Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. máj 2013

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/75/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812223739
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3812223739.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI
Slovensko, s.r.o. Bratislava, Údernícka č. 5, IČO 35724803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. Bratislava,
Údernícka č. 5, IČO 36613843, proti odporcom: Z. I., nar. XX.XX. XXXX, bytom C., X. cesta XA/X,
zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, J. Kráľa č. 5/A, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove,

Námestie legionárov 5, zastúpené JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, J. Kráľa č.
5/A, o zaplatenie 931,68 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľ je p o v i n n ýzaplatiť odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu k rukám
ich právneho zástupcu náhradu trov konania v sume 266,35 eur a vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu náhradu trov konania v sume 118,52 eur, všetko na účet právneho zástupcu JUDr. Andreja
Cifru, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným na súd dňa 30.11.2012 si uplatnil voči odporcovi nárok na zaplatenie
istiny 931,68 eur s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 726,20 eur od 29.6. 2011 do
zaplatenia ako i nárok na náhradu trov konania. Návrh zdôvodnil tým, že na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 28.6. 2011 uzavretej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., so
sídlom v Bratislave a navrhovateľom, postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi.
Právny predchodca navrhovateľa a odporca uzavreli dňa 17.10. 2007 Zmluvu č. XXXXXXXXX (ďalej

len „Zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov
(ďalej len („VOP“). Na základe Zmluvy postupca poskytol odporcovi peňažné prostriedky Podmienky
čerpaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkysplácaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkyprineplnení
zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Zmluva obsahuje všetky
náležitosti zmluvy o úvere podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka. Odporca sa zaviazal uhrádzať
poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Túto svoju
povinnosť si nesplnil, čím sa dostal do omeškania a postupca od zmluvy odstúpil. Ku dňu postúpenia

pohľadávky pohľadávka navrhovateľa predstavovala sumu 931,68 eur a pozostávala z istiny vo výške
726,20 eur, z riadneho úroku vo výške 2,22 eur, z úroku z omeškania vo výške 194,40 eur a z ostatného
príslušenstva vo výške 8,86 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde je uvedená aktuálna suma
ku dňu postúpenia pohľadávky. Odporca uznal vyššie uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku.Odporca vzniesol námietku premlčania voči navrhovateľom v spore uplatnenej pohľadávky.
Nespochybnil, že bol v zmluvnom vzťahu s postupcom, na Zmluve je jeho podpis. V čase, keď Zmluvu
uzavrel, pracoval. Postupca mu mohol poskytnúť na základe Zmluvy asi sumu 15.000 Sk, sumu ktorú

potreboval na zariadenie izby. Z poskytnutých peňazí nevrátil nič, nejaká suma sa však postupcovi vrátila
hneď pri poskytnutí peňazí. K Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu zo dňa 10.2. 2012
uviedol, že je na nej jeho podpis, vôbec si však nepamätá na okolnosti, za ktorých Dohodu podpísal.
V minulosti sa často stávalo, že ho aj v mieste bydliska oslovovali rôzni ľudia s rôznymi požiadavkami.
Keby však v tom čase niekto za ním prišiel kvôli tomu, aby podpísal splátky, určite by sa s ním nedohodol,

pretože berie iba dávky vo výške cez 60 eur mesačne a splátky by nemal z čoho platiť. Od roku 2008 až
doteraz je nezamestnaný. Aj keď je možné, že Dohodu podpísal, určite však nemal vedomosť o tom, že
sa to týkalo Zmluvy uzavretej so Slovenskou sporiteľňou. Keby mal vedomosť o tom, že ide o dohodu
súvisiacu s predchádzajúcou zmluvou, a že v Dohode uznáva záväzok, dohodu by nepodpísal.

Podaním zo dňa 14.1. 2013 vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, ktoré žiadalo návrh na začatie konania z

dôvodujehopremlčaniaakoizdôvodu,ženavrhovateľvkonaníneuniesoldôkaznébremeno,zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o vydaní a používaní
Platobnejkartyzodňa17.10.2007,Zmluvouoposkytnutíbalíkaproduktovaslužiebprefyzickéosobyzo
dňa 17.10. 2007, Osobitnými obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a.s., pre balíky produktov
a služieb pre fyzické osoby, Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi Slovenskou sporiteľňou,

a.s., ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom dňa 29.6. 2011 s prílohou č. 1, Dohodou o
uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 10.2. 2012, listom adresovaným Slovenskou
sporiteľňou (ďalej len „SLSP“) odporcovi zo dňa 18.7. 2011, listom adresovaným navrhovateľom
odporcovi zo dňa 12.11. 2012 ( Pokus o zmier), písomným podaním právneho zástupcu navrhovateľa
zo dňa 24.5. 2013 a písomným podaním právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu

zo dňa 10.4. 2013, na základe čoho mal zistený tento skutkový stav veci:

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.6. 2011 uzavretej medzi postupcom, SLSP
a navrhovateľom, postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi. Právny predchodca
navrhovateľa (SLSP) a odporca uzavreli dňa 17.10. 2007 Zmluvu o vydaní a používaní Platobnej
karty a Zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, na základe ktorých boli

odporcovi poskytnuté peňažné prostriedky formou prečerpania v limite hotovostnom vo výške 15.000
Sk a bezhotovostnom vo výške 45.000 Sk. Podľa tvrdenia navrhovateľa, odporca si svoje zmluvné
povinnosti riadne neplnil, dohodnutý limit čerpania peňažných prostriedkov nedodržal.

Navrhovateľprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcusanapojednávanípredsúdomnevedelvyjadriť,
ku ktorému dátumu právny predchodca navrhovateľa od zmluvy odstúpil, resp. či vôbec odstúpil (v

návrhu deklaroval odstúpenie od Zmluvy) od Zmluvy. Uviedol, že nedisponuje platobnou históriou ani
špecifikáciou dlžnej sumy, nevedel teda uviesť, akú sumu postupca odporcovi poskytol, ani akú sumu
odporca vrátil. Nevedel ani uviesť, v akých splátkach mal byť dlh splácaný, ani z čoho predmetné splátky
pozostávali.

Z Dohody zo dňa 10.2. 2012 mal súd zistené, že ako veriteľ na Dohode je uvedený navrhovateľ

a ako dlžník odporca. V bode 2 Dohody je uvedené, že odporca uznáva čo do právneho dôvodu a
výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe Zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom SLSP.
Celková dlžná suma pozostáva z istiny vo výške 726,20 eur a z nákladov na inkasné konanie vo výške
139,15 eur. V bode 3 Dohody nie sú uvedené splátky dlhu.

Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky, teda ku dňu 28.6. 2011,

predstavovala podľa navrhovateľa sumu 931,68 eur, pozostávajúcu z istiny vo výške 726,20 eur, z
riadneho úroku vo výške 2,22 eur, z úroku z omeškania vo výške 194,40 eur a z ostatného príslušenstva
vo výške 8,86 eur.Pokusom o zmier zo dňa 12.11. 2012 vyzýval navrhovateľ odporcu na zaplatenie neuhradeného úveru
vo výške 726,20 eur, zmluvného úroku vo výške 92,20 eur, riadneho úroku vo výške 2,22 eur, zmluvného
úroku vo výške 185,16 eur a 9,24 eur spolu s nešpecifikovaným ostatným príslušenstvom vo výške 8,86

eur, spolu teda žiadal od odporcu zaplatiť sumu 1.023,88 eur, do 19.11. 2012.

V Prílohe č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, je uvedená ku dňu 28.6. 2011 nezaplatená pohľadávka
vo výške 931,68 eur, z toho istina vo výške 726,20 eur a zvyšok príslušenstvo pohľadávky (úroky, úroky
z omeškania, poplatky a ďalšie náklady), pri počte dní omeškania 1183.

Písomným podaním zo dňa 12.4. 2013 právny zástupca odporcu a vedľajšieho účastníka na strane
odporcu poukázal na ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a uviedol,

že predložená dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je formulár, ktorý vopred
pripravil veriteľ pre dlžníka a dlžník nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť jeho obsah. Táto
dohoda obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania
dlhu a rozhodcovskú doložku. Tieto dojednania sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a preto
sú neplatné. Prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane „skryté“ do dohody

o splátkach, pričom by malo byť súčasťou uznania záväzku. Navrhovateľovi ako dodávateľovi išlo
o to, aby pod zámienkou ponuky splátok dosiahol predĺženie premlčacej lehoty. Navrhovateľ chcel
uzavretím Dohody pre potreby súdneho konania navodiť právnu domnienku perfektnosti pôvodných
zmlúv a získať titul aj na vymáhanie súm, na ktoré nemá právny nárok, a ktorých zaplatenie postupcovi
resp. navrhovateľovi zakladá spotrebiteľovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Poukázal

na to, že v Zmluve sú viacnásobne uvedené neprijateľné zmluvné podmienky a súčasne nesúlad so
zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, predovšetkým s jeho ustanoveniami § 4, čo
má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 zák. č.
258/2001 Z.z.). Veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v
zmluve o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z.z.). Je potrebné presne špecifikovať, z

čoho pozostáva uplatnená suma 931,68 eur, kedy sa stala tá ktorá splátka úveru splatnou, z ktorých
dlžných splátok, za ktoré obdobie pozostáva pôvodná istina z čoho sa splátky skladajú... Podpisom
formulárovej dohody si spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie a uzatvorenie tejto dohody privodilo
spotrebiteľovi značnú ujmu, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 OZ. Okolnosti, za ktorých
navrhovateľ so spotrebiteľmi uzatvára formulárové dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní

záväzku po vynútenej návšteve splnomocnenej osoby navrhovateľa s vysvetlením, že ide iba o dohodu
o splátkach dlhu, je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku a posudzovať ju najmä podľa § 8
ods. 4 citovaného zákona. Pre prípad neprijatia tejto argumentácie navrhol súdu postupovať v zmysle §
109 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Vzniesol námietku premlčania
nároku navrhovateľom v spore uplatnenú, poukazujúc na to, že podľa prílohy k zmluve o postúpení, mali

byť odporcovia s plnením dlhu v omeškaní už 1183 dní.

Vpísomnompodanízodňa24.5.2013právnyzástupcanavrhovateľaokreminého uviedol,ženesúhlasí
s tvrdením právneho zástupcu odporcu v 1. rade, že uzatvorenie Dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní dlhu je v rozpore s dobrými mravmi a predstavuje nekalú obchodnú praktiku,
pretože predmetná Dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo

strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a
prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť, čo má za následok predpoklad, že záväzok trval aj v čase uznania.
Zároveň odporca aj potvrdil podpisom Dohody, že mal vedomosť o premlčaní dlhu. Poukázal tiež na
to, že uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka nemožno stotožňovať
s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), čo potvrdzujú aj

odlišné právne dôsledky, ktoré s nimi zákon spája. Uznanie premlčaného práva nie je podľa účinkov
spojených s § 110 ods. 1 OZ viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo. K prerušeniu
plynutia pôvodnej premlčacej doby a k začatiu plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby dochádza
bez ohľadu na to, či dlžník v čase uznania o premlčaní vedel alebo nie. Na rozdiel od uvedeného,
úprava obsiahnutá v § 558 OZ pre vznik vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval vyžaduje,

aby ten, kto uznal premlčaný dlh vedel o jeho premlčaní. Z uvedeného potom vyplýva, že ak by aj
odporca v čase uznania dlhu nevedel o jeho premlčaní, právny účinok spojený s uznaním práva,
ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá veta OZ, teda prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby
a začiatok plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby v takomto prípade nastupuje. Dohoda o zmeneobsahu záväzku je zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako
dlžníkom, pričom navrhovateľ ako postupník tu nemá postavenie dodávateľa v zmysle spotrebiteľskej
úpravy. Z uvedeného potom vyplýva, že ustanovenie Dohody o tom, že odporca uznáva svoj záväzok

nemohlo byť odporcovi vnútené ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve a na Dohodu sa
nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Odporca nebol k
podpisu Dohody navrhovateľom nijako donútený, naopak, Dohodu podpísal sám.

Právny zástupca odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu žiadal návrh na začatie konania
v celom rozsahu zamietnuť. Mal za to, že nárok navrhovateľa je premlčaný. Vyplýva to z dostupných

písomných dokladov od navrhovateľa, pokusu o zmier z 12.11. 2012, kde je uvedené, že SLSP vyhlásila
mimoriadnu splatnosť úveru, zo samotnej žaloby, v ktorej navrhovateľ sám uvádza, že postupca od
Zmluvy odstúpil, ako i z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, kde sa uvádza, odporca bol v
omeškaní už ku dňu 28.6. 2011 viac ako tri roky, presne 1183 dní.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy),
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej

časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V zmysle § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v
čase uzavretia Zmluvy o úvere), spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona rozumie dočasné

poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa§2písm.b)zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,zmluvouospotrebiteľskomúvere
sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským

úverom .

V zmysle § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 110 ods. 1 OZ, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu,

premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne
uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v
uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá
sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten,

kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.Súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia zákona právny vzťah medzi účastníkmi konania
založený zmluvou považoval jednoznačne za zmluvu o úvere a súčasne za spotrebiteľskú zmluvu
v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy. Súd vzhľadom

na právnu úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. účinnú v čase uzavretia zmluvy uvádza, že predmetnú
zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcami možno podriadiť režimu
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Na
tomto mieste považuje súd za potrebné uviesť, že zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti
predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis (uvedený záver

podporujú aj odkazy k textu zákona, aj keď nie presne v naznačených súvislostiach). Uvedené znamená,
že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich riešenie
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch podľa
prvej hlavy ôsmej časti Občianskeho zákonníka. Rovnako na spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 až
60 Občianskeho zákonníka, je potrebné vzhľadom na ich systematické zaradenie do Občianskeho
zákonníka, aplikovať všeobecné ustanovenia o občianskoprávnych vzťahoch. Vyplýva to i zo znenia §

54 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, podľa ktorej možno vyvodiť, že spotrebiteľ si zmluvou
nemôže zhoršiť postavenie, ktoré by inak mal pri aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka ako
celku. V tejto súvislosti ešte súd dodáva, že v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
účinného ku dňu uzavretia zmluvy, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho
zákonníka, použijú sa primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj táto, v čase uzavretia zmluvy

platná a učinná norma, viedla za použitia výkladového pravidla "argumentum a contrario" súd podporne
k záveru, že na spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka vzťahujú sa
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (nie Obchodného zákonníka). Nakoniec, v zmysle § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od
ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa (od akýchkoľvek, t.j. aj od všeobecných

ustanovení, a teda i od ustanovení o premlčaní. ).

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone stanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V predmetnej veci vzniesli odporca a vedľajší účastník na strane odporcu prostredníctvom svojho
právneho zástupcu námietku premlčania navrhovateľom uplatneného nároku, preto sa súd zaoberal
najskôr otázkou, či nárok navrhovateľa je premlčaný alebo nie. Navrhovateľ si v spore uplatnil
voči odporcovi nárok na zaplatenie postúpenej pohľadávky právneho predchodcu navrhovateľa voči

odporcovi, ktorá ku dňu 28.6. 2011 predstavovala spolu sumu 931,68 eur a v istine úveru sumu 726,20
eur. V konaní bolo preukázané, že odporca dlh riadne nesplácal, z dôvodu ktorého ho navrhovateľ
vyzval na zaplatenie celého dlhu aj s príslušenstvom. Navrhovateľ napriek výzve súdu, nedoložil do
spisu listiny, z ktorých by bola zrejmá nielen konečná splatnosť úveru ako celku, ale aj to, že odporcom
boli zo strany právneho predchodcu navrhovateľa vôbec poskytnuté peňažné prostriedky a v akej výške,

z čoho pozostáva žalovaná istina (istina úveru, úroky, úroky z omeškania, poplatky ap.) a kedy sa
tá ktorá splátka stala splatnou. Z Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6. 2011
mal súd zistené, že pohľadávka navrhovateľa bola v celom rozsahu splatná pred viac ako tromi rokmi
od podania návrhu na súd (30.11. 2012), keďže ku dňu postúpenia pohľadávky (28.6. 2011) bol
odporca v omeškaní so zostatkom pohľadávky (vtedy so sumou 931,68 eur) už spolu 1183 dní (ku

dňu vyhlásenia tohto rozhodnutia navrhovateľ nepreukázal opak). Tak ako súd uviedol vyššie, na
predmetný vzťah a právo navrhovateľa súd aplikuje premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka,
ktorá je trojročná. I keď účastníci uzavreli zmluvu o úvere podľa Obchodného zákonníka, ktorá ako typ
zmluvy je absolútnym obchodom, zároveň táto zmluva spadá pod úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka, ako i zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa

názoru súdu, i keď premlčanie práva zo spotrebiteľskej zmluvy nie je predmetom zmluvných dojednaní,použitie ustanovení o premlčaní podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka tak ako súd
podrobne uviedol vyššie, vzhľadom na to, že spotrebiteľská zmluva je inštitútom občianskeho práva
a požíva ochranu podľa zásad občianskeho práva, je nevyhnutné. Navrhovateľovi uplynula trojročná

premlčacia doba na uplatnenie práva na súde pred podaním návrhu na súd. Návrh vo veci samej podal
teda navrhovateľ na súd po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, preto súd jeho návrh zamietol ako
premlčaný. Keďže došlo k premlčaniu istiny, dochádza k premlčaniu aj jej príslušenstva, a to zmluvných
úrokov, ktoré boli splatné spolu so splátkou istiny, ako i úrokov z omeškania. Pre úplnosť súd udáva,
že použitie premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách uzavretých

nie podľa Občianskeho zákonníka pripustil aj NS SR napr. v uznesení sp. zn. 5M Cdo 20/2009 zo
dňa 25.1. 2011.

Pokiaľ navrhovateľ predložil do spisu Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach,
podpísanú odporcom, podľa názoru súdu touto dohodou nedošlo k účinnému uznaniu záväzku s
následkami predĺženia premlčacej lehoty na dobu 10 rokov. Vychádzajúc zo skutkových okolností,
za akých navrhovateľ mal dať podpisovať odporcovi uvedenú istinu, keď k jej podpisu malo dôjsť po

stretnutí účastníkov iniciovaným navrhovateľom, keď odporca listinu podpísal bez toho, že by bol riadne
oboznámený s jej obsahom, resp. že by vôbec vedel, k čomu sa zaväzuje. Naviac, ide v podstate o
navrhovateľom vopred pripravenú formulárovú dohodu, obsahom ktorej je vyhlásenie dlžníka (odporca v
1. rade) alebo „odporcu“ o uznaní záväzku (odporca si vôbec na nič nepamätal). Konanie navrhovateľa
súd považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z.

o ochrane spotrebiteľa, pretože navrhovateľ využitím mylných informácií chcel dosiahnuť uznanie dlhu
v záujme predĺženia premlčacej doby i keď odporca zrejme nemal vôbec vedomosť a ani vôľu takéto
vyhlásenie urobiť. Je evidentné, že úmyslom navrhovateľa bolo zabezpečiť si pre seba právne isté
postavenie na úkor nevedomosti odporcu ako spotrebiteľa. Takéto konanie súd považuje za nekalú
obchodnú praktiku v zmysle § 8 ods. 4 citovaného zákona, pričom takéto konanie súd považuje aj

za rozporné s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a predmetný úkon je teda
neplatný aj v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Takáto praktika pritom podstatne zasahuje do práv
spotrebiteľa, pričom navrhovateľ postupoval v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti. Uvedené
vyplýva i z toho, že formuláciu uznania dlhu i v prípade ak je dlh premlčaný je predtlačená na všetkých
dohodách bez rozlíšenia, či v čase keď sa dlh „uznáva“ je premlčaný alebo nie. Uznanie záväzku

ako nekalá obchodná praktika je neplatné, preto je dôvodne uplatnená námietka zákonnej trojročnej
premlčacej doby, keďže, ako už bolo uvedené vyššie, dlh odporcu bol premlčaný zjavne pred podaním
žaloby na súd a teda návrh vo veci samej podal navrhovateľ na súd až po uplynutí trojročnej premlčacej
lehote dňa 30.11. 2012, z dôvodu ktorého bolo potrebné návrh ako nedôvodný zamietnuť.

Navrhovateľ však v konaní do vyhlásenia rozsudku nepredložil ani dôkaz o tom, akú sumu v

skutočnosti odporcovi jeho právny predchodca poskytol a akú časť z poskytnutých prostriedkov odporca
navrhovateľovi, resp. jeho právnemu predchodcovi zaplatil, na čo boli prípadné platby odporcu použité
(istina úveru, úroky, úroky z omeškania, poplatky ap.) - aj keď odporca tvrdil, že sám nič nezaplatil,
časť poskytnutých peňazí sa však mala na nejaké platby použiť - resp. z čoho presne pozostáva
žalovaná istina (istina úveru, úroky, úroky z omeškania, poplatky ap.). Povinnosť tvrdiť skutkové

okolnosti je elementárnou povinnosťou účastníka konania a to najmä žalobcu. Povinnosť tvrdenia
skutkových okolností, z ktorých navrhovateľ odvodzuje svoje právo alebo povinnosť odporcu vyplýva
už z požiadavky na obsah žaloby. Povinnosť tvrdenia je úzko spojená s dôkazným bremenom. Nebolo
povinnosťou súdu tvrdenia navrhovateľa vyvodzovať z predložených neúplných listinných dôkazov.
Okrem toho iba k žalobe s dostatočnými tvrdeniami sa môže odporca kvalifikovane vyjadriť a súd o

takejto konať. Tvrdenia o základe a výške nároku by preto mali byť súčasťou žaloby, prípadne vysvetlené
na súdnom pojednávaní, ktoré súd aj nariadil, na ktoré sa navrhovateľ síce dostavil, avšak tvrdenia
uvedené v návrhu nepreukázal dôkazmi, k nároku navrhovateľa sa nevedel ani bližšie vyjadriť a preto
neuniesoldôkaznébremeno.Pretoiztýchtodôvodovbolopotrebnénávrhnavrhovateľavcelomrozsahu
ako nedôvodný zamietnuť.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poplatku (ďalej
len „O.s.p.“). V konaní neúspešnému navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznal. V konaní boliúspešní odporca a zároveň vedľajší účastník na strane odporcu, preto im vznikol nárok na náhradu trov
konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v sume 266,35 eur
(1 úkon právnej služby po 51,45 eur - účasť na pojednávaní dňa 27.5. 2013 /odmena znížená o 50%

podľa § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z./ x 2 /zastupovanie 2 osôb/, 1 x paušál po 7,81 eur + 20 %
DPH, cestovné náklady na trase Lučenec - Prievidza a späť v sume 65,14 eur /pri 240 km, základnej
náhrady za 1 km 0,183 eur, spotrebe litrov na 100 km 6,5 a cene benzínu za liter 1,36 eur/ podľa §
15 písm. a/ vyhlášky a z náhrady za stratu času 130,10 eur za 10 polhodín po 13,01 eur /podľa § 17
vyhlášky/). Súd nepriznal odmenu za úkon prevzatie a príprava zastúpenia vzhľadom k tomu, že za tento

úkon bola priznaná odmena vedľajšiemu účastníkovi samostatne. Právny zástupca sa s predmetom
konania oboznámil už prevzatím zastúpenia vedľajšieho účastníka a nebolo potrebné tento úkon robiť
opakovane aj prípade odporcu.

Súd priznal náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. vedľajšiemu účastníkovi aj samostatne
za trovy, ktoré mu vznikli predtým, ako došlo k spoločnému právnemu zastúpeniu s odporcom. Aktívnym
konaním vedľajšieho účastníka bol odporca voči navrhovateľovi v konaní úspešný, preto jeho účasť v

konaní ako vedľajšieho účastníka bola účelná a opodstatnená. Z tohto dôvodu je navrhovateľ povinný
nahradiť vedľajšiemu účastníkovi, ktorý má právo dať sa právne zastúpiť advokátom, trovy konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby po 51,45 eur - prevzatie a
príprava zastúpenia vrátanie prvej porady s klientom, písomné vyjadrenie vo veci z 10.4. 2013 /§ 14 ods.
1 písm a,b vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení/, dvakrát paušál po 7,81 eur, t. j. trovy konania

spolu vo výške 118,52 eur.

O povinnosti navrhovateľa zaplatiť náhradu trov konania v celkovej výške 384,87 eur na účet právneho
zástupcu odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu, rozhodol súd podľa § 149 ods. 1 O.s.p.

Pokiaľ právny zástupca odporcov uviedol, že ak súd nebude akceptovať argumentáciu ohľadom účinkov
dohody a uznania záväzku, navrhuje postupovať v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a požiadať

Súdny dvor Európskej Únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, súd konštatuje, že v rámci vysvetlenia
obsiahnutého vyššie, nepovažuje uznanie záväzku za platný právny úkon, otázku konania odporcu
vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, preto nepovažuje za potrebné prerušiť konanie a požiadať
súd o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke. Vzhľadom na formuláciu návrhu na prerušenie konania, súd
preto o tomto návrhu vedľajšieho účastníka nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, dvojmo.

Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.