniu bezodplatného používania vozidla a je povinný takisto zaplatiť úrok,
pričom zo strany odporcu došlo k požičaniu peňazí vo výške cca 20.000 eur. V dôsledku uvedeného plnil
odporcovi násobne vyššiu hodnotu, ako mal plniť odporca, resp. plnil voči nemu. Poukázal takisto na

to, že dohoda o bezodplatnom používaní vozidla vznikla po poskytnutí finančnej pôžičky v situácií, keďodporcovi bolo známe, že má finančné problémy, čím poukazoval na existenciu tiesne. Takisto poukázal
na to, že vozidlo bolo od neho vylákané pod zámienkou poskytnutia služby, ktorá sa neuskutočnila.
Odporca mu ponúkol, že vzhľadom na jeho spoločenské kontakty, mu pomôže pri vybavení riadnej

úhrady jeho pohľadávky voči spoločnosti CARGO Slovakia a za týmto účelom odporcovi poskytol
vozidlo, pričom tento svoju úlohu, vyplývajúcu z príkaznej zmluvy, nesplnil. Odporca mu sprostredkoval
inú osobu, Q.. E., ktorý údajne podnikal, avšak neúspešne, v dôsledku čoho mu mandátnu zmluvu
zrušikl. Vzhľadom na to, že odporca mal zabezpečiť jeho styk s Q.. E., mohol používať toto vozidlo
bezodplatne. Po skončení mandátnej zmluvy bol vyzvaný na vrátenie vozidla, pretože pominul dôvod,

pre ktorý mal vozidlo používať. Po vypovedaní zmluvy Q.. E. ústne vyzval odporcu na vrátenie vozidla,
čo v konaní sp. zn. 5C/175/2010 potvrdil aj svedok Z.. Pokiaľ vystavil odporcovi potvrdenie, týkalo sa
výhradne pôžičiek a vzhľadom na iné vzťahy, ktoré mal s odporcom, tieto sa týmto neupravovali, ani sa
ich to nedotýkalo. V potvrdení zo dňa 2.9.2009 nemohlo byť zahrnuté používanie vozidla, pretože v tom
čase sa usiloval o vrátenie vozidla, nebola vyčíslená hodnota plnenia z jeho strany ani splatnosť tohto
plnenia z jeho strany voči odporcovi, nebolo v tom čase uplatnené a nemohlo byť v tom čase ani splatné.

Nemá inú možnosť ako navrhovať neplatnosť dohody, ktorá mu bola vnútená právoplatným rozhodnutím
súdu. Nesúhlasí s tvrdením, že sa jedná v tomto konaní o totožný skutok, pretože v predchádzajúcom
konaní namietal neexistenciu dohody medzi zmluvnými stranami a z tohto dôvodu vznik bezdôvodného
obohatenia odporcu, no v tomto konaní rešpektuje rozhodnutie súdu, že medzi účastníkmi dohoda
existovala, avšak vzhľadom na vyššie tvrdené skutočnosti sa domnieval, že je absolútne neplatná. V

prípade, ak súd rozhodne, že dohoda o bezodplatnom používaní vozidla je neplatná, podá návrh na
obnovu konania sp. zn. 5C/ 175/2010. Musí rešpektovať stanovisko súdu vo veci sp. zn. 5C/175/2010 a
teda, že medzi ním a odporcom bola uzavretá dohoda o bezodplatnom užívaní osobného motorového
vozidla značky BMW, dohoda však bola uzavretá v rozpore s dobrými mrvami. Neplatnosť dohody
videl v nepomernom plnení a v tom, že bola uzatvorená v tiesni. V tom čase odporca tvrdil, že musel

predať svoje auto z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Odporca vtedy staval dom, z dôvodu
ktorého mal nedostatok peňazí a teda nie z dôvodu, že mu on nevrátil pôžičku. V tom čase riadne platil
úroky v neprimeranej výške 24 % ročne. V tejto situácii odporcovi poskytol auto, ktoré mu následne
tento odmietol vrátiť. Na podklade rozhodnutia sp. zn. 5C/ 175/2010 odporcovi doteraz nezaplatil nič.
Odporcovi ponúkol, aby si predmetné vozidlo odkúpil s tým, že kúpna cena by bola odpočítaná na dlh,

čo odporca odmietol s tým, že on také auto nepotrebuje, no napriek tomu sa v ňom asi rok vozil. Aj v
tomto konaní odporcu vidí zneužitie tiesne na jeho osobe, kedy nebol schopný pôžičku odporcovi vrátiť
a túto skutočnosť odporca zneužíval tak, že zadržiaval jeho auto.

Odporca na pojednávaní pred súdom zotrval na svojich vyjadreniach uvádzaných v konaní vedenom na
tunajšom súde pod sp. zn. 5C/175/2010. Tvrdenia navrhovateľa na pojednávaní označil za klamstvo.

Poukázal na to, že v konaní sp. zn. 5C 175/2010 je vydokladované, kedy vozidlo navrhovateľa
prevzal. Bolo to pár dní predtým, ako predal svoje osobné motorové vozidlo zn. E. Q., čo preukázal
kúpnopredajnou zmluvou a dokladom o prepise predmetného vozidla. To, že auto bolo zapožičané
z dôvodu vybavenia nejakej záležitosti súvisiacej so spoločnosťou CARGO Slovakia, pravda nie je,
pravda je len to, že sprostredkoval stretnutie právnej kancelárie, konkrétne Q.. E., s navrhovateľom.

Zmluva o bezodplatnom používaní vozidla bola uzavretá po uzavretí zmlúv o pôžičkách medzi ním a
navrhovateľom. Tvrdil, že to bol navrhovateľ, ktorý zapríčinil jeho finančnú tieseň, z dôvodu ktorého
musel predať svoje motorové vozidlo. Peniaze požičal navrhovateľovi v dobrej viere, že mu ich vráti,
čo sa nestalo.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov, nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a povinností, oprávnených záujmov iných a
nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby

sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.Návrhom na začatie konania podľa § 80 písm. c/ OSP možno uplatniť pozitívne alebo negatívne
určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Existenciu naliehavého právneho záujmu na
určovacej žalobe musí preukázať navrhovateľ. Ak si túto dôkaznú povinnosť nesplní, jej dôsledkom je

zamietajúce rozhodnutie súdu. Určovacia žaloba podľa § 80 písm. c/ OSP má spravidla preventívny
charakter, jej účelom je poskytnúť ochranu práva navrhovateľa skôr, než dôjde k porušeniu právneho
vzťahu alebo práva. Určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny
vzťah alebo právo boli porušené a kde je na mieste žaloba o splnenie povinnosti podľa § 80 písm. b/
OSP. V prípade možnosti žalovať priamo plnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú

určovaciu žalobu, ktorá neodstraňuje spornosť a len vedie k ďalšiemu súdnemu sporu. Právny záujem
musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením
dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v
ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy
účastníkov sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Všeobecne platí, že navrhovateľ má právny záujem
na žiadanom určení, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo alebo právny vzťah, na ktorom

je zúčastnený, alebo ak by sa jeho právne postavenie stali neistým. Účelom určovacej žaloby je tak
poskytnutie ochrany právnym vzťahom tam, kde sú tieto právne pomery ohrozené neistotou.

Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit, t. j. to, čoho sa navrhovateľ v konaní
domáha a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť
odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Súd musí skúmať,

či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany práva navrhovateľa.

Navrhovateľnaliehavosťprávnehozáujmuvtejtoveciodôvodnilpredovšetkýmtým,žezostranyodporcu
bolo uplatnené a následne priznané, v už právoplatne skončenom konaní na tunajšom súde pod sp.
zn. 5C/175/2010, právo v rozpore s dobrými mravmi, teda v rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho
zákonníka a rovnako aj v rozpore s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto rozhodnutie

súdu v tomto konaní je potrebné pre nastolenie právneho stavu vo vzájomných vzťahoch. Tvrdil, že
vzhľadom na vzájomné vzťahy účastníkov je postavenie navrhovateľa neisté aj z dôvodu, že bolo súdom
určené, že existovala ústna dohoda medzi stranami sporu, ktorá zakladala právo odporcu bezodplatne
užívať jeho vozidlo za podmienok a okolností, ktoré uviedol vyššie. Právne dôsledky, ktoré vyplývajú z
právoplatného rozsudku potom pre navrhovateľa zakladajú právne neistú situáciu kedy je spochybnený

na svojich najzákladnejších právach nerušene užívať svoj majetok. Je možné považovať za isté, že bez
takého určenie, teda bez určenia, či je zmluva platná alebo neplatná, je ohrozené právo navrhovateľa.
Je isté, že v prípade, ak je zmluva neplatná, je postavenie navrhovateľa iné ako v prípade, ak je
zmluva platná. Z tohto dôvodu sa dá povedať, že je jeho súčasne právne postavenie neisté. Naliehavosť
právneho záujmu je daná tým, že v prípade, ak bude navrhovateľ úspešný, bude odstránená spornosť,

ktorú nastolil rozhodnutím súd v konaní sp. zn. 5C 175/2010, kedy ustálil a následne rozhodol, že medzi
sporovými stranami existovala ústna dohoda o bezodplatnom užívaní predmetného vozidla a bude môcť
podať návrh na obnovu konania sp. zn. 5C/175/2010.

Treba uviesť, že navrhovateľ návrh o určenie neplatnosti zmluvy podal na súd dňa 12.3. 2013, teda
v čase, keď už bolo právoplatne skončené konanie vedené takisto na tunajšom súde pod spisovou

značkou 5C/175/2010. Pre toto konanie je dôležitý právny záver Krajského súdu v Trenčíne, uvedený v
jeho rozsudku č. k. 5Co 181/2011-136 zo dňa 5.6.2012, a síce, že v prejednávanej veci je nepochybné,
že navrhovateľ si požičal od odporcu finančné prostriedky s tým, že následne navrhovateľ zapožičal
odporcovi osobné motorové vozidlo. Medzi účastníkmi došlo k dohode o bezodplatnom užívaní vozidla
navrhovateľa, ktoré zapožičal odporcovi. Krajský súd vo svojom rozsudku ďalej konštatuje, že súd 1.

stupňa dospel k vyššie uvedenému záveru (o bezodplatnom používaní vozidla navrhovateľa odporcom)
nielen zo svedeckých výpovedí, avšak aj z dôkazu, ktorým je aj samotné potvrdenie navrhovateľa zo dňa
2.9.2009,vktoromsaokreminéhouvádza,žemedziúčastníkmiokremdlžnýchsúmvovýške30.055eur
nie sú žiadne iné dlžoby a ani iné nároky finančného charakteru, ktoré potvrdenie napísal navrhovateľ
v dobe, keď odporca mal jeho vozidlo užívať bez právneho dôvodu.Prvostupňový i odvolací súd v konaní pod sp. zn. 5C/175/2010 otázku platnosti zmluvy o bezodplatnom
užívaní vozidla riešili ako prejudiciálnu otázku a dospeli k záveru, že v súlade a vôlou účastníkov,
títo uzavreli ústnu zmluvu o bezodplatnom užívaní predmetného motorového vozidla vo vlastníctve

navrhovateľa odporcom. S poukazom na ust. § 135 ods. 2 OSP, je potrebné z takéhoto rozhodnutia
vychádzaťvzáujmezachovaniaprincípuprávnejistotyvzmyslečlánku1ods.1ústavyaprávaúčastníka
súdneho konania na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 ústavy.

Vychádzajúc zo súdnej judikatúry a ustálenej súdnej praxe, v danej veci nebolo možné posudzovať ani
ako predbežnú otázku platnosť zmluvy o bezodplatnom užívaní vozidla, pretože otázku platnosti tejto

zmluvy skúmal súd ako prejudiciálnu otázku v inom súdnom konaní. Na základe uvedeného právneho
posúdenia,dospelsúdkzáveru,ženavrhovateľnemánaliehavýprávnyzáujemnapožadovanomurčení,
keď jeho právne postavenie nie je neisté, pretože v súdnom konaní 5C/175/2010 mu súd uložil povinnosť
zaplatiť odporcovi konkrétnu sumu peňazí aj na základe prejudiciálneho zistenia, že účastníci medzi
sebou uzatvorili ústnu zmluvu o bezodplatnom užívaní vozidla vo vlastníctve navrhovateľa odporcom.
Nič na tom nemení ani tvrdenie navrhovateľa, že predmetná zmluva bola uzatvorená v rozpore s dobrými

mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), z dôvodu ktorého je absolútne neplatná (§ 39 Občianskeho
zákonníka), keďže z právnych záverov oboch súdov vyslovených v konaní sp. zn. 5C/175/2010 (o
existencii zmluvy o bezodplatnom užívaní vozidla) jednoznačne vyplýva, že sa s platnosťou vyššie
uvedenej zmluvy súdy s konečnou platnosťou prejudiciálne vysporiadali.

Vzhľadom na vyššie uvedené, považoval súd za nehospodárne a nadbytočné doplniť dokazovanie

účastníkmi navrhovanými dôkazmi (výsluchom svedkov) a návrh navrhovateľa, ktorý v konaní
nepreukázal naliehavý právny záujem, ako nedôvodný zamietol, bez toho, že by sa súd bližšie zaoberal
meritom veci.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP. V konaní si náhradu trov konania uplatnil
len odporca, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný a preto mu súd priznal plnú náhradu trov,

ktoré účelne vynaložil na obranu svojho práva na súde. Odporcove trovy pozostávali z trov právneho
zastúpenia podľa § 11 ods. 1 a § 15 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za dva úkony právnej služby
po 60,07 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní 10.6. 2013) + 2 x režijný paušál
po 7,81 eur, t. j. trovy v celkovej výške 135,76, z ktorých si právna zástupkyňa navrhovateľa v konaní
uplatnila od odporcu len sumu 129,62 eur.

O povinnosti navrhovateľa zaplatiť odporcovi, k rukám jej právnej zástupkyne, náhradu trov konania
spolu vo výške 129,62 eur, rozhodol súd podľa § 149 ods. 1 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p. v platnom znení).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.