Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. máj 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/11/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013200228
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Hrnčárová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3013200228.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Hrnčárovej a sudcov JUDr.

Aleny Radičovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu: P. Z., S. XXX/XXX, M. H.B. N., právne
zast. JUDr. Petrom Zelenayom, advokátom, 29. augusta 19, Bratislava proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, adresa na doručovanie: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky Banská Bystrica, Oddelenie daňového konania Trenčín, K dolnej stanici
22, Trenčín o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/11470/2013/5048-r zo dňa
10.01.2013 takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa
10.01.2013 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. 9314301/5/3766623/2012 zo dňa 12.11.2012,
ktoré navrhol zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Rozhodnutím žalovaného bolo potvrdené
prvostupňové rozhodnutie, ktorým mu bol vyrubený úrok z omeškania v sume 100928,60 eura
za nezaplatenie rozdielu dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) za IV. štvrťrok 2006 vyrubenej
dodatočným platobným výmerom č. 668/230/16579/08/Ďur zo dňa 22.05.2008. Rozhodnutie napáda
pre nesprávne zistený skutkový stav, zistený skutkový stav je v rozpore s obsahom spisov a je
nedostačujúci na posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre

nedostatok dôvodov, v konaní bola zistená vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. U
žalobcu bola vykonaná daňová kontrola a keďže si podľa správcu dane nesplnil dôkaznú povinnosť a
nepredložil daňové a účtovné doklady za nákup tovaru a služieb v tuzemsku a z iných členských štátov,
určil mu rozdiel dane podľa pomôcok. Protokol z daňovej kontroly sa mu nepodarilo doručiť, pretože
sa nezdržiaval na korešpondenčnej adrese, mal zriadené doposielanie korešpondencie s výnimkou
zásielok správcu dane. Tiež mu nebol doručený platobný výmer z rovnakého dôvodu, platobný výmer
sa stal právoplatný 16.06.2008. Žalobcovi bola uložená aj pokuta rozhodnutím č. 668/230/30932/08/

Ďur zo dňa 17.07.2008 a následne dňa 14.10.2008 nadobudla právoplatnosť daňová exekučná výzva č.
668/340/38577/2008/Ga. Žalobca tvrdí, že zdaniteľné plnenia, ktoré mali byť predmetom DPH určenej
podľa pomôcok sa nikdy neuskutočnili, pretože bol podvedený a konaním v omyle sa stal účastníkom
trestného konania. Uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR č. VII/2Gv154/07-185 zo dňa
25.06.2010 bolo rozhodnuté o zastavení trestného stíhania z dôvodu, že žalobca skutok nespáchal
(nedodal tovar fakturovaný odberateľskými faktúrami, nedošlo k zdaniteľnému plneniu). Žalobca podal
žiadosť o obnovu konania, ale správca dane žiadosť rozhodnutím zo dňa 07.03.2011 zamietol. Následne

mu správca dane vyrubil úrok z omeškania z vyrubenej a nezaplatenej dane a žalovaný v potvrdzujúcom
rozhodnutí uviedol, že § 156 ods. 1, 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej lendaňový poriadok) má kogentný charakter, vychádza sa z nezaplatenej sumy, pričom sa už nezisťujú
a nevyhodnocujú dôkazy v súvislosti s výškou dlžnej sumy. Daňové orgány uprednostnili formálny
výklad kogentných ustanovení daňového poriadku pred zásadami daňového konania a neprihliadli na

námietky žalobcu Účelom daňových právnych predpisov je vyrubovať a vyberať daň za uskutočnené
zdaniteľné plnenia, ale nie postihovanie daňových subjektov bez prihliadnutia na skutkové okolnosti, aj
keď vyšli najavo po niekoľkých rokoch. Výsledky trestného konania by nemohli zmeniť predchádzajúce
právoplatné rozhodnutia, ale upustenie od sankcií by zohľadňovalo práva a právom chránené záujmy
žalobcu v čase vydania rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že ju navrhuje ako nedôvodnú zamietnuť. Správca dane vykonal
u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2006 v súlade s ust. § 15 ods. 12 zákona
č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona o správe daní a poplatkov) a potom bol
vydaný platobný výmer o určení dane podľa pomôcok dňa 22.05.2008. Žalobca sa neodvolal a platobný
výmer sa stal právoplatný dňa 16.06.2008. Rozdiel dane bol žalobca povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa
právoplatnosti platobného výmeru a pretože daň nebola zaplatená, správca dane sankcionoval žalobcu

úrokom z omeškania v súlade s ust. § 156 zákona č. 563/2009 Z.z. Toto ustanovenie má kogentný
charakter, z ktorého vyplýva, že správca dane inú možnosť nemá, len príslušnú sankciu zo zákona vo
vzťahu k daňovému subjektu vyvodiť. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vyrubenie úroku z omeškania je
vznik daňového nedoplatku a nezisťujú sa a nevyhodnocujú dôkazy súvisiace s vyrubenou daňou, ktoré
bol žalobca oprávnený navrhovať počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní. V danom prípade

posudzovanie zdaniteľných obchodov na dani z pridanej hodnoty za IV. štvrťrok 2006 bolo predmetom
daňovej kontroly a konanie o určení dane podľa pomôcok, ktorá potom nebola zaplatená v určenej lehote
a výške, čím vznikla dlžná suma, na základe čoho správca dane v súlade s ust. § 156 ods. 1 písm. a/
daňového poriadku vyrubil úrok z omeškania.

Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu

predchádzal v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so
zákonom a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 156 ods. 1 písm. a/ zákona č. 563/2009 Z.z. úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa
odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške
alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane daň alebo rozdiel dane.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného zo dňa 10.01.2013, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 9314301/5/3307056/2012 zo dňa 12.11.2012 o vyrubení úroku
z omeškania v sume 100.928,60 eura za nezaplatenie rozdielu DPH vyrubenej rozhodnutím správcu
dane za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2006 v zákonnej lehote a stanovenej výške určenej správcom
dane platobným výmerom č. 668/230/16579/08/Ďur zo dňa 22.05.2008. Žalobca v žalobe namietal, že

po skončení daňovej kontroly mu nebol doručený protokol z daňovej kontroly a tiež aj platobný výmer
o vyrubení dane, ktorý sa stal právoplatný dňa 16.06.2008. Daňová exekučná výzva tiež bola žalobcovi
doručená s fikciou doručenia. Ďalej žalobca namietal, že zdaniteľné plnenia, ktoré mali byť predmetom
DPH sa neuskutočnili, on bol podvedený, konal v omyle, čo bolo potvrdené v trestnom konaní, kde bolo
voči nemu zastavené konanie, pretože on nespáchal skutok, pre ktorý bol obvinený. Žalobca požiadal,

vzhľadom na výsledok trestného konania, o obnovu konania, ale správca dane jeho návrh zamietol. Tieto
skutočnosti súd zistil aj z administratívneho spisu žalovaného, ktorý rozhodol aj o úroku z omeškania,
keďže žalobca určenú daň včas a v stanovenej výške nezaplatil. Krajský súd nie je súdom skutkovým,
ale preskúmavacím a preto posudzoval, či správne orgány pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne
zisteného skutkového stavu veci, či konanie bolo vedené takým procesným postupom, ktorý zodpovedá

zákonu a či boli dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu. Medzi
účastníkmi preskúmavacieho konania nebolo sporné, že platobný výmer zo základného konania (zo
dňa 22.05.2008), ktorým správca dane určil žalobcovi DPH podľa pomôcok nadobudol právoplatnosť
dňa 16.06.2008. V preskúmavacom konaní podľa V. časti hlavy II. O.s.p. nie je v právomoci krajského
súdu, aby v tomto štádiu konania mohol zohľadniť tvrdenia a argumentáciu žalobcu, že on o doručovaní

platobného výmeru zo základného konania nevedel a nebolo možné prihliadnuť na tvrdenia, že on sa
stal obeťou úverového podvodu a že on o fingovanom obchode a podvode nevedel.Podľa názoru krajského súdu postupoval správca dane súladne so zákonom, keď v zmysle ust. § 156
ods. 1 písm. a/ daňového poriadku vyrubil žalobcovi úrok z omeškania, ktorý je sankciou za nezaplatenie
dane v stanovenej lehote a výške určenej v rozhodnutí. Je potrebné si uvedomiť, že ust. § 156 ods.

1 písm. a/ daňového poriadku je ustanovením kogentného charakteru, z ktorého vyplýva, že nie je na
ľubovôli správcu dane, či príslušnú sankciu uloží, ale správca dane inú možnosť nemá, než príslušnú
sankciu zo zákona vo vzťahu k daňovému subjektu vyvodiť za nesplnenie si zákonných povinností.
Pokiaľ žalobca argumentoval tiež skutočnosťou, že trestné stíhanie voči nemu bolo zastavené, pretože
on skutok nespáchal a že mal správca dane na túto skutočnosť v konaní o vyrubení úroku z omeškania

prihliadnuť cez ust. § 26 ods. 1 daňového poriadku, tak takáto argumentácia žalobcu je podľa názoru
súdu právne irelevantná, pretože správca dane si v danom prípade nerobil úsudok o tom, či žalobca
spáchal trestný čin a daný prípad z tohto pohľadu posudzovať ani nemôže, pretože nie je vybavený
takouto právomocou. Správca dane v konaní o vyrubení úroku z omeškania nie je oprávnený sa
zaoberať otázkami, ktoré mali byť predmetom konania o určenie DPH podľa pomôcok, ktoré je už
právoplatnéaprávevktoromžalobcamoholamalnamietaťpríslušnéskutočnostiapreukazovaťsprávny

daňový základ a daň v odvolacom konaní pred žalovaným, avšak tejto možnosti sa sám zbavil tým, že
odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane podané nebolo. Žalobcovi bola uložená aj pokuta podľa § 35
ods. 1 písm. c/ zákona o správe daní a poplatkov, rozhodnutie bolo preskúmané aj Najvyšším súdom
Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom sp.zn. 2Sžf 37/2011 z 18.04.2012 potvrdil rozsudok krajského
súdu o zamietnutí žaloby. Krajský súd je toho názoru, že vo veci bol dostatočne určený skutkový stav,

žalovaný sa zaoberal námietkami žalobcu v odvolacom konaní dostatočne a vo veci bol vyvodený
správny právny záver.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a neúspešnému žalobcovi náhradu
nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudku je prípustné odvolanie do15 dníodjehodoručenia,písomne,cestoutunajšieho
krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitostimusíbyťzpodaniazjavné,ktorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorejvecisatýkaačosleduje,
a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami

tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa
má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.